Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, February 27, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/126/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119212899
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5119212899.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana v spore žalobcu: Z. R., nar.
XX.XX.XXXX,bytomL.XXX/XX,G.,právnezastúpenýJUDr.Ing.MilanomOčkom,advokátomsosídlom
R. XX, P., proti žalovanému: Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom pri Rajčianke 8591/4B, Žilina,
IČO: 51 865 467, o náhradu nemajetkovej ujmy, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č. k.41C/84/2019-151 zo dňa 6.5.2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Stranám sporu n á r o k na náhradu odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) v celom rozsahu zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 70 000 eur.
2.Súd prvej inštancie skutkovo ustálil, že žalobca aktuálne nie je vlastníkom bytu, v ktorom býva a
v súvislosti s ktorým mu nemajetková ujma mala vzniknúť. Vlastníkom predmetného bytu je od roku
2011 tretia osoba - vydražiteľ (N. E.), pričom konanie o neplatnosť dražby vedené Okresným súdom
Rimavská Sobota pod sp. zn. 13C/268/2014 nie je do dnešného dňa právoplatne skončené. Rovnako
nie je skončené ani konanie (vedené taktiež pred OS Rimavská Sobota pod sp. zn. 12C/311/2014) o

vypratanie dotknutého bytu. Nesporné je, že žalovaný odstúpil od zmluvy o dodávke elektriny podaním
zo dňa 19.02.2016 a došlo k odstaveniu elektrickej energie (v danom byte), v dôsledku konania vlastníka
(bytu), ktorý si neželal, aby do bytu bola dodávaná elektrická energia. Stav odpojenia od elektrickej
energie trval od 02.06.2016 až do obnoveniu v dôsledku povinnosti uloženej neodkladným opatrením
OS Žilina dňa 09.12.2016.
3.V rozoberanej spojitosti súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný preukázateľne vyzval žalobcu ako
druhú stranu existujúceho zmluvného vzťahu o dodávke elektrickej energie na doloženie dokladov

preukazujúcich oprávnenie k užívaniu predmetného bytu v zmysle obchodných podmienok. Žalobca
takéto doklady žalovanému nesporne nedoložil, pre postoj vlastníčky predmetného bytu nimi ani
nedisponoval. Žalovaný následne postupoval v zmysle označených ustanovení obchodných podmienok
a od zmluvy o dodávke elektriny odstúpil. Takéto odstúpenie od zmluvy nemožno považovať za neplatné,
bolo totiž v súlade s § 48 OZ. Odstúpenie od zmluvy bolo medzi stranami sporu bezpochyby dohodnuté,
bolo súčasťou obchodných podmienok vzťahujúcich sa na ich zmluvný vzťah založený zmluvou o
dodávke elektriny už v roku 1980. Predmetná zmluva o dodávke elektriny sa menila v zmysle § 26 ods.

9 v spojení s § 96 ods. 8 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike na zmluvu o dodávke elektriny, ktorej
integrálnou súčasťou boli aj obchodné podmienky žalovaného. Žalobca v konaní účinne nepoprel, že
žalovanému v súlade s § 17 ods. 4 dotknutého zákona neoznámil, že so zmluvou po účinnosti zákona
nesúhlasí, resp. že túto zmluvu o dodávke elektriny do predmetného bytu vypovedá. Bolo tiež nesporné,že obchodné podmienky k danej zmluve sa vzťahujúce boli riadne schválené Úradom pre reguláciu v
sieťových odvetviach, a to rozhodnutím č. 0006/2015-E-OP zo dňa 29.01.2015. Tieto sú zverejnené, a
teda prístupné na webovom sídle ÚRSO a tiež žalovaného. Takto schválené obchodné podmienky preto

boli v zmysle zákona záväzné pre všetkých odberateľov, a teda aj žalobcu.
4.Okresný súd s poukazom na aplikáciu § 39, § 48 ods. 1, 2, § 54 ods. 1 až 3, § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 13 ods. 2 písm. m/ a ods. 4, § 17 ods. 4 a 7, § 26 ods. 9, § 34 ods. 2,
písm. f/, § 96 ods. 8 zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, článkom V ods. 2.6
Obchodných podmienok o dodávke elektriny účinných od 6.3.2015 a článkom XIII ods. 3.3 písm. e/

Obchodných podmienok (všetky citované v napadnutom rozsudku) nadväzne dospel k záveru, že zo
strany žalovaného došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, preto (žalovaný) neporušil žiadnu právnu
povinnosť. Pre vznik zodpovednosti za škodu na strane žalovaného bolo nevyhnutné kumulatívne
splnenie všetkých predpokladov, k čomu v danej veci nedošlo a zodpovednosť za škodu nie je u
žalovanéhodaná.Zdôvoduabsencieprotiprávnehokonaniažalovaného(okresnýsúd)nevykonalďalšie
dokazovanie vo vzťahu k existencii a výške škody, resp. príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného

a vznikom škody, keďže to bolo pre rozhodnutie vo veci (založené na právnom posúdení) nadbytočné
a nehospodárne.

