Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 15, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 24C/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116204056
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ďuricová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3116204056.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Ďuricovou v spore žalobcu WM Consulting &

Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 34 127 798, v konaní zastúpený
JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany,
IČO: 36 866 958 proti žalovanému 1/ D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.H. XXX/XX-XX, R. A., žalovanej
2/ U. N., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX/XX-XX, R. A., v konaní žalovaný 1/ a žalovaná 2/ zastúpení S.
P., nar. XX.X.XXXX, bytom O.. H. XXXX/XX, T. T. žalovanej 3/ K. D.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX/
XX, T. T., v konaní zastúpená LAWS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Rajská 7, Bratislava, IČO:
34 127 798, o zaplatenie 11.115,81 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný 1/, žalovaná 2/ a žalovaná 3/ m á j ú n á r o k na náhradu trov konania vo výške 100
% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou proti žalovaným domáhal zaplatenia 11 115,81 Eur spolu s úrokmi, úrokmi
z omeškania a trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 22.6.2007 (ďalej len „zmluva o splátkovom úvere“) poskytol právny predchodca

žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len
„Slovenská sporiteľňa, a.s.“) žalovaným 1/ a 2/ úver vo výške 380 000 Sk s dohodnutou premenlivou
ročnou úrokovou sadzbou vo výške 11,35%. Podpísaním zmluvy o splátkovom úvere sa žalovaní 1/ a
2/ v zmysle článku I. bod 1. zmluvy o splátkovom úvere zaviazali spoločne a nerozdielne poskytnutý
úver splatiť, platiť úroky a poplatky, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 5.413
Sk mesačne, splatných k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, pričom prvá splátka úveru bola splatná dňa
20.7.2007. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.5.2017. Ročná percentuálna miera nákladov

je dohodnutá vo výške 13,01 %. Dohodou o ručení zo dňa 22.6.2007 sa právny predchodca žalovanej
3/ nedovolateľne a bezpodmienečne zaviazal, že na prvú písomnú výzvu Slovenskej sporiteľne, a.s.
obsahujúcu jej vyhlásenie, že žalovaní 1/ a 2/ neuhradili pohľadávky riadne a včas, uhradí túto
pohľadávku Slovenskej sporiteľni, a.s. v lehote ňou určenej. Nakoľko právny predchodca žalovanej
3/ zomrel dňa 15.4.2011, jeho právnym nástupcom sa na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa
7.7.2011, sp. zn. 16D/418/2011, vydaného Mgr. Adrianou Laczkovou, notárkou ako súdnou komisárkou
na základe poverenia Okresného súdu Trenčín, stala žalovaná 3/. Výzvami zo dňa 15.8.2014 Slovenská

sporiteľňa, a.s. písomne vyzvala žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy do 15 dní od doručenia daných
výziev. Žalovaní však na tieto výzvy vôbec nereagovali. Nakoľko žalovaní porušili povinnosti, pristúpila
Slovenská sporiteľňa, a.s. k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti ku dňu 9.9.2014. Dňa 25.9.2014 bola
pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovaným Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE postúpená na žalobcu. Oznámeniami zo dňa 7.10.2014 upovedomila Slovenská sporiteľňa,
a.s. žalovaných o postúpení pohľadávky. Ku dňu 25.9.2014 dosiahla výška splatného dlhu žalovaných
celkom sumu 11 475,81 Eur. Uvedená suma pozostávala vo výške 9 301,82 Eur príslušenstva vo výške

2 173,99 Eur. Úhrady zo dní 4.2.2015 a 17.3.2015 v celkovej výške 60 Eur boli započítané na najstaršie
nezaplatené príslušenstvo. Úhrady za obdobie od 20.4.2015 do 19.1.2016 v celkovej výške 300 Eur boli
započítané na istinu pohľadávky v dôsledku čoho táto klesla zo sumy 9 301,82 Eur na sumu 9 001,82
Eur. Po zohľadnení došlých úhrad je dlh žalovaných ku dňu 25.9.2014 vo výške 11 115,81 Eur (istina
9 001,82 Eur + príslušenstvo 2 113,99 Eur).

