Uznesenie Judgement was issued on Monday, September 12, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18C/66/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715208647
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5715208647.3

Uznesenie

Okresný súd Martin v sporovej veci žalobcu: M.. J. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Y. XXX, PSČ: XXX
XX, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Potockým, advokátom so sídlom Mydlárska 19, 010 01 Žilina,
proti žalovanému v rade 1/: D. L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. XXX, PSČ: XXX XX a žalovanému v
rade 2/: Ľ. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXX, PSČ: XXX XX, o neplatnosť darovacej zmluvy zo
dňa 14.1.1998, P. XX/XX, P. X/XX, darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, P. XX/XX, P. XX/XX, takto

r o z h o d o l :

Konanie o určenie absolútnej neplatnosti Darovacej zmluvy zo dňa 14.1.1998, spísanej formou notárskej
zápisnice P. XX/XX, P. X/XX medzi darcom E. H., nar. X.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX a
obdarovanými žalovaným v rade 1/ a žalovaným v rade 2/, sa zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou proti žalovaným v rade 1/ a 2/ žiada, aby súd rozhodol o neplatnosti Darovacích zmlúv:
zo dňa XX.X.XXXX, P. XX/XX, P. X/XX a zo dňa XX.X.XXXX, P. XX/XX, P. XX/XX.

V žalobe uviedol, že podľa vedomosti žalobcu darca E. H. tieto zmluvy vlastnoručne nepodpísal a
obsah týchto darovacích zmlúv nie je prejavom vôle darcu E. H.. Darca E. H. mal plnú spôsobilosť na
všetky právne úkony, nemal ani duševnú poruchu alebo ochorenie, ktoré by mu znemožňovali uvedené
darovacie zmluvy podpísať a tak potvrdiť správnosť ich obsahu, čo dokladá potvrdením z Domova
dôchodcov v Turčianskych Tepliciach z XX.XX.XXXX, Č.. XXXX/XX.

Uviedol, že darca E. H. bol uvedený do omylu notárom JUDr. Miroslavom Debnárom s odkazom na
potvrdenie zo dňa 21.12.1997, čestné vyhlásenie z 13.1.1998, potvrdenie z 13.1.1998, že podpis darcu
E. H. na darovacích zmluvách zo dňa 14.1.1998 a zo dňa 17.3.1998 absentuje a nenachádza sa na
týchto zmluvách, čo nasvedčuje tomu, že predmetné zmluvy nezodpovedali vôli darcu, E. H., ale sú
prejavom vôle notára JUDr. Miroslava Debnára a žalovaných v rade 1/ a 2/.
Ďalej namietal neplatnosť darovacích zmlúv aj podľa § 49a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),

podľa ktorého je neplatný právny úkon, ak ho konajúca osoba urobila v omyle, vychádzajúc zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Vo vzťahu k namietanej neplatnosti predmetných darovacích
zmlúv odkazuje na ust. § 43, § 40 ods. 3 a 6, § 39 a § 34 OZ.

Podľa ust. § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 49a, § 140, § 145

ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o
cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti dovolá.OkresnýsúdUznesenímč.k.18C/66/2015-67zodňa12.2.2016konanieourčenieabsolútnejneplatnosti
Darovacej zmluvy zo dňa 14.1.1998, spísanej formou notárskej zápisnice P. XX/XX, P. X/XX medzi
darcom E. H., nar. X.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX a obdarovanými žalovaným v rade 1/ a

žalovaným v rade 2/ zastavil pri aplikácii ust. § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), § 103 OSP, § 135 ods. 2 a § 104 ods. 1 prvá veta OSP, účinného do 30.6.2016, t. j. v čase
rozhodovania súdu uznesením č.k. 18C/66/2015-67 zo dňa 12.2.2016.
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že zistil existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej
veci vo vzťahu k určeniu absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX P. XX/XX, P. X/

