Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 7T/141/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913010795
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7913010795.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, samosudcom JUDr. Ladislavom Bujňákom, na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 31. 5. 2016 v Trebišove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Z.. Z.. K. E., H.. XX. X. XXXX v Trebišove, trvale bytom
R., E. XXXX/XX, pedago-gický pracovník ZŠ Zemplínska Teplica,

j e v i n n ý , ž e

- dňa 27. 7. 2013 okolo 12.20 hod. v rodinnom dome na V.. K. Č.. XX/XX N. X. D., po predchádzajúcom

nedorozumení fyzicky napadol svoju manželku Moniku Klebanovú tak, že ju schytil za vlasy a zhodil
z terasy domu na zem a následne jej vytočil ruku za chrbát a prikľakol ju k zemi, čím jej takto spôsobil
zranenia, a to podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie prednej steny hrudníka, ktoré zranenia by si
vyžiadali nevyhnutnú dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní do 10. 8. 2013,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe ( § 139 ods. 1 písm.
c/ Trestného zákona, § 127 ods. 4 Trestného zákona),

t ý m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.

Z a t o s a od s u d z u j e :

Podľa § 156 ods. 2, § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1

(jedného) roka.

Podľa§ 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú : Z. E., H.. XX. X. XXXX N. R., R. C. D., K. XX/XX,
prechodne bytom N. V. XXX, s jej nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podal dňa 3. 12. 2013 na tunajší súd obžalobu na obvineného
Z.. Z.. K. E. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.

Konajúci samosudca preskúmal podanú obžalobu v súlade s § 241 Trestného poriadku a nariadil vo
veci hlavné pojednávanie na deň 25. 2. 2014, na ktorom obžalovaný prehlásil v zmysle § 257 ods. 1
Trestného poriadku, že sa necíti byť vinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Poškodená navrhla, aby
obžalovanému bola uložená povinnosť na náhradu škody v rozsahu, v akom bola určená v znaleckom
posudku.

Po vykonanom dokazovaní súd na hlavnom pojednávaní dňa 8.4.2014 vo veci samej rozhodol tak, že
uznal obžalovaného za vinného zo žalovaného trestného činu a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní
jedného roka, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Súčasne mu
bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej spôsobenú škodu v uplatnenej výške, teda 886,- Eur.

Proti tomuto rozsudku obžalovaný zahlásil odvolanie bezprostredne po jeho vyhlásení, pričom
nasledujúci deň udelil splnomocnenie obhajcovi JUDr. Andrejovi Molnárovi, ktorý v dôsledku toho
požiadal o zaslanie rozsudku. Po písomnom vypracovaní rozsudku a po jeho doručení stranám bolo
odvolanie obžalovaného z jeho strany písomne zdôvodnené a spis bol predložený Krajskému súdu v

Košiciach na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd v Košiciach dňa 25.6.2014 na neverejnom zasadnutí
zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol. V odôvodnení uznesenia uviedol, že bude potrebné vykonať dôkazy, ktorých sa obžalovaný
domáhal, teda vypočuť ďalších svedkov, ošetrujúcich lekárov, policajtov ktorí zasahovali na mieste po
incidente a podobne.

Súd prvého stupňa sa riadil a postupoval v zmysle uznesenia Krajského súdu v Košiciach, v súlade s
§ 327 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého, súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a
rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný
vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Následne s poukazom na vyššie uvedené súd pristúpil k vykonaniu dokazovania v kontexte záverov
zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu. Na hlavnom pojednávaní dňa 20.11.2014 bolo dokazovanie
doplnené a to výsluchom znalca Z.. Z. C. B. K. P.. S. M., K. E. (príslušníkov OO PZ Sečovce), ako aj
opätovného vypočutia svedkyne, matky obžalovaného Z.. G. E.. Uvedené hlavné pojednávanie bolo

odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 25.11.2014, kde súd uznal obžalovaného za vinného
v zmysle podanej obžaloby a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, výkon ktorého
podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Poškodenú Z. E. s jej nárokom na náhradu
škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku obžalovaný zahlásil odvolanie bezprostredne po jeho vyhlásení. Po písomnom
vypracovaní rozsudku a po jeho doručení stranám bolo odvolanie obžalovaného z jeho strany
prostredníctvom jeho obhajcu písomne zdôvodnené, následne doručené tunajšej prokuratúre na
vyjadrenie a spis bol predložený Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd
v Košiciach dňa 5.3.2015 na verejnom zasadnutí zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého

stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení uznesenia uviedol, že
bude potrebné doplniť dokazovanie vo veci, a to pribratím do konania znaleckého ústavu z odboru
zdravotníctva,ktoréhoúlohoubudevypracovaťnovýznaleckýposudokpokiaľideozraneniapoškodenej
Z. E., mechanizmu vzniku zranenia a nevyhnutnej dobe liečenia vrátane obmedzení, ktorými poškodená
trpela oproti bežnému spôsobu života.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 16.10.2015 pribral do konania znalecký ústav - Úrad súdneho
lekárstva a forenznej traumatológie Žilina, s. r. o., Lietavská Svinná 131. Nakoľko sa toto uznesenie
nepodarilo doručiť ústavu na adresu, ktorá je určená na doručovanie písomností, samosudca telefonicky
kontaktoval Z.. Š.R., ktorý oznámil, že v súčasnej dobe ústav prakticky nevykonáva žiadnu znaleckú

