Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 29, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/22/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220200404
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2220200404.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek

senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: Generali Česká
pojišťovna a.s., IČO: 452 72 956, so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká
republika, konajúca v Slovenskej republike prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne
z iného členského štátu, IČO: 54 228 573, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava,
zastúpeného spoločnosťou: AK Balara, s. r. o., IČO: 36 858 528, so sídlom Bratislava, Košická 5590/56,
proti žalovanému: B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, t. č. Y. XX, zastúpeného spoločnosťou:
inLEGAL, s.r.o., IČO: 52 645 991, so sídlom Bratislava, Kamenárska 17/A, o zaplatenie 38.460,79

Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
12C/4/2020-113 zo dňa 19. októbra 2020 - II. a III. výrok, takto

r o z h o d o l :

I.Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutomzamietajúcomvýrokuavovýrokuonáhrade
trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
18.699,25 Eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 8.5.2020 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku (prvý výrok v poradí), vo zvyšku žalobu zamietol (druhý výrok v poradí), žiadnej zo strán
nepriznal nárok na náhradu trov konania (tretí výrok v poradí).

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 420 ods. 1, § 440, § 441, §
100 ods. 1, § 101, § 106 ods. 1, § 110 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 238 ods.
5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj zákon o sociálnom poistení), § 12 ods. 1
písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon o PZP), § 3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, s poukazom na procesné ust. § 151, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že rozsudkom okresného súdu č. k. 2T/177/2013
zo dňa 14.1.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 5To/40/2015 zo dňa 1.3.2016

bol žalovaný uznaný za zavineného zo spôsobenia dopravnej nehody s následkom smrti, za čo mu bol
uložený trest a zároveň bol zaviazaný k povinnosti zaplatiť poškodenému - Sociálnej poisťovni titulom
náhrady škody sumu 22.283,74 Eur (právoplatné a vykonateľné dňa 1.3.2016). Sociálna poisťovňa si
vočižalobcoviuplatniladňa23.1.2017náhraduškodynaposkytnutýchnemocenskýchdávkachvovýške3.584,49 Eur a dôchodkových dávkach vo výške 38.460,79 Eur, ktoré sa podľa rozpisov vyplatených
dôchodkových dávok (pripojených v prílohe k listu sa dôchodkové dávky) týkali vdovského dôchodku
a sirotských dôchodkov vyplatených pozostalým po zomrelom z dopravnej nehody B. P. za obdobie od

17.8.2008 do 15.9.2013. Žalobca poistnú udalosť č. 6400912311 likvidoval výplatou poistného plnenia
vo výške 38.460,79 Eur dňa 7.2.2017. Podľa zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného (povereného
zástupcu) Sociálnej poisťovne zo dňa 17.6.2013 si Sociálna poisťovňa uplatnila voči obvinenému/
obžalovanému náhradu škody vzniknutej výplatou sociálnych dávok v období od 17.8.2008 do 15.3.2011
poškodeným vo vzťahu k zomrelému B. P. vo výške celkom 18.699,25 Eur (vo zvyšku sa náhrada škody,

inak uplatnená v celkovej výške 22.283,74 Eur týkala ďalších poškodených).

4. Právne súd prvej inštancie uzavrel, že nebolo sporné, že žalovaný ako vodič motorového vozidla
spôsobiltýmtovozidlomsmrteľnúdopravnúnehodu,keďviedolmotorovévozidlopodvplyvomnávykovej
látky, že pozostalým po zomrelom účastníkovi dopravnej nehody boli v období od 17.8.2008 do
15.9.2013 vyplácané sociálne dávky(vdovský a sirotské dôchodky). Sociálna poisťovňa, ktorá sociálne

dávky vyplácala, si uplatnila náhradu škody na vyplatených dávkach voči žalovanému v trestnom konaní
za obdobie od 17.8.2008 do 15.3.2011 vo vzťahu k zomrelému účastníkovi dopravnej nehody v sume
celkom 18.699,25 Eur. Náhrada škody bola Sociálnej poisťovni priznaná voči žalovanému právoplatným
rozhodnutím v trestnom konaní. Sociálna poisťovňa si vyplatenie v tejto čiastke uplatnila voči poisťovni,
s ktorou mal žalovaný uzavreté povinné zmluvné poistenie vo vzťahu k vozidlu, ktorým bola dopravná

nehoda spôsobená. Keďže jej právo na náhradu škody bolo priznané právoplatným rozhodnutím súdu, v
tejto časti nároku plynula desaťročná premlčacia lehota, Sociálna poisťovňa si počas nej uplatnila nárok
na výplatu náhrady škody, žalobca poistné plnenie vyplatil a v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) zákona o
povinnom zmluvnom poistení si regresnú náhradu uplatnil voči žalovanému taktiež v premlčacej lehote.
Okresný súd uzavrel, že nárok v tejto časti premlčaný nebol a preto žalovaného k zaplateniu tejto sumy

naregresnejnáhradezaviazal,zároveňžalobcovipriznalajnároknaúrokzomeškania,nievšakododňa
podania žaloby, ale odo dňa nasledujúceho po jej doručení žalovanému, kedy sa žalovaný o uplatnenom
nároku dozvedel, čo možno posúdiť aj ako výzvu na zaplatenie regresnej náhrady.

5. Nárok vo zvyšku (19.761,54 Eur), ide o (dôchodkové) dávky vyplatené za obdobie od 16.3.2011 do

15.9.2013, ktoré si Sociálna poisťovňa podľa § 238 ods. 5 zákona o sociálnom poistení voči žalobcovi
neuplatnila včas (premlčacia lehota poslednej dávky uplynula dňom 15.9.2016). Pokiaľ si Sociálna
poisťovňa uplatňovala náhradu škody voči poisťovateľovi žalovaného, ide tu o poistenie vo vzťahu
k vozidlu, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda a túto náhradu si mohla uplatniť bez vyčkania
právoplatného rozhodnutia súdu v trestnom konaní, keďže bolo zrejmé, o ktoré vozidlo z dopravnej

nehody sa jedná, bez ohľadu na skutočnosť, kto v čase dopravnej nehody vozidlo riadil. Žalobca v
rámci správy svojho majetku mal preto v časti tohto nároku vzniesť námietku premlčania. Vyplatením
poistného plnenia v tejto časti si pre nedostatok vlastného odborného prístupu spôsobil škodu sám a
nemôže očakávať, že žalovaný bude na jeho nedbanlivosti participovať, preto v tejto časti žalobu podľa
§ 441 za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka zamietol.

6. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
vzhľadom na úspech sporových strán približne v rovnakom rozsahu, ani jednej zo strán nepriznal nárok
na náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie výlučne (druhý výrok v poradí) v zamietajúcom výroku
v časti 19.761,54 Eur, úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 19.761,54 Eur od 8.5.2020 do zaplatenia,
v časti náhrady trov konania (tretí výrok v poradí), navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť
a žalobe vyhovieť a priznať voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %, s poukazom na §
365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že okresný súd vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúceho v tom, že považuje pohľadávku voči žalovanému
za pohľadávku z titulu práva na náhradu škody. Uplatnená pohľadávka je pohľadávkou na náhradu
poistného plnenia vyplateného za poistníka z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla (podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o povinnom zmluvnom poistení). Všetky predpoklady
na priznanie práva na náhradu poistného plnenia boli splnené. Otázka prípadného premlčania práva

Sociálnej poisťovne na náhradu škody nemá žiadny právny význam, pretože následkom premlčania nie
je zánik práva Sociálnej poisťovne na náhradu škody. Právo na náhradu škody nezaniká premlčaním.
Poistné plnenie spočívajúce v náhrade uplatnenej škody je svojou povahou poistným plnením, pričom
preukázali existenciu všetkých podmienok potrebných na priznanie náhrady tohto poistného plneniavoči žalovanému. Okresný súd s právnou argumentáciou uvedenou na pojednávaní dňa 16.10.2020
nevysporiadal. Sociálna poisťovňa sa o totožnosti osoby zodpovedajúcej za škodu dozvedela až dňa
1.3.2016 (právoplatné rozhodnutie v trestnom konaní) a dňa 18.1.2017 si uplatnila právo na náhradu

škody voči poisťovni, pričom poistné plnenie bolo na účet Sociálnej poisťovne pripísané dňa 8.2.2017.
Dôvod, pre ktorý neprichádza do úvahy skorší začiatok plynutia premlčacej doby je zakotvený v článku
50 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, čl. 48 Charty práv Európskej únie, § 2 ods. 4 Trestného poriadku, § 198 zákona o sociálnom
poistení, podľa ktorého nemá Sociálna poisťovňa dôvod podávať preventívne žalobu v snahe predísť

riziku premlčania, ako sa domnieva žalovaný, musí čakať na rozhodnutie súdu v trestnom konaní.
Až od okamihu právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní mohla začať Sociálnej poisťovni plynúť
premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu škody. Stotožňuje sa s právnym názorom žalovaného,
žeplnenímpremlčanejpohľadávkybydošlokplneniunaturálnejobligácie,tedadlhu,ktorýbysúdvspore
po vznesení námietky premlčania nepriznal, avšak zároveň dlhu, ktorý existoval a zanikol splnením.
Prijatím plnenia by nedošlo u Sociálnej poisťovne k bezdôvodnému obohateniu.

8. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu sa vyjadril a uviedol, že napadnutý rozsudok
navrhuje ako vecne správny potvrdiť. Nárok v zamietajúcej časti žaloby (o zaplatenie 19.761,54 Eur),
predstavuje dávky vyplatené Sociálnou poisťovňou za obdobie od 16.3.2011 do 15.9.2013, ktoré si
Sociálnapoisťovňavzmysle§238ods.5zákonaosociálnompoistenívočižalobcovi(resp.žalovanému)

neuplatnila včas (v zákonnej 3-ročnej premlčacej lehote, ktorá vo vzťahu k poslednej vyplatenej dávke
uplynula Sociálnej poisťovni 15.9.2016). Nárok Sociálnej poisťovne primárne smeruje voči priamo
zodpovednému žalovanému, ktorý Sociálnej poisťovne neplnil a Sociálna poisťovňa sa s nárokom
obrátila na žalobcu (§ 4 ods. 3 zákona o povinnom zmluvnom poistení v spojení s § 238 ods. 7 zákona
o sociálnom poistení). Ak by sa Sociálna poisťovňa súdnou cestou domáhala zaplatenia žalovanej

sumy priamo od žalovaného, žalovaný by bol oprávnený vzniesť námietku premlčania voči Sociálnej
poisťovni (§ 238 ods. 5 zákona o sociálnom poistení), nakoľko v čase, keď žalobca plnil namiesto
žalovaného (dňa 7.2.2017) dávno uplynula Sociálnej poisťovni 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie
náhrady škody podľa § 238 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Žalobca nesprávne odkazuje na
záväznosť predbežnej otázky v zmysle § 198 ods. l a ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorý nie

je aplikovateľný na súkromnoprávne uplatňovanie nárokov Sociálnej poisťovne na náhradu škody v
režime Civilného sporového poriadku podľa ustanovení § 238 zákona o sociálnom poistení, ktoré sú
zaradené v druhej hlave štvrtej časti zákona o sociálnom poistení. Ustanovenia § 198 ods. l a ods.
2 zákona o sociálnom poistení sú z hľadiska systematiky zákona zaradené v tretej časti zákona o
sociálnom poistení (§ 172 - § 225), ktoré upravujú „konanie vo veciach sociálneho poistenia“, v ktorom

Sociálna poisťovňa ako orgán verejnej moci rozhoduje o právach a povinnostiach dotknutých osôb na
úseku sociálneho poistenia, a preto je pri rozhodovaní viazaná predbežnou otázkou. Nakoľko Sociálna
poisťovňa vystupovala na strane poškodeného v trestnom konaní (tak ako aj v iných prípadoch), t.j.
riadne si uplatnila časť nárokov voči žalovanému a trestný súd ich Sociálnej poisťovni priznal. Podľa
ustálenej rozhodovacej praxe súdov, začiatok plynutia premlčanej doby, a teda vedomosť poškodeného

o zavinenom proti právnom konaní a osobe škodcu, nemožno stotožňovať s právoplatnosťou trestného
rozsudku. Vo vzťahu k § 238 ods. 5 zákona o sociálnom poistení poukázal na analógiu právnej úpravy
premlčania náhrady škody podľa § 106 ods. l Občianskeho zákonníka. Trestné konanie bolo vedené
voči žalovanému v postavení obvineného a Sociálna poisťovňa už v čase prípravného trestného konania
uplatnila voči žalovanému časť nárokov na náhradu škody a nič jej nebránilo preventívne (aj z dôvodu

plynutia premlčacej doby) podať civilnú žalobu ohľadne nárokov vzniknutých v období od 17.8.2008
do 15.9.2013, ktoré jej uhradil žalobca. Žalobca plnil namiesto žalovaného až dňa 7.2.2017 (poukaz
na rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 61/2003). Nároky Sociálnej poisťovne boli v tejto časti premlčané,
teda žalobca plnil Sociálnej poisťovni premlčanú pohľadávku v podobe naturálnej obligácie. V danej
veci ide o osobitný nárok žalobcu, ktorý je konštituovaný ex lege (poukaz na rozsudok NS ČR sp. zn.

