Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 22, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114236603
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5114236603.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a

členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: E. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. M. XXX/XX, K. V., zastúpeného Mgr. Michalom Grošaftom, advokátom, so sídlom H. 7, XXX
XX B. proti žalovanému: Ing. K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. B. adresa na doručovanie L. XXX/XX,
B., zastúpenému splnomocneným zástupcom JUDr. Mariánom Kuckom, bytom V. E. XXXX/XX, XXX XX
B., t.č. ÚTVOS Dubnica nad Váhom, v konaní o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 40C/142/2014-154 zo dňa 20. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 40C/142/2014-154 zo dňa 20. mája 2016 vo výroku, ktorým uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 702,08 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

V nenapadnutej časti z o s t á v a rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 40C/142/2014-154 zo dňa
20. mája 2016 n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 702,08

Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. veta výroku) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (II. veta
výroku) s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením, do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej (III. veta výroku).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby bola
žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody spôsobenú na fasáde rodinného domu
a v interiéry rodinného domu úmyselným protiprávnym konaním žalovaného a nahradiť žalobcovi trovy
konania. Z fotodokumentácie predloženej žalobcom spolu s podanou žalobou ako aj z obsahu výpovedí

žalobcu a žalovaného mal súd preukázané, že otvory, ktoré boli prevŕtané na vnútorných stenách
interiéru rodinného domu, boli prevŕtané v súvislosti s vedením bezpečnostného kamerového systému,
ktorý inštaloval žalovaný; v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného bola spôsobená
škoda v interiéri a exteriéry rodinného domu, a to vysekaním troch dier na troch stenách interiéru.
Rozporovanie rozsahu spôsobenej škody v interiéry domu žalovaným, vzhľadom na predloženú
fotodokumentáciu vedenia kamerového systému ako aj antény v dome, vyhodnotil okresný súd ako
nedôvodné. Pri konštatovaní vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle § 420 OZ súd

vychádzal aj z rozhodnutia Obvodného úradu Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy č. ObÚ ZA -
OVVS3/A/2013/06106-5/370/2KZ zo dňa 05.04.2013 v spojení s rozhodnutím Ministerstva vnútra SR
č. SVS-OVS1-2013/023252/TMM zo dňa 23.08.2013, na základe ktorých bol žalovaný uznaný vinným
zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v zneníneskorších právnych predpisov na skutkovom základe, že v presne nezistený deň v mesiaci apríl až
máj roku 2012 v B. - L. na ul. L. č. XX nainštaloval dve bezpečnostné kamery na fasádu rodinného
domu so súp. č. XXX, nachádzajúcom na parcele č. 850, a to bez súhlasu vlastníka predmetnej

nehnuteľnosti, pričom montážou bezpečnostných kamier poškodil fasádu rodinného domu. Vo vzťahu
k výške spôsobenej škody vzhľadom na zadokumentovaný rozsah škody, ktorá bola spôsobená v
exteriéri a interiéri bytového domu, súd návrh na vykonanie znaleckého dokazovania, ktorý bol podaný
oboma sporovými stranami zamietol a zdôvodnil to predovšetkým nehospodárnosťou vynaložených
finančných prostriedkov na znalecké dokazovanie. Zásada hospodárnosti konania bola aplikovaná

predovšetkým tým, že súd nadviazal na odborné vyjadrenie spoločnosti Patria, s.r.o., zo dňa 29.11.2012,
ktoré bolo vykonané v rámci priestupkového konania a požiadal znaleckú organizáciu Patria, s.r.o.,
o dopracovanie tohto odborného vyjadrenia aj k rozsahu spôsobenej škody v interiéri domu tak, ako
bola zistená na základe výpovedi sporových strán a predloženej fotodokumentácie s doplnením výšky
nákladov, ktoré si vyžaduje uvedenie veci do pôvodného stavu; spoločnosť Patria s.r.o. dopracovala
odborné vyjadrenie dňa 27.01.2016. V tomto odbornom vyjadrení boli vyčíslené náklady na opravu

interiéru v celkovej sume 565,20 Eur, ktorá suma je porovnateľná s nákladmi, ktoré v rámci cenovej
ponuky od firmy Galmistav, s.r.o. predložil spolu s podanou žalobou žalobca. V odbornom vyjadrení
bola vyčíslená všeobecná hodnota povrchovej úpravy stien pred poškodením, ktorá zohľadňovala vec
a skutkový stav sumou 183,12 Eur. Výsledok odborného vyjadrenia vypracovaného Ing. F. J., žalobca
nerozporoval, námietky voči odbornému vyjadreniu mal právny zástupca žalovaného, ktorý nesúhlasil

