Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 3, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/62/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115200043
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7115200043.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloletého T.

J.W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice, na návrh starej matky O. J., nar. XX.XX.XXXX a starého otca Š. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja
bytom D.U., K. Č.. XX, zastúpených JUDr. Kristínou Piovarčíovou, ml., advokátkou AK, so sídlom Košice,
Štúrova č. 20, za účasti matky W. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S., W. XX, t. č. bytom X., Q. Č. B. Č..
XXX, F. Z., Č. X., zastúpenej JUDr. Ivanom Michalovom, advokátom AK, so sídlom Košice, Alžbetina č.
15 a otca A. J., nar. XX.X.XXXX, bytom X. Č.. XX, v konaní o zverenie maloletého do náhradnej osobnej
starostlivosti takto

r o z h o d o l :

I. Z v e r u j e maloletého T. J., nar. X.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov O.
J., nar. X.X.XXXX a Š. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D., K.W. Č.. XX, ktorí sú p
o v i n n í vykonávať osobnú starostlivosť o neho v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia.
Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú iba v bežných veciach. Veci, ktoré nie sú
bežné, podliehajú schváleniu súdu.

II. U p r a v u j e styk matky s maloletým tak, že matka je o p r á v n e n á stretávať sa s dieťaťom

každý tretí víkend v mesiaci od soboty od 10,00 hod. do nedele do 18,00 hod..

III. Starí rodičia sú p o v i n n í dieťa na stretnutie s matkou pripraviť a odovzdať jej ho pred svojím
bytom, kde je matka p o v i n n á dieťa po ukončení stretnutia vrátiť.

IV. Zo strany matky u r č u j e pre maloletého výživné vo výške 50,- EUR mesačne od 1.1.2017 do
budúcnosti, ktoré je matka p o v i n n á posielať starým rodičom vždy do 25. dňa v mesiaci vopred.

V. Zo strany otca u r č u j e pre maloletého výživné vo výške 50,- EUR mesačne od 1.1.2017 do
budúcnosti, ktoré je otec p o v i n n ý posielať starým rodičom vždy do 25. dňa v mesiaci vopred.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovatelia, starí rodičia maloletého T., dňa 5.1.2015 požiadali o nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým sa dožadovali jeho skorého zverenia do ich náhradnej starostlivosti. Vo svojom návrhu
uviedli, že dňa 19.12.2014 si zobrali vnuka na vianočné prázdniny. Počas pobytu dieťaťa u nich zistili,

že maloletý má psychické problémy spôsobené zlým zaobchádzaním s maloletým zo strany matky a
jej partnera, vyžadujúce si najskôr ambulantnú liečbu, následne hospitalizáciu maloletého, preto dieťa
umiestnili do Detskej fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach za účelom neurologických vyšetrení.
Od prepustenia do domácej liečby sa maloletý nachádzal u starých rodičov v Košiciach. Dňa 27.01.2015matka vyhľadala maloletého v domácnosti starých rodičov, maloletý odmietol s ňou odísť, čo bolo
riešené aj privolaním policajnej hliadky. Na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Košice bolo začaté
trestné stíhanie pre podozrenie z týrania dieťaťa matkou.

2. Súd preto uznesením č. 21P/62/2015-99 zo dňa 24.4.2015 ich návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia vyhovel, dočasne zveril maloletého T. do ich náhradnej osobnej starostlivosti, ktorí boli
oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, až do právoplatnosti
rozhodnutia v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej
osoby než rodiča.

3. Uznesením č. 21P/62/2015-105 zo dňa 6.5.2015 začal vo veci konanie bez návrhu.

4. V konaní vo veci samej súd vypočul účastníkov konania, svedkov a maloletého. Z pripojeného spisu
Okresného súdu Košice II č. XXC/XX/XXXX zistil, že maloletý bol rozsudkom Okresného súdu Košice
II č. XXC/XX/XXXX zo dňa 6.9.2010, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletého T., zverený
pre čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Po rozvode manželstva sa matka presťahovala

do Bratislavy, kde maloletý začal navštevovať príslušný ročník základnej školy a rozsudkom Okresného
súdu Bratislava 5 zo dňa 17.2.2014 č. k. 22P/140/2012 bol upravený styk otca s maloletým.

5. Z rozsudku Okresného súdu Košice I č. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 14. 9. 2015 súd zistil, že
matka maloletého sa dňa 31.7.2015 domáhala návratu svojho syna do krajiny obvyklého pobytu, ktorým

je podľa nej Česká republika z dôvodu, že starí rodičia zo strany otca dieťaťa jej ho po prázdninách
nechceli vrátiť a zadržiavali ho vo svojej domácnosti v Košiciach. Otec maloletého napriek upravenému
styku so synom o syna veľký záujem neprejavoval, opätovne a takmer výhradne vykonávali právo
styku namiesto otca maloletého starí rodičia zo strany otca. Matka uviedla, že v záujme získania
stabilného a lepšie plateného zamestnania sa v máji 2014 presťahovala do Českej republiky, kde spolu

s maloletým a dlhoročným životným partnerom začali žiť v nájomnom byte, kde mal maloletý svoju
izbu, zabezpečujúcu mu dostatočné súkromie, priestor na učenie a plnohodnotný rozvoj. Nastúpil do 5.
ročníka ZŠ v X. a aj napriek slovenskej národnosti dosahoval dobré študijné výsledky. Maloletý sa do
školy tešil a páčilo sa mu tam, adaptoval sa na kolektív detí. Vzhľadom na to, že si starí rodičia počas
Vianoc 2014 naplánovali s maloletým dovolenku, matka súhlasila s tým, aby T. trávil Vianoce u nich a to