XX a táto prekážka je dôvodom na zastavenie konania v zmysle § 104 ods. 1 prvá veta OSP v spojení
s ust. § 159 ods. 3 OSP, nakoľko v zmysle § 103 OSP na neodstrániteľnú vadu konania je súd
povinný prihliadať zo zákona.
Súd v zmysle ust. § 135 ods. 2 OSP vychádzal z právoplatného rozhodnutia OS Martin č.k.
5C/178/99-150 zo dňa 27.5.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.5.2005 v spojení s Rozsudkom
Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 5Co/374/04 zo dňa 17.3.2005, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie

neplatnostidotknutejdarovacejzmluvy.Súdztohtoprávoplatnéhorozhodnutiavychádzal,keďnesporne
v odôvodnení tohto právoplatného rozsudku sa uvádza, že Darovacia zmluva zo dňa 14.1.1998 svojim
obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, neobchádza zákon a súd nezistil ani iné dôvody neplatnosti
uvedenej zmluvy a preto návrh na určenie neplatnosti tejto zmluvy zamietol. Súd poukázal na to, že v
uvedenom konaní boli vykonané rovnaké dôkazy, na ktoré sa odvoláva žalobca v konajúcej veci, teda

vykonal dokazovanie, či predmetná darovacia zmluva odporuje zákonu, obchádza zákon a skúmal aj
iné dôvody absolútnej neplatnosti uvedenej zmluvy, nakoľko na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
súd prihliada aj bez návrhu a súd uviedol, že nezistil ani iné dôvody absolútnej neplatnosti posudzovanej
zmluvy.
Súd z pripojenej veci vednej na OS Martin pod sp.zn. 8C/240/2006 zistil, že v tomto konaní sa D. L.

a Ľ. L. ako žalobcovia domáhali voči J. H. ako žalovanému určenia vlastníckeho práva vo vzťahu k
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom Darovacej zmluvy spísanej notárom JUDr. Miroslavom Debnárom
dňa 14.1.1998 - určenia neplatnosti ktorej sa v tomto spore domáha žalobca M.. J. H. proti žalovaným
D. L. N. Ľ. L.. Súd určil vlastnícke právo žalobcov D. L. a Ľ. L. vo veci 8C/240/2006 - ich spoluvlastnícke
podiely, ako tieto vyplývajú z Darovacej zmluvy spísanej dňa XX.X.XXXX, P. XX/XX, P. X/XX - v spojení

s Rozsudkom KS v Žiline sp.zn. 10Co/121/2007zo dňa 20.9.2007, právoplatného dňa 11.10.2007. Ani v
tomto konaní nebola zistená absolútna neplatnosť darovacej zmluvy - v konaní o určenie vlastníckeho
práva, ktorého sa žalobcovia vo veci 8C/240/2006 domáhali v tam uvedených podieloch z titulu
Darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, P. XX/XX, P. X/XX. Pre požadované určenie (spoluvlastníckych
podielov k označenej nehnuteľnosti v konaní 8C/240/2006) bolo podstatné vyriešenie platnosti právneho

titulu, z ktorého žalobcovia v uvedenom konaní odvodzovali svoje spoluvlastnícke podiely.
Súčasne súd uviedol, že po právoplatnosti uznesenia bude v spore o určenie neplatnosti Darovacej
zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, P. XX/XX, P. X/XX konať ďalej o namietanej relatívnej neplatnosti tejto
darovacej zmluvy, ktorú žalobca namieta v zmysle ust. § 49a OZ.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu

na ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania namietal nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť i nedostatok odôvodnenia
napadnutého uznesenia. Ďalej uviedol, že absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolať
každý bez ohľadu na to, či bol účastníkom tohto právneho úkonu. Absolútne neplatný právny úkon
nemožno dodatočne schváliť ani odstrániť vadu, ktorá spôsobuje jeho neplatnosť. Ak dôjde k plneniu

na základe neplatného právneho úkonu, má druhá strana právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Na absolútnu neplatnosť je súd povinný prihliadať ex offo, tj. bez toho, aby na to upozorňovali strany
sporu. Absolútnej neplatnosti sa možno dovolať súdnou žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu
kedykoľvek. Žalobca v ďalšej časti odvolania reprodukoval obsah darovacej zmluvy zo dňa 14.1.1998 i
darovacej zmluvy zo dňa 17.3.1998 a ďalej uviedol, že sa odvoláva na skutkovú a právnu argumentáciu

uvedenú v žalobe. Dodal, že predtým, ako darca Pavol Sumka spísal darovaciu zmluvu N 94/98, NZ
95/98 v prospech žalovaných v rade 1/, 2/, nehnuteľnosti daroval jemu, a to darovacou zmluvou zo dňa
XX.X.XXXX. Túto darovaciu zmluvu vypracovala advokátka JUDr. Viera Čápová, po odmietnutí overenia
jeho podpisu notárom JUDr. Debnárom bol jeho podpis overený pracovníčkou matriky v Trenčianskych
Tepliciach. V samom závere odvolania poznamenal, že darca E. H. nemohol previesť nehnuteľnosti na

