Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 17, 2021

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8C/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618201506
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2021:6618201506.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobcov: 1/ S. E., J.
XX.XX.XXXX, Y. G. J. V. XXXX/X, XXX XX X., štátna občianka Slovenskej republiky, 2/ Z. E., J.
XX.XX.XXXX, Y. G. G. X, XXX XX O. N., štátny občan Slovenskej republiky a 3/ D. N., J. XX.XX.XXXX,
Y. G. Y. XX, XXX XX Y., štátna občianka Slovenskej republiky, všetci žalobcovia zastúpení: JUDr. Iveta
Bračoková, advokátka, Martina Rázusa 29, 984 01 Lučenec proti žalovanej: M. P., J. XX.XX.XXXX, Y. G.

V. XX, XXX XX V., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpená: JUDr. Andrej Cifra, advokát, J. Kráľa
5/A, 984 01 Lučenec, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j ea v y p o r i a d a v a podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/, 2/, 3/ a žalovanej
k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území V., okres Lučenec, obec V., ktorá je Okresným
úradom Lučenec, katastrálny odbor zapísaná v liste vlastníctva číslo XX ako pozemok parcela registra
„C“ evidovaná na katastrálnej mape číslo 1358/35 vo výmere XXX mX záhrada, parcela registra „C“
evidovaná na katastrálnej mape číslo XXXX/XX vo výmere XXX mX zastavaná plocha a nádvorie,

parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape číslo XXXX/XXX vo výmere XX mX zastavaná
plocha a nádvorie, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape číslo XXXX/XXX zastavaná
plocha vo výmere X mX zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej
mapečísloXXXX/XXXvovýmereXXmXzastavanáplochaanádvorieastavbarodinnéhodomusúpisné
číslo XX na pozemku parcely registra „C“ katastra nehnuteľnosti číslo XXXX/XXX tak , že
n a r i a ď u j e predaj nehnuteľnosti a výťažok z predaja nehnuteľnosti bude rozdelený medzi žalobcov

a žalovanú podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov na tejto nehnuteľnosti takto žalobkyňa 1/ získa
výťažok z predaja X/XX-ín, žalobca 2/ získa výťažok z predaja X/XX-ín, žalobkyňa 2/ získa výťažok z
predaja 9/40-ín a žalovaná získa výťažok z predaja 13/40-ín.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcom 1/, 2/ a 3/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % do
troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ prostredníctvom zástupkyne doručili Okresnému súdu Lučenec (ďalej „súd

prvej inštancie“ alebo len „súd“) dňa 04.04.2018 žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území V., ktorá je zapísaná
Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor v liste vlastníctva č. XX ako pozemky parciel registra „C“
evidované na katastrálnej mape: parcela č. XXXX/XX záhrada vo výmere XXX m2, parcela č. XXXX/XX
zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX mX a stavba rodinného domu so súpisným číslom XX na
pozemku parcela č. XXXX/XX. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti každý v

spoluvlastníckom podiele 9/40-ín v pomere k celku a žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou v podiele
13/40-ín v pomere k celku. V žalobe tvrdili, že sú súrodencami a sporné nehnuteľnosti nadobudli do
svojho vlastníctva dedením po smrti rodičov. Posledným titulom nadobudnutia je Uznesenie o dedičstvesp.zn. 2D/261/2017 Dnot 133/2017 po poručiteľke S. E., V.. S., ktoré je zapísané v katastri nehnuteľností
pod položkou výkazu zmien 202/17 ako záznamová listina Z 4575/2017.
Nehnuteľnosť je nepretržite v užívaní žalovanej a jej rodiny a v nehnuteľnosti žalovaná doopatrovala aj

ich matku S. E.. Zo správania žalovanej je zrejmé, že má záujem o nadobudnutie spornej nehnuteľnosti
do svojho výlučného vlastníctva. Keďže k dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti so žalovanou nedošlo, podali žalobu a žiadali, aby podielové spoluvlastníctvo zrušil
a vyporiadal súd a vychádzal zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v
spoluvlastníckom vzťahu.

1.1 Vzhľadom na účelné využitie veci - nehnuteľnosti, ale i samotný záujem o ňu ako i stavebno-
technické riešenie stavby rodinného domu so súpisným číslom 74 nie je podľa názoru žalobcov reálne
rozdelenie spornej nehnuteľnosti na dve samostatné veci možné. Navrhli preto vykonať znalecké
dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva, ktorý by sa vyjadril k možnosti reálneho rozdelenia
nehnuteľnosti a určil by aj všeobecnú cenu spornej nehnuteľnosti. Žalobcovi a pri určení ceny spornej

nehnuteľnosti vychádzali z Odhadu trhovej ceny nehnuteľnosti, ktorý im bol poskytnutý pre dedičské
konanie po poručiteľke S. E. v roku 2017 v hodnote 23.000 Eur. Táto hodnota bola akceptovaná
všetkými dedičmi v dedičskom konaní po poručiteľke. Žalobcovia navrhli zrušiť a vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti, prikázať ju do výlučného vlastníctva žalovanej a žalovanej uložiť
povinnosť vyplatiť každému žalobcovi sumu 5.175 Eur t.j. cenu spoluvlastníckeho podielu ktorú

určili z hodnoty nehnuteľnosti vo výške 23.000 eur, keď hodnota vypriadavaných podielov v spornej
nehnuteľnosti predstavuje 15.525 Eur. Žiadali priznať náhradu trov konania.

2. Centrum právnej pomoci Kancelária Rimavská Sobota, Čerenčianska 20, 979 01 Rimavská Sobota
Rozhodnutím č. spisu KARS 19163/2018 č. z.:XXXXX/XXXX dňa 04.06.2018 priznalo žalovanej nárok

na poskytnutie právnej pomoci a určilo jej advokáta JUDr. Andreja Cifru. Žalovaná sa vyjadril a k žalobe
žalobcov dňa 10.09.20148 tak, že súhlasila so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
t.j .prikázaním veci žalovanej za náhradu. Nesúhlasila s hodnotou nehnuteľnosti 23.000 Eur navrhnutej
žalobcami.