25Cdo/ 799/2006). Postavenie žalovaného sa voči žalobcovi nemôže zhoršiť oproti jeho postaveniu voči
veriteľovi - Sociálnej poisťovni, ktorej žalovaný priamo zodpovedal za škodu, a ktorú si v súčasnosti
uplatňuje žalobca v tomto konaní, keďže plnil Sociálnej poisťovni namiesto žalovaného. Žalovaný vo
vzťahoch z povinného zmluvného poistenie vystupuje voči žalobcovi v pozícii spotrebiteľa, t.j. vzťah
založený medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľským právnym vzťahom (či už z hľadiska zmluvnej

ako aj mimozmluvnej zodpovednosti), žalovaný ako primárne zaviazaný subjekt Sociálnej poisťovni
(veriteľovi) neplnil, nakoľko nárok Sociálnej poisťovne na náhradu škody bol premlčaný, neuplatnením
námietky premlčania voči nároku Sociálnej poisťovne a poskytnutím plnenia (namiesto žalovaného),
žalobca konal v rozpore s odbornou (náležitou) starostlivosťou (zákon č. 250/2007 Z. z.) a zásadouprofesionality. Žalobca nebol povinný plniť premlčaný nárok Sociálnej poisťovne, t.j. plnil dobrovoľne,
teda síce platí ako uvádza, že nárok Sociálnej poisťovne na náhradu škody nezanikol, avšak žalobca
plnil naturálnu obligáciu, ktorá je taký druh pohľadávky, pri ktorej má síce veriteľ oprávnenie žiadať od

dlžníka jej splnenie, avšak nemôže ju s úspechom procesne (autoritatívne - mocensky) prostredníctvom
súdu vymôcť. V prípade, ak by sa podala na súd žaloba, ktorou by sa žalovalo splnenie takejto
pohľadávky, bola by zamietnutá. Žalovaný v zmysle § 4 ods. 3 zákona o povinnom zmluvnom poistení
nepožiadal žalobcu o úhradu nároku Sociálnej poisťovne, nakoľko sám považoval nárok na premlčaný.
Ak sa žalobca domáha plnenia voči žalovanému, koná spôsobom, ktorý odporuje dobrým mravom

(resp. zásadám poctivého obchodného styku) voči svojmu klientovi - spotrebiteľovi. Ak by žalobca
uplatnil námietku premlčania voči Sociálnej poisťovni, resp. bez ďalšieho by Sociálnej poisťovni neplnil,
nevznikla by žalobcovi strata z plnenia Sociálnej poisťovni a tomu zodpovedajúca časť žalovaného
nároku a zároveň by žalobca žalovanému nespôsoboval škodu uplatňovaním a vymáhaním tejto časti
nároku v súdnom konaní (v súčasnosti minimálne v rozsahu trov právneho zastúpenia a pri potenciálnej
zmene odvolaním napadnutej časti výroku rozsudku odvolacím súdom aj v tejto časti). Konaním žalobcu

došlo taktiež k porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa 415 Občianskeho zákonníka.

9. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalobca a uviedol, že neexistuje dôvod,
pre ktorý by nebolo možné aplikovať § 198 zákona o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa tak časť
svojej pohľadávky aj uplatnila v trestnom konaní vedenom voči žalovanému. V momente uplatnenia

Sociálna poisťovňa nevedela, či obžalovaný spáchal trestný čin, nevedela, či obžalovaný zodpovedá
za škodu, ktorá vznikla poškodenému. Nárok na náhradu škody uplatňuje Sociálna poisťovňa len pre
prípad, že bude konanie žalovaného v trestnom konaní posúdené ako protiprávne, a že bude možné
ustáliť v trestnom konaní zodpovednosť za škodu a zaviazať žalovaného na jej náhradu. Sociálna
poisťovňa teda musí čakať na právoplatnosť rozhodnutia v trestnom konaní, ktorým sa bude konštatovať

protiprávnosť konania žalovaného. Argumentácia žalovaného pri výklade začiatku plynutia premlčacej
doby pohľadávky na náhradu škody s poukazom na analógiu s § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka by
prichádzala do úvahy v prípade Sociálnej poisťovne len za predpokladu, že by neexistovalo ustanovenie
§ 198 zákona o sociálnom poistení. Postavenie žalovaného sa žiadnym spôsobom nezhoršilo z toho
dôvodu, že voči nemu neuplatnila právo na náhradu škody Sociálna poisťovňa, ale uplatnila voči nemu

právo na náhradu poistného plnenia poisťovňa. Poisťovňa môže uplatňovať právo na náhradu poistného
plnenia len v rozsahu poistného plnenia, ktoré vykonala v prospech Sociálnej poisťovne. Ani pohľadávka
Sociálnej poisťovne z titulu práva na náhradu škody, ani pohľadávka poisťovne z titulu práva na náhradu
poistného plnenia neboli v čase ich uplatnenia voči žalovanému premlčané. Uplatnená pohľadávka
žalobcu nie je právo na náhradu škody, neprichádza pri nej do úvahy možnosť zanedbania všeobecnej

prevenčnej povinnosti, ako pri práve na náhradu škody. Pohľadávka Sociálnej poisťovne na náhradu
škody nebola v čase jej uplatnenia premlčaná, nemala poisťovňa ani žiadnu možnosť „predchádzať
vzniku škody“.

10. K vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a uviedol, že

zotrváva na podanom odvolaní a (iba) zosumarizoval nosnú odvolaciu argumentáciu.

11. Krajský súd Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho
podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (žalobca § § 365
ods. 1 písm. f/, h/), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných

podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu

nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom rozsahu (v poradí
druhý zamietajúci výrok a v poradí tretí výrok o náhrade trov konania) vecne správny, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.12. Odvolací súd uznesením č. k. 23Co/22/2021-222 zo dňa 1. marca 2022 pripustil, aby do konania
na miesto pôvodného žalobcu: GSK Financial, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35
709 332, (pôvodne Generali poisťovňa, a.s.), vstúpila spoločnosť: Generali Česká pojišťovna a.s., IČO:

452 72 956, so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, Praha 1, Česká republika, konajúca v Slovenskej
republike prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom
Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava IČO: 54 228 573.

13. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 38.460,79

Eur,úrokuzomeškania5%ročnezosumy38.460,79Eurod6.2.2020(odpodaniažaloby)dozaplatenia.

14. Vyhovujúci výrok (prvý výrok v poradí) rozsudku (ktorým bola uložená povinnosť žalovanému zaplatiť
žalobcovi sumu 18.699,25 Eur (8.729,71 Eur + 5.517,99 Eur + 4.451,55 Eur) úrok z omeškania 5 %
ročne zo sumy 18.699,25 Eur od 8.5.2020 do zaplatenia), ani napadnutý zamietajúci výrok (druhý výrok
v poradí) v časti úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 38.460,79 Eur (18.699,25 Eur + 19.761,54 Eur)

od 6.2.2020 do 7.5.2020, nebol napadnutý odvolaním strán, preto tieto nadobudli právoplatnosť.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak zamietajúcim výrokom (druhým v poradí)
žalobu zamietol v časti 19.761,54 Eur, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 19.761,54 Eur od 8.5.2020

do zaplatenia a tretím výrokom v poradí rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
konania.

16. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku (v napadnutom rozsahu), ktorý vo

potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku (v napadnutom
rozsahu), výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil,
pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právny záver ohľadom napadnutého zamietnutia, keď vec aj v napadnutom rozsahu i
správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 OSP, odvolací súd odkazuje na správne

a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku v napadnutej časti.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť
a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

17. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu, odvolací súd považuje za podstatné uviesť

nasledovné:

18. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov
predložených stranami) podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho
dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná.

19. Odvolací súd konštatuje, že pre právne posúdenie nároku, ktorý je uplatňovaný v konaní je potrebné
rozlíšiť existenciu dvoch rozličných vzťahov, z ktorých uplatňovaný nárok vznikol. Pri uplatňovaní
regresnej náhrady podľa § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vznikol vzťah medzi žalobcom ako
poistiteľom žalovaného z titulu zmluvného poistenie na jednej strane a Sociálnou poisťovňou, ktorá

vyplatila dôchodkové dávky poškodeným. A následne podľa § 4 ods. 3 zákona o povinnom zmluvnom
poistení vzniklo žalovanému právo, aby za neho žalobca (poisťovateľ) nahradil príslušným subjektom
(aj Sociálnej poisťovni) uplatnené a preukázané a vyplatené (aj) dôchodkové dávky. Vyplatením tejto
náhrady vznikol vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa § 12 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom
poistení.

20. Z hľadiska právneho posúdenia veci teda súd prvej inštancie vec správne posúdil v zmysle § 12 ods.
1 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení ako aj § 238 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.

21. V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu (Česká poisťovňa - Slovensko, a.s.) dňa

16.12.2006 uzavrela so žalovaným poistný zmluvu - poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla Škoda Octavia Eleganc EČ: DS 999 BL, so začiatkom poistenia
1.1.2007. Žalovaný bol rozsudkom okresného súdu č. k. 2T/177/2013 zo dňa 14.1.2015 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 5To/40/2015 zo dňa 1.3.2016 (právoplatný dňa 1.3.2016)uznaný za zavineného zo spôsobenia dopravnej nehody s následkom smrti (čím spáchal prečin
usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 4 Trestného zákona), za čo mu bol uložený trest (odňatia slobody v trvaní
6 rokov) a zároveň bol zaviazaný (okrem iného) k povinnosti zaplatiť poškodenej Sociálnej poisťovni

titulom náhrady škody sumu 22.283,74 Eur. Sociálna poisťovňa si voči právnemu predchodcovi žalobcu
uplatnila listom zo dňa 18.1.2017 (čl. 27-29) náhradu škody za poskytnuté nemocenské dávky vo výške
3.584,49 Eur, za poskytnuté dôchodkové dávky vo výške 38.460,79 Eur, ktoré sa týkali vyplatených
vdovských a sirotských dôchodkov pozostalým po zomrelom z dopravnej nehody (B. P.) za obdobie od
17.8.2008 do 15.9.2013. Suma 38.460,79 Eur pozostávala z vdovského dôchodku B. P. spolu vo výške

18.442,36 Eur, zo sirotského dôchodku M. P. spolu vo výške 11.713,64 Eur a zo sirotského dôchodku
B. P. spolu vo výške 8.304,79 Eur. Podľa rozpisu vyplatených dávok na čl. 31-40 Sociálna poisťovňa
vyplatila B. P. vdovský dôchodok od 17.8.2008 do 31.12.2008 vo výške 1.401,01 Eur/42.207,- Sk (8/2008
až 11/2008 á 9.422,- Sk, 12/2008 á 3.557 Sk), za obdobie od 1.1.2009 do 15.3.2011 vo výške 7.328,70
Eur (1/2009 á 377,85 Eur, 2-6/2009 á 251,90 Eur, 7-11/2009 á 340,- Eur, 12/2009 -11/2010 á 259,60 Eur,
12/2010 á 261,95 Eur, 1/2011 á 264,30 Eur, 12/2010 á 261,95 Eur, 1-2/2011 á 264,30 Eur), za obdobie

od 16.3.2011 do 15.7.2013 vo výške 8.975,65 Eur (3-6/2011 á 264,30 Eur, 7-11/2011 á 352,30 Eur,
12/2011 á 176,15 Eur, 1/2012 á 409,65 Eur, 2-8/2012 á 273,10 Eur, 9-11/2012 á 361,20 Eur, 12/2012
á 180,60 Eur, 1/2013 á 552,75 Eur, 2-6/2013 á 368,50 Eur), za obdobie od 16.7.2013 do 15.9.2013
vo výške 737,- Eur (7-8/2013 á 368,50 Eur). Podľa rozpisu vyplatených dávok na čl. 41-51 Sociálna
poisťovňa vyplatila M. P. sirotský dôchodok od 17.8.2008 do 31.12.2008 vo výške 688,14 Eur/20.731,-