činnosť aj napriek tomu, že je stále vedený v zozname znalcov MS SR. Z uvedeného dôvodu konajúcisúd uznesením zo dňa 26.11.2015 zrušil pôvodné uznesenie o pribratí tohto ústavu a súčasne pribral
do konania znalecký ústav - LEGE ARTIS, znalecká organizácia, s. r. o., Kováčska 32, Košice. Pre
úplnosť je potrebné dodať, že proti tomuto uzneseniu podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu

sťažnosť, v ktorej dôvodil tým, že uvedený ústav nie je vhodným subjektom na vypracovanie znaleckého
posudku,keďžepovoleniemáudelenélenodroku2012apredmetčinnostibolzapísanýdoObchodného
registra SR dňa 5.7.2013 a teda že tento ústav nemá dlhoročné skúsenosti v danej oblasti znaleckého
dokazovania. Krajský súd v Košiciach na neverejnom zasadnutí dňa 21.1.2016 zamietol sťažnosť
obžalovaného ako nedôvodnú, nakoľko podľa jeho názoru znalecký ústav vykonáva znaleckú činnosť

prostredníctvom fyzických osôb - lekárov s dlhoročnou praxou, ktorí sú navyše aj sami zapísaní v
zozname znalcov ako fyzické osoby, v prevažnej miere od roku 2007, resp. 2001.

Následne bol celý spisový materiál zaslaný tomuto ústavu na vypracovanie znaleckého posudku v danej
veci a rozsiahly a veľmi detailný posudok bol písomne vypracovaný a doručený tunajšiemu súdu dňa
6.4.2016. Vo veci bol bezodkladne vytýčený termín hlavného pojednávania na deň 31.5.2016 a súčasne

s týmto úkonom bol predmetný znalecký posudok zaslaný stranám, aby sa s ním mohli oboznámiť a
aby sa k nemu mohli na hlavnom pojednávaní vyjadriť. Obžalovaný sa prostredníctvom svojho obhajcu
veľmi podrobne písomne vyjadril k podanému znaleckému posudku podaním došlým súdu dňa 3.5.2016
a toto jeho vyjadrenie bolo zaslané tak tunajšej prokuratúre, ako aj samotnej poškodenej.

Na uvedenom hlavnom pojednávaní súd pristúpil k výsluchu znalca Z.. Q. C., ktorého znalecká
organizácia označila ako osobu, ktorá má byť v konaní pred súdom vypočutá.
Znalec v celom rozsahu zotrval na písomne podanom znaleckom posudku, kde bolo znaleckou
organizáciou konštatované, že poškodená utrpela poranenia, a to podvrtnutie krčnej chrbtice a
pomliaždenie prednej hrudnej steny. Otras mozgu poškodená neutrpela, keďže nemala žiadne

symptómy, ktoré by potvrdzovali otras mozgu. Taktiež znalecká organizácia konštatovala, že poškodená
neutrpela pomliaždenie chrbta v oblasti pravej lopatky.
Pokiaľ ide o mechanizmus vzniku poranení, bolo ustálené, že z medicínskeho hľadiska možno určiť
len predpokladané mechanizmy vzniku jednotlivých poranení, pričom podvrtnutie krčnej chrbtice vzniká
náhlym, nekoordinovaným násilným pohybom hlavy. Môže vzniknúť aj náhlym ťahaním za vlasy, ale

aj pri páde na zem s náhlym prudkým pohybom v krčnej chrbtici. Je možná aj kombinácia oboch
mechanizmov v danom prípade. V znaleckom posudku je taktiež uvedené, že znalec nie je kompetentný,
ani z medicínskeho hľadiska schopný uviesť sekvenciu vzniku jednotlivých poranení. Preto znalecká
organizácia považuje vyjadrenia oboch znalcov (MUDr. Hrubala a MUDr. Béreš) v danej otázke za
prehnané, pričom ich vyjadrenia sú v oboch prípadoch jednoznačné, ale úplne kontroverzné a ústav