5.Hoci bol žalovaný v konaní v celom rozsahu úspešný, trovy konania mu okresný súd pri aplikácii § 257
CSPnepriznal,keďprihliadolnapreukázateľnenepriaznivúosobnú,sociálnuapríjmovúsituáciužalobcu

vyplývajúcu z obsahu spisového materiálu. Mal za to, že žalobca by iba s veľkými ťažkosťami mohol
uhradiťžalovanémutrovykonania,pričomna druhejstraneježalovanýprosperujúcaakciováspoločnosť
a nepriznanie náhrady trov konania ho nijakým výrazným spôsobom neovplyvní. Naviac žalovaný ani
nebol zastúpený advokátom, preto trovy konania, ktorých nepriznanie by bolo pre žalovaného neúnosné
ani nevznikli.

6.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7.Nesúhlasil s právnym záverom súdu, ktorý ignoruje špecifickosť situácie žalobcu. Pokiaľ súd
akceptoval tvrdenie, že všeobecné obchodné podmienky sa stali súčasťou zmluvy o združenej dodávke

elektrickej energie a pristúpenie k nim nastalo automaticky, takúto jednosmernú interpretáciu ustanovení
zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov nemožno bez všetkého
akceptovať. Hoci sa rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o schválení obchodných
podmienok považuje za záväzné pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou, z toho automaticky
nevyplýva aj záväznosť pre takých účastníkov trhu s elektrinou, ktorých zmluva bola konkludentná,

bez akéhokoľvek odkazu na všeobecné obchodné podmienky, v samotnom tele zmluvy. Automatická
záväznosť všeobecných obchodných podmienok bez toho, aby zmluva o združenej dodávke elektrickej
energie obsahovala zmienku o tom, že všeobecné obchodné podmienky sú jej neoddeliteľnou súčasťou,
je takou podstatnou modifikáciou zmluvného vzťahu, ktorá je spôsobilá založit' rozpor s ustanoveniami
na ochranu spotrebiteľa podľa § 53 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ v súlade s 648 OZ od zmluvy možno

odstúpiť, len ak je to v zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, čo v danom prípade dohodnuté
nebolo, potom automatická záväznost' všeobecných obchodných podmienok, ktorá dodávateľovi
odstúpenie umožňuje, môže napĺňať znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 1 OZ.
8.Všeobecné obchodné podmienky dovoľujú žalovanému odstúpiť od zmluvy, pokiaľ odberateľ
podstatne poruší zmluvu alebo obchodné podmienky, pričom za podstatné porušenie zmluvy sa

považuje okrem iného aj nepreukázanie trvania užívacieho práva na dotknuté nehnuteľnosti. Podľa
odvolateľa však užívacie právo preukázal a to tak, že byt smie užívať na základe ochrany súdu
konajúceho vo veci vypratania predmetného bytu, ktorý prerušil konanie až do právoplatného skončenia
konaniaoneplatnostidražby.Žalovanýmalvziaťdoúvahyvýkladprespotrebiteľapriaznivejšíanemohol
vykladať článok XIII. bod 3.3 písm. e) VOP tak, že bol naplnený dôvod na odstúpenie od zmluvy -

absencia užívacieho práva. Vo svetle okolností tohoto prípadu totiž užívacím právom nemožno myslieť
dogmaticky len vlastnícke právo alebo právo zmluvne dojednané.
9.Na základe toho je podľa odvolateľa konanie žalovaného protiprávne. Odstúpenie od zmluvy je totiž
postihnuté absolútnou neplatnosťou podľa § 39 OZ pre nesúlad so zákonom aj s dobrými mravmi.