2.1 Žalovaná poukázala na ustanovenie § 142 od. 1 zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej „Občiansky zákonník“),
ktoré upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne aj ich poradie,
ktoré je pre súd záväzné (rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 11Co/184/2005). Žalovaná zdôraznila,
že v prvom rade musí súd skúmať poradie prvého zákonom uvedeného spôsobu vyporiadania -
rozdelenie veci. Než súd rozhodne o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k stavbe

jej reálnym rozdelením, je povinný zaoberať sa tým, či doterajší spoluvlastníci alebo niektorí z nich
sú ochotní hradiť náklady na rozdelenie veci. Ak by žiadny zo spoluvlastníkom nebol ochotný nič
vynaložiťnavykonanienevyhnutnýchstavebnýchúprav,stavbabysaztohtohľadiskamuselapovažovať
za nedeliteľnú (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 3Cz 18/88, R 45/1991). Žalovaná uviedla, že
nie je ochotná vynaložiť náklady na prípadné reálne rozdelenie nehnuteľnosti. Hodnotu nehnuteľnosti

23.000 Eur považovala za nespravodlivú, nezohľadňujúcu fakt, že žalovaná v priebehu rokov trvania
spoluvlastníckeho vzťahu vynaložila značnú sumu investícií do predmetnej nehnuteľností. Žalobcovia
a žalovaná sa stali spoluvlastníkmi nehnuteľností v roku 1994, v tom čase t.j. od roku 1994 až do
roku 2017 bola spoluvlastníčkou nehnuteľnosti aj matka strán sporu. Od roku 1994 doteraz sa žiadny
spoluvlastník okrem žalovanej finančne nepodieľal na udržiavaní a zveľaďovaní spornej nehnuteľnosti.

Keďžalobcoviatvrdia,žehodnotanehnuteľnostije23.000Eur,jetolenzásluhoužalovanej,niežalobcov,
ktorí nikdy nič neinvestovali do nehnuteľnosti, nezaujímali sa o jej stav a následne po 24 rokoch neochoty
a nezáujmu sa domáhajú náhrady za svoje podiel. Žalovaná ako dôkaz doručila znalecký posudok
vypracovaný znalcom S. N. dňa 17.03.1994 z ktorého je zrejmý stav nehnuteľnosti v danom období
a hodnota nehnuteľnosti bola určená na 8.893,75 Eur (267.933 Slovenských korún). Podľa žalovanej

hodnotaspornejnehnuteľnostizroku1994vsume8.893,75Eur vpriebehurokovnarástlanasúčasných
23.000 Eur a za týmto zvýšením videla vplyv dvoch faktorov: t.j. i) investície žalovanej, ktorá ako jediná
zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti užívala, starala sa o ne, teda nikto iný zo spoluvlastníkov nemá žiadnu
zásluhu na tom, že aktuálne má byť hodnota nehnuteľnosti 23.000 Eur a ii) trhovú situáciu. Podľa
žalovanej ak sa má spravodlivo určiť suma z ktorej sa má vypočítať náhrada za spoluvlastnícke podiely,

treba vychádzať z hodnoty „ktorá sa rovná sume, za ktorú by sa momentálne predávala nehnuteľnosť
v stave, v akom bola táto v roku 1994 (stav nehnuteľností z roku 1994 je zrejmý z predloženého
znaleckého posudku).“ Navrhla, aby uvedená otázka bola zodpovedaná znalcom v rámci znaleckého
dokazovania, lebo len tento spôsob určenia náhrady spravodlivo zohľadní skutkové okolnosti prípadu.2.2 Za predpokladu, že by súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že rozdelenie veci nie je
dobremožné,eventuálneajžalobcoviavzhodesožalovanou uvedú,ženiesúochotnívynaložiťnáklady

na prípadné reálne rozdelenie nehnuteľnosti a súd bude posudzovať podmienky pre prikázanie veci za
primeranú náhradu, avšak sa nestotožní s argumentáciou žalovanej týkajúcou sa ceny nehnuteľnosti,
žalovaná navrhla podielové spoluvlastníctvo nezrušiť, nevyporiadať s poukazom na § 142 ods. 2
Občianskeho zákonníka (dôvody hodné osobitného zreteľa).
Dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalovaná žiadala zamietnutie žaloby spočívali v

nasledovnom:
- žalovaná je odkázaná na bývanie v spornej nehnuteľnosti a nemá možnosť uspokojiť svoje potreby
inde. Žalovaná a jej rodina (manžel, dcéra) bývajúci v predmetnej nehnuteľnosti poberajú dávku v
hmotnej núdzi, to znamená že nemá žalovaná možnosť uspokojiť svoje potreby na bývanie inde.
Žalobcovia uvedomujúc si vyššie naznačenú finančnú situáciu žalovanej a jej rodiny napriek tomu podali
žalobu na súd a domáhajú sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti

a prikázanie nehnuteľnosti za náhradu do vlastníctva žalovanej. Dôsledkom podanej žaloby je to, že
žalovaná príde o vlastníctvo k nehnuteľnosti (keďže nebude schopná zaplatiť sumu zodpovedajúcu
požadovanej náhrade - spoluvlastníckemu podielu každého zo žalobcov a rovnako nebude schopná
uspokojiť svoje potreby na bývanie inde. Žalobcovia si podľa žalovanej v plnej miere neujasnili dôsledky
nimi podanej žaloby a táto skutočnosť musí ísť v ich neprospech.

