Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, April 24, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/208/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114216632
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114216632.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., so
sídlom v Bratislave, na ul. Tomášikovej č. 48, právne zastúpeného Havel, Holásek & Partners, s.r.o.
advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, na Mlynských Nivách č. 49, proti žalovaným: 1/ M. O.,
nar. X.X.XXXX, bývajúcej v F., na ul. Q. č. XX, 2/ U. O., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v F., na ul. Q. č.

XX, o zaplatenie 2.312,48 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo
dňa 29.6.2016 č.k. 16C/257/2014 - 113 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania
a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne

a nerozdielne sumu vo výške 1.058,94 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od
21.3.2013 do zaplatenia v mesačných splátkach vo výške 100 Eur splatných vždy do 20. dňa príslušného
mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie so zaplatením jednej splátky bude
mať za následok zročnosť celého dlhu. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ďalej vyslovil, že o trovách
konania rozhodne v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci dňa 26.3.2003 uzatvorili zmluvu o
splátkovom úvere podľa ustanovení § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Žalovaní prestali splácať
úver riadne a včas. Pred podaním žaloby uhradili sumu v celkovej výške 6.647,43 Eur a po jej podaní
čiastku 300 Eur. Celkovo tak zaplatili žalobcovi čiastku 6.947,43 Eur.

3. Zmluva o úvere je absolútnym obchodom, ktorý sa podľa ustanovenia § 261 ods. 6 v spojení s

ustanovením § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka na základe kogentnej normy riadi právnou úpravou
obsiahnutou v Obchodnom zákonníku. V predmetnej veci však ide o spotrebiteľský úver a tento je
regulovaný osobitnou právnou úpravou (zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Ide o vzťah
medzi obchodníkom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu.

4. Podľa ustanovenia § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa typovou

zmluvou sa rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané
podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred
určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť.5. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka a to tam, kde to zákon
pripúšťa a kde je to pre spotrebiteľa výhodnejšie. Spotrebiteľsko-právnu úpravu je treba aj vo vzťahu k

obchodnoprávnej úprave považovať za vzťah špeciálnej právnej úpravy voči všeobecnej právnej úprave
a teda z hľadiska výkladu aplikácie právnych noriem na uvedené vzťahy sa má vychádzať zo zásady
neskorší špeciálny zákon ruší skorší generálny zákon.

6.Spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťdojednania,ktorébystavalispotrebiteľadonevýhodnejšieho

postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
Vzťah vzniknutý medzi účastníkmi je potrebné považovať za vzťah občianskoprávny a nie vzťah
obchodnoprávny.

7. V prejednávanej veci nedošlo k jednorazovému zosplatneniu úveru a preto jeho konečná splatnosť
nastala dňa 20.3.2013. Žalovaní tak mali pri riadnom splácaní úveru s úrokovou sadzbou 9,80 % p.a.

a výškou splátky 2.010,-Sk (66,72 Eur) uhradiť sumu v celkovej výške 8.006,37 Eur. Žalovaní celkovo
uhradili sumu vo výške 6.947,43 Eur. Zostatok dlhu činí 1.058,94 Eur. Splátky splatné v období od
20.6.2011 až do 20.3.2013 (t.j. 22 splátok) nemôžu byť vzhľadom na deň začatia konania dňa 12.6.2014
premlčané v 3-ročnej všeobecnej premlčacej dobe, pričom ide o sumu v celkovej výške 1.467,83 Eur,
teda vyššiu ako zostatok dlžnej sumy. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie zaviazal žalovaných na

zaplatenie sumy 1.058,94 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 21.3.2013 do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti, nakoľko došlo k oslabeniu nároku veriteľa z dôvodu premlčania, bola žaloba
žalobcu po zohľadnení ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zamietnutá.

8. Pri aplikácii všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnej

podľa Obchodného zákonníka sa vychádzalo z toho, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho
poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane
ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne
zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom
poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie

v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca
vzťahyvzásademedzipodnikateľmi,akObčianskyzákonníkakokódexobčianskehosúkromnéhopráva
takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa
nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má
svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ

zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným
zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva,
že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Toto
ustanovenie reguluje aj absolútne obchody. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na
všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov
súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník),

ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej
úprave zhoršilo. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé
následky hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na
rozdiel od Obchodného zákonníka.

