Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 16, 2022

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120211069
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Keresztényi

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2022:7120211069.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Keresztényi vo veci žalobcu: G. G., B.. X.X.XXXX, X.

P. U. B. O., Z. XXX, zastúpeného: JUDr. Jozef Chmura, advokát, so sídlom v Košiciach, Zvonárska 8
proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná: Generálna prokuratúra SR, so sídlom v Bratislave,
Štúrova 2, IČO: 00 166 481, v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.106,21 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
od 18.7.2020 až do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 9.10.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie peňažného

plnenia, špecifikovaného vo výroku tohto rozsudku, titulom náhrady vecnej škody (náklady na trovy
obhajoby) spôsobenej pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím - vznesením obvinenia, ktoré
bolo neskôr zrušené.

2.Žalobuodôvodnilskutočnosťami,ževovecivedenejOkresnýmriaditeľstvompolicajnéhozboruKošice
- okolie mu bolo vznesené obvinenie uznesením ČVS:ORP-199/1-VYS-KS-2019 zo dňa 11.04.2019,
proti ktorému podal sťažnosť. V nasledovnom priebehu trestného konania bolo rozhodované o vzatí

žalobcu do väzby, čomu Okresný súd Košice - okolie nevyhovel s tým, že navrhovanými dôvodmi sa
ani nezaoberal, nakoľko konštatoval, že nie je dôvodné ani len vznesenie obvinenia; toto rozhodnutie
potvrdil aj Krajský súd v Košiciach. Na závery súdov však dozorujúci prokurátor nereflektoval a sťažnosť
žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia bola zamietnutá.

3. Žalobca preto podal na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky podnet podľa § 363 Trestného
poriadku, ktorému bolo vyhovené. Uznesením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa

02.10.2019 sp.zn. IV Pz 188/19/10000-10 bolo konštatované, že bol porušený zákon v neprospech
žalobcu a právoplatné rozhodnutie prokurátorky Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn.: 1Pv
191/16/6601-8zodňa20.06.2019bolozrušené.Následnebolouznesenieovzneseníobvineniazrušené
uznesením Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn.: 1Pv 191/19/6601-23 zo dňa 28.10.2019.

4. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu vecnej škody, spočívajúcej vo vynaložení nákladov na trovy
obhajoby v trestnom konaní vo výške 2.106,21 EUR, ktoré pôvodne zaplatil jeho otec a následne túto

pohľadávku postúpil odplatne na žalobcu.

5. Zástupca žalovanej sa bránil argumentom, že za štát by mal v tomto spore konať iný zástupca -
Ministerstvo vnútra SR. K opodstatnenosti výšky uplatneného nároku navrhol vykonať dokazovanieoboznámením vyšetrovacieho spisu za účelom posúdenia účelnosti a rozsahu jednotlivých úkonov
obhajoby.

6. Súd ustálil skutkový stav na základe zhodných tvrdení strán v spojení s výsledkami vykonal
dokazovania - oboznámenia listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, vrátane zapožičaného
vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach - okolie ČVS:ORP-199/1-
VYS-KS-2019.

7. V konaní nebolo sporné, že:

8. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Košice - okolie uznesením ČVS:ORP-199/1-VYS-KS-2019 zo
dňa 11.04.2019 vznieslo voči žalobcovi obvinenie pre zločin znásilnenia. Žalobca podal proti uzneseniu
v zákonnej lehote sťažnosť. Okresná prokuratúra Banská Bystrica uznesením č.1 Pv 191/19/6601-8 zo
dňa 20.6.2019 sťažnosť žalobcu zamietla.

9. Žalobca sa podaním zo dňa 22.7.2019 na Generálnej prokuratúre SR domáhal postupu podľa § 363
ods.1 a nasl. Trestného poriadku.

10. Uznesením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 02.10.2019 sp.zn. IV Pz

188/19/1000-10 bolo konštatované, že bol porušený zákon v neprospech žalobcu a právoplatné
rozhodnutie prokurátorky Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn.: 1Pv 191/16/6601-8 zo dňa
20.6.2019 bolo zrušené.

11. NáslednebolouznesenímOkresnejprokuratúryBanskáBystricasp.zn.:1Pv191/19/6601-23zodňa

28.10.2019 zrušené aj uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice - okolie uznesením
ČVS:ORP-199/1-VYS-KS-2019 zo dňa 11.04.2019, ktorým bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie pre
zločin znásilnenia.

12. V konaní nebolo sporné, že žalobca podal dňa 17.1.2020 na Generálnej prokuratúre žiadosť o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v rozsahu, ako si uplatnil touto žalobou, na ktorú
zástupca štátu odpovedal listom zo dňa 15.7.2020 tak, že jeho nárok neuznal.

13. Podľa ustanovenia § 27 ods.1 zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa

vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona.

