Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoZm/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120208429
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8120208429.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov
senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: V.S.O.P, s.r.o., so
sídlom Dostojevského rad 13, 811 09 Bratislava, IČO: 35 711 850, právne zastúpený: Jarabica, s.r.o.,
Advokátska kancelária so sídlom Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava, IČO: 47 454 831,proti žalovanému:
Y. Š., W.. XX.X.XXXX, F. L. XXXX/XX, XXXXX T., o návrhu na vydanie platobného rozkazu na úhradu

41.952,- eur s prísl., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 8CbZm/6/2020-23 zo dňa 20. júla 2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Mení uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
zo dňa 13.7.2020, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol, cit:

„I. Zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam bytu č. XX, nachádzajúcom sa v
podkroví bytového domu, popis stavby: apartmánový dom časť A, číslo vchodu: o, v stavbe so súpisným
číslom XXX, postavený na pozemku registra „C“, parcelné číslo 677/171 o výmere 798 m2, zapísanej
na LV č. XXXX vedenom pre katastrálne územie U. L., obec U. L., ktorá je vo vlastníctve žalovaného a
to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 3.10.2020

vo výške 41.952,- Eur s príslušenstvom.

II. Žalobcovi p r i z n á v a vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov
konania, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.“

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca so žalovaným uzatvorili zmluvu

o prevode vlastníctva bytu dňa 3.10.2019, na základe ktorej žalovaný nadobudol nehnuteľnosti vedené
v katastri nehnuteľností Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXXX, v kat.
území U. L., obec U. L., a to byt č. XX, nachádzajúci sa v podkroví bytového domu, popis stavby :
apartmánový dom časť A, číslo vchodu: o, v stavbe so súpis. číslom XXX, postavený na pozemku
registra C, parc. č. 699/171 o výmere 798 m2. Zároveň nadobudol spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 1085/10000 a spoluvlastnícky podiel 1085/10000

na pozemku zastavanom domom, na parcele registra C č. 677/171 o výmere 798 m2. Kúpna cena
vo výške 120.000,- eur bola na základe dohody zmluvných strán rozvrhnutá do dvoch častí, pričom
časť kúpnej ceny vo výške 41.952,- eur bola uhradená na základe vystavenej vlastnej zmenky pri
podpise zmluvy o prevode vlastníctva bytu a druhá časť kúpnej ceny vo výške 78.048,- eur bola
uhradená na základe hypotekárneho úveru. Vlastná zmenka bola splatná k 31.3.2020. Žalovaný v lehote
splatnosti zmenku nehradil, čím sa dostal do omeškania s úhradou svojho záväzku. Súd prvej inštancie

videl dôvodnú obavu zo zmarenia exekúcie v tom, že žalovaný vlastní iba jedinú nehnuteľnosť, ktorú
nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom, ktorá je zároveň zaťažená záložnýmprávom zriadeným v prospech záložného veriteľa. Poukázal na judikát R 49/2003, z ktorého vyplýva,
že podmienky pre to, aby boli predbežným opatrením upravené pomery tak, že sa účastníkovi zakáže
disponovať s nehnuteľnosťou, môžu byť splnené i vtedy, ak je nehnuteľnosť zaťažená záložným právom

zriadených v prospech tretej osoby. Súd prvej inštancie konštatoval, že zriadením zabezpečovacieho
opatrenia nadobudne žalobca ako veriteľ postavenie záložného veriteľa čo do poradia záložného práva
ako druhý v poradí, teda vymoženie jeho pohľadávky zo zmenky sa posilní. Súd taktiež uviedol, že
vzhľadom na výšku zmenkovej sumy hodnota majetku, na ktorom súd zriaďuje záložné právo nie je
neprimeraná. Záverom súd uzavrel, že má za to, že sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím

opatrením, a že žalobca dostatočne preukázal svoju obavu, že exekúcia bude ohrozená, hodnoverne
opísal skutočnosti a osvedčil dôvodnosť a trvanie svojho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

3. V zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie voči predmetnému uzneseniu žalovaný namietajúc
nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný mal za to, že v predmetnej veci neexistuje obava žalobcu
z budúceho zmarenia exekúcie pohľadávky žalobcu titulom zmenkového dlhu. Uviedol, že prílohou

odvolania je Uznanie dlhu a Dohoda o splátkach zo dňa 11.8.2002, v ktorej sa žalobca ako veriteľ a
žalovaný ako dlžník s účinnosťou od podpisu tejto dohody dohodli, že dlh vo výške 41.952,- eur bude
žalovaný splácať v splátkach vo výške 2.500,- eur k 15 - tému a k 30-tému dňu v príslušnom mesiaci
počnúc 15.8.2020, pričom nezaplatením čo i len jednej zo splátok sa stáva celý dlh splatný. Poukázal
na to, že ešte pred účinnosťou dohody uhradil zo svojho účtu žalobcovi na jeho účet č. L. sumu 2.500,-