s vyčíslením DPH zo sumy nákladov na opravu stanovenou zjednodušenou kalkuláciou, ako aj so
spôsobom výpočtu škody v interiéri, keďže znalec bral do úvahy aj prvé, aj druhé nadzemné podlažie
(škoda bola spôsobená len na druhom nadzemnom podlaží). Pre vznesené námietky bol vypočutý k
odbornému vyjadreniu aj Ing. F. J. ako zodpovedná osoba za vypracovanie tohto odborného vyjadrenia.
Vyjadril sa k tomu, že cenová ponuka bola porovnaná s bežnými cenami na trhu a v hrubých rysoch

boli tieto ceny z cenovej ponuky prevzaté; v niektorých smeroch boli upravené podľa obdobných ponúk,
ktoré boli k dispozícií na internete. Znalec pri vonkajšej obhliadke domu zistil, že dom má okolo 50
rokov, zásadná oprava vonkajších prvkov určite nebola vykonaná, čo zdôvodnil odpadnutým soklom
a podľa celkového vzhľadu budovy napr. nenatretých drevených okien pri predpokladanej životnosti
vnútorných omietok asi 10 rokov, teda maľoviek a vonkajšej omietky asi 50 rokov, náklady na opravu

prevyšujú hodnotu poškodených prvkov pred opravou. Z pohľady od cesty nie je viditeľné poškodenie
vonkajšej fasády, pri stanovení množstva práce vychádzal z m2 predovšetkým z predložených fotografií
a pritom, že stena je poškodená z jednej aj z druhej strany odhadom z rozmerov budovy bol takto
stanovený potrebný rozsah opravy. Potvrdil, že v odbornom vyjadrení bola pisárska chyba pri stanovení
výšky DPH. Táto chyba však nemala vplyv na výpočet škody poškodených prvkov pred opravou.

Vo vyčíslenom rozsahu nákladov na opravu interiéru vo výške 565,20 Eur je zahrnutá oprava dier
v interiéri a stanovené práce, podklad pre maľovanie, samotné maľovanie, materiál na maľovanie a
materiál na opravu (murovacia malta, stierka). Náklady v takomto rozsahu je potrebné vynaložiť na
úpravu vnútorných stien a z estetického hľadiska vymaľovanie celých poškodených stien. Tieto náklady
zodpovedajú oprave stien, ako aj estetickému hľadisku vymaľovaniu stien v celku v interiéri. Pokiaľ

ide o rozsah poškodenia na vonkajšej fasáde, okresný súd zohľadnil rozsah a umiestnenie tohto
poškodenia v hornej časti domu tesne pod strechou, vek, stav a celkový vzhľad nehnuteľnosti. Na
nehnuteľnosti nebola dlhodobo vykonaná zásadná vonkajšia rekonštrukcia, údržba a bolo potrebné
zohľadniť aj charakter poškodenia právnej povinnosti, teda samotnej závažnosti protiprávneho konania.
Na základe súhrnu uvedeného dospel súd k záveru, že pokiaľ ide o rozsah náhrady škody vo vzťahu

k vonkajšej fasáde, žalovaného nemožno zaviazať k náhrade nákladov na vyhotovenie novej fasády
jednej celej steny rodinného domu - v tejto súvislosti súd poukázal aj na hodnotu veci pred poškodením,
ktorá bola vyčíslená na sumu 136,88 Eur. Z cenovej ponuky spoločnosti Galmistav, s.r.o. predloženej
súdu žalobcom vyplynulo, že oprava dier a drážky na vonkajšej fasáde bola vypočítaná na sumu 24 Eur.
Pretože mal súd preukázané, že aj vonkajšia fasáda bola poškodená, zohľadnením vyššie uvedených

kritérií dospel k záveru, že žalobcovi je dôvodné priznať náhradu aj za škodu spôsobenú na vonkajšej
fasáde v rozsahu vyčíslenej škody spôsobenej na vonkajšej fasáde podľa odborného vyjadrenia v sume
136,88 Eur. Celkovo bola výška náhrady určená ako súčet vyčíslených nákladov na opravu interiéru
a vyčíslenej škode na vonkajšej fasáde na sumu 702,08 Eur. Okresný súd vo veci vo veci rozhodol
v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, nakoľko z úradnej činnosti zistil, že právny