považuje obe vyjadrenia za nesprávne a medicínsky neodôvodnené.
Čo sa týka stanovenia nevyhnutnej doby liečenia u poškodenej vrátane obmedzení, ktorými poškodená
trpela oproti bežnému spôsobu života, ústav uviedol, že je mimoriadne náročné retrospektívne určiť
reálnu dobu liečby a je možné vychádzať len z doloženej kompletnej zdravotnej dokumentácie
poškodenej. Na základe uvedeného bola ústavom stanovená reálna a optimálna doba liečby všetkých

poranení u poškodenej od 27.7.2013 do 10.8.2013, teda jej nutná práceneschopnosť mala trvať 14 dní.
Liečba po 10.8.2013 je dôsledkom liečby cervikobrachiálneho syndrómu a ide o liečbu z predchorobia.
Poškodená počas doby liečby trpela bolesťami krku a hrudníka, mala fixovanú krčnú chrbticu krčným
límcom a musela užívať lieky.
Znalecká organizácia sa taktiež vyjadrila k rozdielnym záverom oboch znalcov, ktorí v tejto veci doposiaľ

vypracovali znalecké posudky (MUDr. Hrubala a MUDr. Béreš). Ústav sa stotožnil so závermi oboch
znalcov, že doba liečby pre úraz zo dňa 27.7.2013 u poškodenej nebola rovnaká ako doba liečby
práceneschopnosti, taktiež že doba liečby bola podľa doloženej zdravotnej dokumentácie neprimerane
dlhá a že u poškodenej ide o úraz ľahký. Ústav sa nestotožnil s názorom MUDr. Hrubalu, že poškodená
utrpela pomliaždenie chrbta v oblasti pravej lopatky a tiež ústav nesúhlasil s tvrdením MUDr. Béreša,

ktorý vo svojom posudku uzavrel poranenie krčnej chrbtice ako natiahnutie krčnej chrbtice, pričom
následne v bolestnom hodnotí dané poranenie ako podvrtnutie krčnej chrbtice. Dané vyjadrenie znalca
považuje ústav za zmätočné a medicínsky nepodložené a je nepochybné, že poškodená utrpela
podvrtnutie krčnej chrbtice, čím dal ústav za pravdu znalcovi MUDr. Hrubalovi.
Záverom znalecká organizácia dodala, že je pozoruhodné, že obaja znalci ignorovali skutočnosť, že v

posudku oboch znalcov bola zmienka o ambulantnom vyšetrení u Z.. S. v dňoch 25.9.2013 a 27.9.2013,
pričom jeho diagnostický záver bol, že poškodená utrpela odlomenie koncovej časti tŕňových výbežkov
stavcov 2.-5. krčného stavca. V prípade potvrdenia tejto diagnózy by sa jednalo o úraz ťažký. Vzhľadom
k tejto skutočnosti znalecká organizácia predvolala poškodenú na vyšetrenie a previedli u nej dynamickésnímky krčnej chrbtice a CT vyšetrenie krčnej chrbtice a na ich základe ústav vylúčil, že by poškodená
utrpela zlomeninu krčnej chrbtice. Úraz poškodenej nezanechal žiadne trvalé následky, s výnimkou
ľahkého obmedzenia hybnosti krčnej chrbtice, čo nie je dôsledkom úrazu, ale následkom predchorobia

(cervikobrachiálny syndróm - neúrazové ochorenie krčnej chrbtice).

Následne súd umožnil stranám, aby konfrontovali znalca pokiaľ ide o závery znaleckého posudku.
Obžalovaný nesúhlasil s konštatovaním znaleckej organizácie v podstate v žiadnom bode, ani pokiaľ ide
o stanovené poranenia, ani čo sa týka určenej doby práceneschopnosti. Ďalej obžalovaný kládol viacero

otázok znalcovi, no podľa názoru znalca tieto boli v prevažnej miere špekulatívne a z medicínskeho
hľadiska bezpredmetné. V ďalšom obžalovaný zameral svoje otázky na znalca do odbornej roviny, avšak
tieto nemali žiadny vplyv na zmenu postoja znaleckej organizácie a znalec viackrát prízvukoval, že si
stojí za tým, že poškodená utrpela poranenia, a to podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie prednej
hrudnej steny a súčasne, že poškodená neutrpela pomliaždenie chrbta v oblasti pravej lopatky. Taktiež
znalec nezmenil názor konštatovaný v znaleckom posudku a síce, že reálna a optimálna doba liečby

všetkých poranení u poškodenej bola od 27.7.2013 do 10.8.2013, teda jej nutná práceneschopnosť mala
trvať 14 dní.
Prokurátor nemal žiadne otázky na znalca.