eur dňa 21.7.2020 a na účet č. L. dňa 2.8.2020 sumu 2.500,- eur. Po uzatvorení dohody v jej zmysle
uhradil zo svojho účtu na účet žalobcu č. L. sumu 2.500,- eur dňa 13.8.2020. Vzhľadom na uvedené
žalovaný mal za to, že Uznaním dlhu a Dohodou o splátkach došlo k modifikovaniu záväzku, ktorý mal
žalovaný voči žalobcovi z titulu doplatenia kúpnej ceny. Poukazujúc na uvedené žalovaný uviedol, že
nie je v omeškaní s úhradou zvyšku kúpnej ceny, preto dôvody, na základe ktorých rozhodol súd prvej

inštancie o zriadení záložného práva v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného,
dohodou medzi stranami sporu zanikli.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po
zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou
(§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté
uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379 CSP, § 380 CSP (viazanosť rozsahom a
dôvodmi podaného odvolania) a bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385

ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 13.7.2020 zamietol.

6. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie nedoručil napadnuté uznesenie
Okresnému úradu Poprad, katastrálny odbor, čím nepostupoval podľa § 434 ods. 2 CSP v spojení s §

48 ods. 6 vyhlášky č. 543/2005 Z.z., avšak uvedené nebránilo odvolaciemu súdu preskúmať napadnuté
uznesenie a rozhodnúť o odvolaní podanom žalovaným.

7. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

9. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktoré sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Predmetný návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný súčasne s návrhom na
vydanie platobného rozkazu, ktorým sa uplatňuje nárok zo zmenky. Žalobca žiada priznať nároky z
vlastnej zmenky a na zabezpečenie ich vymoženia žiada zriadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorá sám
formuluje do navrhovaného výroku ako zabezpečenie pohľadávky „zo zmluvy o prevode vlastníctva
bytu...“.

13. Pre kontradiktórne súdne konanie ovládané dispozičným princípom je charakteristická procesná
zodpovednosť strany za obsah podania. Iba úplné, zrozumiteľné a určité podanie umožňuje súdu
vecne vymedziť predmet konania a legitímnym spôsobom rozhodnúť prostredníctvom individuálneho
aktu aplikácie práva. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany alebo jej
zástupcu. Obmedzí sa iba na posúdenie podania podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) a na prípadné

odstraňovanie vád návrhu v zmysle ust. § 128 a § 129 CSP. V predmetnej veci treba osobitne zdôrazniť
striktnú zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní ním
žiadaného zabezpečovacieho opatrenia.

14. Tak, ako je už uvedené vyššie, vo veci samej uplatňuje žalobca nárok zo zmenky, ale v návrhu na

vydanie zabezpečovacieho opatrenia žiada vydať rozhodnutie súdu na zabezpečenie splnenia záväzku
zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu.

15. Žalovaný vo svojom odvolaní učinil relatívne námietky vo vzťahu k zmene obsahu zmenkového
vzťahu, nakoľko uviedol, že Uznaním dlhu a uzavretím Dohody o splátkach došlo k modifikácií splatnosti

zmenky ako aj k čiastočnej úhrade žalovanej sumy, preto považoval dôvody, na základe ktorých súd
vyhovel návrhu na zriadenie záložného práva za zaniknuté.

16. Odvolací súd poukazuje na to, že zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana peňažného
nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená.

Zabezpečovacie opatrenie má tak posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť
svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak
existenciu nároku, jednak existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Taktiež je
povinný vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo. Dokazovanie má v
tomto konaní povahu osvedčovania. Uvedené znamená, že sa na základe dostupných dôkazných

prostriedkovzisťujúrelevantnéskutočnosti,pričomsanemusídodržaťformalizovanýpostupprocesného
dokazovania. Osvedčenie teda znamená, že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočností, prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom
na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako nanajvýš pravdepodobný.

17. Odvolací súd mal zo spisového materiálu preukázané, že žalobca sa návrhom na vydanie
zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 13.7.2020 domáhal zriadenia záložného práva na byte č. XX v
apartmánovom dome časť E., č. vchodu: o, v stavbe so súpisným číslom XXX, postavenom na pozemku
registra C č. 699/171 o výmere 798 m2, zapísanom na LV č. XXXX, okres T., obec U. L., katastrálne
územie U. L. vo vlastníctve žalovaného za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu zo zmluvy o

prevode vlastníctva bytu zo dňa 3.10.2019 vo výške 41.952,- eur. V tejto súvislosti je nevyhnutné
opakovane poukázať na skutočnosť, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáha zaplatenia sumy
41.952,- eur, zmenkového úroku vo výške 0,03 % denne zo sumy 41.952,- eur od 3.10.2019 do
zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 41.952,- eur od 1.4.2020 do zaplatenia,
titulom neuhradenia zmenkovej sumy v lehote splatnosti zmenky, teda do 31.3.2020, pričom ako dôkaz

na preukázanie svojich tvrdení predložil zmenku vystavenú žalovaným dňa 3.10.2019 na rad žalobcu.