Sk (8/2008 á 4.487,- Sk, 9-11/2008 á 4.651,- Sk, 12/2008 á 2.321,- Sk), za obdobie od 1.1.2009 do
15.3.2011 vo výške 4.829,85 Eur (1/2009 á 247,35 Eur, 2-6/2009 á 164,90 Eur, 7-11/2009 á 223,60
Eur, 12/2009 á 227,05 Eur, 1-11/2010 á 171,80 Eur, 12/2010 á 173,35 Eur, 1-2/2011 á 174,90 Eur),
za obdobie od 16.3.2011 do 15.7.2013 vo výške 5.712,65 Eur (3-6/2011 á 174,90 Eur, 7-8/2011 á
231,80 Eur, 9-11/2011 á 174,90 Eur, 12/2011 á 87,45 Eur, 1/2012 á 271,05 Eur, 2-8/2012 á 180,70 Eur,

9-11/2012 á 237,60 Eur, 12/2012 á 118,80 Eur, 1/2013 á 362,25 Eur, 2-6/2012 á 241,50 Eur), za obdobie
od 16.7.2013 do 15.9.2013 vo výške 483,- Eur (7-8/2013 á 241,50 Eur). Podľa rozpisu vyplatených
dávok na čl. 52-59 Sociálna poisťovňa vyplatila B. P. sirotský dôchodok od 17.8.2008 do 31.12.2008 vo
výške vo výške 688,14 Eur/20.731,- Sk (8/2008 á 4.487,- Sk, 9-11/2008 á 4.651,- Sk, 12/2008 á 2.321,-
Sk), za obdobie od 1.1.2009 do 15.3.2011 vo výške 4.451,55 Eur (1/2009 á 247,35 Eur, 2-12/2009

á 164,90 Eur, 1-11/2010 á 170 Eur, 12/2009 á 171,555 Eur, 1-2/2011 á 173,10 Eur), za obdobie od
16.3.2011 do 15.9.2012 vo výške 3.165,10 Eur (3-11/2011 á 173,10 Eur, 12/2011 á 86,55 Eur, 1/2012
á 268,35 Eur, 2-8/2012 á 178,90 Eur). Listom zo dňa 1.2.2017 (č.l. 60) právny predchodca žalobcu
oznámil Sociálnej poisťovni, že poistné plnenie vo výške 38.460,79 Eur bude poukázané na účet. Z
Detailu o transakcii na účte právneho predchodcu žalobcu VÚB banka, a.s. (č.l. 61) vyplýva, že dňa

7.2.2017 bola poukázaná suma 38.460,79 Eur v prospech Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa si
nárok na náhradu škody uplatnila voči žalobcovi dňa 23.1.2017 (č.l. 26). Podľa Zápisnice o výsluchu
svedka - poškodeného zo dňa 17.6.2013 (č.l. 101) si Sociálna poisťovňa Bratislava (prostredníctvom
svojej zamestnankyne) voči osobe obvineného B. C. podľa § 46 ods. 1, 3 Trestného poriadku uplatnila
nárok na náhradu škody vo výške 22.283,74 Eur, ktorá predstavovala (okrem iného) spolu dôchodkové

dávky vo výške 18.699,25 Eur vyplácané pozostalým po nebohom B. P., konkrétne vyplatený vdovský
dôchodok B. P. za obdobie 17.8.2008 do 15.3.2011 vo výške 8.729,71 Eur, sirotský dôchodok vyplatený
M. P. za obdobie 17.8.2008 do 15.3.2011 vo výške 5.517,99 Eur, sirotský dôchodok vyplatený B. P. za
obdobie 17.8.2008 do 15.3.2011 vo výške 4.451,55 Eur (vo zvyšku sa uplatnená náhrada škody týkala
ďalších poškodených z dopravnej nehody).

22.Podľa§12ods.1písm.a)zákonaoPZPpoisťovateľmáprotipoistníkovinároknanáhradupoistného
plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla, ak spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, ods.
4 právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti podľa odseku 1 alebo 2 sa premlčí

do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia.

23. Ustanovením označeným v odseku 22. sa poisťovateľovi proti poistníkovi priznáva špecifický nárok
na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, viedol motorové vozidlo

pod vplyvom návykovej látka. Nárok upravený v tomto ustanovení nie je nárokom na náhradu škody
vzniknutej poškodenému (nie je odvodeným nárokom od práva poškodeného) proti tomu, kto škodu
spôsobil; ide o osobitný (originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného
poistnou zmluvou.24. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok

preukázať, ods. 2 na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako
na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

25. V povinnom zmluvnom poistení platí zásada, že poškodený môže náhradu škody spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla požadovať buď od poisteného škodcu, alebo od poisťovateľa (priamy

nárok), pričom sa na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi vzťahuje rovnaká právna
úprava ako na premlčanie nároku voči škodcovi. Poisťovateľ má pri uplatnení nároku poškodeného na
náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Napriek tomu
tieto dva nároky na náhradu škody nemožno stotožňovať, a to ani vo vzťahu k posúdeniu otázky
premlčania. Ide o situáciu, keď jeden subjekt má nárok na to isté plnenie od dvoch subjektov, pričom
proti každému z nich z iného právneho dôvodu; proti škodcovi ide o nárok z titulu náhrady škody, proti

jeho poisťovateľovi ide o osobitné právo na plnenie založené všeobecne záväzným právnym predpisom
(§ 15 PZP). Postavenie škodcu a jeho poisťovateľa voči poškodenému je v takom prípade obdobné
postaveniu dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi, t. j. že ide o dva záväzky zaplatiť veriteľovi ten istý dlh,
pričom veriteľ nemôže dostať to isté plnenie dvakrát. Začatie pričom začatie plynutia premlčacej doby
sa u každého subjektu posudzuje osobitne. Ustanovenie § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení

umožňuje poškodenému pri uplatnení si náhrady škody žalovať poisťovateľa alebo/aj škodcu (pozri
rozsudok NS SR sp. zn. 2M Cdo 9/2013).

26. Podľa § 4 ods. 3 zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom 6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady

zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky,
dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky
starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

27. Podľa § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom od 1.1.2008) Sociálna poisťovňa

má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich
zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

28. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva Sociálnej poisťovne na náhradu aj dôchodkových

dávok je ust. § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého Sociálna poisťovňa má právo
voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania. Zákonným predpokladom vzniku nároku Sociálnej poisťovne podľa uvedeného
ustanovenia je, že poisťovňa uhradila svojmu poistencovi aj dôchodkové dávky, ktoré boli poskytnuté
a vyplatené ako následok zavineného protiprávneho konania tretej osoby proti poistencovi. Citované

ustanovenie zakladá regresný nárok Sociálnej poisťovne voči tretím osobám, ak sú splnené zákonné
predpoklady v ňom uvedené. Nárok podľa tohto ustanovenia je svojím charakterom samostatným
nárokom na náhradu škody a ide o občianskoprávny nárok, ktorý má povahu špeciálneho ustanovenia
vo vzťahu k všeobecným predpisom, t. j. k Občianskemu zákonníku, čo znamená, že právny vzťah,
ktorého sa uvedené ustanovenie týka, sa v otázkach, ktoré nie sú ním upravené, riadia ustanoveniami

všeobecných predpisov o náhrade škody.