- žalovaná má osobné citové väzby k spornej nehnuteľnosti, ktoré majú dôvod v dlhoročnom užívaní
nehnuteľnosť spoločne s matkou žalovanej od roku 1994 až do roku 2017.
- žalovaná má osobné, materiálne väzby k spornej nehnuteľnosti, ktoré sú dané výškou finančných
prostriedkovvynaloženýchnajejzveľadenie.Spoukazomnauvedenédôvodyžalovanážiadalanezrušiť
podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti, lebo jej záujem zotrvať v spoluvlastníctve je v porovnaní so

záujmom žalobcov zrušiť podielové spoluvlastníctvo významnejší a prednejší. Žalovaná k vyjadreniu
pripojila potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi v roku 2018 manželom.

3. Súd vykonal dokazovanie zo skutkových tvrdení žalobcov, popretí skutkových tvrdení žalovanou,
prečítaním žaloby, Znaleckého posudku č. 49/94 zo dňa 17.03.1994, znaleckého posudku č. 60/2019

znalkyne Ing. Jarmily Dobáiešovej doručeného súdu dňa 14.06.2019, vyjadrení strán k znaleckému
posudku, z geometrického plánu č. 50134647-156/19 zo dňa 28.11.2019 overeného dňa 09.12.2019
pod č. G1-581/2019 listinných dôkazov tvoriacich súdny spis a zistil tento skutkový stav:

4. Z listu vlastníctva č. XX mal súd preukázané, podielové spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnosti

v ňom zapísanej nachádzajúcej sa v katastrálnom území V., v spoluvlastníckom podiele 9/40-ín v
pomere k celku u každého zo žalobcov a spoluvlastníckom podiele 13/40-ín v pomere k celku u
žalovanej. Nehnuteľnosti tvoril dom, záhrady a zastavané plochy a nádvoria (bod 1. tohto rozsudku).
Strany nadobudli spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti dedením po svojich rodičoch, posledným titulom bolo
Uznesenie o dedičstve sp.zn. 2D/261/2017 Dnot 133/2017 zo dňa 03.11.2017. V nehnuteľnosti žije

žalovaná so svojou rodinou a žalobcovia ju pred podaním žaloby listom zo dňa 15.01.2018 vyzvali
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou tak, že požadovali, aby ich vyplatila
do výšky spoluvlastníckeho podielu z celkovej hodnoty nehnuteľnosti, ktorú v tej dobe určili sumou
35.000 Eur. Žalovaná sa mala vyjadriť najneskôr do 30.01.2018. K dohode so žalobcami nedošlo a
keďže žalobcovia nemajú záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, podali žalobu o zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom.

5. Žalobkyňa 1/ ako strana v spore tvrdila, že žalobou žiada len to, čo jej patrí a to ako rozhodol notár.
Žalovaná žije v nehnuteľnosti 24 rokov, otec zomrel pred 26 rokmi. Keby ich bola vyplatila, nemuseli
vzniknúťkomplikácie.Vtedysasožalovanoudalodohodnúť.24rokovspoluvlastníctvoneužívalaanikdy

im nedala ani halier. Tvrdila, že podľa nej sa nehnuteľnosť nedá reálne rozdeliť podľa spoluvlastníckych
podielov. Dom staval otec pre nich, veľa sa narobil, zodral sa na ňom, bývali medzi V. M. O. a boli
ukrátení o to, koľko otec na dome robil. Nakoniec zomrel ani nie 63 ročný, lebo sa zodral. Žalovaná o
tom nevie nič, lebo sa narodila až potom keď bývali v V.. Všetky financie sa investovali do stavby. V
nehnuteľnosti sa nerobili žiadne zásahy, podľa žalobkyne si urobili ústredné kúrenie a kúpeľňu ešte za

života matky a robili si to pre seba. Finančne na tieto práce neprispela.

6. Žalobca 2/ ako strana sporu tvrdil, že jeho predstava bola taká, aby sa dom predal kým ešte žila matka,
dostala by polovicu, za to by si kúpila byt a žila by spokojne. V tej dobe mali aj kupca, ktorý by bol domkúpil za tristotisíc korún. Nevedel prečo ku kúpe nedošlo. Rozhodnutie matky rešpektoval, žalovaná
bola najmladšia, na dome sa veľa narobil aj s otcom ešte počas doby, kým tam býval a kým si nezaložil
vlastnú rodinu. Keď prišla do domu bývať žalovaná, domnieval sa, že sa bude starať o matku, pretože

matka starostlivosť potrebovala, bola psychicky labilná. Nechodil do nehnuteľnosti, počas celej doby tam
bol možno 5-6, najviac 10 krát. So sestrami mali ťažké detstvo, veľa sa narobili, chodili otrhaní. Otec bol
veľmi chudobný. Myslel si, že keď bude dedičské konanie po otcovi skončené, všetko sa vysporiada.
Matka žila v dome u žalovanej avšak keď išiel náhodou okolo, našiel matku v zúboženom stave, na
handrách, nemala ani poriadnu posteľ, ani vankúš, ani deky, musela ju odviezť rýchla zdravotná pomoc.

On spolu s vnučkou a synom jej kúpili potrebné veci keď išla do nemocnice. Žalovaná a jej rodina boli
vtedy v robote, podľa neho tak matku nemali nechať, veľmi sa nahneval, podal aj trestné oznámenie,
na ňom však neskôr netrval. Keď bol pohreb čakal, že ho urobí žalovaná, veď sa o mamu starali. Nič
také sa nestalo, pohreb urobil on, o všetko sa postaral, stál ho 300 Eur. Neskôr priviedol kupca spolu
so žalobkyňami, bol seriózny a bol by dom kúpil. Žalovaná začala vyvádzať, nechcela, aby bol dom
predaný. Vtedy sa jej manžel vyjadril, že dom staval on, čo sa žalobcu 2/ strašne dotklo. Podľa žalobcu

2/ žalovaná ich mala vyplatiť už dávno, má deti, mohli si vziať úver a spojiť sa a nemuselo dôjsť k
sporu. V minulosti uvažoval aj o tom, že keďže sa žalovaná starala o matku, nežiadal by výplatu zo
spoluvlastníckeho podielu, ale keď našiel matku v takom stave ako bola povedal si, že za žiadnu cenu
a preto sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Už keď zomrel otec, tak
pred notárkou sa žalovaná vyjadrila, že ich bude vyplácať po 20 korún, na čo notárka reagovala, že či si

myslí, že oni budú žiť 100 rokov. Žalobca sa nepodieľal na investíciách do nehnuteľnosti, ktoré urobila
žalovaná za života matky.

