Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 1, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Tos/19/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6221010172
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6221010172.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD.
a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v trestnej veci obžalovaného L. N.
stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. a), Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 01.
marca 2022 o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/61/2021

zo dňa 14. februára 2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obžalovaného L. N. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením sp. zn. 3T/61/2021 zo dňa 14. februára 2022 samosudca Okresného súdu Veľký Krtíš podľa
§ 72 ods. 1 písm. b/ Tr. por., zamietol žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu. Podľa §
80 ods. 1 písm. b) Tr. por. súd neprijal písomný sľub obžalovaného a podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por.

väzbu obžalovaného nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Proti tomuto uzneseniu podal obžalovaný priamo do zápisnice o jeho výsluchu konanom dňa 14.02.2022
sťažnosť, ktorú zdôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa
16.02.2022. V sťažnosti v podstate uviedol, že vo veci predložil písomný sľub, ako aj žalobu mesta Veľký
Krtíš na vypratanie bytu, kde žije jeho družka s maloletými deťmi a kde hrozí, že budú deložovaní z

bytu bez bytovej náhrady, pretože od mesiaca jún 2021 neplatia nájomné, t.j. od vtedy ako bol vzatý
do väzby. Vzhľadom na uvedené uviedol, že žiadal, aby bola vypočutá jeho družka, ktorá vyhlásila, že
jej je ľúto, že podala trestné oznámenie a že sa ho nebojí, a že chce aby sa vrátil domov k maloletým
deťom. Akcentoval, že v prípade prepustenia z väzby by sa zamestnal a uhradil by dlžné nájomné a
zabránil by vyprataniu družky a detí z bytu. Namietal, že skutočnosť, že v záverečnej reči jeho obhajca
žiadal o jeho prepustenie z väzby, je dôležitá z toho pohľadu, že súd mal o takejto žiadosti rozhodnúť

pri odsudzujúcom rozsudku. Uviedol, že ďalšie trvanie väzby, ktorá trvá už 8 mesiacov je nedôvodné
a v podstate ďalšie trvanie väzby bude mať za následok deložovanie družky s deťmi z bytu, pričom
v žiadnom prípade nehrozí pokračovanie v trestnej činnosti, čo vyplýva aj z vykonaných dôkazov na
hlavnom pojednávaní. Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd rozhodol o jeho prepustení z
väzby na slobodu.

Podľa § 192 ods. 1/ písm. a/, b/ Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle uvedeného ustanovenia
krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného nebola dôvodne podaná.

Z obsahu predloženého trestného spisu vyplýva, že obvinený L. N. bol uznesením sudcu pre prípravné

konanie Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 0Tp/125/2021 zo dňa 19.06.2021 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Tpo/42/2021 zo dňa 30.06.2021, vzatý do väzby z dôvodu §71 ods. 1 písm. c) Tr. por. s tým, že väzba mu začala plynúť dňa 16.06.2021 od 22.35 hod. a vykonáva
sa v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica.

Dňa 18.08.2021 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš na obvineného L. N. obžalobu sp.
zn. Pv 197/21/6610-32 zo dňa 18.08.2021 za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.
2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na 138 písm. a) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., na tom
skutkovom základe, ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia. Uznesením okresného
súdu sp. zn. 3T/61/2021 zo dňa 13.09.2021, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. 4Tos/101/2021 zo dňa 12.10.2021 bol obžalovaný podľa § 72 ods. 1 písm. e), § 238 ods. 4
Tr. por. ponechaný vo väzbe z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Podľa § 80 ods. 1 písm.
c) Tr. por. jeho väzba nebola nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka. Následne v
priebehu hlavného pojednávania konaného dňa 15.11.2021 obžalovaný požiadal o prepustenie z väzby
na slobodu, o ktorej prvostupňový súd rozhodol uznesením sp. zn. 3T/61/2021 zo dňa 15.11.2021 tak,
že podľa § 72 ods. 1 písm. b) Tr. por. žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby zamietol a podľa §

