Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 3, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/20/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115203059
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3115203059.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov
JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu Československá obchodná banka,
a.s., so sídlom Bratislava, Michalská 18, IČO 36 854 140, zastúpeného Malata, Pružinský, Hegedüš &
Partners s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 4/B, IČO 47 239 921, proti žalovanej PaedDr. H. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X., I. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Marekom Pavlíkom, advokátom, so sídlom

Trenčín, Námestie sv. Anny 361/20, o zaplatenie 16.099,42 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. januára 2022, č. k. 26C/20/2015-124, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia 16.099,42 eur s príslušenstvom. Svoj nárok
odôvodnil tým, že medzi žalobcom a pôvodným žalovaným X. X. bola dňa 11.11.2010 uzatvorená
Zmluvaoposkytnutíúveruč.175022,vzmyslektorejžalobcaposkytolpôvodnémužalovanémupeňažné
prostriedky vo výške 27.000 eur za účelom kúpy nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. P. I..

Pôvodný žalovaný sa zaviazal zaplatiť úver do 30 rokov v mesačných splátkach vo výške 138,41 eur,
s ročnou úrokovou sadzbou 4,6 %. Na zabezpečenie pohľadávky žalobca (záložný veriteľ) a pôvodný
žalovaný so U. J. (záložní dlžníci) dňa 11.11.2010 uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva, na
základe ktorej došlo k zriadeniu záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. P. I..
Pôvodný žalobca nedodržal platobnú disciplínu a došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru dňa
15.06.2012. V súlade so záložnou zmluvou bol následne uskutočnený výkon záložného práva dražbou

dňa 08.11.2013. V rámci dražby bol dosiahnutý výťažok z predaja nehnuteľností vo výške 19.006,60
eur, ktorý bol poukázaný na náklady dražby vo výške 1.676,31 eur a na uspokojenie nárokov žalobcu z
úverovej zmluvy vo výške 17.323,69 eur. Žalobca v dôsledku nedodržania platobnej disciplíny evidoval
ku dňu 16.01.2014 voči pôvodnému žalovanému pohľadávku vo výške 16.099,42 eur (istina 9.493,82
eur, úrok 2.740,12 eur, úrok z omeškania 3.809,48 eur a neuhradené poplatky vo výške 56 eur). Pôvodný
žalovaný sa vyjadril k žalobe a mal za to, že značná časť dlhu bola vyplatená dražbou nehnuteľnosti vo

výške 17.330,29 eur. Dňa 10.06.2015 bola žaloba prijatá na súde prvej inštancie, ale až dňa 29.04.2016
bola žalovanému doručená žaloba. Žalobca nevyužil 3 ročnú lehotu na vymáhanie dlhu. Predčasná
splatnosť úveru bola dňa 15.06.2012 a vypršala trojročná lehota pre veriteľa na to, aby sa domáhal
ďalších finančných prostriedkov. Zvyšok dlhu považoval za premlčaný, nesúhlasil tiež s výškou dlhu
a žiadal, aby súd určil že žaloba je neplatná. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za
preukázané, že zmluvou o poskytnutí úveru č. 175022 zo dňa 11.11.2010 sa žalobca zaviazal poskytnúť

právnemu predchodcovi žalovanej úver vo výške 27.000 eur a právny predchodca žalovanej sa zaviazal
splácať úver spolu s úrokmi formou anuitných splátok vo výške 138,41 eur najneskôr do 30 rokov odtermínu jeho dočerpania. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 4,6 % ročne. Na zabezpečenie
pohľadávky žalobcu v sume 27.000 eur uzatvorili žalobca, právny predchodca žalovanej a U. J. dňa
11.11.2010 zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť reg. č. 175022/Zal/1, kde predmetom

