Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Miron Čiževský

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 20Er/3951/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115215794
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2022:7115215794.7

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: X.) Z.. N. X., H..
XX.X.XXXX, C. D. XX, XXX XX N., X.) Z.. Z. X., H.. X.X.XXXX, C. D. XX, XXX XX N. X. T.. T. T. Z..
B. R., S.., H.. XX.X.XXXX, C. D. XX, XXX XX N., proti povinnému: P.. M. X., H.. XX.X.XXXX, C. Z.
XX, XXX XX E., právne zastúpený JUDr. Annou Lacovou, advokátkou, AK so sídlom Pražská 4, 040
01 Košice, o vymoženie dlžného výživného v časti tvorby úspor vo výške 8 000 Eur a trov exekúcie v

konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Denisou Regináčovou Mihalovou, Exekútorský úrad
so sídlom v Košiciach, Moyzesova 34, pod č. EX XXX/XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
II. Exekúciu z a s t a v u j e .
III. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený
dňa 2.6.2015 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX vydaného Okresným súdom Košice
I dňa 8.1.2016, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Denisa Regináčova Mihalová.

2. Dňa 22.11.2016 bol tunajšiemu doručený návrh povinného na zastavenie a odklad exekúcie, v
ktorom žiadal exekúciu zastaviť z dôvodu uvedenom v § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku,

nakoľko povinný tvrdí, že exekúcia vedená proti nemu je neprípustná. Povinný má za to, že exekučným
titulom v predmetnej exekúcii je len rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. XCoP/XXX/XXXX-XXX
zo dňa 30.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.01.2015. Povinný uvádza, že exekučný titul
je nejednoznačný a teda po materiálnej a formálnej stránke nevykonateľný. Povinný ďalej vo svojom
návrhu uviedol, že bežné mesačné výživné na obe deti a súdom určenú sumu do tvorby úspor pre
obe deti pravidelne uhrádza, a to v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach č. k. XCoP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 30.12.2014. Z upovedomenia o začatí a spôsobe
vykonávania exekúcie vyplýva, že predmetom exekúcie je vymáhaný nárok ku dňu 09.02.2016 vo výške
X.XXX,XX Eur, trovy oprávneného vo výške XXX,XX Eur a trovy exekúcie vo výške XXX Eur, čo je v
rozpore s platbami vykonanými povinným pred vydaním upovedomenia o začatí a spôsobe vykonania
exekúcie. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. XCoP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 30.12.2014 mu
bola uložená povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletých detí tak, že na každé dieťa sumou XXX

Eur mesačne, teda spolu vo výške XXX Eur, a to vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred, a to počnúc
dňom právoplatnosti rozsudku. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. XCoP/XXX/XXXX-XXX zo
dňa 30.12.2014 v časti výroku o tvorbe úspor pre jeho deti nadobudol právoplatnosť dňa 28.01.2015. Od
tohto obdobia pravidelne túto sumu uhrádza na účet, ktorý bol k tomuto účelu zriadený. Vzhľadom na
skutočnosť, že povinný preukázal, že na tvorbu úspor poukazoval súdom určenú sumu a v čase podania
návrhu na vykonanie exekúcie a jej nariadenia súdom nemá a nikdy nemal dlh, tak exekúcia je voči

nemu vedená v rozpore so zákonom a musí byť zastavená ako neprípustná. Povinný taktiež navrhol,
aby súd povolil odklad exekúcie do času rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie.3. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 20Er/3951/2015-102 zo dňa 20.6.2019 rozhodol tak, že návrh
povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nakoľko návrh na vykonanie exekúcie v rozsahu dlžného

výživného z titulu tvorby úspor bol podaný oprávnene. Zároveň súd návrh povinného na povolenie
odkladu exekúcie zamietol, nakoľko nevzhliadol dôvod, pre ktorý možno očakávať, že exekúcia bude
zastavená.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, o ktorom Krajský súd v Košiciach

rozhodol uznesením č.k. 15CoE/81/2019-129 zo dňa 30.1.2020 tak, že potvrdil uznesenie Okresného
súdu Košice I č.k. 20Er/3951/2015-102 zo dňa 20.6.2019.