Obhajca obžalovaného po výsluchu znalca uviedol, že znalecký posudok predložený znaleckou

organizáciou sa nevysporiadal so všetkými nezrovnalosťami v danej veci a preto navrhol, aby bol
do konania pribratý iný znalecký ústav za účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku.
Prokurátor navrhol zamietnuť tento návrh, nakoľko považoval vypracovaný znalecký posudok, ako aj
samotnú výpoveď znalca na hlavnom pojednávaní za postačujúcu a vyčerpávajúcu. Súd sa stotožnil s
tvrdením prokurátora a preto v súlade s § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol vykonať obhajobou

navrhovaný dôkaz, pretože sa týka okolnosti, ktorá už bola zistená inými dôkazmi, najmä znaleckým
posudkom vypracovaným znaleckou organizáciou.
Následne, nakoľko strany nemali žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, súd vyhlásil
dokazovanie za skončené a udelil slovo na záverečné reči. Po nich udelil právo posledného slova
obžalovanému a vzápätí, po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo i súhrne v rámci

celého dokazovania v tejto veci, a to ako v rámci dokazovania pred zrušením dvoch predchádzajúcich
rozsudkov súdu prvého stupňa odvolacím súdom, tak aj po doplnenom dokazovaní v súlade s pokynmi
nadriadeného súdu, bolo preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky obligatórne znaky
skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona
s tým, že súd upravil skutok uvedený v obžalobe, kedy vypustil poranenie, a to pomliaždenie chrbta v

oblasti pravej lopatky. K takémuto záveru súd viedli najmä výpoveď poškodenej, svedkov, ako aj závery
znaleckého posudku znaleckého ústavu LEGE ARTIS, v spojení s listinnými dôkazmi.

K otázke viny: Súd mal za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je opísaný v obžalobe a že sa ho
dopustil obžalovaný a preto ho uznal za vinného aj napriek skutočnosti, že tento to poprel. Došlo

však k vypusteniu jedného poranenia - pomliaždenia chrbta v oblasti pravej lopatky, nakoľko táto
skutočnosť vyplynula zo záverov znaleckého posudku znaleckého ústavu LEGE ARTIS, ktorý veľmi
podrobne, fundovane a hodnoverne odstránil rozdielne názory a rozpory v dvoch predchádzajúcich
znaleckých posudkoch znalcov MUDr. Hrubalu a MUDr. Béreša. To však nič nemení na fakte, že
znalecká organizácia stanovila reálnu a optimálnu dobu liečby všetkých poranení u poškodenej od

27.7.2013 do 10.8.2013, teda jej nutná práceneschopnosť mala trvať 14 dní, tak ako to je aj uvedené
v podanej obžalobe a ako to konštatoval aj znalecký posudok znalca MUDr. Hrubalu, čím dochádza k
naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2
písm. a/ Trestného zákona.

Súd opakovane neuveril obrane obžalovaného, ktorí uvádzal, že uvedený skutok sa nestal, pričom jeho
výpoveď aj spolu s opakovanou svedeckou výpoveďou svedkyne Z.. G. E., matky obžalovaného, na
predchádzajúcom hlavnom pojednávaní, považoval za účelovú a tendenčnú.

Z výpovede svedka Z.. K. D., príslušníka OO PZ Sečovce, ktorý dňa 27.7.2013 vykonával hliadku a bol

vyslaný do obce Hriadky, kde malo dôjsť k samotnému incidentu, bolo zistené, že svedok si na detaily
a konkrétne udalosti nespomína najmä vzhľadom na časový odstup. Spomína si len na to, že malo
sa jednať o spor medzi obžalovaným a poškodenou pokiaľ ide o ich deti, pričom zo svojej praxe malvedomosť o častých nezhodách medzi nimi, keďže je tzv. územár pre túto obec. Bližšie sa k veci ako
takej nevedel vyjadriť.
Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne D. U., ktorá bola navrhnutá ako svedkyňa zo strany obžalovaného, resp.

jeho obhajcu, z nej bolo objektivizované, že nebola očitou svedkyňou samotného incidentu, počula len
detský plač a nič konkrétnejšie nevedela k celej udalosti uviesť.
Z výpovede svedka Z.. X. C., ktorého navrhol ako svedka vypočuť obžalovaný, súd zistil, že obžalovaný
sa v rámci výsluchu lekára snažil preukázať, že u poškodenej nebola správne stanovená diagnóza, teda
žesaunejmalojednaťonatiahnutiekrčnejchrbticeanieajvyvrtnutie,resp.podvrtnutie,čojeporanením

miernejším. Ošetrujúci lekár uviedol, že tieto poranenia sa spolu uvádzajú ako spoločná diagnóza S13.4,
no v danom prípade išlo u poškodenej o natiahnutie krčnej chrbtice. V ďalšej časti výsluchu svedka
sa obžalovaný snažil objasniť, že prečo bol doklad o práceneschopnosti vystavený neskôr ako bola
poškodená hospitalizovaná, resp. či lekár pri určovaní diagnózy vychádza aj zo subjektívnych pocitov
pacienta. Svedok uviedol, že doklad o práceneschopnosti sa bežne obvykle vystavuje spätne ku dátumu
prijatia, až po dátum prepustenia pacienta a následne o ďalšom trvaní PN rozhoduje obvodný lekár.