2. V podaní doručenom súdu dňa 25.7.2016 žalobca uviedol, že v zmysle čl. II bod 1 veta posledná
dohody o ručení zo dňa 22.6.2007 sa zmluvné strany dohodli na vylúčení ustanovenia § 306
Obchodného zákonníka. Slovenská sporiteľňa, a.s. teda nebola povinná vyzvať na plnenie najprv
dlžníkov z úverovej zmluvy, ale mohol svoju pohľadávku uplatniť priamo voči ručiteľovi. Z tohto dôvodu
je nepochybné, že peňažný dlh dlžníkov z úverovej zmluvy je zároveň peňažným dlhom ručiteľa, resp.

jeho dediča. Ručiteľské vyhlásenie jednoznačne nemožno považovať za záväzok vzťahujúci sa výlučne
na osobu pôvodne zaviazanú , alebo na jej schopnosti, vlastnosti, vedomosti, či postavenie, tak ako je
to pri povinnostiach nemajetkovej povahy, pri ktorých nositeľ nemôže plnenie spravodlivo požadovať od
inej osoby ako pôvodne zaviazanej. Plnenie z ručiteľského vyhlásenia má peňažnú povahu, preto túto
povinnosť môže za poručiteľa nepochybne splniť aj jeho právny nástupca. Slovenská sporiteľňa, a.s.

zaslala výzvu na zaplatenie pohľadávky zo dňa 15.8.2014 ručiteľovi K. H. (zomrelému dňa 15.4.2011),
pričom žalobca je toho názoru, že aj táto výzva musí byť považovaná za výzvu na splnenie ručiteľského
záväzku. Podaním doručeným súdu 23.12.2016 zobral žalobca žalobu v časti zaplatenia sumy 160
Eur späť z ktorého dôvodu sa následne domáhal zaplatenia sumy vo výške 10 955 Eur spolu s
príslušenstvom.

3. V podaní doručenom súdu dňa 6.2.2017 žalobca uviedol, že v predmetnom konaní je aplikácia ust.
§ 92 ods. 8 zákona o bankách vylúčená a to z dôvodu, že zákon o bankách upravuje niektoré vzťahy
súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, podnikaním, pôsobením a so zánikom bánk na území
Slovenskej republiky. Ide teda o normy obchodného práva upravujúce podnikateľskú činnosť bánk.

Pri postúpení pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy je tak potrebné použiť Občiansky zákonník, ktorý
nevyžaduje pred postúpením zaslanie výzvy dlžníkovi, pred normou obchodného práva - ustanovením
§ 92 ods. 8 zákona o bankách. Ďalej uviedol, že ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyžaduje
predchádzajúcu výzvu len v prípade postúpenia bez súhlasu klienta. V posudzovanej veci však
postúpenie pohľadávky bolo realizované so súhlasom žalovaných 1/ a 2/ ako klientov banky, keď ich

súhlas vyplýva z ustanovenia bodu 19.16 obchodných podmienok. Taktiež súčasťou dohody o ručení
sú všeobecné obchodné podmienky (článok III bod 3., 4. dohody o ručení), teda i právny predchodca
žalovanej 3/ dal predchádzajúci súhlas s postúpením. Žalobca ďalej citoval rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 11.6.2003, sp. zn. 4 Obo 210/2001 s tým že už samotné oznámenie postupcu o
postúpení zakladá ich aktívnu legitimáciu. Záverom uviedol, že napriek vyššie uvedenému boli splnené

aj podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a to výzvami zo dňa 15.8.2014, s tým, že tieto sa
dostali do dispozičnej sféry žalovaných 1/ a 2/, no títo si ich neprevzali o čom predložil doklad z pošty.
Na uvedených vyjadreniach zotrval aj na pojednávaní konanom dňa 15.2.2017.

4. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ v podaniach doručených súdu dňa 27.6.2016 zhodne uviedli, že žalobca

sa domáha premlčaného nároku, zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a pri jej uzatváraní boli
použité nekalé praktiky. Všeobecné obchodné podmienky žalovaní nepodpísali a preto neboli dohodnuté
zmluvnými stranami. Zmluva neobsahuje náležitosti - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Žalovaná

suma 11 115,81 Eur nie je preukázaná žiadnym dôkazom. Je to vymyslená suma. Žalobca nemá
zmluvný vzťah so žalovanými a nikdy ho ani nemal a nie je legitímnym účastníkom. Uvedené tvrdenia sú
uvádzané aj vo vyjadrení predloženom zástupkyňou žalovaných 1/ a 2/ na pojednávaní dňa 15.2.2017.
Zástupkyňa žalovaných 1/ a 2/ na pojednávaní konanom dňa 15.2.2017 ďalej uviedla, že podľa § 52
Občianskeho zákonníka sa v predmetnom konaní jedná o spotrebiteľskú zmluvu kde sa má, pokiaľ sa

neustanoví inak, započítať úhrada splátok na istinu, potom na úrok a iné poplatky. Disponuje dokladom
ako žalovaní splácali úver, na ktoré spoločnosti bol postupovaný, aké finančné prostriedky zaplatili
daným spoločnostiam vynímajúc tri, ktoré vyzvali na výpis, pričom celková suma činí 11 887,34 Eur a
poskytnutá suma úveru bola 12 613,69 Eur.5. Žalovaná 3/ prostredníctvom právneho zástupcu v podaní doručenom súdu dňa 1.6.2016 uviedla,
že nie je pasívne vecne legitimovaná z dôvodu, že ručiteľský záväzok nie je dlhom, nakoľko dlh z

ručiteľského záväzku nastáva až subsidiárne, po neplnení dlžníka. Ručiteľský záväzok sa v zmysle
príslušných ustanovení zmení na povinnosť zaplatiť dlh až potom ako 1. dlžník nesplní svoj peňažný
záväzok a zároveň 2. veriteľ vyzve dlžníka na dodatočné zaplatenie dlhu a 3. veriteľ vyzve ručiteľa na
splnenie dlhu namiesto dlžníka (dlh uplatní). Do splnenia týchto podmienok nemá ručiteľský záväzok
povahu peňažného dlhu, ale ide len o záväzok nepeňažnej povahy, a preto nie je predmetom dedičstva.

Na dedičov ručiteľa prechádzajú len dlhy poručiteľa, pričom ručiteľský záväzok sám o sebe nie je
dlhom. Prvá výzva na zaplatenie pohľadávky bola ručiteľovi zasielaná až oznámením zo dňa 10.9.2014,
ktorá však z dôvodu smrti K. H. dňa 15.4.2011 (t. j. tri roky pred výzvou) ako ručiteľovi nemohla byť
nikdy doručená. Nakoľko ručiteľovi nevznikla povinnosť z Dohody o ručení, t. j. nevznikol dlh za jeho
života nikdy sa nestal dlžníkom zo zmluvy. Ako ďalšiu skutočnosť uviedol, že pohľadávka sa stala
splatnou až od 9.9.2014, pričom ak vylúčením § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka by pôvodný veriteľ

chcel dosiahnuť stav, ktorý by reflektoval výklad že vylúčením tohto ustanovenia by sa ručiteľ stal
automaticky priamym dlžníkom zo zmluvy, uvedené konanie zo strany veriteľa by bolo možné považovať
za obchádzanie zákona - t.j. právny úkon (Dohoda o ručení) by bola absolútne neplatná. V priamej
súvislosti s vyššie uvedeným dňa 15.4.2011, t. j. v deň smrti K. H. ako ručiteľa, dlh K. H. o ručení
neexistoval.Vuvedenomčaseexistovaljehoručiteľskýzáväzok,ktorýbolpriamospojenýsjehoosobou,