10.V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že odvolateľ právne absurdným
spôsobom namieta, že rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sa vzťahujú na všetkých
účastníkov z trhu s elektrinou, nevzťahuje na tých účastníkov trhu s elektrinou, ktorí v postavení
odberateľa elektriny uzavreli zmluvný vzťah so svojím dodávateľom elektriny konkludentne. Tútodomnienku zakladá na tej skutočnosti, že táto skupina odberateľov nie je v ustanovení výslovne
zmienená ako taká, na ktorú by sa ustanovenie vzťahovalo. Je treba uviesť, že ustanovenie nezmieňuje
mnoho ďalších skupín odberateľov ktoré by bolo možné vytvoriť podľa mnohých kritérií. Je tomu tak

preto, že účelom daného ustanovenia § 13 ods. 4 ZOR nie je akúkoľvek skupinu odberateľov či iných
účastníkov trhu s elektrinou a plynom spod rozsahu úpravy vyčleniť, ale naopak sa generálne zmieňuje
o všetkých účastníkoch trhu s elektrinou a plynom (nie len o odberateľoch). Podľa § 13 ods. 4 v
spojení s ods. 2 písm. m) ZOR sú totiž Úradom vydané rozhodnutia o schválení obchodných podmienok
dodávateľa elektriny a dodávateľa plynu, ktorí poskytujú univerzálnu službu záväzné pre všetkých

účastníkov trhu s elektrinou a účastníkov trhu s plynom. Účastníkmi trhu s elektrinou sú podľa § 15
ods. 2 písm. d) a e) ZOE aj dodávateľ elektriny (Žalovaný) a odberateľ elektriny (Žalobca). Je teda
bez akejkoľvek pochybnosti, že Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len ÚRSO) schválené
VOP žalovaného sa vzťahujú aj na žalobcu rovnako ako na ktoréhokoľvek iného odberateľa elektriny v
domácnosti bez zvýhodňovania či diskriminácie akejkoľvek skupiny odberateľov či iných účastníkov trhu.
11. Pokiaľ ďalej odvolateľ zakladá domnienku, že zákonom daná záväznosť VOP by mala byť

neprijateľnouzmluvnoupodmienkou,žalovanýzdôrazňuje,že(všeobecná)záväznosťVOPschválených
ÚRSO je daná zákonom a zmluvné strany nemajú možnosť sa na ich aplikácii či neaplikácii dohodnúť.
12.Okrem toho žalobca podkladá svoju úvahu aj znením ustanovenia § 48 OZ, podľa ktorého je
odstúpenie možné len ak je to v zákone ustanovené alebo medzi účastníkmi dohodnuté. Účelovo však
ignoruje skutočnosť, že Zákon o regulácii a Zákon o energetike sú v prípade zmluvných typov, ktoré tieto

predpisy vyslovene upravujú, v postavení lex specialis voči Občianskeho zákonníku, ktorý je v postavení
lex generalis. Teda ustanovenia ZOE a ZOR sa uplatnia v predmetných zmluvných vzťahoch prednostne
a to aj v tých ustanoveniach ktoré sú v obsahovom rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
13.Žalovaný poznamenal, že samotná existencia súdnych sporov, ani skutočnosť že konanie o vyprataní
bolo prerušené, právo žalobcu užívať dotknutú nehnuteľnosť nezakladá a nepreukazuje. Žalobca

nepredložil žiadny úradný doklad (LV), súkromnoprávnu listinu (zmluvu s vlastníkom/súhlas vlastníka)
či právoplatné rozhodnutie súdu, z ktorého by mu vyplývalo právo užívať dotknutý byt.
14.Dodal/zopakoval, že od zmluvy odstúpil pre nepreukázanie existencie vlastníckeho či užívacieho
právažalobcomzasituácie,kedyvlastníknehnuteľnosti(p.N.E.)zapísanýnaLVprejavilsvojnesúhlass
pokračovaním dodávky elektriny do bytu ktorý vlastní osobe užívajúcej daný byt bez jeho (vlastníkovho)

súhlasu či iného právneho titulu. Žalovaný pritom postupoval s rešpektom k platnému právnemu
stavu, s dôverou v zápis údajov o vlastníctve dotknutého bytu na LV 2145 v prospech p. Borošovej
a predovšetkým s rešpektom k jej vlastníckemu právu vyplývajúcemu zo zápisu z predloženého listu
vlastníctva. Pravdivosť tohto zápisu nebola v konaní dodnes žiadnym právne relevantným spôsobom
vyvrátená. Je pravdou, že žalobca poukazoval na existenciu súdneho sporu s vlastníčkou bytu, žalovaný

však pri svojom postupe vždy musí vychádzať z platného právneho stavu. Osoba spochybňujúca
vlastníckeprávoinejosobysanemôžesamotnýmfaktomspochybneniavlastníckehoprávabezďalšieho
považovať za vlastníka ani legitímneho/oprávneného užívateľa predmetu vlastníckeho práva. V prípade
akceptácie žalobcovej argumentácie by sa mohol stať oprávneným užívateľom nehnuteľnosti len na
základe podania žaloby v podstate ktokoľvek.