Dodal, že je samozrejmé, že lekár pri stanovení diagnózy musí vychádzať aj zo subjektívnych udaní
pacienta, na poklade ktorých sa následne vykonajú rôzne druhy vyšetrení, ako tomu bolo aj v tomto
prípade.

Obžalovaný ako strana v konaní navrhol, aby súd pripustil ako dôkaz taktiež znalecký posudok znalca

MUDr. Milana Béreša, ktorý bol obžalovaným a jeho obhajcom požiadaný o vypracovanie znaleckého
posudku a následne, aby bol ako znalec vypočutý na hlavnom pojednávaní. Zo záverov znaleckého
posudku tohto znalca, ako aj z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že u poškodenej bola
nesprávne stanovená diagnóza, teda že sa v jej prípade nejednalo o vyvrtnutie, resp. podvrtnutie krčnej
chrbtice, ale išlo len o natiahnutie krčnej chrbtice, čo dokazuje aj skutočnosť, že poškodená nenosila tzv.

šancov golier. V dôsledku uvedeného bola taktiež nesprávne určená dĺžka PN, ktorá by potom mala trvať
6dní.Stýmitozávermisanestotožnilapoškodenáadodala,žemalaajinéporaneniaakovytrhnutévlasy,
ako aj poranenia v dôsledku pádu a uviedla, že šancov golier nosila počas jej hospitalizácie v nemocnici,
no nebolo to uvedené v zdravotnej dokumentácii. Záverom poukázala na to, že týmto znalcom nebola
ani predvolaná na vyšetrenie.

V tejto časti vykonaného dokazovania súd konštatuje, že sa jedná o dôkaz, ktorý obstarala jedna zo
strán v trestnom konaní, teda obžalovaný, ktorému takéto právo vyplýva zo základných zásad trestného
konania, teda že aj strany majú právo obstarávať dôkazy, ako ja takéto dôkazy zabezpečiť ( § 2 ods.
10, 11 Trestného poriadku). Súd vyhodnotil vykonaný dôkaz v tom smere, že sa jedná o zásadný rozpor

pokiaľ ide o závery znaleckých posudkov v tejto veci, teda znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie chirurgia MUDr. Dušana Hrubalu, Csc., ktorý vypracoval znalecký posudok v prípravnom
konaní a z ktorého vychádzal aj prokurátor pri podaní obžaloby a znalca MUDr. Milana Béreša, ktorý
vypracoval znalecký posudok na základe požiadavky obžalovaného, resp. jeho obhajcu. Podstatný
rozpor v týchto posudkoch je najmä v konkrétnom stanovení diagnózy, určení vzniknutých poranení

a následnom stanovení dĺžky práceneschopnosti. Tieto nezrovnalosti v oboch znaleckých posudkoch
boli podľa názoru súdu v celom rozsahu odstránené maximálne objektívnym a nezaujatým znaleckým
posudkom znaleckej organizácie LEGE ARTIS, ktorá bola za týmto účelom pribratá do konania na
základe tvrdenia a právneho názoru odvolacieho súdu.

Súd vyhodnotil tieto rozpory s poukazom na znalecký posudok znaleckej organizácie tak, že sa stotožnil
s názorom prokurátora v podanej obžalobe a považuje závery prvotného znaleckého posudku, ako
aj výpoveď znalca MUDr. Dušana Hrubalu, Csc. na hlavnom pojednávaní za hodnoverné, nestranné
a objektívne s poukazom na to, že sa jedná o dôkaz, ktorý bol zabezpečený v rámci prípravného
konania, pričom niet najmenších pochybností o objektívnom a nestrannom posúdení veci zo strany

znalca MUDr. Dušana Hrubalu, Csc., s výnimkou jedného poranenia - pomliaždenia chrbta v oblasti
pravej lopatky. Je potrebné dodať, že o objektivite znaleckého posudku zabezpečeného obžalovaným
mal pochybnosti prokurátor ako strana v trestnom konaní a s prihliadnutím na zásadu kontradiktórnosti
v trestnom konaní sa súd v tomto smere s týmto názorom obžaloby stotožnil. Už len pre doplnenie
súd upresňuje, že poškodená nebola týmto znalcom vyšetrená, čo samotná poškodená na hlavnom