a preto k momentu jeho smrti zanikol. Na dedičov poručiteľa tak prechádzajú len dlhy vzniknuté počas
života poručiteľa. Pokiaľ poručiteľovi do dňa jeho smrti nevznikla povinnosť splniť dlh, ručiteľský záväzok
smrťou ručiteľa zaniká a nakoľko ide o záväzok, nie o dlh, neprechádza na dedičov. Na uvedených
vyjadreniach zotrval právny zástupca žalovanej 3/ aj v podaní zo dňa 12.10.2016 ako aj na pojednávaní
konanom dňa 15.2.2017.

6. Súd vykonal dokazovanie žalobou, plnomocenstvom, výpisom z obchodného registra žalobcu,
zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, dohodou o ručení zo dňa 22.6.2007, výzvou Slovenskej
sporiteľne žalovanému 1/ a žalovanej 2/ zo dňa 15.8.2014, oznámením o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti, oznámením o postúpení pohľadávok, osvedčením o dedičstve, všeobecnými obchodnými

podmienkami,vyjadrenímžalovanej3/zodňa27.5.2016,oznámenímovyhlásenímimoriadnejsplatnosti
adresovanej K. H. zo dňa 10.9.2014, komunikáciou medzi právnym zástupcom žalobcu a právnym
zástupcom žalovanej 3/, vyjadrením žalovaného 1/ zo dňa 13.6.2016, vyjadrením žalovanej 2/ zo
dňa 13.6.2016, výpisom z obchodného registra Slovenskej sporiteľne, a.s., vyjadrením žalobcu zo
dňa 21.7.2016, výzvou Slovenskej sporiteľne, a.s. adresovanej K. H., všeobecnými obchodnými

podmienkami, vyjadrením žalovanej 3/ zo dňa 12.10.2016, úmrtným listom K. H., osvedčením o
dedičstve,vyjadrenímžalobcuzodňa19.12.2016azodňa3.2.2017,vyjadrenímzástupkynežalovaných
1/ a 2/ predloženým na pojednávaní konanom dňa 15.2.2017, žiadosťami o zaslanie vyúčtovania (spolu
s podacími hárkami) adresovaných spoločnostiam: HAVEL HOLÁSEK, CASH COLLECTORS SK s.r.o.,
INVEST-KAPITAL, žalobcovi, BL Consulting s.r.o. a zistil tento skutkový stav:

7. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.6.2007 súd zistil, že túto uzatvorila
Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ so žalovaným 1/ a žalovanou 2/ ako dlžníkmi. Predmetom zmluvy
bolo poskytnutie úveru vo výške 380 000 Sk, úroková sadzba bola dohodnutá ako premenlivá 11,35%,
poplatok za správu úveru bola 60 Sk mesačne, výška splátky 5 413 Sk, splatnosť prvej splátky istiny

20.7.2007, počet splátok 119, konečná splatnosť úveru 20.5.2017, RPMN 13,01 %.

8.ZoVšeobecnýchobchodnýchpodmienoksúdzistil,ževbode19.16sauvádza„klientvýslovnesúhlasí
s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to,
či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého

vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek
požiadavku, alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu
osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej
na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky.

