Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 28, 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Cdo/340/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3218200915
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:3218200915.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov
senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Martina Holiča, v spore žalobcov 1/ H. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. č. XXXX/X, L. X. L., 2/ C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXXX/X, L. X. L., obaja zastúpení
advokátskou kanceláriou JUDr. E. Mišíková & JUDr. Ing. R. Cádra, s.r.o., so sídlom Partizánska
2, Bratislava, IČO: 50 469 738, proti žalovaným 1/ KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance

Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom,
advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, 2/ G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. J.
XXX/XX, L. X. L., zastúpený JUDr. Petrom Ďurmekom, advokátom, so sídlom Sládkovičova 1172/34,
Bánovce nad Bebravou, o ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 2C/29/2018, o dovolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17Co/194/2019-165 z 26. novembra 2020 v spojení s opravným

uznesením č. k. 17Co/194/2019-225 zo 14. októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17Co/194/2019-165 z 26. novembra 2020 v spojení s
opravným uznesením č. k. 17Co/194/2019-225 zo 14. októbra 2021 z r u š u j e a vec mu vracia na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom č. k. 2C/29/2018-120 z 28. augusta 2019 rozhodoval

o nároku žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do práv na ochranu osobnosti,
ku ktorému malo dôjsť v dôsledku dopravnej nehody zavinenej žalovaným v 2. rade, pri ktorej zomrela
ich šestnásťročná dcéra. Súd prvej inštancie uložil žalovaným zaplatiť 30 000 eur každému zo žalobcov,
vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcom priznal plnú náhradu trov konania.

2. Na odvolanie žalovaného v 1. rade Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 17Co/194/2019-165 z 26.

novembra 2020 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku v časti o zaplatenie
10 000 eur žalobcovi v 1. rade a o zaplatenie 10 000 eur žalobkyni v 2. rade zmenil tak, že žalobu
zamietol, v zostávajúcej napadnutej časti vyhovujúceho výroku, t.j. o zaplatenie 20 000 eur žalobcovi v
1. rade a o zaplatenie 20 000 eur žalobkyni v 2. rade rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobcom
priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Odvolací súd nepovažoval za opodstatnené námietky o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia
a nesprávnom posúdení otázky príčinnej súvislosti. Ohľadne existencie príčinnej súvislosti poukázal
na závery súdu prvej inštancie a v tomto kontexte tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky R 61/2018 týkajúce sa pasívnej vecnej legitimácie, v ktorom najvyšší súd vyslovil záver,
že škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých
obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a poisťovňa je v spore o náhradutakejto ujmy pasívne vecne legitimovaná. Na závery uvedeného rozhodnutia nadviazal najvyšší súd
aj v neskoršej rozhodovacej praxi (v rozhodnutiach sp. zn. 6Cdo/143/2017 z 27.2.2018, sp. zn.
6Cdo/206/2017 z 27.2.2018 alebo sp. zn. 8Cdo/6/2018 z 27.9.2018), ktorá v súčasnosti predstavuje

ustálenú rozhodovaciu prax. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/73/2006
z 30.1.2007 (R 61/2008), na ktoré sa odvolával žalovaný v 1. rade, nemožno podľa odvolacieho súdu
aplikovať v tomto spore, nakoľko sa týka náhrady straty na zárobku a náhrady sťaženia spoločenského
uplatnenia a nie náhrady nemajetkovej ujmy za zásah do práv na ochranu osobnosti. Odvolací súd
poukázal aj na rozsiahle skutkové zistenia súdu prvej inštancie, z ktorých za významné pre rozhodnutie

považoval najmä povahu rodinných vzťahov a intenzitu citových väzieb medzi žalobcami a nebohou,
ako aj okolnosti na strane žalovaného v 2. rade, a to nedbanlivostné zavinenie, úprimnú ľútosť, trestné
odsúdenie, osobné a majetkové pomery, a tiež prihliadal na skutočnosť, že vzniku dopravnej nehody by
nebohá dokázala včasnou reakciou zabrániť.

4. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie nedostatočné porovnanie posudzovaného prípadu s

rozhodnutiami v obdobných veciach, z čoho pramenil nesprávny záver súdu prvej inštancie o výške
primeranej náhrady (ktorú určil v sume 30 000 eur pre každého zo žalobcov). Poukazujúc na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/154/2010 a 4Cdo/139/2011, rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 24Co/479/2012 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/470/2011
odvolací súd korigoval priznanú náhradu na sumu 20 000 eur pre každého z rodičov.

5. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný v 1. rade dovolanie, ktorého prípustnosť
vyvodzoval z § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 psím. a/ Civilného sporového poriadku a žiadal, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako aj prvostupňový rozsudok
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal,

že krajský súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace
procesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.Uvedenúvadudovolateľ
vzhliadol v tom, že rozsudky oboch súdov nižších stupňov nie sú dostatočne odôvodnené vo vzťahu k
argumentácii dovolateľa. Takisto namietal, že mu nebolo oznámené miesto a čas vyhlásenia rozsudku
odvolacieho súdu, aj keď o to v podanom odvolaní požiadal, čo je potrebné považovať za porušenie

práva na spravodlivý proces. Namietal nesprávne právne závery súdov oboch nižších stupňov ohľadne
posúdenia povinnosti nahradiť nemajetkovú ujmu pozostalým (žalobcom), nakoľko podľa jeho názoru
je poistiteľ (dovolateľ) oslobodený od povinnosti plniť za poisteného škodu (nemajetkovú ujmu), a to z
dôvodu absencie priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, keďže žalobcovia neboli účastníkmi
dopravnej nehody a v tomto konaní sa domáhajú nárokov odvodených od prvotného následku dopravnej

nehody a vo vzťahu k tomu nároku možno o nich hovoriť ako o sekundárnej obeti.

6. Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu nesúhlasili s dôvodnosťou dovolacích námietok a navrhli
dovolanie odmietnuť a žalobcom priznať náhradu trov dovolacieho konania.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 35 Civilného sporového poriadku), po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku) strana zastúpená
v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku), v ktorej neprospech bolo napadnuté
rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku), skúmal bez nariadenia pojednávania (§
443 Civilného sporového poriadku), či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho

dovolacieho prieskumu, pričom dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je podľa § 420 písm. f/
Civilného sporového poriadku prípustné a súčasne tiež dôvodné.

8. Podľa § 419 Civilného sporového poriadku proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa.

9. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, a podmienky prípustnosti
dovolania sú uvedené v ustanoveniach § 420 a § 421 Civilného sporového poriadku. V preskúmavanej
veci žalovaný odôvodňoval prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. a/ Civilného
sporového poriadku.

10. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ Civilného
sporového poriadku, sú zásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súduznemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné
oprávnenia.

11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej

právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04,
I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

12. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že
sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť
súdu, teda sama procedúra prejednania veci (spôsob, akým súd viedol spor) znemožňujúca strane
sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj
R 129/1999 a 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno

vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom
súdu sa rozumie iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce
opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

13. Dovolateľ vo vzťahu k porušeniu jeho procesného práva odvolacím súdom v zmysle § 420 písm.

f/ Civilného sporového poriadku namieta, že odvolací súd rozhodol o jeho odvolaní bez nariadenia
pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku mu neoznámil napriek tomu, že o to v
podanom odvolaní výslovne požiadal.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že v odvolaní, ktorým žalovaný v 1. rade napadol rozsudok súdu prvej

inštancie, právny zástupca výslovne požiadal odvolací súd (v poslednom odseku textu odvolania), aby
ho o mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia upovedomil na e-mailovej adrese X..U..