29. Ustanovenie § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení priznáva Sociálnej poisťovni špecifické práva
požadovať „náhradu poskytnutých dávok“ a „náhradu škody“ od tretích osôb v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania voči poberateľovi dávky. Ak bola poistencovi poskytnutá niektorá z uvedených

dávok, ale vznik jeho nároku na dávku nebol zapríčinený zavineným protiprávnym konaním tretej osoby,
nemá Sociálna poisťovňa v zmysle citovaných ustanovení regresné právo na náhradu dávky (škody).
To znamená, že tretia osoba má povinnosť nahradiť poskytnuté dávky alebo nahradiť škodu Sociálnej
poisťovni len v takom rozsahu, v akom je jej zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s
poskytnutými dávkami, na ktoré poistencovi vznikol nárok v dôsledku konania tretej osoby. V rozsahu,

v akom sa na vzniku nároku poistenca na poskytnutie dávky podieľali iné okolnosti, prípadne v akom
rozsahu bol spôsobený spoluzavinením poistenca, tretia osoba nezodpovedá.30. Podľa § 238 ods. 5 zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom k 31.12.2008) právo Sociálnej
poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v
dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna

poisťovňa zistila, že dávky boli vyplatené neprávom, a keď sa dozvedela o tom, kto za vznik škody
zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok.

31. Podľa § 238 ods. 5 zákona o sociálnom poistení právo (v znení od 1.1.2009) Sociálnej poisťovne
voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich

zavineného protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa
zistila, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, a keď sa
dozvedela o tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia
dávok.

32. Ustanovenie § 238 ods. 5 zákona o sociálnom poistení upravuje objektívnu desaťročnú premlčaciu

lehotu, ktorá plynie odo dňa výplaty dávok a subjektívnu trojročnú premlčaciu lehotu, ktorá je viazaná
na moment, keď Sociálna poisťovňa zistí sumu vyplatených dávok a dozvedela sa o tom, kto za vznik
škody zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu
k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode. Pri posudzovaní otázky, kedy sa
Sociálna poisťovňa ako poškodený dozvedela o tom, kto za škodu zodpovedá, treba vychádzať zo

skutočnej vedomosti poškodeného o tomto prvku; nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o ňom.
Predmetné ustanovenie vychádza teda z predpokladu, že od osoby, ktorá vie o vzniku škody, možno
požadovať, aby nárok uplatnila, akonáhle má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody,
z ktorých sa javí dostatočne pravdepodobná zodpovednosť určitej konkrétnej osoby.

33. Podľa § 116 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná
úrazová renta sa vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách. Deň splatnosti dávky určí
Sociálna poisťovňa.

34. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Súd je
povinný na vznesenú námietku premlčania vždy prihliadať.

35. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.

36. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby
v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje
dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená

premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo
nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa
oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky
premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo
priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania musí

viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom
na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej,
bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky bezdôvodného obohatenia, škody a
podobne (porovnaj napr. R 29/1983).

37. Pri právach na náhradu škody ustanovuje Občiansky zákonník premlčaciu dobu v § 106, a to kratšiu
subjektívnu (ods. 1) a dlhšiu objektívnu (ods. 2). Ich začiatok je upravený odlišne. Ich vzájomný vzťah je
taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte
plynie druhá premlčacia doba. Ak napríklad odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto
za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v ustanovení § 106 ods. 1

Občianskeho zákonníka a škodca v súdnom konaní vznesie námietku premlčania, právo sa premlčalo,
aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna desaťročná premlčacia
doba podľa ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka.38. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Občiansky
zákonník v tomto ustanovení viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby

na podmienku vedomosti poškodeného: a/ o škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti)
ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne
vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj
na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s
okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním, b/ o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, t.j.

o zodpovedajúcom subjekte.

39. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti
poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode. Nielen prax, ale aj teória (porovnaj napr. Ján Lazár
akolektív,Občianskeprávohmotné,tretiedoplnenéaprepracovanévydanie.1.zväzok.Bratislava2006,
str. 196, 205 - 206) túto dobu označuje ako subjektívnu [presnejšie - avšak na úkor stručnosti - by sa tu

malo hovoriť o premlčacej dobe, ktorej začiatok plynutia je určený so zreteľom na poškodený subjekt,
ktorým je žalobca, konkrétne na jeho vedomosť ("dozvie sa") o skutočnostiach vymedzených v § 106
ods. 1 Občianskeho zákonníka; keďže ani táto premlčacia doba sama osebe ako právna skutočnosť -
udalosť (čas) subjektívnu povahu nemá].

40. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá, treba
vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o tomto prvku (nestačí teda len možnosť
dozvedieť sa o ňom).

41. Poškodený sa totiž dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu, kedy preukázateľne získal

informáciu o tých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o
tom, ktorá určitá (konkrétna) osoba za škodu zodpovedá. Nemusí však ísť o nespochybniteľnú istotu o
takomto zodpovedajúcom subjekte (pozri R 16/2014 sp. zn. 1Cdo/82/2009).