7. Žalovaná je vyučená šička, v súčasnosti nezamestnaná (vyše roka, evidovaná ako uchádzačka o
zamestnanie, toto tvrdila na pojednávaní dňa 07.011.2018). tvrdila, že chorý je aj jej manžel, nie je

invalidný tiež je nezamestnaný. Žalobcovia začali na ňu útočiť keď zomrela mama, dokonca jej povedali,
že bude bývať pod mostom. Tvrdila, že v dome žili ťažko, veľa tam investovali. Urobili ústredné kúrenie
a na poschodí kúpeľňu za života matky. Tvrdila, že suma ktorú žiadajú žalovaní za svoj spoluvlastnícky
podiel je neprimerane vysoká. Myslela si, že by ich mala vyplatiť sumou po 3.000 Eur každého. Od
smrti matky sú vzťahy zlé, sú rozhádaní a nerozprávajú sa. Potvrdila, že po smrti matky prišiel kupec

ktorý by nehnuteľnosť kúpil za 23.000 Eur, jej sa to však zdalo málo vzhľadom na to, že v kúpnej cene
mali byť zahrnuté aj ich investície, čo nemohla dopustiť. Ešte za života matky hoci nemala povinnosť
žalobcov vyplácať, obom žalobkyniam dala po 600 Eur bez akéhokoľvek potvrdenia a oni to zatajili. K
nehnuteľnosti má citové väzby, lebo tam prežila s rodičmi 44 rokov a celé detstvo. Vydala sa v roku
1985, má 3 deti, dcéra má 29 rokov, syn 33 rokov a najmladšia dcéra 21 rokov. V nehnuteľnosti žije len

s manželom a najmladšou dcérou, ktorá sa zamestnala.

8. Z potvrdenia od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 16.11.2018 mal súd
preukázané, že manžel žalovanej poberá dávku v hmotnej núdzi v roku 2018 a spolu so žalovanou
poberajú pomoc v hmotnej núdzi.

9. Zo znaleckého posudku č. 60/2019 znalkyne Jarmily Dobaiešovej, znalkyne pre odbor Stavebníctvo,
odvetvia Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, Odhad hodnoty stavebných prác, mal súd
preukázanú všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Metódou polohovej diferenciácie znalkyňa určila
všeobecnú cenu nehnuteľnosti stavieb a pozemkov 25.200 Eur a podľa nej spoluvlastnícky podiel 9/40-

ín predstavuje 5.670 Eur (každého žalobcu) a 13/40-ín 8.190 Eur (spoluvlastnícky podiel žalovanej).
K reálnej deľbe sa znalkyňa vyjadrila na strane 38-39 znaleckého posudku tak, že citovala všetky
kritériá ktoré musela vziať do úvahy pri reálnej deľbe hodnotenej stavby - rodinného domu s.č. XX
situovaného na pozemku parc. č. 1358/61 a dospela k záveru, že nemožno rodinný dom reálne rozdeliť.
Podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov v súčasnom dispozičnom usporiadaní miestnosti tak isto nie

je možné zrealizovať reálnu deľbu stavby rodinného domu tak, aby mohli vzniknúť samostatné veci
podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov na základe stavebných úprav vykonaných podľa stavebných
predpisov.
Na otázku č. 3 v uznesení súdu č.k. 8C/9/2018-103 dňa 15.01.2019 o tom, „aké nevyhnutné stavebné
úpravy boli uskutočnené na stavbe rodinného domu súp. č. XX za obdobie posledných 10 rokov a či

viedli ku jeho zhodnoteniu“, odpovedala tak, že „za obdobie posledných 10 rokov (2009-2019) boli
uskutočnené stavebné úpravy, ktoré viedli ku jeho zhodnoteniu (najmä ústredné kúrenie v I. NP +
radiátory+rozvodstudenejateplejvodydokuchyne,kúpeľne,kotolne;nováelektrickáprípojka;kuchyňa
s vybavením, kúpeľňa s vybavením:-rok 1994 nová prípojka elektriny (220, 380) a čiastočné nové rozvody elektriny v rodinnom dome;
- rok 1995- Modernizácia rodinného domu - nový vnútorný rozvod studenej a teplej vody z
pozinkovaného potrubia, nové ústredné vykurovanie s panelovými radiátormi; vybudovanie novej

kúpeľne so zriaďovacími predmetmi - vaňa, umývadlo, combi wc, bojler, keramické obklady stien;
- rok 2010 vybudovaná murovaná dreváreň, vybudovaný murovaný koterec pre psy. Uvedené stavby
nie sú geometricky zamerané a zakreslené na snímke z katastrálnej mapy;
- rok 2011 vybudované spevnené plochy (chodník od uličných vrát k rodinnému domu) zo zámkovej
dlažby; zabudovaná nová kuchynská linka s vybavením - nerezový kuchynský drez, plynový sporák na

propan-butan;
- rok 2012: čiastočne nová výplň záhradného bočného oplotenia zo strojového poplastovaného pletiva
výšky 150 cm (2 baly = 2 x 25 m = 50 m)(stĺpy oceľové pôvodné); murované záhradné oplotenie;
- rok 2015: nový liatinový kotol umiestnený v I. PP“
V znaleckom posudku znalkyňa uviedla aj všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti za predpokladu, že by
sa v súčasnosti nachádzala stavebno- technicky v stave, v akom sa nachádzala v roku 1994 a tento