pojednávaní namietala. Znalec uviedol, že kontaktoval súd pokiaľ ide u súhlas k vyšetreniu poškodenej,
resp. o konzultovanie postupu pri vypracovaní znaleckého posudku. Súd je však toho názoru, že tento
znalec nebol ustanovený súdom, ale bol požiadaný stranou v konaní(obžalovaným) o vypracovanie
znaleckého posudku a preto súd nevidel žiadny dôvod na to, aby inštruoval znalca pokiaľ ide o samotnýpostup pri vypracovaní znaleckého posudku. Napokon, znalecká organizácia poškodenú vyšetrila a
previedla u nej dynamické snímky krčnej chrbtice a CT vyšetrenie krčnej chrbtice a na ich základe ústav
vylúčil, že by poškodená utrpela zlomeninu krčnej chrbtice, ktorú skutočnosť obaja znalci opomenuli vo

svojich posudkoch a vôbec sa ňou nezaoberali.
V ďalšom je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, na ktorej sa s názorom znalca MUDr. Dušana Hrubalu
stotožnil aj znalecký ústav, a síce stanovenie reálnej a optimálnej doby liečby všetkých poranení u
poškodenej, teda od 27.7.2013 do 10.8.2013, a preto jej nutná práceneschopnosť mala trvať 14 dní, tak
ako to uvádza taktiež prokurátor v podanej obžalobe.

Súd ešte na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní pristúpil taktiež k výsluchu ďalších svedkov v
súlade s pokynmi odvolacieho súdu, konkrétne ďalších dvoch policajtov, ktorí boli vyslaní na miesto
incidentu. Tak svedok P.. S. M., ako aj svedok K. E. zhodne uviedli, že vzhľadom na časový odstup od
udalosti, ako aj množstvo iných prípadov, si na konkrétne detaily nepamätajú a nič bližšie nevedeli k
veci uviesť. Svedok E. podotkol, že malo sa jednať o nejaké nezhody medzi manželmi a manželka mala

byť zhodená zo schodov.

Na návrh obhajoby súd na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní opätovne vypočul aj svedkyňu Z..
G. E., matku obžalovaného. Jej výpoveď v celom rozsahu korešpondovala s verziou obžalovaného.
Uviedla v podstate to, čo aj v rámci svojej prvej výpovede na hlavnom pojednávaní dňa 25.2.2014, teda,

že celý incident videla veľmi dobre a že poškodená prvotne napadla jej syna, kopla ho do genitálií v
dôsledku čoho obžalovaný vytiahol poškodenú za vlasy, no určite ju nezhodil z terasy, resp. neodhodil
3-4 metre k plotu suseda. Súd z jej výpovede nezistil žiadne iné, nové skutočnosti a okolnosti, ktoré by
ho viedli k inému záveru ako pri prvom, resp. druhom rozsudku, ako to tvrdil obhajca obžalovaného, keď
sa domáhal opätovného vypočutia matky obžalovaného.

Súd v rámci dokazovania vykonal taktiež dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov,
pripojenéhopriestupkovéhospisuOkresnéhoúraduTrebišovč.j.A/2010/09163,ktorýakodôkaznavrhol
obhajca obžalovaného, kde mala byť poškodená napadnutá pani U., pričom za toto konanie jej bola
uložená sankcia podľa zákona o priestupkoch, pokarhanie. Súd nadobudol presvedčenie, že snahou

obhajoby bolo dokázať, že poškodená si to vtedy celé vymyslela a napadnutá nebola, pričom obdobne
tomu malo byť aj v tomto prípade údajného napadnutia zo strany obžalovaného, teda že si to celé
vymyslela. V tomto smere je potrebné uviesť, že z obsahu citovaného spisu jednoznačne vyplýva, že
poškodená bola dňa 16.8.2010 pani U. skutočne napadnutá, k čomu sa priznala a túto skutočnosť
potvrdil aj samotný obžalovaný vo svojej výpovedi v rámci priestupkového konania, keď uviedol, že bol

doma na záhrade a počul krik z dvora a následne videl ako pani U. bije jeho manželku, teda poškodenú.
Možno preto konštatovať, že ani tento dôkaz nepresvedčil súd o nehodnovernosti výpovede poškodenej,
teda o tom, že by si poškodená mala celú udalosť a incident s obžalovaným vymyslieť tak, ako to tvrdí
obžalovaný.

SúdnanávrhobhajobyoboznámiltaktiežrozsudokOkresnéhosúduTrebišov,sp.zn.16P/80/2013,ktorý
v tom čase nebol ešte písomne vypracovaný, no súd mal vedomosť o tom, že manželstvo obžalovaného
a poškodenej bolo právoplatne rozvedené, obe deti boli zverené do starostlivosti matky (poškodenej) a
otec (obžalovaný) bol zaviazaný k vyživovacej povinnosti a bol mu určený styk s deťmi.