42. Sociálna poisťovňa získala informáciu o skutkových okolnostiach týkajúcich sa žalovaného ako za

škoduzodpovedajúcehosubjektu,nieažzrozsudkuokresnéhosúduč.k.2T/177/2013zodňa14.1.2015
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 5To/40/2015 zo dňa 1.3.2016 (právoplatný
dňa 1.3.2016), ako to tvrdí žalobca, ale už v priebehu trestného konania, keď už dňa 17.6.2013 si
uplatnila ako poškodený nárok na náhradu škody voči žalovanému (vo výške 22.283,74 Eur) vrátane
náhrady škody za dôchodkové dávky vo výške 18.699,25 Eur vyplácané pozostalým (po nebohom B. P.),

konkrétne vyplatený vdovský dôchodok B. P. za obdobie 17.8.2008 do 15.3.2011 vo výške 8.729,71 Eur,
sirotský dôchodok vyplatený M. P. za obdobie 17.8.2008 do 15.3.2011 vo výške 5.517,99 Eur, sirotský
dôchodok vyplatený B. P. za obdobie 1.1.2009 do 15.3.2011 vo výške 4.451,55 Eur (keď si síce uplatnil
nárok od 17.8.2008 do 15.3.2011 ale vyčíslil ho až od 1.1.2009, teda opomenul sumu 688,14 Eur od
17.8.2008 do 31.12.2008), čo vyplýva aj z obsahu spisového materiálu. To, že Sociálna poisťovňa v

trestnomkonaní(dňa17.6.2013)uplatnilasvojnároknanáhraduškodyprotižalovanému,ibapotvrdzuje,
že mala informáciu o tomto zodpovedajúcom subjekte. Názor žalobcu, že (subjektívna) premlčacia doba
začala plynúť Sociálnej poisťovni až od právoplatnosti uvedeného trestného rozsudku, tento chybne
stotožňuje si začiatkom plynutia tejto premlčacej doby s dátumom právoplatnosti rozsudku v trestnej
veci žalovaného, prehliadajúc preukázanú skoršiu vedomosť Sociálnej poisťovne o žalovanom ako

subjekte, ktorý za vzniknutú škodu zodpovedá. Odvolací súd má za to, že takáto skutočná vedomosť o
osobe zodpovedajúcej za škodu, ktorou od uvedeného dňa (17.6.2013) Sociálna poisťovňa nepochybne
disponovala, by stačila aj na podanie žaloby (či už voči žalobcovi alebo žalovanému).

43. S ohľadom na uvedené v odseku 42. odvolací súd konštatuje, že neexistoval žiaden dôvod, aby si

Sociálna poisťovňa už v rámci trestného konania ako poškodený neuplatnila nárok na náhradu škody
voči žalovanému aj za ďalšie obdobia vyplatených dôchodkových dávok, najneskôr splatných ku dňu
17.6.2013 (konkrétne vdovský dôchodok B. P. za obdobie od 16.3.2011 do 15.9.2012 (vo výške 8.975,65
Eur) za mesiace 3-6/2011 á 264,30 Eur, 7-11/2011 á 352,30 Eur, 12/2011 á 176,15 Eur, 1/2012 á
409,65 Eur, 2-8/2012 á 273,10 Eur, 9-11/2012 á 361,20 Eur, 12/2012 á 180,60 Eur, 1/2013 á 552,75

Eur, 2-6/2013 á 368,50 Eur, sirotský dôchodok M. P. za obdobie od 16.3.2011 do 15.6.2013 (vo výške
5.712,61Eur)zamesiace3-6/2011á174,90Eur,7-8/2011á231,80Eur,9-11/2011á174,90Eur,12/2011
á 87,45 Eur, 1/2012 á 271,05 Eur, 2-8/2012 á 180,70 Eur, 9-11/2012 á 237,60 Eur, 12/2012 á 118,80
Eur, 1/2013 á 362,25 Eur, 2-6/2013 á 241,50 Eur, sirotský dôchodok B. P. za obdobie od 16.3.2011 do15.9.2012 (vo výške 3.165,10 Eur) za mesiace 3-11/2011 á 173,10 Eur, 12/2011 á 86,55 Eur, 1/2012 á
268,35 Eur, 2-8/2012 á 178,90 Eur) ako aj za obdobie od 17.8.2008 do 31.12.2008 (vo výške 688,14
Eur/20.731,- Sk) za mesiace 8/2008-12/2008 (keďže suma 688,14 Eur Sociálnou poisťovňou v trestnom

konaní nebola vyčíslená). Následne splatné dávky (vyplatené už po dni 17.6.2013) si Sociálna poisťovňa
mala možnosť uplatniť voči žalobcovi žalobou, konkrétne ide o dávky: vdovský dôchodok vyplatený B.
P. za mesiace 7-8/2013 á 368,50 Eur (spolu vo výške 737,- Eur), sirotský dôchodok vyplatený M. P. za
mesiace 7-8/2013 á 241,50 Eur (spolu vo výške 483,- Eur).

44. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že dôchodkové dávky vyplatené
Sociálnou poisťovňou v období od 16.3.2011 do 15.9.2013 si Sociálna poisťovňa voči žalobcovi v zmysle
§ 238 ods. 5 zákona o sociálnom poistení (v znení od 1.1.2009) neuplatnila včas, keď premlčacia
doba poslednej vyplatenej dôchodkovej dávky uplynula dňom (začiatok lehoty 15.9.2013 určený podľa
§ 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka) 15.9.2016, pričom žalobca plnil Sociálnej poisťovni dňa 7.2.2017
(poukázaná suma 38.460,79 Eur) potom ako Sociálna poisťovňa dňa 23.1.2017 o plnenie požiadala a

osoba zodpovedná bola Sociálnej poisťovni známa dňa 17.6.2013. Pokiaľ ide o sirotský dôchodok B.
P. vyplatený vo výške 688,14 Eur/20.731,- Sk (mesiace 8-12/2008), uvedená čiastka nebola Sociálnou
poisťovňou uplatnená včas s poukazom na § 238 ods. 5 zákona o sociálnom poistení (v znení k
31.12.2008), keďže predmetné ustanovenie zákona o sociálnom poistení upravovalo premlčanie za
situácie, ak boli dávky vyplatené neprávom (čo nie je tento prípad). Preto bolo nutné postupovať podľa

§ 101 Občianskeho zákonníka, pričom aj posledná vyplatená dávka (sirotského dôchodku) za mesiac
12/2008, bola po uplynutí troch rokov (už) v mesiaci 12/2011 premlčaná.