stav nehnuteľnosti vyplýva zo Znaleckého posudku č. 49/94 zo dňa 17.03.1994. Všeobecnú hodnotu
nehnuteľnosti (stavby a pozemky) v roku 1994 znalkyňa určila sumou 8.900 Eur na úrovni s DPH (príloha
č.4).Všeobecnúhodnotunehnuteľnostizapredpokladu,ženehnuteľnosťbysavsúčasnostinachádzala
stavebno-technicky v stave v akom sa nachádzala v roku 1994 určila sumou 22.800 Eur na úrovni
s DPH (príloha č. 5). Znalkyňa upozornila na mimoriadne riziká s využívaním nehnuteľnosti, ktoré sú

spojené s tým, že stavby, ktoré nie sú geometricky zamerané a zakreslené na snímke z katastrálnej
mapy: murovaná dreváreň situovaná na parc. č. 1358/61, k.ú. V., koterec pre psy situovaný na pozemku
parc. č. 1358/61 k.ú. V., vonkajšie vstupné schody situované do I. NP na parc. č. 1358/61 k. ú. V. , a
teda geodetické údaje katastra nehnuteľnosti nie sú v súlade so zisteným skutočným stavom.

10. Žalobcovia vo vyjadrení k znaleckému posudku doručenému súdu dňa 01.07.2019 súhlasili so
znaleckým posudkom a navrhli, aby súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vychádzal zo
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti 25.200 Eur.

11. Žalovaná vo vyjadrení k znaleckému posudku doručenému súdu 10.07.2019 tvrdila, že v nadväznosti

na závery znalkyne a jej aktuálnej finančnej situácii nemá záujem stať sa výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti. Trvala na tom, aby zostalo spoluvlastníctvo zachované. Navrhla výsluch žalobcov, strán,
aby sa vyjadrili k úpravám uskutočneným v nehnuteľnosti za obdobie od roku 1994 po súčasnosť tak,
ako ich popísala znalkyňa v znaleckom posudku na strane 40. Uvedeným dôkazným návrhom žiadala
objasniť otázku, ktorý zo spoluvlastníkov sa podieľal na popísaných zhodnoteniach nehnuteľnosti.

12. V priebehu konania na pojednávaní dňa 30.10.2019 zástupkyňa žalobcov oznámila, že žalobcovia
by boli ochotní pristúpiť k mimosúdnej dohode a dohodnúť s na výplate spoluvlastníckeho podielu
zo všeobecnej ceny nehnuteľnosti 23.000 Eur. Žalovaná uviedla, že nemá finančné prostriedky, aby
žalobcov vyplatila, k nehnuteľnosti ju viažu spomienky na detstvo, prišla do nej bývať potom ako ju

proste zavolala mama, keď zomrel otec. Bolo jej smutno. Matky je bolo ľúto, predali svoj byt, vzájomne
si pomáhali, z predaja bytu investovali do nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. Chcela, aby boli
investície vrátené a v nehnuteľnosti mohla bývať naďalej. Nemá žiadne peniaze, aby mohla žalobcov
vyplatiť.

13. Vzhľadom na závery znaleckého posudku č. 60/2019 žalobcovia dňa 16.12.2019 doručili
súdu geometrický plán č. 503134647-156/19 zo dňa 28.11.2019, úradne overený dňa 09.12.2019,
pol.č.G1-581/2019, ktorý spolu s prílohou Dokumentácia adresného bodu stavby 1.-sklad na
novozameranom pozemku parcela C KN č. 1358/163, ktorá slúži ako podklad pre určenie súpisného
čísla k danej stavbe príslušným obecným úradom. Žalobcovia súčasne oznámili, že geometrický plán

je možné do katastra nehnuteľností zapísať iba na základe doloženia príslušného rozhodnutia orgánmi
ochrany PP o jeho odňatí ochrany z PP (poznámka v citovanom GP). Súd doručil geometrický plán
zástupcovi žalovanej, ktorý súdu dňa 10.02.2020 oznámil, že zabezpečí jeho odovzdanie žalovanej a
poskytne jej všetky vysvetlenia a informácie potrebné na objasnenie vzniknutej situácie.

14. Žalobcovia prostredníctvom zástupkyne dňa 23.03.2020 doručili vyjadrenie k poznámke uvedenej
v geometrickom pláne a tvrdili, že ho dali vyhotoviť prostredníctvom geodetickej kancelárie
GEOMET Reality, s.r.o., Svätoplukova 2, Lučenec. Geometrickým plánom bol zameraný skutočný stav
vyporiadavaných nehnuteľností. Príslušným orgánom ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu narozhodnutie o odňatí z poľnohospodárskej pôdy je Okresný úrad Lučenec, odbor pozemkový a lesného
hospodárstva,Námestierepublikyč.315,Lučenec.Vzhľadomktomu,ževedľajšiestavbybolipostavené
na pozemkoch, ktoré sú v operáte KN vedené ako záhrada je potrebné pod týmito stavbami zmeniť druh

pozemku parciel na zastavané plochy. Pre túto zmenu a zápis do katastra nehnuteľností je potrebné
doložiť rozhodnutie Okresného úradu Lučenec, odbor pozemkový a lesného hospodárstva o vyňatí
výmery novo zameraných pozemkov parciel C KN č. 1358/162 a 1358/163 k. ú. V.Á. z pôvodného
fondu, t.j. zo záhrady na zastavanú plochu. Pri parcele č. 1358/162 sa jedná o 8 m2 (diel 1 GP) a pri
parcele č. 1358/163 sa jedná o 4 m2 (diel 2 GP). Pretože stavby na novo zameraných pozemkoch

podľa vyjadrenia žalovanej budovala ona aj ich užíva do dnešného dňa, je oprávnená požiadať o takéto
vydanie rozhodnutia. Žalobcovia poskytnú žalovanej ako účastníčke takéhoto správneho konania všetku
nevyhnutnú potrebnú súčinnosť prostredníctvom ich právnej zástupkyne.