14. Citovaný zákon nadobudol účinnosť dňa 1.7.2004 (článok VI zákona).

15. Podľa ustanovenia § 3 ods.1 písm.a) citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

16. Podľa ustanovenia § 3 ods.2 citovaného zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

17. Podľa ustanovenia § 5 ods.1 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

18. Podľa ustanovenia § 6 ods.1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

19. Podľa ust. § 6 ods.2 cit.zákona, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.20. Podľa ust. § 15 ods.1 cit.zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

21. V predmetnej veci sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím -
uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice - okolie uznesením ČVS:ORP-199/1-VYS-
KS-2019 zo dňa 11.04.2019, ktorým bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie pre zločin znásilnenia, ktoré
žalobca neúspešne napadol sťažnosťou.

22. Vzhľadom k tomu, že citované uznesenie bolo vydané po účinnosti zákona č.514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (1.7.2004), vychádzajúc z prechodného
ust. § 27 ods.1 citovaného zákona, súd po právnej stránke predmetnú vec posúdil podľa tohto zákona.

23. Primárne sa súd vysporiadal s otázkou orgánu, príslušného konať v mene štátu, pretože Generálna

prokuratúra SR svoju príslušnosť namietala. Právna úprava v zmysle zákona č.514/2003 Z.z. rozlišuje
viaceré prípady spôsobenia škody orgánom verejnej moci a v nadväznosti na túto diferenciáciu určuje
aj viacero orgánov konajúcich v mene štátu.
24. Podľa ust. § 4 ods.1 písm.b) citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak

v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného
zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe

záväzného pokynu prokurátora.

25. Podľa ust. § 4 ods.1 písm.f) citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom

konaní alebo správnom konaní.
26. Vychádzajúc z vyššie citovanej právnej úpravy, za štát by konalo Ministerstvo vnútra len vtedy, ak by
škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru a zároveň
by bolo splnené, že prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru
alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu

(§ 4 ods.1 písm.b bod 1.). V danom prípade síce uznesenie o vznesení obvinenia vydal vyšetrovateľ
Policajného zboru, avšak nie je zároveň splnená podmienka, že prokurátor sťažnosť proti uzneseniu
vyšetrovateľa o vznesení obvinenia nezamietol. Naopak, v danom prípade prokurátor sťažnosť proti
uzneseniu o vznesení obvinenia zamietol. Preto Ministerstvo vnútra nie je orgánom konajúcim v mene
štátu.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené je teda zrejmé, že orgánom konajúcim v mene štátu podľa ust. § 4
ods.1 písm.f) citovaného zákona môže byť len Generálna prokuratúra SR.

28. Základnýmipredpokladmizodpovednostištátuzaškoduspôsobenúorgánmiverejnejmocivprípade

nezákonného rozhodnutia sú: 1. existencia nezákonného rozhodnutia, vydaného orgánom verejnej moci
pri výkone verejnej moci, 2. existencia škody a 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím
a vznikom škody.

29. Základným predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím je predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, t.j. takého rozhodnutia, ktoré je
v rozpore s objektívnym právom. Zodpovednosť štátu je podmienená využitím riadnych opravných
prostriedkov smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu. Vznik tejto zodpovednosti ďalej predpokladá,
že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo, teda zbavilo právoplatnosti.30. V danej veci súd konštatoval, že sú splnené všetky podmienky pre záver o zodpovednosti štátu za
vznik škody.

31. Protiprávny úkon spočíva v nezákonnom rozhodnutí, ktorým je uznesenie o vznesení obvinenia,
ktoré bolo po zamietnutí sťažnosti žalobcu prokurátorom zrušené v dôsledku mimoriadneho opravného
prostriedku využitého žalobcom. Generálny prokurátor Slovenskej republiky uznesením zo dňa
02.10.2019 sp.zn. IV Pz 188/19/1000-10 konštatoval, že bol porušený zákon v neprospech žalobcu

a zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátorky Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn.: 1Pv
191/16/6601-8 zo dňa 20.6.2019, ktorým bola zamietnutá sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o vznesení
obvinenia. Následne došlo aj k zrušeniu uznesenia o vznesení obvinenia.

32. Podľa ust. § 17 ods.1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

33. Podľa ust. § 18 ods.1 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo

trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

34. Podľa ust. § 18 ods.3 citovaného zákona, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody pred príslušným orgánom.