45. S argumentom žalobcu, že až od okamihu právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní mohla
začať Sociálnej poisťovni plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu škody sa odvolací súd

nestotožnil, keď uvedené nevyplýva ani z ustanovenia § 238 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ale ani
z ustanovenia § 198 zákona o sociálnom poistení, na ktoré odkazoval žalobca. Ustanovenia § 198 ods.
l a ods. 2 zákona o sociálnom poistení je z hľadiska systematiky zákona zaradené v tretej časti zákona
o sociálnom poistení (§ 172 - § 225), ktoré upravujú „konanie vo veciach sociálneho poistenia“, v ktorom
Sociálna poisťovňa rozhoduje o právach a povinnostiach dotknutých osôb na úseku sociálneho poistenia

(konanievdávkovýchveciachsociálnehopoisteniaainékonanie-nedávkovékonanie),aprirozhodovaní
je viazaná rozhodnutím o predbežnej otázke (právoplatné rozhodnutie iného orgánu, súdu). Naopak
ustanovenie § 238 ods. 5 zákona o sociálnom poistení je systematicky zaradené v piatej časti druhej
hlave, ktoré upravujú zodpovednosť v sociálnom poistení. Žalobca nedôvodne poukazuje na záväznosť
predbežnej otázky v zmysle § 198 ods. l a ods. 2 zákona o sociálnom poistení (vo vzťahu k právoplatnosti

trestného rozsudku ako momentu vedomosti o zodpovednosti žalovaného), ktorý nemožno aplikovať v
súvislosti s posudzovaním zodpovednosti žalovaného, keďže predmetom posudzovania nebolo konanie
o dávkach alebo iné-nedávkové konanie, na ktoré Sociálna poisťovňa aplikuje postup podľa § 198
zákona o sociálnom poistení. Záver o neaplikácii § 198 zákona o sociálnom poistení nie je v rozpore
ani s čl. 50 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, čl. 48 Charty práv Európskej únie, § 2 ods. 4 Trestného poriadku.

46. K námietke žalobcu, že okresný súd sa nevysporiadal s argumetnáciou na pojednávaní (dňa
19.10.2020) odvolací súd poukazuje na uvedené v odseku 45, v ktorom doplnil argumentáciu, ktorú
opomenul okresný súd uviesť v napadnutom rozsudku.

47. Odvolací súd poukazuje na to, že hoci žalobca ako poisťovateľ poskytol plnenie za žalovaného
podľa § 4 ods. 3 zákona o PZP (čo by inak ako škodca mal plniť žalovaný) v prospech Sociálnej
poisťovne, neznamená to, že v predmetom (regresnom) konaní sa žalovaný ako poistený nemôže brániť
voči žalovanému nároku (jeho výške) aj námietkou plynutia času, keďže u každého z nich (žalobca

aj žalovaný) plynie premlčacia doba vo vzťahu k náhrade škody poškodeného (Sociálna poisťovňa)
osobitne. Na uvedené nemá vplyv ani to, že Sociálna poisťovňa postupovala podľa § 15 ods. 1 zákona
o PZP.

48. K argumentu žalobcu, že sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že plnením premlčanej

pohľadávky by došlo k plneniu naturálnej obligácie, teda dlhu, ktorý by súd v spore po vznesení námietky
premlčania nepriznal, avšak zároveň dlhu, ktorý existoval a zanikol splnením, a že prijatím plnenia
by nedošlo u Sociálnej poisťovne k bezdôvodnému obohateniu, odvolací súd konštatuje, že naturálne
obligácie sa nepovažujú za bezdôvodné obohatenie. Tvoria osobitnú skupinu záväzkov, pri ktorýchneexistuje, resp. vôbec nevznikla alebo v dôsledku nejakej právnej skutočnosti zanikla vymáhateľnosť
(teda nepatria sem len premlčané záväzky). Dlžník, ktorý (dobrovoľne) svoju naturálnu obligáciu sa
nemôže domáhať vrátenia takto poskytnutého plnenia na súde, čo však nie je daný prípad.

49. Žalobca napadol odvolaním aj výrok o náhrade trov konania (avšak bez bližšej odvolacej
argumentácie), k uvedenému odvolací súd konštatuje nižšie uvedené.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods.

2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51. Rozhodovanie o náhrade trov konania má dve samostatné fázy. Prvou je rozhodovanie o nároku na
náhradu trov konania, o ktorom rozhodne súd bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Druhou
fázou je rozhodovanie súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhodne o výške náhrady trov

konania samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci. Proti tomuto uzneseniu je prípustná
sťažnosť v zmysle § 239 a nasl. CSP, o ktorej rozhodne sudca súdu prvej inštancie. Rozhodnutiu sudcu
o sťažnosti je konečné, bez možnosti ďalších opravných prostriedkov.

52. V ustanovení § 255 CSP sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálneho kritéria priznania

náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky
priznaného nároku. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného
ustanovenia § 255 CSP náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán
vo veci a od úspechu strany odčítať jej neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má
strana právo, aby mu druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní

alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu nerozhodná. Ak je pomer
úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

53. Odvolací súd sa stotožnil so záverom prvoinštačného súdu, ktorý podľa § 255 ods. 2 CSP uzavrel, že

žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania práva. K uvedenému odvolací súd len dopĺňa, že žalobca
dosiahol v konaní úspech 48,02 % (priznaná suma 19.121,90 Eur pozostávajúca z istiny 18.699,25 Eur +
úrok z omeškania 422,65 Eur /vyčíslený 5 % ročne zo sumy 18.699,25 Eur od 8.5.2020 do 19.10.2020/)
a žalovaný dosiahol v konaní úspech 51,98 Eur (zamietnutá suma 20.692,92 Eur pozostávajúca z istiny
19.761,54 Eur + úrok z omeškania 931,38 Eur /5 % ročne zo sumy 19.761,54 Eur od 8.5.2020 do

19.10.2020 + 5 % ročne zo sumy 38.460,79 Eur od 6.2.2020 do 8.5.2020/), pričom žalobca žiadal v
konaní priznať sumu celkom 39.814,82 Eur (istina 38.460,79 Eur + vyčíslený úrok 1.354,03 Eur /5 %
ročne zo sumy 38.460,79 Eur od 6.2.2020 do 19.10.2020). Z uvedeného je zjavné, že každá strana
dosiahla v konaní v zásade rovnaký úspech, preto nemožno hovoriť o prevažnom úspechu ani u jednej
zo sporových strán, a teda žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného konania.

54. Odvolací súd nezistil, že by prvoinštančný súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 191 CSP v
súvislosti s hodnotením dôkazov, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané
a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom
svoje skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikovaný právny predpis a daný právny vzťah

správne právne posúdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, dostatočne a logicky odôvodnil,
odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti
takému uplatneniu.

55. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že
z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).

56. Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi
závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Do práva naspravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania
(strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS

50/04).

57. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a
právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto
odvolanie žalobcu z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.

58. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že ak súd prvej inštancie žalobu o
zaplatenie sumy s príslušenstvom (suma 19.761,54 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 8.5.2020
do zaplatenia) zamietol, rozhodol vo veci vecne správne, a preto s použitím § 387 ods. 1 CSP rozsudok,
vrátane výroku o náhrade trov konania (tretí výrok v poradí) potvrdil.

59. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
§ 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

60. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).