15. Žalovaná o vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu vyššie uvedených parciel nepožiadala,
súd vyžiadal z Okresného úrad Lučenec, katastrálneho odboru správu o tom, že či v prípade

vyporiadania podielového spoluvlastníctva by bolo možné zapísať vlastníctvo k nehnuteľnosti v podiele
1/1 prikázaním do vlastníctva žalovanej spolu s pozemkom bez použitia geometrického plánu č.
503134647-156/19 overeného pod č. G1-581/2019 správne napísať č. gem.plánu . Okresný úrad
Lučenec, katastrálny odbor dňa 12.11.2020 súdu oznámil, že rozsudok o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva by bol zapísateľný do katastra nehnuteľností aj bez použitia citovaného

geometrického plánu, nakoľko by vychádzal z aktuálneho stavu v katastri nehnuteľností. V prípade, že
Okresný súd Lučenec zohľadní aj geometrický plán, tak k jeho realizácii bude potrebné doložiť príslušné
rozhodnutie orgánu ochrany PP o jeho odňatí z PP a doklady na zápis novozameraných stavieb.

16. Dňa 08.04.2021 doručili žalobcovia prostredníctvom svojej zástupkyne návrh na zmenu žalobného

návrhu z dôvodu, že žalobcovia zabezpečili na vlastné náklady všetky potrebné úkony k realizácii
geometrickéhoplánuč.503134647-156/19t.j.vydanierozhodnutiaozmenedruhupozemku.Nazáklade
tejto skutočnosti bola v operáte katastra nehnuteľností vykonaná zmena a predmetný geometrický
plán realizovaný na základe Návrhu na záznam zo dňa 14.12.2020 ako listina označená Okresným
úradom Lučenec, katastrálny odbor č. R 626/2020 - realizovaný pod položkou výkazu zmien 5/21.

Drobné stavby koterca na pozemku parcela C KN č. 1358/162 a skladu na pozemku parcela C KN č.
1358/163 nepodliehajú zápisu do katastra nehnuteľností, nebol im určený ani adresný bod - ide o drobnú
stavbu do 25 m2. Súčasne súdu doručili list vlastníctva č. XX katastrálne územie V. a navrhli, aby súd
pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že nehnuteľnosť zapísanú v liste vlastníctva č. XX Okresným
úradom, katastrálnym odborom, v katastrálnom území V., obec V., okres Lučenec ako parcely registra

„C“ evidované na katastrálnej mape ako pozemok registra „C“ parcelné číslo 1358/35 vo výmere 381
m2 záhrada, parcelné číslo 1358/61 vo výmere 169 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo
1358/161 vo výmere 91 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo 1358/162 vo výmere 8 m2
zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. 1358/163 vo výmere 15 m2 zastavaná plocha a nádvorie a
stavba rodinného domu súpisné číslo XX na pozemku parcely registra „C“ KN č. 1358/161 prikáže do

výlučného vlastníctva žalovanej s povinnosťou vyplatiť žalobcom hodnotu spoluvlastníckeho podielu
5.670 Eur, každému žalobcovi, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd zmenu žaloby doručil
zástupcovi žalovanej dňa 26.04.2021 s výzvou, aby sa k nej žalovaná vyjadrila. Žalovaná sa k zmene
žaloby nevyjadrila, trvala na svojich doterajších vyjadreniach, žiadala žalobu zamietnuť z dôvodov
hodných osobitného zreteľa, lebo nemá okrem predmetnej nehnuteľnosti k dispozícii iné náhradné

obydlie a nemá ani peňažné prostriedky v rozsahu požiadaviek žalobcov.

17. Na pojednávaní dňa 18.08.2021 súd pripustil zmenu žaloby v súlade s § 139 a 142 zák. č.
160/2015Z.z.(Civilnýsporovýporiadok,ďalej„C.s.p“).Súdpripustilzmenužalobyzdôvodu,ževýsledky
doterajšieho konania môžu byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe a nehnuteľnosť ku ktorej súd

zrušuje a vyporiada podielové spoluvlastníctvo je geometrickým plánom spolu s rozhodnutím o vyňatí
z poľnohospodárskeho pôdneho fondu zidentifikovaná a zapísaná v liste vlastníctva č. 14 doručeného
žalobcami spolu s návrhom zmeny žaloby.

18. Podľa § 141 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a

o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa
vyporiadali,aknemalauždohodaozrušeníspoluvlastníctvaaovzájomnomvyporiadanípísomnúformu.19. Podľa § 142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za
náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

20. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia podieloví spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní, a pokiaľ nedôjde medzi nimi k dohode o zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníctva, môže ktorýkoľvek z nich podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie súdnou cestou.
Pri svojom rozhodnutí súd nie je viazaný konkrétnym návrhom spoluvlastníka, ale môže rozhodnúť
aj inak, zákon však určuje záväzné poradie spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva, ktoré súd musí

rešpektovať. Na prvom mieste súd skúma, či vec možno reálne rozdeliť podľa výšky spoluvlastníckych
podielov. Reálnym rozdelením sa rozumie vznik samostatných vecí v právnom zmysle. Pri zrušení
spoluvlastníctva nehnuteľností - pozemkov reálnym rozdelením veci je potrebné, aby bolo možné vytýčiť
hranice medzi novovzniknutými parcelami, aby bolo možné zaviesť nový stav do katastra nehnuteľností.
Pri reálnom rozdelení nehnuteľností treba skúmať, či môžu slúžiť vlastníkovi takým spôsobom, aký

zodpovedá ich povahe, pričom pri pozemkoch závisí toto posúdenie od ich polohy, celkovej plochy
ako aj tvaru. Pokiaľ spoločnú vec nie je možné reálne rozdeliť medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich
spoluvlastníckych podielov, prichádza do úvahy druhý spôsob vyporiadania, ktorým je prikázanie veci za
primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Pri rozhodovaní súd prihliada na to, aby vec mohla byť
účelne využitá i vzhľadom na výšku podielu spoluvlastníkov. Tretím spôsobom vyporiadania je predaj a

rozdelenie výťažku podľa podielov, ak vec nechce žiadny zo spoluvlastníkov.