5. Následne na základe ústavnej sťažnosti povinného Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom ÚS
III. 472/2020-47 zo dňa 15.4.2021 zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 15CoE/81/2019 zo
dňa 30.1.2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6.KrajskýsúdvKošiciachopätovnerozhodoluznesenímč.k.7CoE/82/2021-202tak,žezrušiluznesenie
Okresného súdu Košice I sp. zn. 20Er/3951/2015 zo dňa 20. 6. 2019 a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Je potrebné podotknúť, že súd prvej inštancie rozhodoval vo svojom uznesení podľa
právneho názoru súdu druhej inštancie.

7. Po opätovnom preštudovaní spisového materiálu súd zistil, že exekučným titulom, na základe ktorého
sa vedie exekúcia je rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa
27.2.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. XCoP/XXX/XXXX-XXX zo dňa
30.12.2014. Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie bol otec (v exekučnom konaní povinný) III.

výrokom zaviazaný prispievať na výživu maloletej N. sumou XXX Eur mesačne a na výživu maloletého Z.
sumou XXX Eur mesačne, vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred, do rúk matky, počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku. IV. výrokom predmetného rozsudku bol povinný zaviazaný prispievať na tvorbu úspor
maloletej N. a maloletého Z. sumou XXX Eur mesačne pre každé dieťa, vždy do 15-eho dňa v mesiaci,
vopred,počnúcprávoplatnosťoutohtorozsudku.Tentorozsudoknadobudolčiastočnúprávoplatnosťdňa

23. mája 2013 (okrem výrokov napadnutých riadnym opravným prostriedkom, ktorý podala v zákonnej
lehote matka maloletých detí (v exekučnom konaní oprávnená). O takto podanom odvolaní rozhodol
rozsudkom Krajský súd v Košiciach č. k. XCoP/XXX/XXXX z 30. decembra 2014, ktorý v II. výroku
zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej N. sumou
XXX Eur mesačne a na výživu maloletého Z. sumou XXX Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci

vopred, do rúk matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. V III. výroku súd uložil
otcovi (povinnému) prispievať na tvorbu úspor maloletých detí sumou XXX Eur mesačne pre každé dieťa
na účet zriadený a vedený v prospech maloletých detí vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc
právoplatnosťou rozsudku. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28. januára 2015.

8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

9. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej EP),
exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý
exekúciu nemožno vykonať.

10. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

11. Podľa ust. § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej
výške platí trovy exekúcie.12. Podľa ust. § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu
trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

13. Podľa ust. § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľaosobitnéhozákona,zvyšujesajehoodmenaanáhradyurčenépodľatohtozákonaodaňzpridanej
hodnoty.

14. Podľa § 63 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča
dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie
pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby
túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému
bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého

dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

15. Podľa § 44 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), rozsudky o výživnom
sú vykonateľné doručením.

16. Súd preskúmava majetkovú situáciu povinného komplexne zo všetkých zákonných hľadísk a ak
dospeje k záveru, že tieto majetkové pomery sú také, že okrem zabezpečenia všetkých bežných
potrieb dieťaťa v rozsahu, ktorým sa podieľa na životnej úrovni rodičov, majetková situácia umožňuje
aj tvorbu úspor, určí výšku výživného s prihliadnutím aj na tento záver. Z ustanovenia § 63 ods.
3 možno vyvodiť, že by malo ísť o majetkové pomery prevyšujúce priemer. Súd vo výroku daného

rozhodnutia určí časť výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a povinnému rodičovi uloží, aby ju
poukazoval na osobitný účet, ktorý zriadi rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
Splatnosť tejto časti výživného bude rovnako ako v ostatnej časti výživného mesačná. V záujme určitej
garancie pre povinného rodiča, ako sa naloží s ním poskytnutými prostriedkami, zákon ustanovuje
dve konkrétne okolnosti. Po prvé, peňažná suma sa ukladá na osobitný účet maloletého dieťaťa,

ktorý je povinný zriadiť rodič, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti. Druhou "poistkou" je to,
že na nakladanie s prostriedkami na tomto účte sa vyžaduje súhlas súdu, prirodzene, dovtedy, kým
nenadobudne plnoletosť.

17. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je v zásade vykonateľný márnym uplynutím lehoty

na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Výnimkou je rozhodnutie o predbežnej
vykonateľnosti rozsudku podľa § 233 CSP, iný časový okamih vykonateľnosti však môže stanoviť nielen
súd, ale môže byť upravený aj zákonom. O takýto prípad ide v § 44 CMP, kde je zákonom ustanovené, že
rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Táto úprava tzv. predbežnej vykonateľnosti rozsudkov

bola zavedená s prihliadnutím na funkcie vyživovacej povinnosti smerujúce k zabezpečeniu uspokojenia
materiálnych potrieb v rodinnoprávnych vzťahoch. Ustanovenie § 44 CMP vo svojom znení nerozlišuje
jednotlivé druhy vyživovacích povinností, a teda je aplikovateľné nielen pri rozsudkoch týkajúcich sa
výživného pre maloleté deti, ale aj pri rozsudkoch vo veciach výživného plnoletých osôb (§ 154 až 157
CMP).

18. Súd sa stotožňuje s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovenom v náleze III. ÚS
472/2020-47 zo dňa 15.4.2021, že práve otázka „právoplatnosti rozsudku“ je v posudzovanej veci
otázkou kľúčovou. V predmetnej veci rozhodnutie o výživnom na tvorbu úspor môže mať len jeden
dátum právoplatnosti. Podanie odvolania a s tým spojený suspenzívny (odkladný) účinok podania

tohto riadneho opravného prostriedku spôsobilo, že dátum právoplatnosti rozhodnutia o výživnom na
tvorbu úspor nemôže predchádzať zmeňujúcemu rozhodnutiu krajského súdu, naopak, je od neho
závislým. Rozsudok okresného súdu o výživnom na tvorbu úspor nadobudol právoplatnosť v spojení
s rozsudkom krajského súdu v jediný možný deň po vykonaní doručovania, t.j. dňa 28. januára 2015.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. XCoP/XXX/XXXX z 30. decembra 2014 zvýšil tak bežné

výživné, ako aj výživné na tvorbu úspor, no kým pri bežnom výživnom krajský súd stanovil začiatok
platenia ,,od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva“, tak pri tvorbe úspor stanovil rozsah výživného
od právoplatnosti rozsudku (bod 15 in fine).19. Súd uvádza, že rozsudok Okresného súdu Košice okolie č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 27.2.2013
nadobudol právoplatnosť vo výroku o rozvode manželstva dňa 23. mája 2013 a právoplatnosť rozsudku
o výživnom na tvorbu úspor (okresného súdu v spojení s Krajským súdom v Košiciach č. k. XCoP/

XXX/XXXX z 30. decembra 2014) nastala dňa 28. januára 2015. Uvedené dni zároveň vyjadrujú
obdobie, vo vzťahu ku ktorému súdy výživné na tvorbu úspor nestanovili. Ak sa exekúcia napriek
tomu vykonáva (resp. vykonávala) aj na vymoženie výživného za uvedené obdobie, t. j. do uvedeného
obdobia, vykonávala sa bez existencie exekučného titulu a teda v rozpore so zákonom. Na základe
uvedeného tvorba úspor sa má realizovať až momentom právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

20. Na základe uvedeného povinnému za posudzované obdobie od 23.5.2013 do 28.1.2015 nevznikol
žiaden dlh na výživnom na tvorbu úspor. Zároveň povinný preukázal listinnými dôkazmi, že na tvorbu
úspor poukazoval súdom určenú sumu a v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nemal žiaden
dlh. Na základe uvedeného súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, nakoľko neexistuje žiaden
exekučný titul na vymoženie požadovanej dlžnej sumy za uvedené obdobie.

21. Súd taktiež vzhľadom na vykonané dokazovanie poukazuje na skutočnosť, že návrh na zastavenie a
odklad exekúcie bol tunajšiemu súdu doručený dňa 22.11.2016, a po celú túto dobu mal povinný de facto
odklad exekúcie povolený, keďže podanie odkladu má zo zákona odkladný účinok a to až do rozhodnutia
súdu o odklade. Vzhľadom na vyššie uvedené, už nie je žiaduce a ani možné, aby súd rozhodoval o

ďalšom povolení odkladu exekúcie.

22. S poukazom na znenie ust. § 200 ods. 2 EP, je súd povinný pri zastavení exekúcie rozhodnúť aj o
trovách exekúcie. O trovách exekúcie preto rozhodne súd samostatným uznesením po tom, ako súdny
exekútor predloží súdu vyúčtovanie trov exekúcie, a taktiež svoj exekučný spis.

Poučenie:

Proti I. a II. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice I., v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 127 C. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C. s. p.).

V zmysle § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C. s. p.).

Proti III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 357 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.