O vine obžalovaného súd presvedčila najmä výpoveď poškodenej, ktorú súd vyhodnotil ako hodnovernú
a presvedčivú. Aj z ďalších výpovedí v rámci predchádzajúcich hlavných pojednávaní vyplynulo, že
pretrvávajúcenezhodymedziobžalovanýmapoškodenouakomanželmipoškodenátolerovalavzáujme
zachovania kompletnej rodiny už dlhší čas, avšak postupne nadobudla presvedčenie, že to k zlepšeniu
ich vzťahov nevedie a preto ukončili vzájomné spolužitie a v čase rozhodovania súdu je ich manželstvo

už právoplatne rozvedené.

Ďalším rozhodujúcom kritériom, prečo súd uznal obžalovaného za vinného, je znalecký posudok znalca
MUDr. Dušana Hrubalu, Csc., samozrejme v spojení so znaleckým posudkom znaleckého ústavu LEGE
ARTIS. Znalecký ústav sa od záverov znaleckého posudku znalca MUDr. Dušana Hrubalu, Csc. odchýlil

len v tom, že vypustil jedno poranenie - pomliaždenia chrbta v oblasti pravej lopatky. V ostatných
podstatných bodoch sa znalecká organizácia stotožnila so závermi znalca MUDr. Dušana Hrubalu. Zo
záverov oboch posudkov jednoznačne vyplýva, že zranenia, ktoré utrpela poškodená nemohli vzniknúť
inými vplyvmi ako to tvrdil obžalovaný, teda v dôsledku epileptického záchvatu, resp. pádom bezzavinenia inej osoby. Napokon ani znalecký posudok predložený obhajobou (znalec MUDr. Béreš)
nekonštatoval takýto možný mechanizmus poranení u poškodenej. Navyše, obžalovaný jasne povedal,
že v inkriminovaný deň došlo medzi ním a poškodenou k nezhodám a že ju za vlasy vytiahol z miestnosti,

preto je logické, že zranenia, ktoré poškodená utrpela jej nemohol spôsobiť nikto iný ako obžalovaný,
keďže nikto iný prítomný pri samotnom konflikte nebol. Súd dodáva, že aj v tejto časti sa stotožnil so
znaleckým posudkom MUDr. Dušana Hrubalu, Csc., v spojení so znaleckým posudkom znaleckého
ústavu LEGE ARTIS, keďže je evidentné, že poškodená po útoku utrpela stresujúci šok, preto si niektoré
zranenia nemusela plne uvedomiť a taktiež nebolo vyvrátené, že by poškodená nemohla riadiť motorové

vozidlo. Až s odstupom času sa mohla dostaviť bolesť, kedy poškodená vyhľadala lekárske ošetrenie
vo večerných hodinách. Už v rámci ošetrenia v NsP Trebišov boli konštatované zranenia oblastí, ktoré
boli neskôr bližšie špecifikované a detailne charakterizované aj zo strany znalca v prvotnom znaleckom
posudku. Poškodená navyše na hlavnom pojednávaní dňa 25.2.2014 predložila súdu lekárske správy
z chirurgickej ambulancie v rámci kontroly zdravotného stavu zhruba 2 mesiace po incidente, kde boli
konštatované pretrvávajúce bolesti v oblasti krčnej chrbtice a hrudníka a taktiež jej bola naordinovaná

rehabilitácia.

Aj v rámci tohto, v poradí už tretieho rozsudku prvostupňového súdu, súd poznamenáva, že
spochybňovanie či už zdravotnej dokumentácie, lekárskych správ, záverov znaleckého posudku MUDr.
Hrubalu, záverov znaleckého posudku znaleckého ústavu LEGE ARTIS a napokon aj predloženie

znaleckého posudku zo strany obžalovaného považuje súd len za obranu obžalovaného. Obdobne
sa súd vysporiadal aj so znaleckým posudkom znalca MUDr. Milana Béreša, pričom závery tohto
znaleckého posudku zabezpečeného obhajobou súd považuje za nie úplne objektívne, čo v konečnom
dôsledku konštatovala aj znalecká organizácia a o správnosti a hodnovernosti prvotného znaleckého
posudku znalca MUDr. Dušana Hrubalu, Csc., za súčasného vypustenia jedného poranenia, súd nemal

najmenších pochýb.