21. V spore mal súd preukázané, že strany sporu sú spoluvlastníkmi vyporiadavanej nehnuteľnosti,
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom navrhujú žalobcovia 1/ až 3/, lebo na
jeho zrušení a vyporiadaní sa so žalovanou nedohodli. Pri rozhodovaní súdu platí zásada, že

spoluvlastníctvo k veci má byť zrušené, ak o to požiada niektorý zo spoluvlastníkov, lebo nikto nemá
byť spravodlivo nútený, aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval proti svojej vôli. Súd preto pristúpil k
zrušeniu podielového spoluvlastníctva na návrh žalobcov.

22. Z § 142 ods. 1Občianskeho zákonníka vyplýva, že prednostným spôsobom vyporiadania je reálne

rozdelenie veci. Vo vzťahu k vyporiadanej nehnuteľnosti súd uzavrel, že vec nie je deliteľná, čo mal
preukázané zo znaleckého posudku č. 60/ 2019 Ing. Jarmily Dobaiešovej. Ďalej súd skúmal, či je možné
nehnuteľnosť prikázať niektorej zo strán do výlučného vlastníctva za náhradu. Z ustanovenia § 142 ods.
1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že predpokladom pre prikázanie vyporiadavanej veci do výlučného
vlastníctva niektorého spoluvlastníka je skutočnosť, že spoluvlastník s týmto prikázaním súhlasí, resp.

chce, aby mu bola vec do vlastníctva prikázaná. Vychádzajúc z tejto zásady, súd konštatuje, že
žalobcovia 1/, 2/ a 3/ výslovne uviedli, že do svojho vlastníctva nehnuteľnosť nechcú, nepotrebujú,
nie sú odkázaní na bývanie v nej. Majú vyriešenú bytovú otázku. Za danej situácie súd konštatuje,
že žalobcovia nemajú záujem o nehnuteľnosť (čo deklarovali počas celého konania a tiež vo výzve
adresovanej žalovanej pred podaním žaloby), nehnuteľnosť neužívajú a preto im nie je možné prikázať

ju do výlučného resp. podielového spoluvlastníctva.
Súd následne posudzoval, či je možné prikázať nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá
nehnuteľnosť v celosti užíva, narodila sa v nej, prežila v nej detstvo. Treba uviesť, že žalovaná najskôr
chcela, aby jej bola nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva, nesúhlasila so všeobecnou
cenou nehnuteľnosti uvádzanou žalobcami, ale ani cenou 23.000,-Eur, ktorú žalobcovia uviedli v

mimosúdnej dohode. Všeobecná cena nehnuteľnosti určená v znaleckom posudku č. 60/2019 sa jej
javila vysoká, nezohľadňujúca investície, ktoré vykonala do nehnuteľnosti. V prípade, že žalovaná
o nehnuteľnosť má záujem, súd by považoval prikázanie nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva
za najúčelnejšie a najpraktickejšie riešenie, keďže nehnuteľnosť žalovaná užíva dlhodobo, v dome
má bydlisko, uhrádza náklady na bývanie v rámci svojich možností, podieľa sa na údržbe (inštalácia

ústredného kúrenia, inštalácia kúpeľne, ústredného kúrenia a výmena kotla). Súd zdôrazňuje, že hoci
žalobcovia nepopreli, že uvedené investície žalovaná vynaložila, žalovaná nežiadala o vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle, žalovaná bola v konaní zastúpená právnym zástupcom.
Preto investície do nehnuteľnosti žalovanou vložené (žalobcovia ich nespochybnili), súd v tomto konanínemohol zohľadniť, nakoľko o nich možno rozhodovať len na základe žaloby, ktorá musí mať zákonné
náležitosti podľa § 132 C.s.p.. Žalovaná hodnotu investícií v konaní neuplatnila, žiadala len, aby súd
ponechal podielové spoluvlastníctvo, nezrušil ho z dôvodov hodných osobitného zreteľa a tiež preto, že

nemá finančné prostriedky, aby mohla žalobcov vyplatiť.

23. Súd uvádza, že možnosť zamietnutia žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
je výnimkou zo zásady, ktorú súd v tomto konaní uplatnil, a síce, že nikto nemôže byť nútený
k tomu, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Takýto postup musí byť odôvodnený dôvodmi

hodnými osobitného zreteľa. Takéto dôvody však súd v konaní nevzhliadol. V prvom rade treba
uviesť, že nehnuteľnosť užíva len žalovaná, podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zakladá
dôvody vzájomných konfliktov medzi spoluvlastníkmi, súd preto nevidel dôvody toto ich podielové
spoluvlastníctvo za takejto situácie ponechať. Vzťahy medzi spoluvlastníkmi sú narušené, čo bolo
možné badať aj počas tohto konania, strany medzi sebou nekomunikujú, žalovaná užíva nehnuteľnosť
v celom rozsahu, aj nad rozsah svojho podielu. Bez toho, aby poskytovala žalobcom akékoľvek plnenie,

toto žalobcovia od žalovanej ani nežiadali a žalovaná ani neprejavila záujem uhrádzať žalobcom
čokoľvek, aspoň v rámci svojich možností. Za takejto situácie sa súdu nejaví ako dôvodné ponechať
takýto stav, ktorý by viedol len ku ďalším konfliktom a prípadne aj ďalším súdnym sporom. Ide o
rodičovský dom oboch strán sporu - súrodencov, preto existencia extrémnej osobnej väzby k danej
nehnuteľnosti nie je kritérium, ktoré by mohlo zavážiť, hoci žalovaná v dome na rozdiel od žalobcov žije

od svojho narodenia. Žalovaná poukazovala na to, že v dome býva s manželom a plnoletou dcérou, je
nezamestnaná, nemá kam ísť. Súd prihliadol aj na vek žalobcov a žalovanej, jej postoj v priebehu celého
konania, keď nemala záujem na zameraní nehnuteľnosti, vyňatí nehnuteľností z poľnohospodárskeho
pôdneho fondu (v dôsledku toho, že žalovaná postavila na pozemku stavby, čo bolo zistené znaleckým
posudkom číslo 60/2019). Žalovaná poukazovala na svoju sociálnu situáciu, treba uviesť, že žalovaná