žalovaných v rade 1/, 2/, nakoľko nešlo o príbuzných v priamom rade a preto mal nehnuteľnosti najprv
ponúknuť jemu ako podielovému spoluvlastníkovi, čo však darca neurobil.
Žalovaní v rade 1/, 2/ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.Krajský súd ako súd odvolací napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru

odôvodnostiodvolaniažalobcuvtejčasti,pokiaľnamietalnedostatočnosťazároveňnepreskúmateľnosť
odôvodnenia písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia. Okresný súd si dostatočne neujasnil
najmä skutočnosť, čo bolo skutkovým základom konania vedeného na Okresnom súde Martin pod sp.
zn. 5C/178/99 a najmä, z akých dôvodov bol návrh žalobcu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy
spísaný dňa XX.X.XXXX do notárskej zápisnice pod P. XX/XX, P. X/XX zamietnutý. Odvolací súd v tejto

súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 27.1.2004, sp. zn. 2Cdo/124/03 (ktorým boli
zrušené pôvodné rozsudky prvostupňového a odvolacieho súdu vydané v konaní 5C/178/99) a jeho
odôvodnenie,zktoréhovyplýva,žerozhodnutiaprvostupňového aodvolaciehosúduposudzovali
platnosť darovacej zmluvy zo dňa 14.1.1998 z toho hľadiska, či darca v čase uzavretia tejto zmluvy
mohol, resp. nemohol nakladať so svojim spoluvlastníckym podielom, ak bol do rozhodnutia orgánu
katastra o návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe predchádzajúcej darovacej

zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX viazaný svojím zmluvným prejavom urobeným v tejto zmluve.
V ďalšom konaní uložil okresnému súdu ujasniť, čo bolo predmetom konania vedeného na Okresnom
súde Martin pod sp. zn. 5C/178/99, aké skutkové okolnosti boli v prejednávanej veci posudzované
a následne súdmi i právne posúdené a uzavreté.
V čase rozhodovania súd postupuje podľa Zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku,

účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“).
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie
konanieanovérozhodnutie,jepovinnývodôvodnenírozhodnutiauviesťajto,akomásúdprvejinštancie
vo veci ďalej postupovať.

Okresný súd, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v súlade s ust. § 391 ods. 2 CSP, zistil,
že skutkovým základom konania vedeného na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 5C/178/1999 vo veci
žalobcu J. H., proti žalovaným D. L. a Ľ. L. o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo 14.1.1998, ktorou
darca E. H., zomrelý XX.X.XXXX, daroval žalovaným svoj spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome,

súp. č. XXX ... bolo, že darca E. H. dňa XX.X.XXXX uzavrel Darovaciu zmluvu so žalobcom, podľa ktorej
daroval žalobcovi svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom darovacej zmluvy aj
zo dňa XX.X.XXXX, kde darca E. H. daroval totožnú nehnuteľnosť žalovaným v rade 1/ a 2/, majúc za
to, že žalovaní 1/, 2/ uzavreli darovaciu zmluvu s E. H. dňa XX.X.XXXX v rozpore s § 2 ods. 1 OZ a
preto je táto podľa § 39 OZ ako právny úkon neplatná, nakoľko podľa žalobcu, darca bol zmluvou zo

dňa XX.X.XXXX v zmysle § 2 ods. 2 OZ viazaný.
Okresný súd Martin vo veci 5C/178/99 rozhodol najskôr rozsudkom zo dňa 12.6.2002 tak, že určil
neplatnosť Darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX s odôvodnením, že ak XX.X.XXXX uzavrel darca Pavol
Sumka so žalobcom darovaciu zmluvu, nemohol následne uzavrieť darca novú darovaciu zmluvu dňa
XX.X.XXXX a teda duplicitne previesť svoj spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu, keďže už bol

viazaný právnym úkonom darovania, ktorý urobil deň predtým, pri aplikácii § 44 ods. 1 a § 47 ods. 1 OZ.
Na základe odvolania žalovaných v rade 1/ a 2/ Krajský súd v Žiline rozsudok Okresného súdu Martin
č.k. 5C/178/99-97 zo dňa 12.6.2002 potvrdil, stotožnil sa s dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu.
Proti rozsudku Krajského súdu v Žiline podali žalovaní v rade 1/ a 2/ dovolanie. Najvyšší súd SR
rozsudkom sp.zn. 2Cdo 124/03 zo dňa 27.1.2004, na ktorý poukazuje aj odvolací súd v zrušujúcom

