Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/204/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717205251
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2717205251.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr.
Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Tomáš Kušnír, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: F. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. X, XXX XX B., o zaplatenie 1.823,40 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Skalica č. k. 5Csp/215/2017-207 zo dňa 04. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie v poradí prvým výrokom žalobu zamietol, v
poradí druhým výrokom žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou § 269, § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1
až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2, § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1,
2, 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj zákon o spotrebiteľských úveroch), §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že v konaní bolo preukázané, že právny predchodca
žalobcu uzatvoril so žalovanou Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby
zo dňa 2.5.2008 č. 37169037, ktorou právny predchodca žalobcu povolil žalovanej prečerpanie na
jej účte, pričom predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie kontokorentného úveru - povoleného
prečerpania k účtu. Súd posúdil obsah zmluvy, VOP a Sadzobníka úrokov a poplatkov a má za to, že
zmluva neobsahuje výšku úrokovej sadzby a ani výšku poplatkov, čo je v rozpore s vyššie citovaným

ustanoveniami § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Všeobecné obchodné podmienky a sadzobník úrokov
a poplatkov nie sú ku zmluve pripojené, nie sú žalovanou podpísané a nie sú ani súčasťčou zmluvy. V
článku II. bod 2 a bod 3 zmluvy je síce uvedené, že žalovaná sa s týmito listinami oboznámila, súhlasí s
nimiazaväzujesaichdodržiavaťažeuvedenédokladysúsúčasťouzmluvy,tátozmluvavšakjezmluvou
vopred pripravenou a paušálne používanou bez individuálneho prejednania so spotrebiteľom. Žalovaná

oboznámenie sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami a sadzobníkom úrokov a poplatkov
poprela. Žalobca nepreukázal v konaní, že by žalovaná bola s týmito dokumentami oboznámená, že
by s nimi súhlasila a že by ich považovala za súčasť zmluvy o úvere zo dňa 2.5.2008. Pritom tieto
dokumenty obsahujú základné náležitostí zmluvy o úvere, ako je úrok z úveru, úrok z omeškania a
poplatky súvisiace s týmto úverom a používaním platobnej karty a v v týchto dokumentoch sú tieto
základné náležitosti fakticky skryté. Spotrebiteľ podpisom takejto zmluvy fakticky nemá vedomosť do

akej miery sa navýši suma samotného úveru (požičanej - prečerpanej sumy). Keďže tieto úroky a
poplatky neboli pri uzatváraní zmluvy riadne dohodnuté, v zmysle § 4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z.z. ospotrebiteľských úveroch ich nemôže veriteľ od spotrebiteľa ani požadovať, nakoľko nie sú uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere. Preto žalobca nemá právny nárok na úroky a poplatky z tohto úveru.
Súd mal v predmetnej sporovej veci preukázané, že súhrn debetných operácií žalovanej z uvedeného

úveru bol vo výške celkovo 82.467,39 Eur ( č.l. 143 - výber kartou + platba kartou + odchádzajúce platby
z účtov ), pričom súd do debetných operácií nezahrnul poplatky, riadne úroky a úroky z omeškania,
nakoľko súd považoval poplatky a úroky za nedohodnuté. Súhrn kreditných operácií ( vklady ) žalovanej
je celkovo vo výške 85.203,19 Eur. Súd má z listinných dôkazov ako aj z vyššie uvedeného preukázané,
že žalovaná uhradila celú výšku dlžnej sumy ešte pred samotným podaním žaloby. Súd preto konštatuje,

že žalovaná uhradila žalobcovi viac finančných prostriedkov, než čerpala, čo znamená, že žalobcovi
nevznikol nárok na žalovanú sumu uplatnenú v tomto konaní. Súd preto žalobu v celom rozsahu ako
nedôvodnú zamietol.

4. Žalobca v konaní navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie a vyhovieť žalobe z dôvodu, že žalovaná
sa vyjadrila k žalobe tak, že pohľadávku žalobcu uznáva. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že uznáva

výšku pohľadávky ( č.l. 178 ). Súd však v tejto veci nerozhodol rozsudkom pre uznanie z dôvodu, že
podľa názoru súdu v spotrebiteľských veciach nie je možné priznať veriteľovi pohľadávku rozsudkom pre
uznanie, pokiaľ z dôkazov nevyplýva dôvodná výška takejto pohľadávky. V takom prípade by postupoval
v rozpore s ustanovením § 3 ods. 3 Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súd pritom prihliadal aj
na vzdelanie žalovanej (bez akéhokoľvek právneho vzdelania ), ktorá nemohla vedieť následky uznania