zástupca žalovaného JUDr. Marián Kucko, advokát, bol vyčiarknutý zo zoznamu advokátov (informáciu
mal súd potvrdenú aj zo Slovenskej advokátskej komory zo dňa 18.2.2016, č.l. 135 súdneho spisu),
s tým, že účinnosť vyčiarknutia menovaného nastala k 2.12.2015. JUDr. Marián Kucko bol výzvou zo
dňa 22.02.2016 vyzvaný, aby si splnil povinnosti k súdu v prejednávanej veci, avšak zostal nečinný. Napojednávanie konané dňa 20.05.2016 bol predvolaný žalovaný aj JUDr. Marián Kucko, pričom JUDr.
Marián Kucko dňa 18.06.2016 oznámil súdu, že žalovaný je práceneschopný a z tohto dôvodu žiada
odročiť pojednávanie a súčasne dodal, že žalovaného bude zastupovať ako splnomocnený zástupca

a plnú moc doručí do spisu po ukončení práceneschopnosti žalovaného. Na výzvu súdu žalovaný
nedoplnil potvrdenie o práceneschopnosti, žalovaný neospravedlnil neúčasť na pojednávaní riadne a
včas a v čase konania pojednávania a rozhodnutia nebol zastúpený. Plná moc na zastupovanie v konaní
žalovaného právnym zástupcom JUDr. Mariánom Kuckom v zmysle § 31 OZ bola súdu predložená až
dňa 10.06.2016.

3. O trovách prvoinštančného konania súd nerozhodoval; v zmysle § 151 ods. 6 O.s.p. (účinného v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie) si vymienil na rozhodnutie o trovách konania samostatné uznesenie
z dôvodu, že v čase rozhodovania vo veci nemal vyčíslené hotové výdavky za vyhotovenie odborného
vyjadrenia a o trovách konania je potrebné rozhodnúť v celosti.

4. Dňa 28.07.2016 bolo súdu doručené mailové podanie žalovaného označené ako „Vec: Odvolanie voči

rozsudku 40C/142/2014-154“. Uvedené mailové podanie žalovaný nedoplnil zákonným spôsobom a v
lehote podľa § 125 ods. 2 CSP, na základe čoho naň nebolo možné v zmysle uvedeného zákonného
ustanovenia prihliadnuť.

5. Podanie žalovaného, doručené súdu dňa 24.04.2017, označené ako „Vec: Doplnenie odvolania voči

rozsudku 40C/142/2014-154“, odvolací súd podľa jeho obsahu v zmysle § 124 ods. 1 CSP posúdil
ako odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 40C/142/2014-154 zo dňa 20. mája 2017
v jeho I. výrokovej vete. Žalovaný sa podaným odvolaním domáhal zrušenia napadnutého rozsudku
a uloženia povinnosti žalovanému pri vypratávaní nehnuteľnosti uviesť poškodené vnútorné steny do
pôvodného stavu. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že žalobca ničím nepodložil svoje tvrdenia o

tom, že so žalovaným nie je dlhodobo možná komunikácia. Poukázal na situáciu, keď je žalobca ako
vlastník nehnuteľnosti zodpovedný za stav, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza. Žalovaný považoval
montáž kamier za chybný krok, ich montáž však nebola bezdôvodná a žiadal súd, aby na uvedenú
skutočnosťprihliadal.Žalobcapodanoužaloboužiadanáhraduškody(finančnéodškodnenie)avnávrhu
na mimosúdne vyrovnanie žiadal sumu 900 Eur, čo je suma podobná cenovej ponuke spoločnosti

Galmistav, s.r.o. na obnovu fasády nehnuteľnosti a podobnú sumu určil prvoinštančný súd v napadnutom
rozhodnutí. Na predmetnej nehnuteľnosti je potrebné vymeniť okná a zatepliť celú vonkajšiu fasádu,
čo bude žalobca vykonávať bez ohľadu na to, či boli na nehnuteľnosti montované kamery, na základe
čoho žalovaný žiadal súd o oslobodenie od náhrady obnovy vonkajšej fasády. Žalobca zároveň podľa
tvrdení žalovaného (odvolateľa) kamery z nehnuteľnosti demontoval a právny zástupca žalobcu na

pojednávaní uviedol, že tieto budú zadržané ako zábezpeka - uvedeným konaním môže žalobca
nakladať akýmkoľvek spôsobom s majetkom žalovaného, čím mu spôsobuje škodu; rovnako mohla byť
na predmetných kamerách zo strany žalobcu spôsobená škoda pri ich demontáži. Žalovaný uviedol, že
má v nehnuteľnosti, na ktorej ku škode došlo, spolu s matkou a súrodencami osobné veci a majetok,
pričom žiadal súd o rozhodnutie, že pri ich vypratávaní bude povinný na vlastné náklady odstrániť