rozhodnutí sp.zn. 8Co/164/2016 zo dňa 31.5.2016 v konajúcom spore, zrušil rozsudky prvostupňového
a odvolacieho súdu v konaní 5C/178/99.
Súd v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu sa oboznámil s rozsudkom NS SR 2Cdo 124/03
(č.l. 95 a č. l. 140 prip. sporu 5C/178/99). NS SR zrušil rozsudok KS v Žiline z 19.6.2003 sp.zn. 5Co
212/02 a Rozsudok OS Martin z 12.6.2002 č.k. 5C/178/99-97 a vec vrátil OS Martin na ďalšie konanie.

Uviedol, že ak predávajúci porušil zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy, podľa ktorej v katastri
nehnuteľnostinebolovloženévlastníckeprávoatúistúnehnuteľnosťďalšouzmluvoupreviedolnainého,
nemá toto porušenie za následok neplatnosť v poradí druhej kúpnej zmluvy v zmysle § 39 OZ, podľa
ktorej bol v katastri nehnuteľnosti povolený vklad vlastníckeho práva. Ten, kto bol dvojitým scudzenímpoškodený, má nárok na náhradu vzniknutej škody podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za
škodu. NS SR ďalej uviedol, že v čase uzavretia ďalšej zmluvy bola síce zmluvná voľnosť jej účastníkov
už obmedzená, lebo v tom čase ešte nebolo právoplatne ukončené konanie o vklad vlastníckeho práva v

zmysle skoršej zmluvy, porušenie uvedenej povinnosti ale nemá za následok neplatnosť nasledujúceho
právneho úkonu, ktorým predávajúci previedol tú istú nehnuteľnosť na niekoho iného. Ak totiž bola
scudzená nehnuteľnosť zmluvou viac subjektom alebo ak bola tá istá nehnuteľnosť prevádzaná dvakrát
(resp. viackrát), stane sa jej vlastníkom ten, komu ako prvému bol povolený vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľnosti. Darca bol síce od vzniku zmluvy, odkedy sa zmluva stala aj účinnou, viazaný

svojim zmluvným prejavom urobeným XX.X.XXXX, no zo samotného porušenia povinnosti previesť
veci na žalobcu ešte nebolo možné vyvodiť neplatnosť ďalšej Darovacej zmluvy zo XX.X.XXXX, ako to
urobilodvolacísúdvnapadnutomrozhodnutí.Ďalejuviedol,žeobsahomDarovacejzmluvyzo14.1.1998
bola povinnosť darcu previesť na žalovaných svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach. Dosiaľ
nebolo zistené, že by zmluva s takýmto obsahom alebo účelom odporovala zákonu, obchádzala ho
alebo že by sa priečila dobrým mravom. Z vykonaného dokazovania dosiaľ nevyplynulo ani to, že by tu

boli iné dôvody neplatnosti zmluvy podľa § 37 a § 38 OZ.
Na základe týchto uvedených dôvodov dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a zároveň zrušil
aj rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa v tom čase platnej právnej úpravy OSP, § 243d ods. 1, ak dôjde k zrušeniu napadnutého
rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej vo veci, pritom je právny názor súdu,

ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného
konania a dovolacieho konania.

Okresný súd, ktorý po zrušení napadnutých rozhodnutí konal ďalej o veci, bol viazaný právnym názorom
dovolacieho súdu v súlade s § 243d ods. 1 OSP účinného v čase rozhodovania. V zmysle uvedeného

zákonného ustanovenia súdy nižších stupňov sú viazané vysloveným právnym názorom dovolacieho
súdu pri posudzovaní otázok hmotného aj procesného práva. Právny názor dovolacieho súdu vyslovený
v zrušujúcom rozhodnutí je pre súdy záväzný, pokiaľ nedošlo po zrušení veci v súdnom konaní k zmene
skutkových zistení, ktoré sú odlišné od pôvodných výsledkov dokazovania. Súd po oboznámení sa so
spisovým materiálom sporu 5C 178/99, vychádzajúc aj z rozhodnutia OS Martin, ktoré bolo vydané v