aj mimo úpravy styku podľa predbežnej dohody. Starí rodičia sa dostavili dňa 19.12.2014 na prevzatie
dieťaťa s tým, že maloletého matke vrátia dňa 3.1.2015. Napriek tomu, že maloletý T. odchádzal v
poriadku a napriek predbežnej dohode o vrátení maloletého, k jeho vráteniu nedošlo. Starí rodičia matke
oznámili, že maloletý bol hospitalizovaný z dôvodu psychiatrického nálezu. Následne starí rodičia podali
na matku trestné oznámenie z dôvodu podozrenia zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej

osoby. Toto podanie bolo odmietnuté. Podali súdu návrh na nariadenie predbežného opatrenia, zverenia
maloletého do ich náhradnej osobnej starostlivosti, čomu Okresný súd Košice I predbežným opatrením
vyhovel. Podľa matky takýmto spôsobom negatívne zasahujú do výchovy maloletého. Uviedla, že tak
robili už skôr, neustále ho podrobovali rôznym vyšetreniam, ktoré naňho pôsobili stresujúco. Správy,
ktoré predložili od pedopsychiatričky MUDr. Terézie X. spochybnila, podľa nej je táto lekárka zaujatá,

pretože je známou odporcov. Matka v tomto konaní poukázala aj na to, že odkedy je jej syn u starých
rodičov, nemá možnosť komunikovať s ním, pretože je nezastihnuteľný cez program skype ani na
mobilnom telefónnom čísle, ktorý mal maloletý za účelom komunikácie s ňou, nebolo možné sa mu
dovolať. Mobilný telefón mal vypnutý a v dôsledku toho od 27.1.2015 nebola s dieťaťom v žiadnom
kontakte. Keďže mala záujem o riadny výkon rodičovských práv, ktorý jej je odopieraný a obmedzený

napriek skutočnosti, že nijako neporušila svoje rodičovské povinnosti, žiadala, aby súd nariadil návrat
maloletého T. do miesta jeho obvyklého pobytu v Českej republike v lehote 3 dní od rozhodnutia súdu.

6. Súd však jej návrhu nevyhovel, návrh zamietol, čo odôvodnil tým, že na základe vykonaného
dokazovania a právnej úpravy únosového konania dospel k tomu záveru, že prednostná otázka, ktorú

súd v tomto konaní musel riešiť, je otázka obvyklého pobytu maloletého T.. Z doterajšej rozhodovacej
činnostisúdovvyplýva,žetýmtoobvyklýmpobytomdieťaťabymalobyťmiesto,kdedieťapourčitúdlhšiu
dobu pobýva, kde má centrum svojho života, kde je sociálne integrované, kde má rodinné a školské
prostredie a okrem dĺžky pobytu tu musia byť okolnosti, ktoré poukazujú na určitý trvalý vzťah dieťaťa
k miestu pobytu. Časový faktor má indikačnú funkciu a prechodná fyzická neprítomnosť neznamená

stratu obvyklého pobytu na území daného štátu. Obvyklý pobyt dieťaťa nie je možné automaticky
odvodzovať od obvyklého pobytu zákonných zástupcov, pretože sa posudzuje skutočné ťažisko života
dieťaťa. Významnú úlohu v právnej úprave pomerov k deťom zohráva záujem dieťaťa, ktorý je treba vždy
zohľadňovať i pri zisťovaní miesta obvyklého pobytu dieťaťa. Pokiaľ dieťa dosiahlo určitý vek a jemuzodpovedajúcu vyspelosť, rozhodná by mala byť ním prejavená vôľa. Nový obvyklý pobyt, v prípade
starších detí, teda nie je možné založiť proti ich vôli od samého počiatku pobytu, ale iba na základe
dlhšej faktickej prítomnosti a nadviazaní sociálnych vzťahov. Vychádzajúc z tejto právnej teórie súd

dospel k záveru, že v prejednávanom prípade maloletého T. nebola splnená podmienka obvyklého
pobytu na území ČR, pretože maloletý sa do nových pomerov na území ČR napriek tomu, že sa tam
odsťahovala jeho matka, neintegroval. Na území ČR v bydlisku X. sa zdržiaval iba krátku dobu, a to
od 19.8.2014 do 19.12.2014, teda po dobu štyroch mesiacov. Táto doba nepostačovala na to, aby si
maloletý na nové pomery zvykol, aby tam nadviazal nové, pevné a trvalé priateľské väzby, sám sa

vnútorne s novým prostredím nestotožnil, nebol tam spokojný a v škole mal problémy aj s českým
jazykom. Maloletý má slovenskú národnosť, na území Slovenska prežil 10 rokov zo svojho života (v
tom čase mal 11 rokov) a všetku rodinu, príbuzenstvo tak zo strany matky, ako aj otca má na Slovensku.
Napriek vôli matky maloletého, ktorá sa rozhodla žiť a pracovať v Českej republike, hoci aj so súhlasom
otca maloletého, sa maloletý s ďalšou zmenou bydliska (po Bratislave) nikdy nestotožnil, nebol spokojný
ani s novým bývaním, s podmienkami bývania v kuchyni, na nafukovacej posteli. Matka ho naviedla na

to, aby sa s nimi odsťahoval, aby s tým súhlasil, tak, že mu sľubovala také podmienky bývania, ktoré
nakoniec nesplnila. Za takýchto okolností bol maloletý sklamaný zo sľubov matky a volil cestu návratu
na Slovensko, aj keď by mal byť vychovávaný starými rodičmi. Všetky tieto okolnosti v súhrne presvedčili
súd o tom, že maloletý nenadobudol obvyklý pobyt na území Českej republiky, ale zostal zachovaný jeho
obvyklý pobyt na Slovensku, v dôsledku čoho rozhodovanie o úprave rodičovských práv a povinností

voči maloletému patrí do jurisdikcie slovenských súdov.
7. Súd zisťoval v konaní o návrat aj názor maloletého T., ktorý mal 11 rokov a pred súdom
vypovedal bez väčších ťažkostí, ale pod stresom, ktorý ako sám uviedol, prežíval z obavy, že sa bude
musieť vrátiť do ČR. Jednoznačne prejavil záujem zostať v osobnej starostlivosti starých rodičov, teda
na Slovensku v Košiciach s tým, že sa do Českej republiky nemieni vrátiť. Odôvodnil to tým, že v ČR