nároku žalobcu. Tiež prihliadal na skutočnosť, že žalobcu zastupoval advokát, t.j. osoba s právnickým
vzdelaním. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej podľa pomeru
jejúspechuvovecipriznalnároknanáhradutrovkonaniapredsúdomprvejinštancievplnomrozsahu.O
výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným
uznesením.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho advokáta a
žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, resp. ho zrušil a
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal mu nárok na náhradu trov konania. Namietal,
že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukazuje na zápisnicu o pojednávaní zo
dňa 14.05.2019, v zmysle ktorej žalovaná vyslovene uviedla, že uznáva výšku pohľadávky, na základe
čoho právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd vydal rozsudok pre uznanie a žalovanej povolil úhradu
pohľadávky v splátkach. Súd však na uvedený návrh žalobcu neprihliadol a rozsudok pre uznanie

nevydal. Naopak, súd žalobu zamietol. Žalobca má za to, že súd zaujal nesprávny procesný postup, čím
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Podľa ustanovenia § 282 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
Akžalovanýuznánárokuplatnenýžalobcomalebojehočasť,rozhodnesúdnanávrhžalobcurozsudkom
pre uznanie nároku. Žalovaná vyslovene uznala nárok uplatnený žalobcom. Žalobca navrhol rozhodnúť

rozsudkom pre zmeškanie. V zmysle ustanovenia § 282 CSP došlo k naplneniu všetkých podmienok pre
rozhodnutie rozsudkom pre uznanie, preto nie je zrejmé, na základe čoho súd tomuto návrhu žalobcu
nevyhovel.Vzmysleustanovenia§282CSPsúdnemávprípadeuznanianárokuprávoskúmaťskutkový
stav (ako došlo k určeniu uplatneného nároku, ktorý žalovaná uznala), pretože sa musí uspokojiť s
uznávacím prejavom žalovanej. Vyplýva to z direktívneho „rozhodne" namiesto „môže rozhodnúť", kde

by bola súdu daná možnosť posúdiť vec aj inak, než znie uznávací prejav. Podobne súd nemá právo
rozhodnúť sa, či rozsudok pre uznanie vydá alebo nevydá. Splnenie podmienok určených v § 282 CSP
stačí na to, aby bol rozsudok pre uznanie vydaný. Zároveň žalovaná nemôže svoje uznanie neskôr
účinne odvolať.

6. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku ďalej len CSP), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 356 písm. d) CSP), po

skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (aktuálne § 363 CSP) a že odvolateľ
v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), súc
pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniťdokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP) a vec mu v vrátiť na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

8. Jedinou odvolacou námietkou žalobcu, pritom však zásadnou bolo namietanie, že v prejednávanom
prípade boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre uznanie, pričom súd prvej inštancie bol
povinný rozhodnúť podľa uznávacieho prejavu žalovanej.

9. Podľa ustanovenia § 282 Civilného sporového poriadku, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom
alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

10. Úkony, ktorými sporové strany disponujú konaním alebo jeho predmetom, sa označujú ako
dispozičné procesné úkony. Určité úkony však majú aj relevanciu vo vzťahu k hmotnému právu, a

tými sú zmier a rozsudok na základe uznania alebo vzdania sa nároku. V prípade uznania a vzdania sa
nároku strany prejavia hmotnoprávny úkon voči súdu (nie voči sebe navzájom) a súd musí na základe
tohto úkonu meritórne rozhodnúť. Ak sú splnené podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 282 Civilného
sporového poriadku, je teda súd povinný (obligatórne) rešpektovať procesnú situáciu, ktorá nastala v
dôsledku uznávacieho prejavu žalovaného a musí vydať rozsudok na základe uznania nároku. Súd v

takomto prípade nemá možnosť zvažovať, či rozsudok na základe uznania nároku vydá alebo nevydá.

11. Rozsudok na základe uznania je procesný inštitút, ktorý bol do procesného práva zaradený za
účelom zjednodušenia a zrýchlenia civilného sporového konania (do 30.6.2016 občianskeho súdneho
konania). Uznaním nároku podľa ustanovenia § 282 CSP sa rozumie procesný úkon žalovaného (teda

úkon adresovaný súdu), ktorý môže byť urobený v akejkoľvek prípustnej forme (§ 125
ods. 1 CSP) a z jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že žalovaný žalobný nárok celkom, z časti alebo v
jeho základe uznáva. Nie je pritom rozhodujúce, či a ako je takýto procesný úkon označený a či uznanie
nárokujevyjadrenéprávetýmtoslovnýmspojením.Vdôsledkuuznávaciehoprejavužalovanéhoodpadá
dôvod, pre ktorý sa konanie začalo (spornosť v otázke existencie uplatneného nároku). Ak žalovaný v

priebehu konania žalobcov nárok účinne uzná, súd už ďalej nezisťuje skutkové okolnosti a na ich
objasnenie nevykonáva dokazovanie a vychádza z uznania nároku žalovaným.