zálohu bol rodinný dom súp. č. XXX na par. CKN č. XXX/XX a parc. CKN č. XXX/XX, všetko zapísané na
LV č. XXXX, k.ú. P. I., ktorých vlastníkom bol U. J., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/1. Z Notárskej zápisnice
N 557/2013 Nz 40732/2013 NCRls 41450/2013 notárky Mgr. Stanislavy Palkovej zo dňa 08.11.201
vyplynulo, že dňa 08.11.2013 sa uskutočnila dražba rodinného domu súp. č. XXX na par. CKN č. XXX/XX
a parc. CKN č. XXX/XX, všetko zapísané na LV č. XXXX, k.ú. P. I., ktorej vydražiteľom sa stal N. J., ktorý

urobil podanie vo výške 19.000 eur. Celkový výťažok dražby predstavoval sumu 19.006,60 eur. Z faktúry
č.13085zodňa23.12.2013vyplynulo,žežalobcaakonavrhovateľdražbyuhradildražobníkoviAUKČNÁ
SPOLOČNOSŤ s.r.o. náklady dražobníka a odmenu spolu vo výške 1.676,31 eur. Z prehľadovej tabuľky
k úveru č. 175022 vyplynulo, že právny predchodca žalovanej úver čerpal v období od 16.11.2010 do
15.12.2010 a prvá anuitná splátka dlhu bola splatná dňa 15.01.2011. Za obdobie od 15.01.2011 do
15.04.2011 právny predchodca žalovanej uhradil 4 anuitné splátky v sume 553,64 eur, za obdobie od

17.05.2011 do 15.06.2011 uhradil sumu 138.41 eur a nakoniec uhradil žalobcovi sumy v celkovej výške
553,73 eur.

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 8,
§ 54 ods. 1, § 103, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občianky zákonník“),

§ 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“). Z vykonaného
dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobcom a právnym predchodcom
žalovanej bol uzatvorený a realizovaný záväzkový vzťah na základe úverovej zmluvy č. 175022, ktorú
žalobca s právnym predchodcom žalovanej uzatvorili dňa 11.11.2010. Žalobca si v konaní uplatnil
sumu vo výške 16.099,42 eur spolu s úrokom vo výške 4,6 % ročne z nezaplatenej istiny 9.493,82

eur od 17.01.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 12.2089,94
eur od 17.01.2014 do zaplatenia. Žalobca úver predčasne zosplatnil a vyzval právneho predchodcu
žalovanej k splateniu celého poskytnutého úveru. V čase uzatvorenia zmluvy bolo pre spotrebiteľský
vzťah účinné ustanovenie § 53 ods. 8 (teraz odsek 9) Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 53
ods. 8 Občianskeho zákonníka stanovovalo striktnejšie podmienky, za akých môže veriteľ žiadať od

dlžníka zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Podmienkou zosplatnenia je
upozornenie na možnosť uplatnenia práva na predčasné splatenie úveru v lehote nie kratšej ako 15
dní, ktoré musí byť dlžníkovi zaslané najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky. Žalobca ale v konaní nepreukázal existenciu uvedeného upozornenia právnemu predchodcovi
žalovanej, ani túto skutočnosť v priebehu konania netvrdil, preto k riadnemu zosplatneniu úveru pre

neuhrádzanie splátok nedošlo. Súčasne bolo v konaní preukázané, že žalobca svoju pohľadávku
čiastočne uspokojil výkonom záložného práva dražbou nehnuteľnosti, ktorým bola pohľadávka žalobcu
ako veriteľa zabezpečená na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 175022/
Zal/1. Z dražby nehnuteľnosti získal žalobca ako navrhovateľ dražby výťažok vo výške 19,006,60 eur,
z ktorého suma vo výške 1.676,31 eur bola uhradená dražobníkovi ako náklady a odmenu dražby.