sa mu nepáčilo, že si tam nezvykol, že tam bol často sám, kamaráti bývali na dedine, nemohol chodiť
športovať, že musel spať v kuchyni, na nafukovacej posteli. U starých rodičov mu je dobre, je o neho
dobre postarané, nie je sám. Súd považoval vyjadrenia maloletého za hodnoverné a primerané jeho
psychickej vyspelosti, maloletý vo svojom veku nemal problém svoj názor vyjadriť. Napriek tomu, že
matka spochybňovala, či je to slobodná vôľa maloletého, lebo je podľa nej ľahko ovplyvniteľný, alebo nie

je dostatočne vyspelý pre to, aby mohol nekriticky a nezávisle svoju vôľu vyjadriť, súd sa s jej tvrdením
nestotožnil. Bol presvedčený o tom, že svoju vôľu v obdobnej veci by mohlo vyjadriť už aj mladšie dieťa.
Nič nenasvedčovalo tomu, že maloletý nehovoril to, čo skutočne chcel, pretože túto svoju vôľu vyjadril
opakovane - priamo matke dňa 27.1.2015, kedy sa s ňou odmietol vrátiť do ČR, kolíznemu opatrovníkovi
pri pohovore s ním a aj na pojednávaní súdu. Preto súd považoval vyjadrenia maloletého za relevantné.

Za takýchto okolností súd zamietol návrat maloletého T. do miesta bydliska matky v Českej republike
z toho dôvodu, že obvyklý pobyt dieťaťa zostal zachovaný na území Slovenskej republiky a aj vôľa
maloletého je taká, že chce zostať na Slovensku v starostlivosti starých rodičov.

8. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že o zverenie vnuka do ich osobnej starostlivosti požiadala

preto, lebo videla, že maloletý sa v domácnosti svojej matky trápil. Najviac ho trápil vzťah matkinho druha
knemu.Uviedla,žeovnukasasmanželom staraliodjehonarodenia.Spočiatkujejsynsnevestoubývali
u nich, neskôr im vybavili podnájom v byte jej sestry. Navrhovateľke sa zdalo, že matka nemá vytvorený
až taký vzťah k synovi, ako predpokladala, že by matka mala mať. Nerada ho kočíkovala, bola rada,
ak niekto tieto povinnosti vykonával za ňu. Robil tak najmä jej manžel, niekedy aj jej matka, alebo otec

maloletého. Potom, keď sa matka maloletého odsťahovala do Bratislavy a do Českej republiky, dieťa im
sústavne tvrdilo, že v domácnosti s matkou bývať nechce, že je v tej rodine šikanované a že sa veľmi
trápi. Po rozvode manželstva rodičov maloletého bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, aj
keď podľa nej bol viac vhodný pre túto starostlivosť jej syn, ale on v poslednej chvíli od toho odstúpil.
Možno si myslel, že keď dieťa bude zverené matke, že si uvedomí svoju rolu matky a že sa zmení

vo vzťahu k synovi. Ona si však dieťa nezobrala ku sebe. Asi rok bol maloletý u svojej starej matky
zo strany matky maloletého a začal psychicky trpieť, čo je preukázané aj tým, že už stará matka s
ním navštevovala rôznych psychológov. Matka nikdy nerešpektovala to, na čom sa dohodla s otcom
maloletého. Dieťaťu menila škôlku aj v čase, keď chodil do prípravky pred nástupom na základnú školu.
Aj pri návšteve 1. ročníka ZŠ sa rozhodli, že bude maloletý chodiť na školu, ktorá mu bola odporúčaná

psychológom. Matka tak neurobila, zmenila to a dieťa začalo navštevovať ZŠ na Tomášikovej ulici, ktorá
bola v blízkosti bydliska jej matky, zrejme preto, aby to mali z domu do školy bližšie, pretože matka
ponechala dieťa v starostlivosti starej matky maloletého. Im bolo bránené, aby sa s vnukom prirodzene
stretávali. Matka maloletému hovorila o nich hrozné veci, že ho chcú otráviť a podobne. Maloletý sapred nimi skrýval pod stôl. Matka bránila vo vzťahu maloletého s nimi, ale nakoniec súhlasila s tým,
aby sa mohli s ním stretávať. Navrhovateľka bola tomu veľmi rada, robila všetko, čo vnuk potreboval.
Dokonca aj finančne prispievala starej matke zo strany matky na jeho výchovu okrem tých peňazí,

ktoré zasielal ich syn na výživu maloletého. Kúpila vnukovi všetko, čo potreboval. Prosila druhú starú
matku, aby dieťa dala k nim, keď im povedala, že ona sa už nevládze starať o vnuka, u ktorého sa
začali prejavovať rôzne problémy. Napriek tomu dieťa odniesla k biologickej matke, ktorá v tom čase
žila v Bratislave a bývala na ubytovni v Petržalke. Prvý ročník ZŠ už nedokončil maloletý v Košiciach,
neprevzal si ani vysvedčenie a zostal s matkou až do 4. ročníka ZŠ v Bratislave. Za toto obdobie starí

rodičia každý druhý týždeň chodili pre vnuka do Bratislavy, aby mohol byť aj u nich. Rodičia spolu dobre
nevychádzali. Druh matky ubližoval maloletému tým, že ho urážal, nadával mu, doteraz je citlivý na
akékoľvek nadávky. Navrhovateľka v tom čase, keď vnuk žil s matkou v Bratislave komunikovala aj s
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave. Pracovníčka tohto úradu ju informovala o tom,
že dieťa skutočne žije v zlých životných podmienkach, že bolo ponechávané s matkou pána I., kým
matka a jej partner chodili na rôzne výlety a chodili aj do Čiech na dlhšiu dobu. Za celé tie štyri roky