15.Podľa§219ods.3Civilnéhosporovéhoporiadkuvoveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a

na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana
požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

16. Podľa § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku na konanie na odvolacom súde sa primerane
použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach (por. sp. zn. 3Cdo/179/2010, 3Cdo/236/2010,
7Cdo/38/2012) poukázal na ústavnoprávny a procesnoprávny rozmer verejného vyhlásenia rozsudku
a uviedol, že ak odvolací súd nerešpektuje predpoklady a zásady, za ktorých sa v súlade s právnym
poriadkom verejne vyhlasuje rozsudok, odníma účastníkovi konania možnosť pred súdom konať.

18. Povinnosť verejného vyhlásenia rozsudku v mene Slovenskej republiky je bezvýnimočná, verejné
vyhlásenie rozsudku súvisí s povinnosťou všeobecného súdu upovedomiť o tom účastníkov konania.
Účastníkkonaniamáprávobyťprítomnýnavyhlásenírozsudkusúdualenonsámmôžerozhodnúť,čisa
tohto zasadnutia zúčastní alebo nezúčastní (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 70/2010).

19. Pri verejnom vyhlásení rozsudku má len účastník, ktorý bol riadne oboznámený s časom a
miestom verejného vyhlásenia možnosť uplatniť svoje procesné práva priznávané mu pri tomto
procesnom úkone súdu. Obsahom procesného oprávnenia účastníka pri kontrole súdu vyhlasujúceho
rozsudok je predovšetkým jeho oprávnenie preveriť, či bol rozsudok v jeho veci vôbec vyhlásený.

Neprehliadnuteľným oprávnením účastníka je tu právo účastníka oboznámiť sa s tým, v akom zložení
súd vyhlásil rozsudok a s akým odôvodnením. Procesný nedostatok súdu pri tomto úkone, v dôsledku
ktorého sa poprie samotná podstata verejného vyhlásenia rozsudku možno napraviť len tým, že súd,ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku, napadnutý rozsudok zruší (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
3 MCdo 16/2011).

20. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/714/2015, publikovaného v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod
číslom R 9/2016, vyplýva, že k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom dochádza tiež vtedy,
keď odvolací súd v rozpore s ustanovením § 214 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku o mieste
a čase verejného vyhlásenia rozsudku neupovedomil elektronickými prostriedkami účastníka, ktorý

podľa § 45 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku požiadal o také doručovanie písomností. Nakoľko
aktuálny procesný predpis obsahuje obdobnú právnu úpravu predmetného procesného inštitútu (§ 219
ods. 3 Civilného sporového poriadku), na citovaných právnych záveroch zotrváva dovolací súd aj v
preskúmavanej veci.

21. Právny zástupca dovolateľa preukázateľne požiadal odvolací súd o upovedomenie o termíne

verejného vyhlásenia rozhodnutia na zadanú e-mailovu adresu. V spise sa však nenachádza záznam
svedčiaci o tom, že by odvolací súd túto žiadosť rešpektoval, a že by postupoval podľa § 219 ods. 3
Civilného sporového poriadku. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd oznámil miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu, avšak doklad o tom, že termín vyhlásenia rozsudku oznámil
zároveň aj elektronicky na e-mailovú adresu právneho zástupcu dovolateľa, sa v spise nenachádza.

22. Dovolací súd konštatuje, že nerešpektovaním ustanovenia § 219 ods. 3 vety druhej Civilného
sporového poriadku došlo k vážnemu procesnému pochybeniu odvolacieho súdu, ktoré znemožnilo
žalovanému v 1. rade uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
jeho práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ Civilného sporového poriadku. Dovolanie

žalovaného je preto v zmysle citovaného ustanovenia prípustné a zároveň aj dôvodné. Najvyšší súd
Slovenskejrepublikypretopodľa §449ods.1vspojenís§450Civilnéhosporovéhoporiadkunapadnutý
rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

23. Nakoľko vada, pre ktorú došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, spočívala v procesnom postupe

odvolacieho súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, a odvolací súd bude vo veci
znova rozhodovať, za danej situácie bolo bezpredmetné skúmať prípustnosť dovolacích námietok
smerujúcich proti samotnému rozhodnutiu odvolacieho súdu.

24. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež dovolacieho konania

(§ 453 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.