80 ods. 1 písm. c) Tr. por. súd väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Dňa 17.01.2022 na hlavnom pojednávaní obhajca obžalovaného v záverečnej reči požiadal o
prepustenie obžalovaného z väzby na slobodu, o ktorej prvostupňový súd rozhodol sťažnosťou
napadnutýmuznesením.RozsudkomOkresnéhosúduVeľkýKrtíšsp.zn.3T/61/2021zodňa17.01.2022

bol obž. L. N. uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a),
b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., za čo mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov nepodmienečne so zaradením na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. bolo obžalovanému
uložené ochranné protialkoholické liečenie formou ambulantnou. Uvedený rozsudok nie je právoplatný,

pretože obžalovaný proti nemu podal odvolanie.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu konštatuje, že v súčasnom štádiu trestného konania
doposiaľ zabezpečené dôkazy nasvedčujú dôvodnosti trestného stíhania, ktoré je proti obžalovanému
vedené, pričom obžalovaný neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho

prepustenie z väzby na slobodu.

Pokiaľ ide o materiálne podmienky väzby, aj v súčasnom štádiu konania doposiaľ zistené skutočnosti
nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý je vedené trestné stíhanie bol spáchaný, tento má znaky
žalovaného prečinu, pričom zároveň existuje dôvodné podozrenie, že ho spáchal obžalovaný. V tomto

smere krajský súd opakovane, ako v ostatnom jeho rozhodnutí, poukazuje najmä na výpoveď v rámci
prípravného konania svedkyne - poškodenej C. W., ktorá podrobne popísala priebeh skutku, pre ktorý je
obžalovaný trestne stíhaný, a ktorá je podporená aj ďalšími zabezpečenými najmä listinnými dôkazmi,
a to najmä záznamom o dychovej skúške obžalovaného, ako aj závermi znaleckého posudku č. XX/
XXXX k osobe obžalovaného. Námietky sťažovateľa, ktorými spochybňuje dôvodnosť jeho trestného

stíhania, tak nateraz nie sú dôvodné. Krajský súd opakovane zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o väzbe
súdy nerozhodujú o vine, resp. nevine obžalovaného, ale posudzujú len to, či v danom štádiu trestného
konania zistené skutočnosti dostatočne odôvodňujú podozrenie, že konkrétna osoba je páchateľom
skutku, ktorý má byť trestným činom.

Ani na konkrétnych dôvodoch väzby sa doposiaľ nič nezmenilo, sú rovnaké tak, ako ich ustálil okresný
súd, keď rozhodoval o vzatí obžalovaného do väzby. Naďalej trvá dôvodná obava, že bude v trestnej
činnosti pokračovať. Z hľadiska posudzovania obavy podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. sú relevantné
tak závažnosť, charakter a okolnosti stíhanej trestnej činnosti, ako aj osoba obžalovaného, ktorý bol
doposiaľ už 3. krát súdne trestaný, vo všetkých prípadoch za úmyselnú trestnú činnosť. Dve odsúdenia

mu síce boli zahladené, uvedená skutočnosť však súdu v zmysle ustálenej súdnej praxe nebráni,
aby na ne prihliadal, a to pokiaľ ide o hodnotenie jeho osoby a sklonom k páchaniu trestnej činnosti.
Naposledy bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/1/2021 zo
dňa 15.02.2021, za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.,
ktorého sa dopustil voči svojej družke C. W., ktorá ako poškodená vystupuje aj v posudzovanej veci.

Za uvedenú trestnú činnosť mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon
ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky s probačným dohľadom,
zároveň mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných
návykovýchlátokvskúšobnejdobe.Aktuálnejtrestnejčinnostisatakmaldopustiťpočasplynutiaurčenejskúšobnej doby, a to dokonca napriek nariadenému probačnému dohľadu, pričom preukázateľne porušil
uložené obmedzenie. Relevantnou je aj tá skutočnosť, že obvinený býva v spoločnej domácnosti s
poškodenou, pričom dostatočným spôsobom nepreukázal, že by mal zabezpečené aj iné bývanie, za

ktorej situácie reálne hrozí existencia obavy v pokračovaní páchania trestnej činnosti, kedy aj pod
vplyvom alkoholu sa obvinený môže opakovane dopustiť násilia na poškodenej. V prípade obvineného
tak podľa krajského súdu ide osobu, ktorá ma sklony k páchaniu trestnej činnosti a porušovanie noriem
spoločenského správania sa, pričom vzhľadom na požívanie alkoholu, zároveň ktorý má na neho
deliberujúce účinky, u neho plne odôvodňujú existenciu obavy v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., teda