35. Čo sa týka existencie škody a príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím ako ďalších
dvoch podmienok zodpovednosti štátu, z už ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že ak v súvislosti
s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, fyzická osoba

vynaložila náklady na trovy obhajoby, smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych následkov na
obvineného, štát zodpovedá za takto vzniknutú škodu a to bez ohľadu na skutočnosť, či v trestnom
konaní bol obvinenému obhajca ustanovený alebo či si ho zvolil sám. Samozrejme treba vždy skúmať,
či trovy obhajoby boli v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Rozhodnutie orgánu činného
v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, totiž môže vyvolať zo strany obhajoby procesné

úkony smerujúce na odstránenie nežiaducich právnych dôsledkov na obvineného, ktoré by v prípade
správneho rozhodnutia neboli potrebné. Takéto rozhodnutia môžu byť príčinou vzniku trov za úkony
obhajoby v záujme obvineného a náklady vynaložené na ne sú v príčinnej súvislosti s nezákonnými
rozhodnutiami, lebo boli týmito rozhodnutiami vyvolané. Uvedené znamená, že jednotlivé úkony
vykonané obhajcom na účelnú ochranu obvineného sú podmienené úkonmi a rozhodnutiami orgánov

činných v trestnom konaní.

36. Pojem škody ako kategórie občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v
majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. v peniazoch.
Skutočnou škodou sa rozumie zmenšenie majetku poškodeného.

37. V danom prípade bol vykonaným dokazovaním (obsahom vyšetrovacieho spisu, vyúčtovaním
odmeny za obhajobu, faktúrami, zmluvou o postúpení pohľadávky a dokladmi o zaplatení) preukázaný
rozsah vykonaných úkonov obhajoby. Súd konštatoval, že všetky sú v príčinnej súvislosti s uznesením
o vznesení obvinenia, ako aj ďalšími rozhodnutiami resp. postupom orgánov činných v trestnom konaní,

nepochybne boli učinené v súvislosti s odvrátením nepriaznivých dôsledkov pre obvineného žalobcu,
v súlade s ust. § 41 ods.1 Trestného poriadku, podľa ktorého je obhajca povinný účelne využívať na
obhajovanie záujmov obvineného všetky prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone, najmä
starať sa o to, aby boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného zbavujú viny
alebo jeho vinu zmierňujú, a tým prispievať k správnemu objasneniu a rozhodnutiu veci, ako aj v súlade s

ust. § 41 ods.2 Trestného poriadku, podľa ktorého je obhajca oprávnený už za prípravného konania robiť
za obvineného návrhy, podávať za neho žiadosti, opravné prostriedky, nazerať do spisov a zúčastniť sa
podľa ustanovení tohto zákona vyšetrovacích úkonov.38. Súd ďalej konštatoval, že aj výpočet tarifnej odmeny za jednotlivé úkony právnych služieb v zmysle
vyúčtovaní je v celom rozsahu v súlade s vyhláškou MS SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších zmien.

39. Vyššie uvedené závery žalovaná nespochybnila, resp. ich výslovne po oboznámení sa s
vyšetrovacím spisom potvrdila.

40. Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že žalobcom uplatnené náklady na trovy obhajoby boli

vynaložené účelne a vyčíslené v správnej výške, preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2.106,21
EUR titulom vecnej škody (trov obhajoby).

41. Žalobca si okrem istiny uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od 18.7.2020 až do
zaplatenia.

42. Podľa ust. § 16 ods.4 zákona č.514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

43. Podľa ustanovenia § 517 ods.1 veta prvá, odsek 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

44. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania

je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

45. Omeškanie sa odvíja od splatnosti dlhu. Pri nároku na náhradu škody podľa zákona č.514/2003
Z.z. je pri určovaní splatnosti náhrady škody potrebné vychádzať z ust. § 16 ods.4, podľa ktorého

lehota omeškania začína plynúť najskôr dňom oznámenia, že nárok poškodeného nebude uspokojený,
alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej
plynutia neskôr. V konaní nebolo sporné, že žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku listom
doručeným zástupcovi štátu dňa 17.1.2020, doplneným dňa 3.3.2020. Zástupca žalovanej odpovedal
na žiadosť žalobcu listom zo dňa 15.7.2020 tak, že nárok žalobcu neuspokojí. Uvedeného dňa sa preto

žalovaná dostala do omeškania s plnením. Žalobca sa preto dôvodne domáhal priznania úrokov z
omeškania od neskoršieho dňa, t.j. od 18.7.2020.

46. Výšku úrokov z omeškania súd určil podľa vyššie cit.ust. § 3 nar.vlády SR č.87/1995 Z.z.. Základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu

bola vo výške 0 % ročne; po zvýšení o 5 perc.bodov výška úrokov z omeškania činí 5 % ročne. Žalobca
si výšku úrokov z omeškania uplatnil v rozsahu, ktorý zodpovedá právnemu predpisu.

47. Súd preto žalobe vyhovel aj v časti uplatnených úrokov z omeškania.
48. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o

nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.50. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1

CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti
žalovanej v rozsahu 100 %.

51. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).