Žalobcovi bolo poskytnuté plnenie na jeho pohľadávku zo zmluvy vo výške 17.330,29 eur. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že prvá anuitná splátka úveru vo výške 138,41 eur bola splatná dňa 15.01.2011.
Právny predchodca žalovanej zaplatil žalobcovi celkovo 5 anuitných splátok, a to v období od 15.01.2011
do 15.04.2011 a za obdobie od 17.05.2011 do 15.06.2011, v celkovej výške 692,05 eur a následne
žalobcovi uhradil na dlh z úveru sumu v celkovej výške 553,73 eur. Celkovo bola žalobcovi uhradená

jeho pohľadávka zo zmluvy o úvere vo výške 18.576,07 eur. Nakoľko riadne zosplatnenie úveru nebolo
preukázané, je potrebné uvedenú sumu započítať na úhradu anuitných splátok úveru. Počet splatných
anuitných splátok od 15.01.2011 do 14.01.2022 (t.j. ku dňu rozhodnutia súdu) predstavuje 120 splátok
po 138,41 eur, ktorá suma predstavuje 16.609,20 eur. Vzhľadom k uvedenému žalobca uplatnil na súde
pohľadávku dlhu, ku ktorého zosplatneniu v zmysle citovaných zákonných ustanovení nedošlo. Zároveň

bol žalobca ako platbami právneho predchodcu žalovanej, tak aj výkonom záložného práva uspokojený
na všetkých doteraz splatných anuitných splátkach dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 170522 zo
dňa 11.11.2010. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 150/2016

Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalovaná bola v spore plne úspešná, preto jej súd priznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.4.Protitomutorozsudkupodalvčasodvolaniežalobca.Uviedol,žesprávnymzástupcomsanezúčastnili
pojednávania dňa 15.12.2021 z dôvodu, že niekto, kto sa vydával za pracovníčku Okresného súdu
Trenčín, telefonicky v deň pojednávania zavolal na recepciu právneho zástupcu žalobcu a oznámil, že

pojednávanie vo veci sp. zn. 26C/20/2015 vytýčené na deň 15.12.2021 je zrušené. Súd prvej inštancie
prebral argumentáciu žalovanej z pojednávania (ktorého sa žalobca nezúčastnil), že žalobca ani len
netvrdil, že by právneho predchodcu žalovanej vyzýval na úhradu konkrétnych omeškaných splátok
a upozorňoval na možnosť uplatnenia práva na predčasné splatenie, preto žalobca ani neprodukoval
žiaden dôkaz. K preukázaniu doručenia upozornenia na možnosť uplatnenia práva na predčasné

splatenie úveru právnemu predchodcovi žalovanej by došlo na pojednávaní dňa 15.12.2021, ak by sa
ho právny zástupca žalobcu zúčastnil, nakoľko by mal možnosť počuť argumentáciu právneho zástupcu
žalovanej, ktorý práve na pojednávaní poukázal na absenciu tohto dôkazu. Žalobca nedopatrením
neuviedol v žalobe ako dôkaz poslednú výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky. Z dôvodu nezúčastnenia
sa pojednávania dňa 15.12.2021 pre vyššie uvedený dôvod, žalobca predkladá v odvolaní poslednú
výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 29.09.2011, ktorá bola doručená právnemu predchodcovi

žalovanej dňa 04.10.2011. Odhliadnuc od toho, že k doručeniu výzvy pred zosplatnením skutočne došlo,
žalobca poukázal na rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/217/2014, sp. zn. 5Co/538/2013, v
zmysle ktorých ani absencia poslednej výzvy pred zosplatnením nemá za následok to, že k zosplatneniu
nedošlo. Aplikujúc argumentáciu Krajského súdu v Žiline je zrejmé, že tým, že žalobca doručil
právnemu predchodcovi žalovanej viaceré listy už pred doručením žaloby, k zosplatneniu pohľadávky

malo dôjsť najneskôr dňa 21.01.2014, kedy bola právnemu predchodcovi doručená správa o výkone
záložného práva, prípadne dňom doručenia žaloby. Súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že k riadnemu
zosplatneniu úveru nedošlo, dlh je splatný v anuitných splátkach a ku dňu rozhodnutia súdu žalovaná
nie je v omeškaní so žiadnou splátkou, nakoľko dlh žalobcu bol uspokojený na všetkých zročných
anuitných splátkach. Podľa súdu prvej inštancie z uvedeného vyplýva, že žalovaná má naďalej splácať

anuitné splátky hypotekárneho úveru, ktorý nie je zabezpečený záložným právom. S uvedeným žalobca
nesúhlasil a má za to, že k platnému zosplatneniu úveru došlo, či už doručením oznámenia o zosplatnení
úveru alebo doručením správy o výkone záložného práva, prípadne doručením žaloby právnemu
predchodcovižalovanej.Žalobcapoukázalnajudikatúru,vzmyslektorejniejemožnéaplikáciuprávnych
noriem na ochranu spotrebiteľa uskutočňovať selektívne a spätne. Nie je možné dospieť k záveru,