9.Priposkytnutípeňažnejpôžičkyúrokpredstavujeodmenuzaužívaniepožičanejistiny.Veriteľovipatria
dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva
do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Žalobca ako veriteľ má právo na zaplatenie
dohodnutého úroku z úveru iba do 20.3.2013, t.j. do dňa konečnej splatnosti úveru s tým, že po tomto
termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania

v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka.

10. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal
v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalovaným bolauložená povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 2.162,48 Eur s príslušným
úrokom a úrokom z omeškania. Alternatívne požadoval rozsudok v zamietavej časti zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že v zmluve o splátkovom úvere je ako účel úveru uvedená

rekonštrukcia a kúpa bytu. V zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch účinného ku dňu uzatvorenia Zmluvy sa tento zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí
úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie
stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Z rozhodnutia vôbec nevyplýva, z akého dôvodu
nebol priznaný žalobcovi poplatok za poskytnutie úveru, úroky z omeškania z omeškaných splátok a

poplatky v zmysle Sadzobníka. V odôvodnení rozhodnutia nie je uvedené prečo žalobcovi sa nepriznali
nároky uvedené v Špecifikácii žalovanej sumy zo dňa 17.04.2015, hoci tento dôkaz vykonaný bol. Na
základe vykonaných dôkazov sa dospelo k nesprávnej výške nároku, ktorý bol žalobcovi priznaný.
Pokiaľ ide o premlčanie, inštitút premlčania nemožno zamieňať so zmluvnou podmienkou upravenou v
zmluve. Inštitút premlčania si účastníci v zmluve neupravovali a nakoľko ide o kogentné ustanovenia
ani nie je možné sa od týchto ustanovení odchýliť. V zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanými

bol dohodnutý účel, na ktorý mali žalovaní použiť finančné prostriedky, a to na kúpu nehnuteľnosti.
Zmluva nie je spotrebiteľským úverom v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy. Na predmetný záväzkový vzťah vzniknutý zo zmluvy sa mali aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka. Rovnako nesprávne je právne posúdenie veci ohľadom úrokov po splatnosti
pohľadávky. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,

že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Medzi podstatné náležitosti zmluvy patrí
vymedzenie zmluvných strán, záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť peňažné prostriedky,
dohodaovýškeúveruazáväzokdlžníkaposkytnutéprostriedkyvrátiťazaplatiťznichúroky.Skutočnosť,
že za poskytnuté finančné prostriedky sú žalovaní povinní zaplatiť úroky až do vrátenia požičaných

finančných prostriedkov teda vyplýva priamo zo zákona, ako aj z podstaty úveru ako odplatného
požičania peňazí. Úroky z úveru a úroky z omeškania treba dôsledne rozlišovať. Zatiaľ čo úrok z úveru
je cena peňažných prostriedkov, ktoré poskytovateľ úveru dáva do dispozície toho, kto úver prijíma na
dohodnutú dobu, úrok z omeškania je sankcia za to, že dlžník mešká so splnením peňažného záväzku.
Pri úverovej zmluve ide nepochybne o plnenie peňažného záväzku hneď v dvoch rovinách a to vrátiť

poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej lehote, ako aj zaplatiť požadované úroky. Ak dlžník v
oboch prípadoch nesplní svoju povinnosť včas, dostane sa do omeškania. Vzhľadom na to, že ide o dva
rozdielne inštitúty, ktoré sa odlišujú tak svojou podstatou, ako aj funkciami, všeobecne treba vychádzať
z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a
jednak na úrok z omeškania.

11. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho napadnutej
časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalobcu je opodstatnené, aj keď s tvrdením o potrebe aplikácie ustanovení Obchodného
zákonníka na premlčanie a priznania dohodnutých zmluvných úrokov aj za dobu po splatnosti úveru sa

stotožniť nedá.

12. Úver je odplatným právnym úkonom, pri ktorom odplatu predstavujú spravidla úroky. Je to zrejmé z
ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Vychádzajúc z tohto ustanovenia úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky
poskytujú, medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Ak si ale účastníci dohodnú úverové obdobie a

dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do splatnosti úveru nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po
splatnosti úveru úroky z omeškania. Inštitút úrokov z omeškania je odlišný od inštitútu odplatných úrokov
a má sankčnú povahu. Úroky z omeškania v občiansko-právnych veciach sú právne regulované čo do
ich maximálnej výšky.

14. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z..15. Za čas po splatnosti úveru patrí veriteľovi iba právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej
všeobecne záväzným právnym predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva

do rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania je aj navyšovanie
úrokov z omeškania o úroky za úver po lehote splatnosti úveru.

16. Občiansky zákonník v ustanovení § 559 ods. 2 ukladá povinnosť dlžníkovi dlh splniť riadne a včas.
Riadne a včasné nesplnenie dlhu má za následok omeškanie dlžníka čo je zrejmé z ustanovenia § 517

ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. Pri omeškaní s plnením peňažného dlhu v zmysle ustanovenia
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniká veriteľovi iba právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky
z omeškania vo výške stanovenej vykonávacím predpisom.

17. Pojmu plnenie použitom v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka bez akýchkoľvek
pochybností zodpovedá pojem pohľadávka. Vychádzajúc z ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka

záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka)
od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Príslušenstvo pohľadávky je definované v
ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a sú ním úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

18. Občiansky zákonník ako základný právny predpis upravujúci spotrebiteľské vzťahy, ktorý je v
súčasnosti v súlade s ustanovením § 52 ods. 2 veta tretia priamo aplikovateľný i na úverovú zmluvu
uzatvorenú podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, umožňuje veriteľovi po lehote
splatnosti pohľadávky priznať iba úroky z omeškania.

19. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskehozákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormyobchodnéhopráva.Právnypredpis,ktorého
súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva z rozsudku

Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa
ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

20. Vo veci 8 MCdo /13/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky priamo skonštatoval, že aj bez riešenia

otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť
posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že aj keby
Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konania musel by prvoinštančný súd vziať zreteľ na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch so spotrebiteľskej zmluvy bol povinný

prihliadnuť na zákonný dôvod , ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť
ustanovenie § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny predpis, ktorých súčasťou sú oba tieto
ustanovenia nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené

pred účinnosťou týchto právnych predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade
zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvej inštancie posudzoval plynutie
premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v
rozsudku, ktorý generálny prokurátor navrhuje zrušiť.
21. Napriek tomuto konštatovaniu bolo potrebné rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej

časti zrušiť postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vec vrátiť v rozsahu
zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( § 391 ods. 1 CSP).
22. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

23. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumentystrán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v
znení účinnom do 30.06.2016.
24. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok

je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní

o veci samej.
25. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

26. V prejednávanej veci výška dlhu žalovaných bola ustálená na sumu 1.058,94 Eur a predstavovala
rozdiel medzi sumou 8.006,37 Eur vypočítanou ako súčin 120 - tich mesačných splátok vo výške po
2.010,-Sk ( 120 x 2010,-Sk = 241.200,-Sk , čo po prepočítaní na v súčasnosti platnú menu je 8.006,37
Eur) a sumou 6.947,43 Eur uhradenou žalovanými. Pri tomto výpočte sa vychádzalo z predpokladu
riadneho splácania dlhu. Žalovaní však dlh riadne nesplácali a teda minimálne pri rozhodovaní bolo

potrebné zohľadniť i úroky z omeškania z jednotlivých nepremlčaných splátok vzniknuté do konečnej
splatnostiúverudňa20.3.2013.Žalobcasataktieždomáhalzaplateniarôznychpoplatkov,pričompresnú
špecifikáciu žalovanej sumy uviedol v podaní zo dňa 17.4.2015 a k tomuto podaniu pripojil aj listinné
dôkazy ( č.l. 62 až 76 spisu). S predloženým podaním a listinnými dôkazmi sa súd prvej inštancie
oboznámil na pojednávaní konanom dňa 29.6.2016 , avšak bez toho , aby k nim zaujal akékoľvek

stanovisko. V tomto smere je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

27. Nevyhodnotenie právne významných dôkazov je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup
súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

28. Po vrátení veci bude potrebné vyhodnotiť všetky skutočnosti a dôkazy predložené žalobcom na
preukázanie dôvodnosti ním uplatneného nároku. Pri poplatkoch žiadaných žalobcom tieto musia byť
podrobenéskúmaniučiobstojazhľadiskaichprijateľnosti.Akákoľvekspotrebiteľskázmluvatotižnesmie
obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa ( § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka).

29. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 CSP) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP).

30. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).