9. Z Dohody o ručení zo dňa 22.6.2007 súd zistil, že túto uzatvorila Slovenská sporiteľňa, a.s. a K. H.
ako ručiteľ. Ručiteľ sa v zmysle článku II bod 3 neodvolateľne a bezpodmienečne zaviazal, že na prvú
písomnú výzvu banky obsahujúcu jej vyhlásenie, že dlžník (v tomto prípade žalovaný 1/ a žalovaná 2/)
neuhradil pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o splátkovom úvere (konkretizovanom v bode 7.) riadnea včas, uhradí túto pohľadávku banke v lehote určenej bankou vo výzve a ak táto lehota vo výzve
určená nie je, tak v lehote 10 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, a to aj bez doručenia výzvy na
plnenie dlžníkovi. Z článku 3 bod 4 dohody ďalej vyplýva, že ručiteľ sa oboznámil so súčasťami tejto

dohody, ktorými sú VOP, úverové podmienky a sadzobník, súhlasil s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať.
Pre účely tejto dohody sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou
od 1.8.2002 a úverovými podmienkami Obchodné podmienky banky pre poskytovanie splátkových a
kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od
1.2.2006.

10. Z výziev zo dňa 15.8.2014 (čl. 12, 13) súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala žalovaného
1/ a žalovanú 2/ a K. H. (čl. 74) na uhradenie pohľadávky vo výške 4 863,60 Eur s ktorou úhradou sú v
omeškaní ku dňu 14.8.2014. Z relácie pošty (čl. 139, 140) súd zistil, že predmetné výzvy si žalovaní 1/
a 2/ neprevzali v odbernej lehote a dňom 9.9.2014 boli vrátené Slovenskej sporiteľni, a.s..

11.Zoznámeniaovyhlásenímimoriadnejsplatnostizodňa10.9.2014súdzistil,žeSlovenskásporiteľňa,
a.s. oznámila žalovanému 1/ a žalovanej 2/ a K. H. (čl. 52) že z dôvodu porušenia bodu 7.6.1 písm. a)
VOP vyhlásila ku dňu 9.9.2014 mimoriadnu splatnosť úveru a ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
predstavuje ich pohľadávka sumu vo výške 11 412,68 Eur.

12. Z oznámenia o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka zo dňa 7.10.2014
(čl. 16,17,18) súd zistil, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným, že došlo k postúpeniu
pohľadávky v celkovej výške 11 475,81 Eur na žalobcu.

13.Zosvedčeniaodedičstveč.k.16D/418/2011-28,Dnot66/2011zodňa7.7.2011súdzistil,žeručiteľK.

H. zomrel dňa 15.4.2011 bez zanechania závetu a listiny o vydedení, s tým, že jeho právnym nástupcom
sa stala jeho sestra - žalovaná 3/. Skutočnosť, že ručiteľ K. H. zomrel dňa 15.4.2011 má súd preukázanú
aj z úmrtného listu (čl. 115).

14. Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah v súlade s právnou úpravou platnou v deň uzavretia

zmluvy o splátkovom úvere, t.j. dňa 22.6.2007.

15. Podľa § 2 písm. a) b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, zmluvou o

spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

16.Podľa§1ods.1cit.zákona,tentozákonupravujeniektorépodmienkyposkytovaniaspotrebiteľského

úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

17. Podľa § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,

ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

18. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,

zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55
, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, v čase podpísania zmluvy o splátkovom úvere

sa jednalo o ods. 7 cit. zákona), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.

Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

23. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že na základe uzavretej zmluvy o splátkovom úvere z
22.6.2007 bol poskytnutý žalovaným v 1/ a 2/ rade spotrebný úver bezúčelový vo výške 380.000,- Sk,
na základe čoho sa predmetná zmluva v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch považuje za spotrebiteľský úver.

24. V súvislosti s následne uzavretou zmluvou o postúpení pohľadávky medzi Slovenskou sporiteľňou,
a.s. a žalobcom sa súd ako s prvoradou otázkou zaoberal otázkou, či žalobca je aktívne vecne
legitimovaný na uplatňovanie predmetného nároku v konaní.