ďalšom konaní (po zrušení rozsudkov dovolacím súdom) nemal zistené, že v ďalšom konaní došlo k
zmene skutkového základu veci, z ktorého vychádzal dovolací súd a preto bolo dôvodné vychádzať z
právneho názoru dovolacieho súdu, ktorý bol vyslovený aj čo do posudzovania otázky hmotného práva
- do platnosti predmetnej darovacej zmluvy, keď výslovne dovolací súd uviedol: „Obsahom Darovacej
zmluvy zo XX.X.XXXX bola povinnosť darcu previesť na žalovaných svoj spoluvlastnícky podiel na

nehnuteľnostiach. Dosiaľ nebolo zistené, že by zmluva s takýmto obsahom alebo účelom odporovala
zákonu, obchádzala ho alebo že by sa priečila dobrým mravom. Z vykonaného dokazovania dosiaľ
nevyplynulo ani to, že by tu boli iné dôvody neplatnosti zmluvy podľa §§ 37 a 38 Obč. zák.“. Tiež uviedol:
„... zo samotného porušenia povinnosti previesť veci na žalobcu ešte nebolo možné vyvodiť neplatnosť
ďalšej darovacej zmluvy zo 14.1.1998, ako to urobil odvolací súd v napadnutom rozhodnutí.“ Dovolací

súd tiež skonštatoval, že porušenie povinnosti predávajúceho, vyplývajúce mu z kúpnej zmluvy, podľa
ktorej v katastri nehnuteľnosti nebolo vložené vlastnícke právo a tú istú nehnuteľnosť ďalšou zmluvou
previedol na iného, nemá toto porušenie za následok neplatnosť v poradí druhej kúpnej zmluvy v zmysle
§ 39 OZ, podľa ktorej bol v katastri nehnuteľnosti povolený vklad vlastníckeho práva.
Ako vyplynulo z odôvodnenia dovolacia súdu, dovolací súd sa zaoberal obsahom Darovacej zmluvy

zo dňa XX.X.XXXX ako aj skutkovými okolnosťami vzniku predmetnej darovacej zmluvy a nezistil
neplatnosť tejto darovacej zmluvy v zmysle ust. § 37, 38 a 39 OZ, teda dovolací súd sa zaoberal
absolútnou (ne)platnosťou ex offo vo vzťahu práve k tomuto právnemu úkonu- Darovacej zmluve zo dňa
XX.X.XXXX, z hľadiska posúdenia jej platnosti v zmysle ust. § 37, 38 a 39, podľa ktorých v prípade, ak
by boli naplnené zákonné predpoklady, by išlo o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Dovolací súd

nezistil, že Darovacia zmluva zo XX.X.XXXX svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, obchádza
ho alebo že by sa priečila dobrým mravom. Výslovne uviedol, že z vykonaného dokazovania dosiaľ
nevyplynulo ani to, že by tu boli iné dôvody neplatnosti zmluvy podľa § 37 a 38 OZ, ako aj v zmysle ust. §
39 OZ, a teda z hľadiska jej účelu, obchádzania zákona alebo rozporu s dobrými mravmi. Také porušenie
zákona, ktoré by zakladalo absolútnu neplatnosť Darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, dovolací súd

nezistil.
V ďalšom konaní zo spisového materiálu pripojenej veci 5C/178/99 neboli zistené odlišné výsledky
dokazovania od pôvodných, z ktorých vychádzal dovolací súd. Okresný súd Martin v spore 5C/178/99
zhodne s právnym názorom dovolacieho súdu na strane 6 rozsudku č.k. 5C 178/99-150 zo dňa 27. Mája2004 uviedol: „Pretože súd nezistil pri posúdení Darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, že by zmluva
svojim obsahom alebo účelom odporovala zákonu, obchádzala zákon, nezistil iné dôvody neplatnosti
uvedenej zmluvy a z tohto dôvodu návrh navrhovateľa zamietol. Pri rozhodovaní súd vychádzal z

právneho názoru odvolacieho súdu uvedeného v rozhodnutí 2Cdo 124/03 zo dňa 27.1.2004, ktorým
bol pri svojom rozhodovaní viazaný.“ V odvolacom konaní Krajský súd v Žiline predmetný rozsudok OS
Martine potvrdil rozsudkom sp. zn. 5 Co 374/04 zo dňa 17. Marca 2005 a tiež uviedol: „... a keďže
nebolo zistené, že by zmluva s takýmto obsahom alebo účelom odporovala zákonu, obchádzala ho,
alebo že by sa priečila dobrým mravom a neboli zistené ani iné dôvody neplatnosti, okresný súd správne