je dlhodobo nezamestnaná, minimálne tridsať rokov, ale v konaní nepreukázala také obmedzenia,
ktoré by jej bránili dosiahnuť čo i len minimálny príjem. Jej jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi,
ktorú poberá so svojím manželom. U žalovanej nebola zistená ani snaha akýmkoľvek spôsobom svoju
sociálnu situáciu zlepšiť, žalovaná nie je osobou vysokého veku, ide o osobu stále ešte v produktívnom
veku. Ak aj žalovaná poukazovala na investície do domu, (zavedenie ústredného kúrenia, zriadenie

kúpeľne, výmena plynového kotla), ani takáto investícia nie je dôvodom pre nezrušenie a nevyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, keďže takéto investície je možné si uplatniť žalobou, ktorú možnosť
žalovaná v tomto konaní navyše ani riadne nevyužila. Z takto opísaných skutočností podľa názoru súdu
treba uzavrieť, že nie sú dané také vážne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd mal žalobu
zamietnuť.

24. Zo skutočností zistených v konaní možno jednoznačne vyvodiť (žalovaná to ani nepoprela), že
sa nachádza v nepriaznivej ekonomickej situácii, bez disponibilných finančných prostriedkov, ktoré
by mohli byť použité na výplatu žalobcov a bez možnosti zabezpečenia si peňažných prostriedkov
iným spôsobom. Dlhá doba počas ktorej je nezamestnaná, aktuálne evidovaná ako uchádzačka o

zamestnanie, je tiež dôkazom o tom, že by sa táto situácia u žalovanej mohla v dohľadnej dobe
výrazne zlepšiť, žalovanú je preto potrebné pre účely posúdenia možnosti prikázania jej nehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva považovať za nesolventnú, čo sa podľa súdnej praxe považuje za dôvod, pre
ktorý takémuto podielovému spoluvlastníkovi nie je možné prikázať vyporiadavanú vec do výlučného
vlastníctvazanáhradu.Žalovanápráveprenedostatokfinančnýchprostriedkovnavýplatužalobcovzich

spoluvlastníckeho podielu v priebehu konania žiadala žalobu zamietnuť z dôvodov hodných osobitného
zreteľa. Dlhodobý stav v užívaní nehnuteľností žalovanou vyhovuje len žalovanej, ale súd v konaní
nezistil dôvod odkázanosti žalovanej na bývanie v nehnuteľnosti z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Z uvedeného je nutné uzavrieť, že ani prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej do
úvahy neprichádza.

25. V prípade, že ani jeden zo spoluvlastníkov vec nechce, súd nariadi predaj vyporiadavanej veci
rozdelenie výťažku z predaja podľa veľkosti podielov. Tento predpoklad je pritom splnený i vtedy, ak
jeden či viacerí podieloví spoluvlastníci súce chcú prikázať celú nehnuteľnosti do svojho výlučného
vlastníctva, ale nie sú schopní zvyšnému spoluvlastníkovi vyplatiť primeranú náhradu. Ako už bolo

uvedené, žalobcovia výslovne uviedli, že nehnuteľnosť nechcú, žalovaná v konaní zmenila svoje
rozhodnutie a neprejavila záujem o prikázanie nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, keďže
trvala na zachovaní podielového spoluvlastníctva. Navyše žalovaná nemala žiadne finančné prostriedky
na to, aby žalobcov vyplatila z nehnuteľností do výšky ich spoluvlastníckych podielov. Za takéhotostavu potom niet iného do úvahy prichádzajúceho spôsobu vyporiadania, než ten, síce výnimočný, ale
za danej situácie jedine možný, a to je predaj nehnuteľnosti a rozdelenie výťažku medzi podielových
spoluvlastníkov podľa veľkosti ich podielov. Takýto postup zabezpečuje, že každý zo spoluvlastníkov

dostane majetkovú hodnotu, zodpovedajúcu výške svojho podielu z výťažku získaného z predaja
veci (žalobcovia 1/, 2/ a 3/ každý po 9/40-ín a žalovaná 13/40-ín) a naopak, zabráni sa tomu, že
spoluvlastník, ktorému by bola prisúdená náhrada, by v prípade insolventnosti spoluvlastníka, ktorých
sa má stať výlučným vlastníkom, musel vymáhať náhradu exekučne, a to prípadne aj nie vždy úspešne.
Z vyššie uvedených dôvodov súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán na návrh žalobcov a vykonal

vyporiadanie tak, že nariadil predaj vyporiadavanej nehnuteľnosti a súčasne rozhodol, že výťažok
z predaja nehnuteľností sa rozdelí všetkým podielovým spoluvlastníkom podľa veľkostí ich podielov
zapísaných na liste vlastníctva.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Súd konštatuje, že žalobcovia 1/, 2/ a 3/ dosiahli na základe podanej žaloby (Súd bol
viazaný podanou žalobou na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, no nebol viazaný
navrhovanýmspôsobomvyporiadania,moholtedaroozhodnúťovyporiadaníinýmspôsobom.) zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takým spôsobom, aký navrhovali a aj po výzve žalovanej

pred podaním žaloby na uzavretie dohody o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
žalovaná na ňu reagovala negatívne, teda žalobcom 1/, 2/ a 3/ nezostávalo nič iné, ako podať
žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom. Z uvedeného treba uzavrieť, že
žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sú plne úspešnou stranou sporu, dosiahli zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, mali v konaní plný úspech a preto majú proti žalovanej nárok na plnú náhradu trov

konaniavrozsahu100%.Ovýškenáhradytrovkonaniasúdrozhodnesamostatnýmuznesenímvsúlade
s § 262 ods. 1 a 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287,

984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý

spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať

späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení

odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.