dieťa nenavštívilo poriadne lekárov, bolo zanedbané z viacerých stránok po zdravotnej stránke. Otec
maloletého má novú rodinu, žije v Rudníku. V čase, keď dieťa žilo s matkou v Bratislave, požiadal súd
o zverenie syna do jeho osobnej starostlivosti, nebolo mu vyhovené. T.E. tvrdil, že k otcovi ísť nechce,
už vtedy chcel, aby bol zverený radšej do ich osobnej starostlivosti. Videli na ňom, že túži po istote, po
stabilnom rodinnom prostredí a viackrát sa vyslovil pred navrhovateľkou, že ak by musel ich domácnosť

opustiť, že by si niečo urobil, že by sa vymazal zo života. Keď sa matka so synom a s priateľom
presťahovali do ČR, bývali znovu len v hosteli, nemali byt ani dom a navrhovatelia každý víkend chodili
pre vnuka v piatok do vzdialenosti 850 km. Maloletý sa im sťažoval, že sa tam necíti dobre a ako
zistili, ani matka sa mu nevenovala tak, ako by bolo potrebné. Ani raz s ním tam nenavštívila lekára,
zanedbala mnohé jeho ochorenia. Dňa 19.12.2015 prišiel vnuk ku nim, matka súhlasila s tým, že celé

zimné prázdniny môže byť maloletý u nich. V tom čase sa zhoršila choroba ich vnuka, boli nútení s ním
navštíviť lekárov. Najprv sa domnievali, že maloletý má epilepsiu, ale neskôr bolo zistené, že sa zhoršil
jeho psychický stav. Bol hospitalizovaný v DFN a navrhovateľka povedala matke maloletého, že ona
ako matka má právo byť hospitalizovaná spolu s dieťaťom, čo matka odmietla. Ak jej takúto možnosť
núkali aj lekári, tak povedala, že ona musí byť v zamestnaní a či jej oni preplatia cestovné, ktoré by

musela vynaložiť. Neprišla tam, u vnuka sa striedala navrhovateľka so svojím manželom. Dieťa bolo
v nemocnici tri týždne a medzitým požiadali súd, aby im bol maloletý zverený predbežným opatrením.
Maloletý sám povedal, že sa u nich cíti najlepšie, že nechce ísť ani ku svojmu ockovi, ktorého má síce
veľmi rád a je jeho vzorom. Komunikuje s ním, pravidelne ho navštevuje, ale hovorí, že domácnosť,
kde sa cíti dobre a kde je skutočne doma, je u nich. Maloletého prihlásili na rôzne krúžky, chodí na

karate, chodí na doučovanie z mnohých predmetov, aby dobehol to, čo mal zanedbané a takisto s ním
navštevujú všetkých odborných lekárov, ktorých potrebuje. Chodia s ním na očné vyšetrenie, boli mu
predpísané okuliare. Má na čítanie dioptrické okuliare 1,25. Chodia s ním aj k ortopédovi, pretože má
ploché nohy a má problémy s chrbticou. S vnukom chodia na psychologické vyšetrenia a taktiež dozerá
na neho pedagogické centrum. Maloletý má poruchy v písaní, v sústredení a bol u neho zistený syndróm

ADHD. Pri písaní niekedy vynechá niektoré slová, preto v tej časti ani nebol hodnotený. Ináč má už
celkom dobré známky, vidia, že sa sústavne zlepšuje. Je vysoký už 175 cm, váži okolo 80 kg. Veľmi
priberá, boli na vyšetrení štítnej žľazy, ale bolo im vysvetlené, že je to psychického pôvodu.

9. Matka maloletého uviedla, že nie je pravdou to, čo uvádzala stará matka maloletého. Keď otehotnela,

ich syn ju posielal ku gynekológovi, aby zistila, čo to bude stáť, keď si dá dieťa zobrať. Ona mu povedala,
že v žiadnom prípade na to nepristúpi. Nie je pravdou ani to, že by sa o dieťa nestarala. Dieťa bolo
vždy umyté, v čistom oblečené, nakŕmené. Je pravdou, že požiadala bývalú svokru, aby jej pomohla
s kúpaním novorodenca, pretože s tým zo začiatku nemala žiadne skúsenosti a bála sa, aby dieťaťu
neublížila. Keď malého nakŕmila, položila ho do postieľky a chcela si unavená po pôrode oddýchnuť.

Keď si ľahla, hneď tam bol niekto z ich rodiny a dieťa brali preč, aj keď im tvrdila, že by bolo dobré,
aby si odpočinulo v postieľke. Takisto trvali na tom, aby bolo doma upratané, navarené a keď chcela
stíhať práce v domácnosti, nie vždy stihla ísť s dieťaťom von. Preto prijala pomoc bývalého svokra, ktorý
bol vtedy po úraze doma a maloletého zobral von rád. Keď ju stále nabádali k tomu, aby sústavne
s maloletým chodila von, robila to až dovtedy, kým pri jednom značne mrazivom dni plačúce dieťa

tak ochorelo, že na druhý deň malo horúčky. Potom už v zlom počasí s dieťaťom odmietala chodiť
na prechádzky. Nikdy svojho syna nestrašila, naopak bola to navrhovateľka, ktorá povedala T., že
v byte jej matky lietajú bosorky na metle. Matka nikdy dieťaťu neublížila, ani jej partner na jej syna
ruku nedvihol. Maloletý sa sám rozhodol jej partnerovi hovoriť „tatík“, ona mu povedala, že je to na jehozvážení. Navrhovatelia boli veľmi proti tomu, tvrdili mu, že má iba jedného otca a že len ten je jeho
tatíkom. Keď bývali v Bratislave, často sa tam zastavili pracovníčky úradu práce, nikdy voči starostlivosti
o dieťa nenamietali. Ani dieťa nikdy neprinieslo zo školy poznámku, ani jej nebolo vytknuté zo strany

učiteľov, že by o neho nebolo dobre postarané. Nikdy ho neobmedzovali v jedle. Vždy mu povedala, že
je navarené v chladničke, že si môže zobrať koľko chce. Je pravdou to, že ho obmedzovali, čo sa
týkalo sladkostí. Túto si mohol zobrať len raz denne. Vždy, keď sa vrátil maloletý od starých rodičov,
prestal rešpektovať autority najmä v škole, svoju triednu učiteľku, bol voči nej drzý a aj voči riaditeľke,
museli ho upozorniť na to, že v prípade, keď nie je doma, že ony za neho preberajú zodpovednosť a