návrh navrhovateľa o určenie neplatnosti tejto zmluvy ako nedôvodný zamietol.“
Okresný súd, vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu v uznesení 8C/164/2006-92 zo dňa
31.5.2016 v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP dospel k záveru, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Martinpodsp.zn.5C/178/99bolivzmysležalobyprejednávanéskutkovéokolnostineplatnostiDarovacej
zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, tj. z hľadiska porušenia ust. § 2 ods. 2 OZ a následne súdmi (dovolacím
súdom v rozsudku 2Cdo 124/03 zo dňa 27.1.2004 a následne v ďalšom konaní okresným súdom Martin

v rozsudku 5C/178/99-150 zo dňa 27.5.2004 a odvolacím súdom v rozsudku 5Co 374/04) boli právne
posúdené a uzavreté aj otázky platnosti predmetnej darovacej zmluvy nielen z hľadiska namietaného
porušenia § 2 ods. 1 OZ, ale aj z hľadiska naplnenia zákonných predpokladov ust. § 37, 38 a 39 OZ a
teda či predmetná darovacia zmluva svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo obchádza
zákon, resp. či sa prieči dobrým mravom. Tiež bola posudzovaná z hľadiska ust. § 38 a teda, či ten,

kto urobil právny úkon, bol spôsobilý na právne úkony, tiež aj z hľadiska náležitosti právneho
úkonu darovacej zmluvy a bol vyslovený záväzný právny názor, že z vykonaného dokazovania dosiaľ
nevyplynulo ani to, že by tu boli iné dôvody neplatnosti zmluvy podľa § 37 a 38 OZ, ani v zmysle § 39 OZ.
Súd, vychádzajúc z obsahu predmetných rozsudkov, dospel k záveru, že absolútnu neplatnosť
predmetného právneho úkonu súdy posudzovali a s právoplatnosťou rozhodli o tom, že predmetná

darovacia zmluva nenapĺňa znaky absolútnej neplatnosti v zmysle ust. § 37, 38 a 39 OZ. Rozsudok OS
Martin v spore 5C/178/99-150 zo dňa 27.5.2004, ktorým bol návrh na určenie neplatnosti predmetnej
darovacejzmluvyzamietnutý,nadobudolprávoplatnosťdňa13.5.2005vspojenísrozsudkomKSvŽiline
č.k. 5Co 374/04 zo dňa 17.3.2005, pričom KS v Žiline v rozsudku, ktorým rozsudok OS Martin č.k. 5C
178/99-150 zo dňa 17.3.2005 potvrdil, v odôvodení na str. 3 uviedol: „... a keďže nebolo zistené, že by

zmluva s takýmto obsahom alebo účelom odporovala zákonu, obchádzala ho alebo že by sa priečila
dobrým mravom a neboli zistené ani iné dôvody neplatnosti, okresný súd správne návrh navrhovateľa o
určenie neplatnosti tejto zmluvy ako nedôvodný zamietol.“ Pokiaľ sa konštatuje v oboch rozsudkoch, že
neboli zistené iné dôvody neplatnosti, súd konštatuje, že pokiaľ súd skúmal iné dôvody neplatnosti nad
rámec namietaných dôvodov neplatnosti, ako tieto vyplývajú z obsahu žaloby, súd zo zákona skúma

dôvody absolútnej neplatnosti právneho úkonu a s týmito dôvodmi sa vysporiadal v zmysle právneho
názoru dovolacieho súdu OS Martin v ďalšom konaní v spore 5C 178/99 (odôvodnenie viď vyššie).

Na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že vo veci vedenej na OS Martin pod sp.zn.
5C/178/99 boli posudzované dôvody absolútnej neplatnosti v zmysle ust.§ 37, 38 a § 39 OZ. Tieto

dôvody neplatnosti právneho úkonu boli s právoplatnosťou uzavreté a v zmysle ust. § 230 CSP, účinného
v čase rozhodovania súdu, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať
znova, preto súd konanie o určenie v zmysle výroku uznesenia zastavil podľa § 161 ods. 1, 2 CSP.
Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na
to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

Podľa§161ods.2CSP,akideonedostatokprocesnejpodmienky,ktorýnemožnoodstrániť,súdkonanie
zastaví.
Po právoplatnosti uznesenia bude súd vo veci určenia neplatnosti Darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX
P. XX/XX P. X/XX konať ďalej o namietanej relatívnej neplatnosti tejto darovacej zmluvy, ktorú žalobca
namieta v zmysle ust. § 49a OZ.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Csp, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Csp, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Csp, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Csp, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Csp, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.