25.Aktívnouvecnoulegitimáciousarozumietakéhmotnoprávnepostavenie,zktoréhovyplývažalobcovi

ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu,
alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou
súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 205/2009). Preto
nepostačuje,abyžalobcavsúdnomkonanísvojuaktívnulegitimáciupreukázallenoznámenímpostupcu

o postúpení pohľadávky dlžníkovi; je potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky. Súdna
prax sa už odklonila od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Obo 210/2001,
podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá
aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia
vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Odklon

od uvedeného rozhodnutia vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 2 Obo 49/2008 zo dňa 14.5.2008, ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1 Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp.
v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti
ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení

pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by
nemohol namietať a sú skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi
oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v
uznesení sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 3.7.2012.26. V prípade pohľadávky banky je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o
bankách iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná (dospelé splátky), za predchádzajúcej písomnej

výzvy banky na plnenie a následného umožnenia 90 dňovej lehoty na splnenie dlhu pred postúpením
pohľadávky. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky
a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo
zákon o bankách a ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky, pri porušení ktorých právny
úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný.

V predmetnom konaní z predložených listinných dôkazov vyplýva, že výzva Slovenskej sporiteľne,
a.s. bola vyhotovená dňa 15.8.2014, dňa 9.9.2014 sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote zo
strany žalovaných 1/ a 2/ pričom k tomu istému dňu (9.9.2014) vyhlásila banka mimoriadnu splatnosť
poskytnutého úveru a už dňa 25.9.2014 (ako vyplýva z oznámenia o postúpení pohľadávky) zmluvou
o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE postúpila predmetnú pohľadávky na žalobcu. Citované
ustanovenie(§92ods.8zákonaobankách)stanovujepodmienky,zaktorýchmôžebankaajbezsúhlasu

klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak podmienky,
uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže.
V zmysle uvedeného nebolo preukázané splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách pre
platné postúpenie pohľadávky a preto zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou mal žalobca pohľadávku
voči žalovaným nadobudnúť, je (z dôvodu nedodržania 90 dňovej lehoty pred postúpením pohľadávky)

pre rozpor so zákonom neplatná a žalobca tak nemá aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie žalovanej
pohľadávky.

27. Na základe vyššie uvedeného súd nevykonal dôkaz navrhovaný zástupkyňou žalovaných 1/ a 2/
výpisom z účtov žalovaných 1/ a 2/ za účelom preukázania platieb Slovenskej sporiteľni, a.s. nakoľko

z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní nebolo vykonanie uvedeného dôkaz
potrebné.

28. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že tak žalovaní 1/ a 2/ ako aj ručiteľ súhlasili s postúpením pohľadávky
na tretiu osobu, ktorý súhlas je obsiahnutý vo všeobecných obchodných podmienkach súd konštatuje,

že takýto prípadný súhlas dlžníka v prípade spotrebiteľského právneho vzťahu nemôže byť obsiahnutý
len vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú zo svojej podstaty stanovené všeobecne vo
vzťahu k neurčitému počtu spotrebiteľov a nie individuálne pre daný prípad, ale v zmluve samotnej.

29. Vo všeobecnosti platí, že si zmluvné strany môžu dohodnúť obsah práv a povinností, ktorými sa budú

riadiť. Tieto bývajú obvykle obsiahnuté priamo v zmluve, čím ale nie je vylúčená aplikácia všeobecných
či iných obchodných podmienok, na ktoré zmluva môže odkazovať. Uplatnenie obchodných podmienok
ale nie je neobmedzené, naopak právna úprava stanovuje základné limity. Pre spotrebiteľské zmluvy
napríklad platí, že nesmú pod hrozbou absolútnej neplatnosti obsahovať dojednania, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53

ods. 1 Občianskeho zákonníka). Samotná ochrana spotrebiteľa sa však nepohybuje len na úrovni
podústavného práva, ale má dopad aj do ústavnej roviny. Konkrétne ochranu spotrebiteľa možno
podradiť pod ústavný princíp rovnosti (čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ktorý sa premieta aj do
súkromného práva. Princíp autonómie vôle zmluvných strán a princíp rovnosti sú zároveň doplňované
princípom equity či spravodlivosti. V spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom

postavení ako spotrebiteľ, pretože má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby
poskytuje. Ochrana spotrebiteľa spadá medzi jednu z politík Európskej únie a preto posudzujúc vec
z hľadiska unijného práva, systém ochrany spotrebiteľa, zavedený predovšetkým smernicou Rady č.
93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vychádza z
myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo dodávateľovi