18. Ako odvolací súd vyššie konštatoval, aby súd mohol vyhovieť návrhu na zriadenie záložného
práva, musí osvedčiť existenciu nároku a existenciu dôvodnej obavy, že uvedený nárok nebude
možné v exekúcii vymôcť. Osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana

je nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V prejednávanom prípade
žalobca odvodzoval svoj nárok uplatnený žalobou vo veci samej z titulu vystavenej vlastnej zmenky,
ktorú vystaviteľ v lehote splatnosti v platobnom mieste neuhradil. Ako sám žalobca uvádza kúpna cena
predmetu kúpy bola na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu rozvrhnutá do dvoch častí, pričomprvá časť bola uhradená na základe vystavenej vlastnej zmenky vo výške 41.952,- eur pri podpise
Zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Z dôvodu, že žalovaný v lehote splatnosti zmenky túto remitentovi
- žalobcovi nezaplatil, tento sa žalobou domáhal zaplatenia nárokov plynúcich z predmetnej zmenky.

Poukazujúc na uvedené sa javí návrh žalobcu na zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti žalovaného
za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 3.10.2019 vo
výške 41.952,- eur ako nedôvodný, nakoľko žalobca sa žalobou nedomáha priznania pohľadávky titulom
nezaplateniakúpnejcenyzozmluvyoprevodevlastníctvabytuzodňa3.10.2019aletitulomneuhradenia
zmenkovej sumy. Žalobca sa tak domáha zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti žalovaného za

účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky zo zmluvy a nie zo zmenky, ktorej judikovanie si
uplatňuje v konaní vo veci samej. Neboli preto naplnené zákonné podmienky stanovené v § 343 ods.
1 CSP.

19. V súvislosti s uvedeným považuje odvolací súd za potrebné poukázať na osobitý charakter zmenky
ako listinného cenného papiera, v ktorom sú inkorporované práva. V zmysle zákona č. 191/1950

Zb. zmenkový a šekový zákon, zmenka predstavuje písomný právny úkon, v ktorom sa zmenkový
dlžník, čiže osoba, ktorá na zmenkovú listinu napísala svoje záväzkové vyhlásenie a podpísala ho,
zaväzuje zaplatiť majiteľovi zmenky v čase a v mieste určenom na zmenke peňažnú sumu, rovnako
v nej obsiahnutú. Zmenkový záväzok je abstraktný záväzok, ktorý je právne nezávislý od základného
právneho pomeru, má samostatnú právnu povahu a existenciu a iba za predpokladu vznesenia

relatívnych námietok zo strany zmenkového dlžníka vyplývajúceho z kauzálneho pomeru je možné
posudzovať existenciu kauzy, zmenu obsahu zmenkového záväzku, resp. čiastočné úhrady zmenkovej
sumy, ktoré však nie sú zapísané (vykonané proti samotnej zmenke) na zmenke ako listine. Uvedené
námietky však posúdi súd prvej inštancie pri rozhodovaní o predmete sporu, teda pri rozhodovaní o
zaviazaní žalovaného na zaplatenie sumy 41.952,- eur s príslušenstvom, a preto sa nimi odvolací súd

bližšie nezaoberal. Odvolací súd prihliadol na žalovaným v odvolaní uplatnenú námietku neosvedčenia
existencie konkrétneho nároku žalobcu zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 3.10.2019, ktorého
zabezpečenia sa žalobca návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia domáhal.

20.Nazákladeuvedenéhojenevyhnutnédospieťkzáveru,žesúdprvejinštanciedôslednenevyhodnotil

obsah návrhu na zabezpečovacie opatrenie a jeho súvislosť s konaním vo veci samej, a preto pri
aplikácii vyššie citovaných ustanovení CSP sa pomýlil, ak zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve žalovaného na zabezpečenie pohľadávky žalobcu zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu
zo dňa 3.10.2019, ak samotnou žalobou sa žalobca domáha zaplatenia sumy 41.952,- eur titulom
neuhradenia zmenkovej sumy v lehote jej splatnosti. Poukazujúc na uvedené odvolací súd postupom

podľa § 388 CSP zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 13.7.2020 zamietol.

21. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ale nerozhodoval o trovách konania pred
súdom prvej inštancie ani pred odvolacím súdom podľa § 396 ods. 2 CSP, keďže žalobca spolu s

návrhom na zriadenie záložného práva podľa § 343 CSP podal zároveň aj žalobu vo veci samej, teda
súd prvej inštancie bude pokračovať v konaní vo veci samej a v konečnom rozhodnutí podľa výsledku
konania rozhodne aj o trovách tohto konania, pretože predmetné rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktorým
sa konanie končí podľa § 262 ods. 1 CSP.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).