Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, April 24, 2022

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/133/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720203540
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8720203540.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého H. F. nar.
XX.XX.XXXX, bývajúceho u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom I. práce, sociálnych vecí a
rodiny J., za účasti rodičov: H. M., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v F. č. XXX, právne zastúpenej JUDr.
Tiborom Bašistom, advokátom so sídlom v Poprade, na ul. Štefánikovej č. 8 a K. F., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho v R. Y., na ul. R. č. XXX, právne zastúpeného Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom v Poprade,
na ul. Mnoheľovej č. 830/15, IČO: 47 251 654, o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu,
o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 07.05.2021 č.k. 15P 160/2020-52, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o určení výživného, vo výroku o zaostalom výživnom a vo výroku o
trovách konania.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky. Otcovi
uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 160 eur mesačne od 01.12.2020 do
budúcnosti. Zaostalé výživné v sume 300 eur za obdobie od 01.12.2020 do 30.04.2021 povolil otcovi
uhrádzať v 20 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Konanie o styku otca s maloletým dieťaťom zastavil. Ďalej
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že maloleté dieťa pochádza z partnerského vzťahu
rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. Matka býva u svojich rodičov a toho času je na materskej
dovolenke. Poberá rodičovský príspevok vo výške 270 eur mesačne a prídavky na dieťa. Iný príjem
nemá. Rodičom prispieva na domácnosť sumou 100 eur mesačne. Výdavky na dieťa predstavujú
zakúpenie plienok, umelého mlieka, drogérie, ošatenia, hračiek a matka tiež hradí dieťaťu detské
sporenie vo výške 20 eur mesačne. Dieťa je zdravé.

3. Otec v súčasnosti pracuje ako taxikár, uvádza príjem 360 eur mesačne. Momentálne iný príjem nemá.
Žije u svojich rodičov a týmto prispieva na domácnosť sumou 100 eur. Obaja rodičia majú len jednu
vyživovaciu povinnosť. Otec od februára 2020 do augusta 2020 prispieval na výživu dieťaťa sumou 200
eur mesačne a od septembra 2020 prispieva sumou 100 eur mesačne.

4. Matka sa o dieťa riadne stará a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Maloleté dieťa
bolo preto zverené do osobnej starostlivosti matky, s čím súhlasil aj otec dieťaťa.

5. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým dieťaťom, na tomto sa rodičia vedeli dohodnúť aj mimosúdne, a
preto matka netrvala na určení styku dieťaťa s otcom a v tejto časti zobrala návrh späť. V dôsledku tohto
späťvzatia návrhu bolo konanie o styku otca s maloletým dieťaťom zastavené.

6. Pri určení výšky výživného sa zohľadnili pomery na strane oboch rodičov, ako aj na strane dieťaťa.
Matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke a vykonáva celodennú starostlivosť o dieťa. Dieťa zatiaľ
nenavštevuje jasličky a nachádza sa v útlom veku. Matka možnosť výkonu práce nemá, a preto sa
zohľadnila i osobná starostlivosť o dieťa, ktorou si matka čiastočne plní svoju vyživovaciu povinnosť
voči dieťaťu. Otec pracuje ako taxikár, momentálne s príjmom 360 eur mesačne. Ako sám uviedol, tieto
príjmy oproti minulému roku v dôsledku pandémie poklesli. V mesiaci november 2020 pracoval ako
vodič pre HT. kde jeho príjem predstavoval 840 eur. V dôsledku náročnosti a výkonu nočných zmien
túto prácu ukončil v rámci skúšobnej doby. Je však nesporné, že otcovi nebráni zdravotný stav, ani iná
prekážka výkonu práce, kde by dosahoval príjem vyšší, z ktorého by si mohol riadne plniť vyživovaciu
povinnosť. Taktiež je tu predpoklad opätovného zvýšenia príjmu vzhľadom k uvoľňovaniu pandemických
opatrení a taktiež možnosti výkonu iných prác vzhľadom na pracovné ponuky. V súčasnosti nemožno
totiž vychádzať pri určení výšky výživného len z príjmu, ktorý v súčasnosti dosahuje. Pokles príjmu z
dôvodov pandémie nie je stavom trvalým, ale prechodným, ktorý po určitej fáze pominie.

7. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie určil výživné vo výške 160 eur mesačne, ktoré zodpovedá
možnostiam a schopnostiam na strane otca, ako aj potrebám dieťaťa. Výživné bolo určené od
01.12.2020, teda od dňa podania návrhu, nakoľko otec si po narodení dieťaťa riadne plnil svoju
vyživovaciu povinnosť. Spočiatku v sume 200 eur mesačne a neskôr v sume 100 eur mesačne. Do dňa
podania návrhu na výživnom nemal žiadny dlh.

8. Čo sa týka zaostalého výživného za obdobie od 01.12.2020 do 30.04.2021, toto predstavuje sumu
300 eur a pozostáva z nedoplatkov na výživnom v sume po 60 eur za každý mesiac. Zaostalé výživné
bolo povolené otcovi splácať v 20 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou
výhody splátok.