(viď.napr.rozsudokzodňa27.6.2000OceánoGrupoEditorialaSalvatEfitores,C-240v/98ažC-244/98).
Z tohto dôvodu, okrem obmedzení vyplývajúcich z ústavnoprávneho princípu rovnosti, možno od
dodávateľa očakávať a vyžadovať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude chovať poctivo. Zásada
poctivosti sa prejavuje okrem iného tým, že text spotrebiteľskej zmluvy má byť pre priemerného
spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logický usporiadaný. Táto zásada nepochybne dopadá aj

na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Ako uviedol Ústavný súd Českej republiky v náleze
zo dňa 11.11.2013 sp. zn. I ÚS 3512/2011, treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách - na rozdiel od obchodných zmlúv - majú slúžiť predovšetkým tomu, aby nebolo nevyhnutné
do každej zmluvy predpisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmúslúžiť tomu, aby do nich, v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme,
skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že pozornosti
spotrebiteľa uniknú. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto

konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Na základe uvedeného dojednanie ohľadom generálneho
súhlasu spotrebiteľa s postúpením jeho pohľadávky akejkoľvek tretej osobe posúdil súd ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatnou podmienkou.

30. Súd záverom vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovanej 3/ uvádza, že sa stotožňuje s

argumentáciou právneho zástupcu žalovanej 3/ o nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie. Ak zomrie
ručiteľ, je významné predovšetkým to, či vznikla ručiteľovi povinnosť zaplatiť dlh za trvania jeho života.
Samotný ručiteľský záväzok nie je totiž dlhom ale stáva sa ním až okamihom vzniku práva veriteľa na
plnenie od ručiteľa, teda až po tom, čo bol na plnenie vyzvaný. Ak však ručiteľovi za jeho života povinnosť
splniť dlh za dlžníka nevznikla, potom, pretože ručiteľský záväzok nie je sám o sebe dlhom (ručiteľ nie
je dlžníkom), ručiteľský záväzok zaniká, pretože zákon upravuje len prechod dlhov a o dlh tu nejde

(Občiansky zákonník pre prax - komentár, Jaroslav Krajčo, vydavateľstvo EUROUNION, str. 2380). Z
výzvy adresovanej Slovenskou sporiteľňou, a.s. ručiteľovi K. H. súd zistil, že táto je zo dňa 14.8.2014,
čo znamená, že bola zasielaná viac ako tri roky po jeho smrti (zomrel dňa 15.4.2011), z čoho vyplýva,
že povinnosť splniť dlh za žalovaných 1/ a 2/ K. H. ako ručiteľovi počas života nevznikla a jeho smrťou
ručiteľský záväzok zanikol, pričom nedostatok vecnej legitimácie v spore (či už aktívnej alebo pasívnej)

má za následok zamietnutie žaloby.

31. Na základe všetkých vyššie uvádzaných skutočností súd žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie (a vo vzťahu k žalovanej 3/ aj z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie) zamietol,
pričom z uvedeného dôvodu sa ďalšími tvrdeniami strán sporu (napr. premlčanie) nezaoberal.

32. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

34. Pri rozhodnutí o náhrade trov konania postupoval súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p., a vzhľadom k tomu,
že žalovaní 1/ až 3/ mali v konaní úspech v plnom rozsahu, patrí im nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100 % trov konania, s tým, že o ich výške rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Trenčín písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha(odvolacínávrh).Odvolaniemusíbyťpodpísané.Rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.