15.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu

potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

16.Určujúci záver súdu prvej inštancie o absencii základnej podmienky - neoprávnenosti/protiprávnosti
zásahu spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu - žalovaného nároku je opodstatnený. Nadväzne je
skúmanie ďalších zložiek (kauzálny nexus, výška ujmy) predmetného zodpovednostného vzťahu/nároku

bezpredmetné.
17.Žalobcami namietaný postup žalovaného - odstúpenie od zmluvy - totiž má svoj legitímny základ v
(explicitnej) právnej úprave zákona o energetike (v podrobnostiach viď body 3 a 4 tohto odôvodnenia -
právna argumentácia okresného súdu, s ktorou sa krajský súd v plnom rozsahu stotožnil), ktorý zakladá
záväznosť všeobecných obchodných podmienok (umožňujúcich takéto odstúpenie) schválených

Úradom pre reguláciu sieťových odvetví v záväzkových vzťahoch žalovaného ako dodávateľa energií.
Nie je preto možné hovoriť o rozpore so zákonom, tobôž o obchádzaní zákona, naopak, ide o postup
lege artis.18.Pokiaľ ďalej žalobcovia argumentovali rozporom s dobrými mravmi, bližšie nešpecifikovali, s
konkrétne ktorými/akými v spoločnosti všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti, poctivého správania
(obsahová náplň pojmu dobré mravy), by malo/mohlo konanie žalovaného spočívajúce v realizácii

zákonom predpísaného/predvídaného postupu, prísť do konfliktu. Navyše, postup súdu podľa § 3 ods.
1 OZ má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva dochádza z iných dôvodov, než je
dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb a kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca
motivácia je úmysel poškodiť či znevýhodniť inú osobu. Takýto kvalifikovaný úmysel v súdenej veci,
mimorámcaakejkoľvekpochybnosti,preukázanýnebol.Žalovanývrámcisvojhorozhodovaniaaplikoval

(musel aplikovať) relevantnú právnu normu, ktorá mu ukladala žiadať od odberateľa preukázanie trvania
užívacieho práva alebo trvajúceho súhlasu vlastníka, „najmä ak vlastník trvanie tohto práva alebo
súhlasu pred dodávateľom elektriny spochybní“, k čomu v okolnostiach posudzovanej veci nepochybne
došlo. Následne žalovaný/dodávateľ pri ustálení aktuálneho vlastníckeho stavu dôvodne vychádzal zo
záväzných údajov katastra nehnuteľností. Správne tiež žalovaný poznamenáva, že púha existencia
súdnych sporov vedených žalobcami nepredstavuje užívací titul.

19.Zároveň vo vyššie citovanej formulácii/požiadavke všeobecných obchodných podmienok nemožno
vzhliadnuť žiadnu okolnosť vyvolávajúcu hrubý nepomer práv/povinností v neprospech spotrebiteľa ako
definičný základ pre konštatovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Účelom/zmyslom predmetnej
normy je totiž práve a len logická požiadavka, aby mal dodávateľ energií jasný právny základ svojich
zmluvných vzťahov (t.j. či dodáva energie oprávnenému subjektu).

20.Zhrnúc opísané pristúpil krajský súd k potvrdeniu rozsudku okresného súdu v jeho meritórnej časti.
21. Nadväzne rovnako postupoval i vo vzťahu k závislému výroku o trovách prvoinštančného konania
(§ 379 písm. a/ CSP), ktorý nebol (žalovaným) osobitne napadnutý a ktorý svoj právny základ nachádza
v použití ustanovenia § 257 CSP.

22.Identické závery - o celkovej nepriaznivej sociálnej situácii žalobcu - je potrebné/vhodné vztiahnuť
i na trovy odvolacieho konania (396 ods. 1 CSP), v rámci ktorého žalobca nebol úspešný a preto
by žalovanému inak vznikol nárok na náhradu týchto trov voči žalobcovi. Aplikáciou označeného
ustanovenia a osvojením si úvah súdu prvej inštancie krajský súd súhrnným výrokom nepriznal náhradu
trov žiadnej zo sporových strán.

23.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.