že ich teda musí počúvať. Ako päťročný jej syn povedal, že keď sa nevráti k svojmu manželovi, že má
skapať. Neverí, že si to sám vymyslel. Navrhovatelia sa jej stále vyhrážali, že jej zničia život, čo sa
im aj v súčasnosti veľmi darí. Preto by nerada povedala, kde v súčasnosti pracuje a býva, pretože v
minulosti, keď sa to dozvedeli, vždy bol s ňou rozviazaný pracovný pomer a až neskôr sa dozvedela,
že tam boli svokrovci, alebo že v tom boli zainteresovaní. Nie je pravdou, že by bývali v hosteli. Bývali
v hoteli. V konaní o návrat maloletého do krajiny jeho obvyklého pobytu sa v ich domácnosti boli

pozrieť pracovníčky českého úradu práce a napísali vyjadrenie o tom, že ich byt zodpovedá možnostiam
starostlivosti o maloleté dieťa. Chce zostať v Česku, má tam ona aj jej partner tam majú prácu. Matka
maloletého zarába v priemere 16.000,- Kč netto a jej partner zarába v priemere 13.500,- Kč - 14.000,-
Kč netto. Pracuje pre firmu Manpower Group, s.r.o., ktorá ju prideľuje k jednému zamestnávateľovi. Za
bývanieplatia6.000,-Kčazastravu,hygienuaoblečeniemesačnevynaložia približne5.000,-Kč.Sumu

2.500,- Kč vynakladá jej partner na pohonné hmoty, keďže do práce musí chodiť osobným motorovým
vozidlom. Naposledy bola so synom 27.1.2016, keď bola na polícii v Košiciach, pretože bol proti nim
podaný návrh na trestné stíhanie pre týranie dieťaťa. Syn stále pozeral na starého otca, čo môže a čo
nemôže matke povedať. Vtedy sa T. vyjadril, že s ňou odísť nechce. Napriek tomu sa snaží všetko
pripraviť tak, aby syn mal možnosť nastúpiť do školy v ČR. Keď bola na pojednávaní vo veci návratu

maloletého do krajiny jeho obvyklého pobytu, maloletý im dal e-mailové adresy, kde ho môže zastihnúť
na internete, ale nedarilo sa jej to. Potom zavolala jeho starej matke, ktorá jej dala dieťa k telefónu a
opakovane jej syn nadiktoval svoju adresu na facebooku, ale nepodarilo sa jej s ním skontaktovať, aj
keď mu denne písala a pýtala sa ho, ako sa má, aký je jeho zdravotný stav a čo nového v škole,
ale odpovedí sa nedočkala.

10. Otec maloletého sa pripojil k návrhu svojich rodičov. Uviedol, že je rád, že dieťa má konečne stabilnú
výchovu a že sa o neho jeho rodičia veľmi dobre starajú. Aj on má so synom oveľa lepší vzťah, ako
si s ním doteraz mohol vybudovať, pretože matka mu v tom bránila. Keď sa pokúšal navštíviť dieťa v
škole, keď žili v Bratislave, bol zastavený učiteľmi, ktorí zrejme mali o ňom zlé referencie a nechceli mu

umožniť, aby sa stretol so synom. Potom tam zašiel druhýkrát so svojím otcom. Snažil sa zistiť adresu,
kde býva matka s dieťaťom, pretože robila všetko preto, aby sa to nedozvedel. Výživné jej posielal
na účet. Má pocit, že má veľmi pekný vzťah so svojím synom. Veľmi dobre spolu vychádzajú, myslí si,
že syn ho začína vnímať ako svoj vzor, ale napriek tomu nechce odísť od starých rodičov. Aj keď mu na
narodeniny pripravil program - veľkú oslavu pri vatre, ktorú sa snažili predĺžiť do neskorých večerných

hodín. Jeho syn sa však dožadoval toho, aby sa vrátil k starým rodičom a musel pre neho prísť starý
otec. Syn ho prosil, aby mohol zostať u svojich starých rodičov, kde sa veľmi dobre cíti a kde má sociálnu
istotu do budúcnosti a to nielen po finančnej, ale aj po morálnej stránke. Otec navrhol, aby dieťa zostalo
tam, kde sa dobre cíti - u starých rodičov. Odporúčal súdu, aby ho zveril do starostlivosti starých rodičov.
Už 16. rok pracuje v Šaci ako hlavný majster a jeho priemerný čistý mesačný zárobok je 630,- EUR.

Jeho manželka, s ktorou majú 4 ročnú dcéru S. učí v Jasove na základnej škole a zarobí 500,- EUR.
Je ochotný prispievať na výživu syna sumou 50,- EUR mesačne, pretože mu kupuje veci, ktoré maloletý
potrebuje o čom ho informujú starí rodičia, alebo sám maloletý. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

11. Svedok A. I. uviedol, že vzťah medzi ním a maloletým T. bol veľmi dobrý. Veľmi skoro sa ho T.

opýtal, či ho môže volať „tatík“, alebo „oco“. Bol z toho zo začiatku veľmi prekvapený, pretože sa ešte
tak dlho nepoznali, ale nemal s tým problém, mal taký pocit, že veľmi dobre spolu vychádzali z pozície
dieťa - rodič, aj z pozície dieťa - kamarát. Videl, že sa to nepáčilo jeho starým rodičom a maloletý bol
z toho zneistený, pretože mu dávali najavo, že on nie je žiaden jeho otec. Preto mu povedal, že keď
bude pri starých rodičoch, môže mu hovoriť A.. Keď boli sami, alebo pred kamarátmi, vždy ho oslovoval