že ochrana spotrebiteľa umožňuje aplikáciu akéhokoľvek ustanovenia len s odôvodnením, že je pre
spotrebiteľa výhodnejšie. Uvedený záver by vnášal do právnych vzťahov značnú neistotu a znamenal by
tiež výrazný zásah do zásady rovnosti účastníkov týchto vzťahov, a to rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 32 Cdo 3337/2010, sp. zn. 32 Cdo 1592/2012, sp. zn. 33Cdo 1069/2014 v spojení s rozhodnutím
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 547/2012. S ohľadom na uvedené žalobca mal za to, že rozsudok súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vôbec nevzal do úvahy judikatúru súdov v otázke
obsahu zosplatnenia úveru. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaná sa písomne vyjadrila k odvolaniu žalobcu a uviedla, že považuje rozhodnutie súdu prvej
inštancie za vecne správne a s odvolaním žalobcu nesúhlasí. K žalobcom uvedenému odvolaciemu
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP žalovaná konštatovala, že žaloba bola podaná dňa 16.02.2015
a súd prvej inštancie vo veci meritórne rozhodol dňa 14.01.2022, pričom na pojednávaní dňa 15.12.2021
vyhlásil dokazovanie za skončené. Za takmer 7 rokov trvania súdneho konania žalobca nepredložil

žiadny dôkaz a ani len netvrdil, že by právneho predchodcu žalovanej vyzval na úhradu dlžných splátok
s upozornením, že v opačnom prípade zosplatní celý úver, resp. ani len netvrdil, že postupoval zákonom
stanoveným postupom podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobcom uvádzaný dôvod
jeho neúčasti na nariadenom pojednávaní dňa 15.12.2022 vyznieva nedôveryhodne a pokiaľ nie je v
súdnom spise úradný záznam, toto tvrdenie žalobcu je nepreukázané. Podstatná je skutočnosť, že

právnyzástupcažalobcumalriadnedoručenépredvolanienapojednávaniedňa15.12.2021.Kžalobcom
uvedenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalovaná uviedla, že žalobca
nepreukázal a ani netvrdil, že by postupoval podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pričom sa
len žalobca obmedzil na odkaz na zmluvné ustanovenie, že v súlade s čl. IX bod. 8 zmluvy o úvere
určil predčasnú splatnosť úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere. Poukazujúc na ustanovenie §

366 CSP žalobcom predložené listinné dôkazy v odvolaní nie sú novotami v odvolacím konaní v zmysle
tohto ustanovenia, preto je ich použitie v tomto konaní už nemožné. Žalobca pripustil svoje pochybenie,
keď v odvolaní uviedol, že nedopatrením neuviedol daný dôkaz. Pokiaľ by sa žalobca pojednávania
aj zúčastnil, žalovaná svoju právnu argumentáciu predniesla až v záverečnej reči a žalobcu na jehopochybenia pred skončením dokazovania by neupozorňovala. Žalovaná len predniesla argumentáciu
k listinám predloženým žalobcom, ktorý mal 7 rokov na to, aby svoje pochybenia odstránil, čo však
neurobil. V odvolaní žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, ktoré je neaplikovateľné