žepoprepustenízväzbynaslobodubudepokračovaťvtrestnejčinnosti,resp.vykonátrestnýčin,ktorým
mal hroziť. Keďže okresný súd napadnuté uznesenie podrobne odôvodnil a krajský súd sa s dôvodmi
uvedenými v napadnutom uznesení v plnom rozsahu stotožnil, na odôvodnenie napadnutého uznesenia
v podrobnostiach poukazuje, keďže opakovať správne a podrobné dôvody zákonného rozhodnutia
by bolo nadbytočné. V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva, v zmysle ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie
odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92,
body 59-60). Predpokladom tohto postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné
rozhodnutie podriadeného súdu možno pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania,
rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k

sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Dôvody na väzobné stíhanie obžalovaného sú preto podľa názoru krajského súdu dané aj po podaní
obžaloby, a na uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť, že vo veci bol vydaný rozsudok, ktorým
mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov nepodmienečne, so zaradením do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže tento nie je právoplatný, pretože v dôsledku
podaného odvolania, bola vec predložená na rozhodnutie o tomto odvolaní odvolaciemu súdu. Inak
povedané, v prípade prepustenia obžalovaného z väzby na slobodu pred nadobudnutím právoplatnosti
rozsudku prvostupňového súdu, bude obžalovanému bez akýchkoľvek obmedzení umožnený priamy
kontakt s poškodenou, v dôsledku čoho, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, u neho reálne

hrozí, že bude v trestnej činnosti pokračovať, resp. vykoná trest, ktorým hrozil.

V danom prípade boli splnené aj formálne podmienky rozhodovania o väzbe, pričom doterajšia dĺžka
trvania väzby obžalovaného zodpovedá zákonnému ustanoveniu § 76 Tr. por.

Podľa § 72 ods. 2 veta prvá Tr. por. odôvodnenie rozhodnutia o väzbe obsahuje aj uvedenie skutkových
okolností, o ktoré sa výrok rozhodnutia o väzbe opiera, ktoré preukazujú dôvodnosť trestného stíhania
a konkrétne skutočnosti, ktoré zakladajú dôvod väzby podľa § 71; v odôvodnení sa súd vysporiada aj
s tým, prečo nenahradil väzbu podľa § 80 alebo § 81.

Krajský súd uvádza, že v nadväznosti na novelu Trestného poriadku č. 308/2021 Z.z. má orgán
rozhodujúci o väzbe podľa § 71 ods. 1 písm. a) a písm. c) Tr. por. povinnosť zvažovať možnosť
nahradenia väzby u obvineného/obžalovaného iným opatrením podľa § 80 alebo § 81. S poukazom
na nález Ústavného súdu SR č. 67/2013-41 a novelu Trestného poriadku č.
308/2021 Z.z. je povinnosťou súdu skúmať, či účel väzby nemožno dosiahnuť dohľadom probačného a

mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por., obligatórne. V posudzovanej veci pre aplikáciu
uvedeného opatrenia nahradzujúceho väzbu nestačí, aby obžalovaný splnil predpísané podmienky, ale
príslušné opatrenie musí byť vzhľadom na povahu trestnej činnosti, jej závažnosť a osobu obvineného,
dostatočným k tomu, aby sa dosiahol účel väzby. Pritom uvedené opatrenia možno použiť, iba ak
to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. V tomto štádiu konania považuje krajský súd uvedené

opatrenie za nedostatočné na dosiahnutie účelu väzby. Krajský súd sa teda stotožnil s rozhodnutím
okresného súdu, keď tento v zmysle § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. väzbu obžalovaného nenahradil
dohľadom probačného a mediačného úradníka. Ani krajský súd nepovažoval tento inštitút nateraz v
súčasnom štádiu trestného konania na nahradenie väzby za dostatočný, a to s ohľadom na osobu
obžalovaného u ktorého požívanie alkoholu má odbrzďujúci vplyv, ako aj povahu prejednávaného

prípadu, prihliadajúc na jej charakter, spôsob a okolnosti žalovanej trestnej činnosti. Z rovnakých
dôvodov sa krajský súd stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, keď tento v zmysle § 80 ods. 1
písm. b) Tr. por. neprijal písomný sľub obžalovaného, keďže ani kombinácia uvedených inštitútov by na
nahradenie väzby nebola dostatočnou.Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak,
že sťažnosť obžalovaného podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s §
180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.