Súhrnne možno preto konštatovať, že všetky rozpory a nezrovnalosti, na ktoré poukázal odvolací
súd vo svojich zrušujúcich rozhodnutiach, boli následným doplneným dokazovaním rozptýlené a
odstránené. Najmä zásadné otázky, ako jasné stanovenie diagnózy, určenie konkrétnych poranení u

poškodenej, ako aj presné ohraničenie nevyhnutnej doby liečby a práceneschopnosti u poškodenej,
boli jasne vyšpecifikované podrobným znaleckým dokazovaním znaleckého ústavu LEGE ARTIS, ktorý
zodpovedne pristúpil k zadanej úlohe, osobne vyšetril samotnú poškodenú, previedol u nej dynamické
snímky krčnej chrbtice a CT vyšetrenie krčnej chrbtice a na ich základe vylúčil, že by poškodená utrpela
zlomeninu krčnej chrbtice. Zároveň konštatoval, že úraz poškodenej nezanechal žiadne trvalé následky,

s výnimkou ľahkého obmedzenia hybnosti krčnej chrbtice, čo nie je dôsledkom úrazu, ale následkom
predchorobia (cervikobrachiálny syndróm - neúrazové ochorenie krčnej chrbtice). Podrobne sa taktiež
oboznámil s kompletnou zdravotnou dokumentáciou poškodenej, detailne preštudoval obidva znalecké
posudky vypracované v tejto veci a odstránil ich vzájomné rozpory a nezhody. V zásade sa ústav viac-
menej stotožnil so znaleckým posudkom znalca MUDr. Dušana Hrubalu, Csc., s výnimkou jedného

poranenia - pomliaždenie chrbta v oblasti pravej lopatky, no pokiaľ ide o stanovenie reálnej a optimálnej
doby liečby všetkých poranení u poškodenej, ústav dal za pravdu znalcovi MUDr. Hrubalovi a táto mala
trvaťod27.7.2013do10.8.2013,apretojejnutnápráceneschopnosťmalatrvať14dní,takakotouvádza
taktiež prokurátor v podanej obžalobe.

K otázke trestu: Pri určení druhu a výmery trestu s prihliadnutím na zabezpečenie jeho výkonu súd
postupoval v zmysle § 34 Trestného zákona a prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd vzal do
úvahy taktiež poľahčujúce a priťažujúce okolnosti.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný doposiaľ nebol
súdne trestaný. Ako už bolo vyššie spomenuté, proti obžalovanému sa viedlo niekoľko priestupkových
konaní, avšak meritórne závery týchto priestupkových konaní nedeklarujú skutočnosť, že by obžalovaný
neviedol doposiaľ riadny život, preto súd vzal túto poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného
zákonadoúvahy.Priťažujúceokolnostizistenéneboli,pretosavdanomprípadeznižovalahornáhranica

zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.Z charakteristík (mesto R., X. D.) obžalovaného z miesta zdržiavania sa, resp. trvalého bydliska súd
zistil, že obžalovaný má trvalý pobyt v meste Trebišov, resp. že vlastní rodinný dom v obci D., kde však
nebýva, pričom hodnotenia a charakteristiky sú všeobecné, o ničom bližšom nevypovedajúce.

Konajúci súd pri ukladaní trestu a jeho výmere vzal do úvahy listinné dôkazy, hodnotenia z miesta
trvalého pobytu, ako aj minulosť obžalovaného pokiaľ ide o register trestov, priestupkovú minulosť,
pričom pri ukladaní druhu a výmere trestu na to prihliadol.

Súd akceptoval právnu kvalifikáciu trestného činu uvedeného v obžalobe v zmysle § 156 ods. 1, ods.
2 písm. a) Trestného zákona, teda že obžalovaný inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal
na chránenej osobe (§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona), nakoľko poškodenou je manželka
obžalovaného, teda osoba blízka (§ 127 ods. 4 Trestného zákona) a na tomto fakte nič nemení ani
vypustenie jedného poranenia na rozdiel od podanej obžaloby. Trestná sadzba za uvedený trestný čin
je jeden až tri roky odňatia slobody. Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností sa znižuje

horná hranica zákonom stanovej trestnej sadzby o jednu tretinu s poukazom na ustanovenie § 38 ods.
3 Trestného zákona. Po takto vykonanej úprave trestnej sadzby súd uložil obžalovanému trest odňatia
slobodynadolnejhranicizákonomstanovejtrestnejsadzby,tedavovýmerejednéhoroka,výkonktorého
súčasne podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov.

Vzhľadom na skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní si poškodená uplatnila nárok na náhradu škody
v rozsahu, ako bol určený v prvotnom znaleckom posudku, teda vo výške 886,- Eur z titulu bolestného,
súd mal povinnosť o tomto nároku rozhodnúť. S prihliadnutím na odlišné určenie vzniknutých poranení,
ktoré má logicky za následok aj iné bodové ohodnotenie u poškodenej, toto určovanie presahuje potreby
trestného stíhania a preto súd v súlade s § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú s jej nárokom na

náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.