poškodenie vnútorných stien a uviesť nehnuteľnosť do pôvodného stavu. Žalovaný vzniesol aj námietky,
na základe ktorých by mal podľa jeho názoru hradiť trovy konania konajúci súd prvej inštancie - namietal,
že súd rozhodol na základe jednej cenovej ponuky predloženej žalobcom, pričom podľa cenníkov, ktoré
súdu predložil v prílohe podaného odvolania, je suma za vykonanie dvoch náterov takmer o polovicu
nižšia než suma, aká je v žalobe uvedená za jeden náter; cenová ponuka predložená súdu žalobcom

má zároveň viacero chýb a namietal aj to, že súdu nebola doručená žiadosť o vystavenie cenovej
ponuky. Žalobca sa viackrát nedostavil na pojednávanie z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a túto
skutočnosť okresný súd nijakým spôsobom nekontroloval, zatiaľ čo od žalovaného požadoval v lehote
do 3 dní doložiť potvrdenie o neúčasti pojednávaní; súd vyhlásil napadnutý rozsudok napriek tomu, že
žalovaný žiadal o odročenie pojednávania. Podľa názoru žalovaného by nemalo dôjsť ani k situácii, keď

sa vo vedenom súdnom spise nachádzajú dve listiny od žalobcu s rozdielnym podpisom a poukázal
aj na zamietnutie návrhu na vypočutie znalca, ktorý vypracoval vo veci odborné vyjadrenie č. 1/16.
Žalobca spolu s manželkou nemuseli na ďalších pojednávaniach, na rozdiel od žalovaného, predkladať
doklady totožnosti a pri prerušení pojednávania opustila samosudkyňa na okresnom súde pojednávaciu
miestnosť, odišla do priestorov súdu a potom do týchto priestorov odišla aj manželka žalobcu. Záverom

žalovaný namietal skutočnosť, že súd sa žiadnym spôsobom nevyjadril k otvoru v interiéri, cez ktorý
boli ťahané káble, aj napriek situácii, keď žalovaný namietal, že tento otvor urobil v minulosti - takýmto
spôsobom by si mohol žalobca nárokovať opravu rôznych častí nehnuteľnosti.6. Žalobca, ktorému bolo odvolanie žalovaného doručené v zmysle § 373 ods. 3 CSP dňa 27.12.2017
(č.l. 189 súdneho spisu), zostal nečinný a na zaslané odvolanie procesne nereagoval.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie vo výroku, ktorým okresný súd
žalobe vyhovel a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. V
nenapadnutej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

8. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového
procesného kódexu (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov strán
sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň krajský súd v odôvodňovaní
svojho rozhodnutia prispôsobil terminológiu novej úprave, ktorá reguluje civilné sporové konanie.

9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. (aktuálne sú kritériá

odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy § 220 ods. 2 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Primárne odvolací súd uvádza, že odvolaním napadnutý rozsudok bol vyhlásený dňa 20.05.2016.
V čase medzi jeho vyhlásením a vypracovaním bolo okresnému súdu dňa 10.06.2016 doručené
splnomocnenie, ktorým žalovaný podľa § 31 Občianskeho zákonníka splnomocnil JUDr. Mariána
Kucka (fyzickú osobu) na zastupovanie vo vedenom súdnom konaní. Okresný súd dňa 30.06.2016
pri doručovaní rozsudku napadnutý rozsudok zasielal priamo žalovanému a nie jeho zástupcovi, čím

nepostupoval v zmysle § 49 ods. 1 O.s.p. (účinného v čase doručovania), a teda rozsudok nebol
žalovanému doručený zákonným spôsobom. Okresný súd následne (po vrátení veci odvolacím súdom
bez meritórneho rozhodnutia) pristúpil k doručovaniu rozsudku zástupcovi žalovaného (JUDr. Marián
Kucko), ktorému bol rozsudok doručený dňa 05.01.2018. S prihliadnutím na uvedené tak bolo potrebné
na podania žalovaného doručené súdu dňa 28.07.2016 (bližšie odsek 4. tohto uznesenia) a dňa

24.04.2017 (bližšie odsek 5. tohto uznesenia) prihliadať ako na podané v zákonnej lehote na podanie
odvolania. Nakoľko však mailové podanie doručené súdu dňa 28.07.2016 žalovaný nedoplnil zákonným
spôsobom a v lehote podľa § 125 ods. 2 CSP, na toto podanie súd nemohol v mysle uvedeného
zákonného ustanovenia prihliadať; odvolací prieskum bol v danom prípade viazaný „len“ na podanie
žalovaného doručené súdu dňa 24.04.2017.

11. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu
žalovaného formulovanú v podanom opravnom prostriedku. Krajský súd zároveň poukazuje na
zodpovednosť žalovaného za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s
nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

12. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní malo v zmysle Občianskeho súdneho poriadku
účinného do 30.06.2016 priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1
O.s.p.). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť mohol účastník plniť od začiatku konania, v žalobe,
vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní

pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahovala na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe
a vo vyjadrení k žalobe. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti bol okamih
vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 120 ods. 4 O.s.p.).

13. Rovnako od 01.07.2016 v civilnom sporovom konaní má navrhovanie dôkazov priamu spojitosť s

povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Poslednou procesnou možnosťou splnenia
dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP).14. Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v
ktoromdôkaznébremenospočívanastranekonania,bezohľadunajejprocesnépostavenie.Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu

zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

15. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na
tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce

žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.
V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

16. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno
v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 366 CSP). V civilnom

procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu
len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej
inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa
novými skutočnosťami, ktoré v prvoinštančnom konaní neboli produkované.

17. Z obsahu podaného opravného prostriedku krajský súd zistil, že týmto odvolateľ (žalovaný) nijako
nespochybnil závery vyslovené súdom prvej inštancie k relevantným právnym otázkam. Napadnuté
rozhodnutie bolo odôvodnené podrobne, vyčerpávajúco a poskytlo odpovede na všetky podstatné
právne otázky. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní tvrdil, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o tom,

že so žalovaným nebola dlhodobo pred podaním žaloby možná komunikácia, len takéto všeobecné
tvrdenie nemožno pokladať za relevantnú odvolaciu námietku. Ak mal žalovaný v úmysle namietať
postup žalobcu pred podaním žaloby, bolo jeho procesným oprávnením v prvoinštančnom konaní využiť
takýto prostriedok svojej procesnej obrany, čo však v konaní neurobil.

18. Vo vzťahu k právnym názorom žalovaného prezentovaným v podanom odolaní o tom, že za stav
nehnuteľnosti je zodpovedný jej vlastník, t.j. žalobca, inštalácia kamier bola zo strany žalovaného
dôvodná a o tom, že na predmetnej nehnuteľnosti je potrebné vymeniť okná a zatepliť celú vonkajšiu
fasádu, čo bude žalobca vykonávať bez ohľadu na to, či boli na nehnuteľnosti žalovaným montované
kamery, na základe čoho žalovaný žiadal súd o „oslobodenie“ od náhrady obnovy vonkajšej fasády,

odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/04). Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý
spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych

predpisov (napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, II.
ÚS 78/05, IV. ÚS 252/04).

19. Za právne irelevantné v danom prípade považoval odvolací súd tvrdenie žalovaného o tom, že
žalobcaznehnuteľnostikameryvovlastníctvežalovanéhodemontoval,tietosúzadržanéakozábezpeka

a uvedeným konaním môže žalobca nakladať akýmkoľvek spôsobom s majetkom žalovaného, čím mu
spôsobuje škodu, príp. mohla byť na predmetných kamerách zo strany žalobcu spôsobená škoda pri
ich demontáži, pretože predmetom vedeného súdneho sporu totiž nebol nárok žalovaného na náhradu
prípadne vzniknutej škody konaním žalobcu.

20. Ku žalovaným vznesenej námietke o tom, že trovy konania by mal v danom prípade znášať konajúci
súd prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ako právny
predpis upravujúci vedenie civilných sporových konaní, ktorý upravuje aj problematiku náhrady trov
konania, možnosť uloženia povinnosti nahradiť trovy subjektom konania konajúcemu súdu, nepozná.
Zároveň je potrebné prihliadnuť na procesné štádium, keď o trovách prvoinštančného konania doposiaľ

nebolo rozhodnuté - konajúci prvoinštančný súd pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 151
ods. 3 O.s.p. (účinný v čase rozhodnutia okresného súdu), na základe čoho bude o prvoinštančných
trovách rozhodnuté až po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia.21. Nakoľko odvolanie žalovaného v danom prípade nemalo opodstatnenie a neboli zistené ani
nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, tento
potvrdil rozsudok okresného súdu v I. vete výroku ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP,

vrátane od vo veci samej závislého výroku o trovách prvoinštančného konania (III. veta výroku), ktorý
zodpovedá procesnej možnosti konajúceho súdu rozhodnúť o trovách konania v zmysle § 151 ods. 3
O.s.p. (účinného v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku) až po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo
veci samej.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok na
ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. O výške náhrady trov tohto
štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP).

23. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).