na daný prípad aj z dôvodu, že žalobca až v odvolaní predložil listiny, ktoré nie sú novotami v odvolacom
konaní. Žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012. S poukazom
na vyššie uvedené žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a
zaviazal žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach v odvolaní. Pokiaľ
žalovaná poukázala na ustanovenia § 366 CSP, žalobca mal za to, že písm. c) a d) tohto zákonného
ustanovenia sú s ohľadom na konkrétny prípad (neúčasť právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní
z dôvodu informácie o odročení pojednávania) aplikovateľné na žalobcom predložené dôkazy, keď
žalobca ich bez svojej viny nemohol uplatniť na pojednávaní dňa 15.12.2021 a týmito dôkazmi
priloženými k odvolaniu má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Postoj žalovanej k rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.
10Co/217/2014 je nesprávny, keď žalovaná opakovane poukazovala na absenciu listín, ktoré žalobca
predložil s odvolaním, pričom predmetné rozhodnutie rozoberá práve prípad, kedy veriteľ nepredložil
dôkaz o tom, že dlžníka upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. Žalobca doručil pôvodnému
žalovanému začatie výkonu záložného práva, písomnú správu o výkone záložného práva a poslednú

výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky, ktorá je priložená k odvolaniu. sme priložili k odvolaniu. Tým, že
žalobca doručil právnemu predchodcovi žalovanej viaceré listy už pred doručením žaloby, k zosplatneniu
pohľadávky malo dôjsť najneskôr dňa 21.01.2014, prípadne dňom doručenia žaloby. Rozsudok súdu
prvej inštancie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nevzal do úvahy judikatúru súdov v

otázke obsahu zosplatnenia úveru.

7. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 a contrario CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP spolu so súvisiacim výrokom

o trovách konania, pričom v súlade s § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na
vecne správne odôvodnenie, s ktorým sa stotožňuje.

8. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností majúcich pôvod v obsahu spisového materiálu odvolací súd
dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na

konkrétnych ustanoveniach právnych predpisov, skutkovo odôvodnil z konkrétnych zistení, ktoré pôvod
v dostatočne vykonanom dokazovaní za jeho správneho vyhodnotenia v zmysle zásad uvedených v
ust. § 191 CSP. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami
uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na neho odkazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 16.099,42
eur s príslušenstvom. Žalobca v postavení veriteľa poskytol právnemu predchodcovi žalovanej ako
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, a to na základe zmluvy o poskytnutí úveru č. 175022 zo dňa
11.11.2010, vo výške 27.000 eur, ktorý sa právny predchodca žalovanej zaviazal splácať mesačnými

splátkami vo výške 138,41 eur, vždy k 15. dňu v mesiaci, najneskôr do 30 rokov od termínu dočerpania
úveru, s ročnou úrokovou sadzbou 4,6 %. Prvá anuitná splátka bola splatná dňa 15.01.2011. Na
zabezpečenie predmetnej pohľadávky dňa 11.11.2010 žalobca s právnym predchodcom žalovanej a
U. J. uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť reg. Č. 175022/Zal/1, v zmysle
ktorej predmetom zálohu bol rodinný dom súp. č. XXX, parc. CKN č. XXX/XX a parc. CKN č. XXX/

XX, LV č. XXXX, kú. P. I.. Právny predchodca žalovanej za obdobie od 15.01.2011 do 15.04.2011
uhradil 4 splátky spolu vo výške 553,64 eur, za obdobie od 17.05.2011 do 15.06.2011 uhradil jednu
splátku vo výške 138,41 eur a následne žalobcovi uhradil sumu celkovo vo výške 553,73 eur. Právny
predchodcažalovanejuhradilžalobcovinadlhzúverucelkovosumuvovýške1.245,78eur.Zoznámenia
o zosplatnení úveru zo dňa 18.06.2012 vyplýva, že žalobca z dôvodu omeškania s plnením záväzkov z

úveru vyhlásil dňa 15.06.2012 celý úver za splatný. Z notárskej zápisnice N 557/2013 Nz 40732/2013
NCRls 41450/2013 zo dňa 08.11.201 vyplynulo, že dňa 08.11.2013 sa uskutočnila dražba rodinného
domu súp. č. XXX na par. CKN č. XXX/XX a parc. CKN č. XXX/XX, zapísaných na LV č. XXXX, k.ú.
P. I.. Vydražiteľom sa stal N. J., ktorý urobil podanie vo výške 19.000 eur. Celkový výťažok dražbypredstavoval sumu 19.006,60 eur, z ktorej sumy boli dražobníkovi uhradené náklady na dražbu vo výške
1.676,31 eur a žalobcovi bolo poskytnuté plnenie na jeho pohľadávku vo výške 17.330,29 eur.

10. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, ak ide o plnenie
v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky.

11. Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, ak ide
o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

12. Zmluva o poskytnutí úveru č. 175022 uzatvorená dňa 11.11.2010 podľa ustanovení Obchodného

zákonníka je zmluvou spotrebiteľskou, pričom zároveň aj zmluvou na ktorú sa vzťahuje Občiansky
zákonník. Vychádzajúc z ust. § 52 Občianskeho zákonníka je zmluva o poskytnutí úveru podľa svojho
charakteru spotrebiteľskou zmluvou, keďže žalobca, ktorý poskytol právnemu predchodcovi žalovanej
úver, je dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti, a právny predchodca žalovanej bol spotrebiteľom- fyzickou osobou, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

13. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacími námietkami žalobcu, že došlo k platnému zosplatneniu
úveru dňom doručenia oznámenia o zosplatnení úveru, prípadne doručením písomnej správy o výkone

záložného práva. V spoločných a záverečných ustanoveniach v bode 8. zmluvy o poskytnutí úveru
zo dňa 11.11.2010 bola medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovanej dohodnutá možnosť
predčasného zosplatnenia úveru, preto súd prvej inštancie dôvodne skúmal, či zo strany žalobcu ako
veriteľa došlo k platnému zosplatneniu úveru. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
zo spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v ustanovení § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v spojení

s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka. Jedná sa o hmotnoprávne podmienky, ktoré musia
byť kumulatívne splnené pre platné a zákonné predčasné zosplatnenie pohľadávky. Ustanovenie §
53 ods. 8 Občianskeho zákonníka pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a
doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a s výslovným upozornením na možnosť veriteľa
požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Podľa § 53

ods. 8 Občianskeho zákonníka právo na jednorazové splatenie celej neuhradenej pohľadávky má veriteľ
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky spotrebiteľa. Ustanovenie §
565 Občianskeho zákonníka zase ustanovuje, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Nakoľko ustanovenie § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka predstavuje v spotrebiteľských

zmluvách lex specialis oproti všeobecnej norme podľa § 565 Občianskeho zákonníka, právo podľa §
53 ods. 8 Občianskeho zákonníka môže veriteľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno
skrátiť a za predpokladu, že omeškanie s uvedenou splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako
tri mesiace, trvá. Pred žiadosťou veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ
v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie

tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená aj tým,
že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo
využije. Odvolací súd zhodne sú súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca si nesplnil voči právnemu
predchodcovižalovanejnotifikačnúpovinnosťvzmysleustanovenia§53ods.8Občianskehozákonníka.
Aj napriek skutočnosti, že v zmluve o poskytnutí úveru zo dňa 11.11.2010 bola medzi stranami sporu

dojednaná predčasná splatnosť úveru za uvedených podmienok, žalobca nepredložil žiadny listinný
dôkaz, ktorý by preukázal, že žalobca pred vyhlásením okamžitej splatnosti úveru písomne upozornil
právneho predchodcu žalovanej v zákonom stanovenej lehote na uplatnenie svojho práva a že by toto
písomné upozornenie v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka sa dostalo do dispozičnej sféry
právnemu predchodcovi žalovanej. Žalobca v konaní predložil len oznámenie o zosplatnení úveru zo