„otec“. Nikdy mu nevynadal, ani na neho nekričal, nebolo to potrebné. Maloletý bol dosť inteligentný
na to, aby vedel, čo môže a čo nemôže robiť. Mal vysvetlené, ako sa má správať a mal voči nemu
prirodzený rešpekt. Ak bolo treba, tak ho spolu s matkou trestali tak, že mu obmedzili prístup k počítaču,
alebo musel dobrovoľne - nasilu s nimi preberať školské úlohy. Čo sa týka stravovania, o stravu sa vždypostaral svedok s partnerkou. Raz navaril jeden a raz druhý, podľa toho, kto bol viac vyťažený v práci, ten
si doma trošku oddýchol. Vždy navarili na dva - tri dni dopredu. Maloletý vedel, kde sa jedlo nachádza,
nemal problém sa sám obslúžiť. Keď všetci spolu nemohli jesť, maloletý si nabral sám. Nikdy v jedle

obmedzovaný nebol. Jediné, v čom ho obmedzovali, boli sladkosti, tie nikdy nemohol zjesť všetky. V
Bratislave a v ČR, nežili v luxuse, mali len základné veci, ale žili priemerne. Maloletý bol spokojný,
bol spokojný aj v škole a mal svojich kamarátov. Videl na maloletom, že je rád so svojou mamkou, že
sa pomery trošku upokojili, pretože to, že sa sústavne rodičia medzi sebou súdili, bolo pre ich syna dosť
náročné. Kým žil maloletý s nimi, nesťažoval sa to, že by videl nejakých duchov a nemal nočné mory,

ale spomenul im, že u starých rodičov na nočnom stolíku spáva slon, ktorý v noci lieta a že je tam aj
rôzny zvláštny hluk, čo sa mu snažili vysvetliť, tak, že sa zrejme zobudil starý otec a niečo robil v byte.
Povedali mu, aby nepozeral toľko strašidelných filmov, ktoré mu snáď je umožnené pozerať u starých
rodičov. U nich doma nepozeral dlho televízor s výnimkou dní, keď sa vrátil od starých rodičov. Povedal,
že tam má možnosť pozerať rôzne rozprávky na DVD-čku. Potom sa mu aj oni snažili stiahnuť nejaké
rozprávky z internetu, ale neboli radi, keď to trvalo dlho do neskorých večerných hodín. Povedali mu,

že večer už nemôže byť tak dlho pri televízore. Nikdy sa pred nimi nevyjadril v tom zmysle, že by radšej
žil u starých rodičov. Keď žili v Bratislave, alebo v ČR, T. vždy povedal, že chce bývať s mamou a že
starých rodičov má rád, že by ich aj naďalej rád navštevoval. Oni s tým súhlasili, nemienili ho v tom
obmedzovať, aj keď videli, že starí rodičia ho rozmaznávajú, že mu kúpia všetko, čo si zaželá. Vyrovnali
sa s tým, ako s údelom starých rodičov, ale nepáčilo sa im, že zasahovali aj do výchovy matky. Na jednej

strane bolo pre maloletého plus, že bol so svojimi starými rodičmi, ktorých mal rád, ale na druhej strane
tým, že mu kupovali, čo si zmyslel a že mal všetko a omnoho viac ako jeho spolužiaci, tak vyčnieval z
radu. Bol arogantný voči spolužiakom, vystatovačný, vždy sa chválil, čo všetko on má a čo všetko môže
mať a bol arogantný aj voči učiteľom, ktorí sa im sťažovali, že takéto správanie sa u neho prejavuje
potom, čo sa vráti od starých rodičov. Po dvoch - troch dňoch sa to však upravilo. Vždy mu vysvetlili,

že by sa takto správať nemal, že sú to jeho učitelia, ktorí sú za neho zodpovední a ktorí sa ho snažia
niečo naučiť a on niekedy aj sám prišiel na to, že pochybil. Maloletý je dosť inteligentný na to, aby to
sám vedel vyhodnotiť a potom prišiel a kajal sa.

12. Svedkyňa U. I. uviedla, že sa vysťahovala do Bratislavy v roku 2012. Má štyri deti, z nich A. -

druh matky maloletého je jej najstarším dieťaťom. Boli v minulosti v spojení cez internet, neskôr ich už
aj často navštevovala. Veľmi rada k nim chodila, pretože to bola jedna spokojná, pozitívnou energiou
vyžarujúca rodina. Vždy spolu dobre vychádzali, napodiv maloletý veľmi skoro začal jej syna volať „tato“,
alebo „tatík“. Jej syn mu kúpil bicykel, najprv jemu, potom svojej družke, nakoniec sebe. Chodili sa často
do prírody bicyklovať, chodili na hríby. Zobral svojich dvoch mladších súrodencov a T. a boli spolu niekde

pri Vysokých Tatrách na dovolenke, dobre sa tam cítili. Žili skromne, ale vo veľmi útulných pomeroch.
Bývanie prispôsobili maloletému, či už jeho farebným zariadením, dieťa tam malo veľa svojich fotografií
na rôznych nástenkách a podobne. Ona bývala veľmi blízko, len o tri byty ďalej od nich. Dennodenne
boli v kontakte. Videla, že o stravu tam bolo vždy postarané. Jej syn napriek tomu, že nie je v tejto
oblasti vyučený, sa vždy púšťal do varenia, vždy varil jeden, alebo druhý a maloletý nikdy nebol v

jedle obmedzovaný. Keby naozaj došlo k najhoršiemu a mali by niečo posledné, tak by to určite dostal
maloletý. Jej syn je veľmi rodinne založený a veľmi pozitívny človek. Vždy sa snažil T. pomáhať vo
všetkom, aj v prípravách do školy a takisto aj jeho matka. Partneri si navzájom pomáhali, keď bol jeden
z nich viac pracovne vyťažený, tak ten druhý sa snažil zabezpečiť potreby dieťaťa po každej stránke.
Vždy sa snažili zabezpečiť si svoje osobné potreby tak, aby boli prvoradé potreby dieťaťa. Bola u nich aj