9. V prevyšujúcej časti bol návrh matky na určenie výživného zamietnutý.

10. O trovách konania sa rozhodlo podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku.

11. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o určení výživného a výroku o zaostalom výživnom,
podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Navrhol v tejto časti rozsudok zrušiť a vec vrátiť
na nové konanie. Ako dôvod uviedol, že prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Otec aj v súčasnej dobe robí na zmeny ako taxikár, a preto nie je
možné stotožniť sa s tvrdením súdu prvej inštancie, že mu zdravotný stav nebráni v tom, aby dosahoval
vyšší príjem. Rovnako výdavky, ktoré matka dieťaťa uvádzala v rámci konania, sú nadhodnotené a ak
sa z takto prezentovaných výdavkov matky vychádzalo, vo veci bol nedostatočne zistený skutkový stav.
Jednostranne v neprospech otca bolo vyhodnotené tvrdenie matky, že otec dieťaťu nad rámec bežného
výživného iné plnenie neposkytuje, resp. len príležitostne.

12. Matka a kolízny opatrovník navrhli rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

13. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 65, § 66 a § 67 Civilného mimosporového poriadku preskúmal
rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie otca nie je opodstatnené.

14. Vo veci pri určení výživného a zaostalého výživného sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho
konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a
presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

15. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť,
podľa ktorej základ pre určenie výšky výživného upravuje ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine. V zmysle
tohto ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. V súlade s týmto ustanovením určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade.
Vodiacou sa zásadou na strane povinného je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov.
Na strane oprávneného zase platí zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Ich životná úroveň má byť približne rovnaká. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta
do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa
žije len s jedným rodičom, je potrebné pri určení vyživovacej povinnosti druhého rodiča vychádzať z
predpokladu, že rodič, s ktorým žije dieťa v spoločnej domácnosti, si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj
formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb dieťaťa. Zákon o rodine v ust. § 62 ods.
4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti priamo prikazuje zohľadniť to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Osobná starostlivosť je teda postavená na úroveň finančným plneniam, čím
sa poskytuje ochrana majetkovým nárokom osoby zabezpečujúcej fungovanie spoločnej domácnosti a
starostlivosť o jej členov.

17. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti v súlade s ust. § 62
ods. 4 Zákona o rodine je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v zmysle predmetného
ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci
zákon používa termín „prihliada sa“, osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému
zabezpečeniu výživy. Miera v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia
vyživovacej povinnosti sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel
bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. V tomto
období podľa okolností konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie
vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča.

18. V prejednávanej veci bolo bez akýchkoľvek pochybností zistené, že rodičia maloletého v spoločnej
domácnosti nežijú, pričom starostlivosť o maloletého nachádzajúceho sa v útlom veku v celom rozsahu
osobne zabezpečuje matka. Matka pritom zo svojho jediného príjmu, ktorý tvorí rodičovský príspevok a
prídavok na dieťa, nemôže zabezpečovať maloletého finančnými plneniami, ale predovšetkým a hlavne
formou osobnej starostlivosti o dieťa. Otec, ktorý osobnú starostlivosť o dieťa nevykonáva, musí osobnú
starostlivosť matky o dieťa vyvážiť peňažným plnením vyživovacej povinnosti.

19. Pri určení výživného, ako to vyplýva z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Vychádzajúc z uvedeného na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti a majetkové
pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada
aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie.

21. Pokiaľ ide o otca, tento v novembri 2020 pracoval ako vodič pre P. kde jeho príjem predstavoval
840 eur, teda čiastku o viac ako dvojnásobok vyššiu v porovnaní s terajším príjmom. Otec pritom
ukončenie pracovaného pomeru v rámci skúšobnej doby odôvodnil jej náročnosťou súvisiacou s
vykonávaním nočných zmien. Táto argumentácia otca by mala svoje opodstatnenie za situácie
nemožnosti vykonávania takejto práce napr. zo zdravotných dôvodov. Otec pritom ničím právne
významným nepreukázal nemožnosť vykonávania prác vodiča v nočných zmenách. Ide pritom o činnosť
nie neobvyklú, vykonávanú nielen pri práci vodiča, ale aj v iných zamestnaniach. Za situácie ak otec
bez vážneho dôvodu sa vzdal výhodnejšieho zamestnania, v dôsledku čoho v súčasnosti dosahuje
podstatne nižší príjem, na takéto správanie a konanie otca pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
nemožno prihliadať.

22. Právne bezvýznamné sú i tvrdenia otca o nadhodnotení výdavkov prezentovaných matkou na
dieťa, ako aj o jednostrannom vyhodnotení tvrdenia matky, podľa ktorého otec nad rámec bežného
výživného iné plnenia neposkytuje, resp. len príležitostne. V tomto smere otec svoje tvrdenia ničím
právne významným nepreukázal a ani nenavrhol ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania v súvislosti
s ním uvádzanými tvrdeniami.

23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. v
spojení s ust. § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudok vo výroku o výživnom, zaostalom
výživnom a trovách konania ako vecne správny potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania sa rozhodlo v súlade s ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 7, 2023. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.