dňa 18.06.2012, bez preukázania doručenia písomného upozornenia právnemu predchodcovi žalovanej
v zákonom stanovenej lehote na uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka.
Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal splnenie notifikačnej povinnosti voči právnemu predchodcovi
žalovanej podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, neboli kumulatívne splnené zákonné podmienkya nedošlo k platnému zosplatneniu úveru. Vzhľadom na vyššie prijaté závery, žalobcom v odvolaní
tvrdené samotné doručenie oznámenia o zosplatnení úveru, prípadne doručenie písomnej správy o
výkone záložného práva nie je spôsobilé založiť platnosť zosplatnenia úveru zo strany žalobcu, nakoľko

neboli kumulatívne splnené zákonné podmienky, keď žalobca nepreukázal v zákonom stanovenej lehote
doručenie písomného upozornenia na predčasné zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho
zákonníka. V tomto smere žalobca v odvolaní poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn.
10Co/217/2014 a sp. zn. 5Co/538/2013, pričom tieto rozhodnutia nepodporujú argumentáciu žalobcu o
platnom zosplatnení úveru a ide o inú situáciu, nakoľko Krajský súd v Žiline ako odvolací súd potvrdil

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh vo zvyšnej časti zamietnutý a v rámci odvolacieho
konania sa nezaoberal správnosťou rozhodnutia súdu prvej inštancie v tom smere, či došlo k platnému
zosplatneniu úveru.

14. Pokiaľ žalobca predložil písomné upozornenie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 8 Občianskeho
konania spolu s doručenkou až v odvolacom konaní a nepredložil predmetný listinný dôkaz v priebehu

konania pred súdom prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na čl. 8 CSP, v zmysle ktorého strany
sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia
dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa ustanovení § 149
CSP až § 154 CSP strany sporu majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, tieto skutkové tvrdenia ako aj návrhy na vykonanie dôkazov o

nich sú prostriedkami procesného útoku, resp. obrany a ako také musia byť stranami sporu uplatnené
včas, najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Z uvedeného vyplýva, že medzi
základné povinnosti strán sporu teda patrí v konaní povinnosť tvrdenia (bremeno tvrdenia) a dôkazná
povinnosť, ktoré si však strany musí splniť do určitého okamihu konania /do vyhlásenie uznesenia
o skončené dokazovania konajúcim súdom/. Pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške

16.099,42 eur s príslušenstvom a uplatnený nárok odvodzoval z uzatvorenej zmluvy o poskytnutí
úveru zo dňa 11.11.2010 v spojení s nedodržaním platobnej disciplíny zo strany právneho predchodcu
žalovanej a následným predčasným zosplatnením úveru, mal žalobca všetky dôkazy týkajúce sa
preukázania platného zosplatnenia úveru predložiť do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania
súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 15.12.2021, pričom tak žalobca neurobil. Keďže poslednú

výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 29.09.2011 (v zmysle písomného upozornenia podľa § 53 ods.
8 Občianskeho zákonníka) žalobca predložil až v odvolacom konaní, jedná sa o tzv. novoty v odvolacom
konaní, ktoré možno použiť len vtedy ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia
sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol

uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/. Odvolací súd v tomto spore nezistil naplnenie
žiadneho z uvedených dôvodov § 366 CSP pre použitie novoty zo strany žalobcu v odvolacom konaní.
Novo použitý dôkaz žalobcu sa netýka procesných podmienok /medzi ktoré patria napríklad právomoc
súdu, príslušnosť súdu, neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie), neexistencia prekážky
právoplatnerozhodnutejveci(reiiudicatae),spôsobilosťstranysamostatnekonaťpredsúdom(procesná

spôsobilosť) a podobne/, netýka sa vylúčenia sudcu, či nesprávneho obsadenia súdu a nejde ani o
situáciu, kedy žalobca bez svojej viny nemohol predmetný dôkaz uplatniť a predložiť v konaní pred
súdom prvej inštancie, keď v samotnom odvolaní tvrdil, že tento dôkaz by predložil na pojednávaní
dňa 15.12.2021, ak by nebola zmarená jeho účasť. Žalobcovi nebránilo nič v tom, aby predložil tento
listinný dôkaz v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ktorým disponoval. Z uvedeného dôvodu,

keď neboli zistené podmienky na pripustenie novôt v odvolacom konaní, odvolací súd na žalobcom
predložený nový dôkaz v odvolaní pri svojom rozhodovaní neprihliadal. Neobstojí ani námietka žalobcu,
že jeho účasť na pojednávaní dňa 15.12.2021 bola zmarená, nakoľko nepreukázal svoje tvrdenia o
údajnom oznámení, že došlo k zrušeniu pojednávania vytýčeného na deň 15.12.2021, keď právny
zástupca žalobcu mal riadne vykázané a doručené predvolanie na pojednávanie dňa 15.12.2021.