12. Súd nemá v zmysle Civilného sporového poriadku v prípade uznania nároku právo skúmať skutkový
stav (ako došlo k vzniku pohľadávky, ktorú žalovaný uznal), pretože sa musí uspokojiť s uznávacím

prejavom žalovaného. Vyplýva to z direktívneho „rozhodne" namiesto „môže rozhodnúť", kde by bola
súdu daná možnosť posúdiť vec aj inak, než znie uznávací prejav. Podobne súd nemá právo rozhodnúť
sa, či rozsudok pre uznanie vydá alebo nevydá. Splnenie zákonných podmienok stačí na to, aby bol
rozsudokpreuznanievydaný.Vprípaderozsudkupreuznaniesúdnemáanimožnosťzistiť,čijeuznanie
ako právny úkon v rozpore s právnymi predpismi, keďže v časti, v ktorej žalovaný uzná nárok žalobcu,

nie je oprávnený skúmať skutkový stav. Zároveň je potrebné vychádzať z toho, že ani v prípade sporov
s ochranou slabšej strany, t.j. aj v spotrebiteľskom spore nie je inštitút rozsudku pre uznanie vylúčený
(tak ako je napr. vylúčený inštitút rozsudku pre zmeškanie - § 299 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie
preto nepostupoval správne, keď skúmal dôvodnosť pohľadávky a nesprávne aplikoval ust. § 3 ods. 3
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré zakotvuje právo spotrebiteľa na jeho ochranu pred

neprijateľnými zmluvnými podmienkami, z ktorého však ani extenzívnym výkladom nemožno dospieť k
záveru o nemožnosti vydania rozsudku pre uznanie.

13. Navyše, aj keby súd zistil, že žalovaný uznáva neexistujúci nárok, nemá zákonnú možnosť do
uznania zasiahnuť, pretože nemôže poučovať strany o ich hmotnoprávnych nárokoch, len o ich

procesných právach, aj to len v prípade, ak nie sú zastúpení advokátom. Ak by tak súd urobil, porušil
by tým vážnym spôsobom zásadu rovnosti strán sporu, čo by odôvodňovalo sťažnosť zo strany druhej
strany sporu.

14. V prejednávanom spore má kľúčový význam skutočnosť, že žalovaná na pojednávaní súdu prvej

inštancie dňa 14.05.2019 uznala žalobcov nárok, následne žalobca navrhol vydať rozsudok pre uznanie
podľa § 282 CSP. Uznávaciemu prejavu žalovanej predchádzal návrh na schválenie zmieru v rovnakom
znení, ako bol žalobný návrh, pričom súd tento zmier neschválil. Žalovaná tak nepochybne mala
vedomosť o tom, čo je predmetom a obsahom jej uznávacieho prejavu.15. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je potrebné, aby sa súd prvej inštancie v ďalšom konaní
zaoberal splnením podmienok pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku a posúdil ústny prejav

žalovanej na pojednávaní ako prejav spôsobilý vyvolať účinky v zmysle § 282 CSP. Odvolací súd v tomto
smere poznamenáva, že procesný úkon žalovanej, ktorým nepochybne prejavuje nielen vedomosť o
svojom dlhu vyplývajúcim zo žalobného nároku, ale navyše aj vôľu, teda ochotu, nárok nepodmienečne
uspokojiť, je treba vždy považovať za uznanie nároku s účinkami podľa ust. § 282 CSP. Vzhľadom k
tomu bolo potrebné procesný úkon žalovanej posúdiť ako uznanie nároku.

16. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
o zamietnutí žaloby v celom rozsahu je zaťažené vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, čo
odvolací súd primälo postupovať procesným postupom v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení
s § 391 ods. 1 CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom súd
prvej inštancie bude v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v tomto

zrušujúcom uznesení (§ 391 ods. 2 CSP).

17. Nakoľko súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil príslušným zákonným ustanovením (§ 282 CSP),
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/ a § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

18. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391
ods. 2 CSP), bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok v spojitosti s uznávacím prejavom
žalovanej a následne vo veci znova rozhodnúť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova
o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného

sporového poriadku).

19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).