v ČR. Čo sa týka najmä vstupu maloletého do školy, dieťaťu veľmi dobre padlo, ako ho prijali v škole, s
malým kultúrnym programom. Vtedy nastúpilo do školy aj jedno dievčatko. V hale im urobili privítanie s
ozdobami, s hudbou, s príhovorom. T. si vytvoril v triede bližší vzťah asi s dvomi - tromi chlapcami. Bola
svedkom toho, že dieťa ich chcelo na Vianoce obdarovať, pretože v piatok posledný deň pred zimnými
prázdninami mali už voľný deň, kedy si len deti medzi sebou vymieňali darčeky. Aj maloletý niečo dostal

a najprv chcel obdarovať kamarátov so svojimi knižkami, ktoré mal doma, ale jej syn mu povedal, že
keď príde mamka z roboty, pôjdu do mesta a že niečo deťom kúpi.
13. Jeho vlastný biologický otec, ktorý bol v minulosti veľmi agresívnym a požíval alkoholické nápoje,
čo bolo aj dôvodom rozpadu jeho manželstva s matkou maloletého, prišiel syna navštíviť len dvakrát a
to len v sprievode buď oboch svojich rodičov, alebo v sprievode svojho otca. Starí rodičia sa domáhali,

aby dieťa k nim chodilo veľmi často a podľa svedkyne, maloletý často tieto návštevy u starých rodičov
odmietal. Svedkyňa bola presvedčená, že starí rodičia manipulujú dieťaťom tak, aby ho nasmerovali
proti vlastnej matke a robia všetko preto, aby ho od matky odlúčili.14. Svedkyňa C. X. uviedla, že navrhovatelia sú jej bývalí svatovci a matka maloletého je jej dcérou.
V súčasnosti sa už vzťahy medzi bývalým príbuzenstvom veľmi narušili z dôvodu, že od začiatku, keď
medzi manželmi dochádzalo k nedorozumeniam, rodina jej bývalého zaťa sa snažila získať vnuka do

svojej opatery a robili všetko preto, aby ho od matky odlúčili. Keď si striedali dieťa tak, že určité časové
obdobie bolo dieťa u jedného a druhé obdobie u druhého z rodičov, nikdy nedodržali termín, kedy
mali dieťa vrátiť. Trvá to už veľa rokov a maloletý je tým veľmi zneistený. Je presvedčená, že to zle
vplýva na jeho psychiku. Jej dcéra prišla bývať ku nej ešte pred rozvodom manželstva, s manželom mali
dohodnutú striedavú starostlivosť. Dieťa bolo prváčikom, bývalo spolu s matkou u nich, avšak matka si

išla vybavovať zamestnanie do Bratislavy, nakoniec si zamestnanie tam aj našla a bývala tam. Dieťa
ostalo zatiaľ v starostlivosti svedkyne. Nebolo to preto, že by sa matka chcela dieťaťa zbaviť, ale preto,
že maloletý bol v polovici prvého ročníka a chceli, aby tento prvý ročník ukončil v škole, ktorú začal
navštevovať. Keď prichádzal od starých rodičov z otcovej strany, bol veľmi zlý, agresívny aj v škole na
spolužiakov, učitelia sa na neho sťažovali. Keď prichádzal pre neho otec, vždy to bolo spojené s nejakým
agresívnym vystupovaním voči starej matke, napádal ju. Otec už býval so svojou priateľkou, dieťa len

vyzdvihol a odniesol ho ku svojím rodičom. Pred Vianocami roku 2014 sa maloletý správal normálne
a tešil sa na to, že pôjde na Vianoce ku druhej babičke. Bol spokojný, ale keď sa mu po Vianociach
snažili zatelefonovať, dieťa už nebralo telefón, to spojenie, ktoré na neho mali už nefungovalo a keď
volali starej matke zo strany otca, tak sa vždy vyhovorila, že dieťa nie je prítomné, že buď je vonku,
alebo že ona je v práci a nemôže jej ho dať k telefónu. Nikdy sa jej nesťažoval, keď žil s matkou v ČR

na starostlivosť zo strany matky, alebo na nespokojnosť v škole. Naopak, maloletý bol spokojný, boli
v kontakte prostredníctvom skypu. Niekedy aj úlohy z matematiky spolu preberali cez skype. Maloletý
natočil notebook tak, aby svedkyňa videla, kde sa vo voľnom čase hráva. Vnuk jej povedal, že vonku
má priestor na hranie, že ho v škole spolužiaci pekne prijali, bol spokojný so školou aj s bývaním. Nikdy
nezbadala u neho nejaké psychické poruchy a už vôbec nie, že by mal nejaké samovražedné sklony,

aleborečitakéhotypu.Keďchcela navštíviťvnukavnemocnici, personáljejvtomrobilproblémy.Tvrdili,
že nemá dôvod tam byť a dieťa jej nevydajú napriek tomu, že mala od matky splnomocnenie na jeho
prevzatie. Bolo jej povedané, že s tým papierom, čo ona má si môže akurát tak vytrieť ... a že starí rodičia
z druhej strany už požiadali o zverenie dieťaťa do ich náhradnej osobnej starostlivosti. Bola prítomná na
pojednávaní o návrat maloletého do ČR a počula, že keď maloletý vyšiel von z pojednávacej miestnosti

a povedal, že „urobil som to, čo ste chceli“, alebo „vypovedal som tak, ako ste chceli“.