Uvedenáskutočnosťnemeníničnatom,žežalobcabolpovinnýnapreukázaniesvojichtvrdenépredložiť
všetky dôkazy, pričom tak v priebehu konanie pred súdom prvej inštancie neurobil a neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom platného zosplatnenia úveru.

15. S poukazom na vyššie prijaté závery odvolacím súdom, nedošlo k platnému zosplatneniu úveru,

právny predchodca žalovanej a samotná žalovaná nestratili výhodu mesačných splátok dohodnutých v
úverovej zmluve a súd prvej inštancie správne prepočítal dlh žalovanej vzhľadom na splatné mesačné
splátky, ktoré bola povinná zaplatiť v zmysle úverovej zmluvy a vzhľadom na všetky vykonané úhrady.
Právny predchodca žalovanej uhradil žalobcovi na dlh z úveru celkovo sumu vo výške 1.245,78 eur(od 15.01.2011 do 15.04.2011 uhradil 4 splátky vo výške 553,64 eur, od 17.05.2011 do 15.06.2011
jednu splátku vo výške 138,41 eur a sumu vo výške 553,73 eur). Dňa 08.11.2013 sa uskutočnila dražba
rodinného domu súp. č. 326 na par. CKN č. XXX/XX a parc. CKN č. XXX/XX, zapísaných na LV č. XXXX,

k.ú. P. I., kedy celkový výťažok dražby predstavoval sumu 19.006,60 eur, z ktorej boli dražobníkovi
uhradené náklady na dražbu vo výške 1.676,31 eur a žalobcovi bolo poskytnuté plnenie na jeho
pohľadávkuvovýške17.330,29eur.Zuvedenéhovyplýva,žežalobcovibolanajehopohľadávkucelkovo
uhradená a poukázaná suma vo výške 18.576,07 eur (úhrady zo strany právneho predchodcu žalovanej
a úhrada z výťažku dražby). Z dôvodu neplatného zosplatnenia úveru je žalovaná povinná zaplatiť dlh

žalobcovi v rozsahu splatných anuitných splátok vo výške 138,41 eur podľa úverovej zmluvy, pričom
prvá anuitná splátka vo výške 138,41 eur bola splatná dňa 15.01.2011. Súd prvej inštancie správne
ustálil, že dlh žalovanej (vzniknutý v zmysle úverovej zmluvy) za obdobie od 15.01.2011 do 14.01.2022
(rozhodnutiesúduprvejinštancie)predstavovalcelkovosumuvovýške16.609,20eur,ktorábolavcelom
rozsahu uhradená zo strany právneho predchodcu žalovanej vo výške 1.245,78 eur a z výťažku dražby
vo výške 17.330,29 eur, teda žalobcovi bola na jeho pohľadávku celkovo poukázaná suma vo výške

18.576,07 eur. Vzhľadom na neplatnosť zosplatnenia úveru, úhrady na dlh z úverovej zmluvy zo strany
právneho predchodcu žalovanej a uspokojenie pohľadávky žalobcu z výkonu záložného práva v podobe
výťažku dražby, bol dlh žalovanej vyplývajúci zo zmluvy o úvere zo dňa 11.11.2010 uhradený v rozsahu
všetkých anuitných splátok splatných ku dňu rozhodnutia súdu. Z uvedených dôvodov bola žaloba,
ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 16.099,42 eur s príslušenstvom, dôvodne zamietnutá.

16. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
ako vecne správny potvrdil spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §

262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).