15. Súd vypočul maloletého v prítomnosti procesnej opatrovníčky. T. povedal, že je žiakom 7. ročníka
ZŠ. Baví ho technika, chcel by študovať na strednej elektrotechnickej škole, chcel by sa venovať IT
problematike. V škole je spokojný, má dobré výsledky a z toho dôvodu by nechcel byť zverený ockovi,

aj keď s ním veľmi dobre vychádza a veľmi často sa navštevujú. Otec býva v Rudníku, keď tam ide
za ním, je to hodina cesty a musel by zase zmeniť prostredie, školu, kamarátov, je rád, že sa už tu
aklimatizoval. U babičky sa mu veľmi dobre darí a nechce od nej odísť. S matkou nie je v kontakte. Matka
ho nekontaktovala ani pri príležitosti Vianoc, ani na jeho meniny a narodeniny mu nepíše. Naposledy
mu zagratulovala v roku 2015. Aj keď sú obaja na skype a na facebooku, žiaden kontakt nemajú. On

sám sa cíti veľmi ublížený takýmto správaním sa matky a preto ju ani on nekontaktuje, aj keď má jej
internetovú adresu. Veľmi ho mrzí, že sa o neho vôbec nezaujíma, že mu nenapíše, nezavolá, nepríde
za ním. Preto ani na otázky ohľadom stretávania sa s matkou odpovedať nevedel. Maloletý si myslí, že
matka vôbec nemá o neho záujem a ani on nemá záujem o to, aby sa s ňou stretol.
16. Z výpovede navrhovateľky a právneho zástupcu matky súd zistil, že maloletý už nemá to telefónne

číslo, na ktorom ho matka v minulosti mohla kontaktovať, pretože došlo v rodine k nejakým vážnejším
problémom, ktoré riešila aj kriminálna polícia a starí rodičia odovzdali jeho SIM kartu na polícii. Maloletý
má nový telefón, má svoje nové telefónne číslo, bol upovedomený o tom, že toto číslo môže dať tým
ľuďom, s ktorými chce mať kontakt a stará matka tvrdila, že ho nabádala aj k tomu, aby sa ozval svojej
matke, ale on to odmietol. Uvádzala, že tak ako matka maloletého, tak aj maloletý majú v tomto rovnakú

povahu, sú veľmi tvrdohlaví a zrejme ani jeden z nich nechce urobiť prvý krok.

17. Matka maloletého bola ochotná prispievať rovnakou sumou na výživu svojho syna, ako jeho otec,
čiže sumou 50,- EUR mesačne. Rada by sa so synom stretávala, ak by to bolo možné každý tretí týždeň
v mesiaci, pretože vtedy je po výplate a cestovné je dosť drahé. Chcela by však mať syna aj cez vianočné

sviatky aspoň dva, alebo tri dni u seba, alebo by sa s ním chcela v týchto dňoch stretnúť a takisto by
sa chcela stretnúť so synom v júli a v auguste počas letných prázdnin. Matka navrhla posledné dva
júlové a prvé dva týždne v auguste. Právna zástupkyňa navrhovateľov navrhla upraviť styk len raz
mesačne. Poukázala na dlhú odlúčenosť syna od matky, na ich neexistujúcu komunikáciu a neochotudieťaťa kontaktovať sa s matkou. Ak by prebiehal aspoň obmedzený styk matky a syna pravidelne, je
predpoklad, že sa vzťahy medzi nimi zlepšia a potom bude možné tento styk rozšíriť.

18. Podľa ust. § 45 ods. 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd
môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa
takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné
a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude

náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
19. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým
príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

20. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

21. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo
zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba
predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v

súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí
zákonného zástupcu preskúmal súd.

22. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a
povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej

osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do
náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú
o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.

23. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

24. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom
alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej
povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

25. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4 a 5 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje

schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26. Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnenépotrebyoprávneného, akoaj naschopnosti, možnostia majetkovépomerypovinného. Na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

27. Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.28. Podľa ust. § 43 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má

maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

29. Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným
ustanoveniam zákona súd zveril maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, ktorí pre

jeho výchovu majú vytvorené vhodné podmienky. V konaní sa nepreukázalo, že by matka zanedbávala
starostlivosť o syna a ani to, že by jej druh maloletému ubližoval. Problémy maloletého vyplývali z
rozchodu jeho rodičov, zo zmeny prostredia, na ktoré bolo dieťa zvyknuté. Neadaptoval sa na pomery v
novom bydlisku a novej rodine dostatočne a dal prednosť istote, ktorú pociťuje u svojich starých rodičov.
Pomery v rodine starých rodičov sú neporovnateľné s tými, aké sú v rodine jeho matky, starí rodičia
majú možnosti, ktoré jeho matka nemá a nie je schopná synovi poskytnúť to, čo dostáva od svojich

starých rodičov, najmä v materiálnej forme. Starí rodičia poskytujú vnukovi starostlivosť v každom
smere, je o neho veľmi dobre postarané. Je však potrebné, aby vnuka vychovávali k láske k obom
jeho rodičom a nevykresľovali pred dieťaťom jeho matku ako nezodpovednú osobu, ktorá o syna nemá
záujem. Súčasný vzťah medzi maloletým a jeho matkou je zjavne narušený a preto je povinnosťou
starých rodičov viesť maloletého k tomu, aby sa jeho vzťah s matkou napravil a povinnosťou matky

prejavovať o syna dostatočný záujem.
30. Podstatným pre rozhodnutie súdu o tom, či vyhovie návrhu starých rodičov preto bolo stanovisko
maloletého, ktorý opakovane dôrazne žiadal, aby mohol zostať u starých rodičov a návrat k matke
kategoricky odmietol. Keďže je vo veku, kedy už vie posúdiť svoje konanie, súd jeho stanovisko
akceptoval, potom, čo zistil, že kontakt matky a syna je vážne narušený.

31. Výživné zo strany rodičov súd určil po dohode navrhovateľov a rodičov sumou, ktorá zodpovedá aj
pomerom na strane rodičov a ich príjmom.

32. Upravil styk matky so synom tak, aby sa ich vzťah mohol pri jeho dodržiavaní prirodzene upraviť.

33. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).