Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/20/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119201913
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5119201913.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v spore žalobcu: EUROPE CONSTRUCTION

LLC, 2020 Cattlemen Road Suite 100, Sarasota, FL 34236, Spojené štáty americké, doručovacia adresa
v SR: Vajanského 363, 024 01 Kysucké Nové Mesto, proti žalovanému: 1/ JAGE, s.r.o., so sídlom Cesta
do Rudiny 3106/28A, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 397 512, 2/ DATYS INVEST s.r.o., so
sídlom Rudinská cesta 629, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 50 704 451, 3/ DATYS s.r.o., so sídlom
Rudinská cesta 629, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 46 299 394, žalovaný 1/, 2/ a 3/ zast. Advokátska
kancelária JUDr. Michal Krnáč, s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 52 791
777, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovanému v rade 1/,žalovanému v rade 2/ a žalovanému v rade 3/ sa priznáva nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.02.2019 sa domáhal určenia, že kúpna zmluva
V XXXX/XXXX, povolená dňa 08.11.2016, zámenná zmluva V XXX/XXXX, povolená dňa 29.05.2017,
kúpna zmluva V XXXX/XXXX, povolená dňa 17.10.2018, uzatvorené medzi Žilinská regionálna

železnica, a.s. a žalovaným v rade 1/, sú voči žalobcovi právne neúčinné. Zároveň sa domáhal určenia,
že Kúpna zmluva V XXXX/XX, povolená dňa 21.09.2017 a Kúpna zmluva V XXX/XXXX, povolená
dňa 16.04.2018, obe uzatvorené medzi Žilinská regionálna železnica, a.s. a žalovaným v rade 2/,
sú voči žalobcovi právne neúčinné a taktiež Kúpna zmluva V XXX/XXXX, povolená dňa 05.03.2018,
uzatvorená medzi Žilinská regionálna železnica, a.s. a žalovaným v rade 3/, sú voči žalobcovi právne
neúčinné. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 01.06.2019 došlo k podpísaniu nájomnej zmluvy medzi
spoločnosťou Žilinská regionálna železnica, a.s., ktorá bola výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej

na LV č. XXX v podiele X/X ako prenajímateľom, zastúpenej J.. M. W. a spoločnosťou REALSTAV
Slovakia ako nájomcom, zastúpenej JUDr. Q. S.. Predmetom nájmu bola časť o výmere 6.000 m2
z areálu SAD vedeného na LV č. XXX. Celková výmera areálu bola 12.396 m2. Nájomná zmluva
sa uzatvorila na základe dohody o budúcom predaji areálu SAD vedeného na LV č. XXX medzi Q..
Q. S. a J.. M. W.. Uvedená zmluva o nájme dočasne umožňovala užívanie areálu SAD spoločnosti
REALSTAV Slovakia, spol. s r.o. a po podpísaní dodatku č. 1 spoločnosti Real Invest, spol. s r.o.
do doby úplného splatenia a odpracovania dohodnutej kúpnej ceny. V zmysle čl. 7, bod 7.1 bola

doba nájmu uzatvorená na dobu určitú od 01.06.2009 do okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX v podiele 1/1 nájomcom. Kúpna cena bola dohodnutá na
750.000,- eur, pričom cena mala byť uhradená tak, že 500.000,- bude postupne vyplatená a zvyšných
250.000,- eur odpracujú firmy Q.. Q. S. pre firmy, ktoré vlastní J.. M. W.. Na základe dohody o budúcomodkúpení areálu SAD formou finančných splátok a odpracovaním v prospech spoločnosti J.. M. W.
začali spoločnosti REALSTAV, s.r.o., REALSTAV Slovakia, spol. s r.o. a Real Invest, spol. s r.o. napĺňať
dohodu postupným splácaním a odpracovaním kúpnej ceny za areál SAD a takouto formou splácať

zálohy z kúpnej ceny areálu SAD. Prvá splátka kúpnej ceny za areál sa realizovala tak, že dňa 23.07.
vydala spoločnosť Regionálne obchodné centrum faktúru na sumu 107.100,- eur, ktorá bola aj v plnej
výške uhradená. V období r. 2011 boli vykonané platby prevodom z účtov spoločnosti Q.. Q. S. v
prospech účtov spoločnosti J.. M. W. na základe jeho opakovaných žiadostí o ďalšie peňažné platby
z kúpnej ceny, a to celkovo vo výške 99.000,- eur na základe dohody o splátkach z kúpnej ceny

areálu SAD bez variabilného symbolu. Spoločnosť REALSTAV, spol. s r.o. vykonávala práce a dodávky,
ktoré boli fakturované spoločnosťou J.. W., a to Žilinská regionálna železnica, a.s. v celkovej sume
32.368,- eur. Spoločnosť REALSTAV, spol. s r.o. vykonala práce a dodávky, ktoré boli fakturované
spoločnosti Regionálne obchodné centrum, a.s. vo výške 31.892,- eur. Spoločnosť REALSTAV, spol.
s r.o. vykonala práce a dodávky fakturované spoločnosti M. W., a to OSS, s.r.o. vo výške 177.300,13
eur. Spoločnosť REALSTAV Slovakia, spol. s r.o. vykonala práce a dodávky fakturované pre Žilinskú

regionálnu železnicu, a.s. vo výške 159.224,80 eur a REALSTAV Slovakia, spol. s r.o. vykonávala
práce a dodávky fakturované spoločnosti OSS, s.r.o. v celkovej výške 4.221,03 eur a Regionálnemu
obchodnému centru, a.s. vo výške 144.726,66 eur a spoločnosť Real Invest, spol. s r.o. fakturovala
práce Žilinskej regionálnej železnici, a.s. vo výške 182.872,20 eur. Celkové finančné plnenia a dodávky
služieb zo strany týchto spoločností v prospech spriaznených spoločností J.. W. bolo podmienené

výhradne presvedčením, že ide o úhrady zálohy v zmysle dohody, následne dôjde k započítaniu voči
kúpnej cene areálu SAD. J.. W. mal právo si voči týmto výkonom započítať svoje náklady za nájom
areálu SAD, vodné, stočné a energie. Dňa 10.02.2015 došlo medzi spoločnosťou REALSTAV, s.r.o. a
žalobcom k uzatvoreniu zmlúv o postúpení pohľadávok voči dlžníkovi, a to vo výške 32.368,- eur, vo
výške 31.892,- eur, vo výške 177.300,13 eur a dňa 12.02.2015 došlo medzi spoločnosťou REALSTAV

Slovakia, spol. s r.o. a žalobcom k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok voči dlžníkovi Žilinská
regionálna železnica vo výške 159.224,80 eur, voči dlžníkovi Regionálne obchodné centrum, a.s. vo
výške 144.726,66 eur, voči dlžníkovi OSS, s.r.o. vo výške 4.221,03 eur a dňa 13.02.2015 došlo medzi
spoločnosťou Real Invest, spol. s r.o. a žalobcom k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok voči
dlžníkovi Žilinská regionálna železnica, a.s. vo výške 182.872,20 eur. Žalobca mal za to, že J.. M. W.

pristúpi v zmysle dohody k zúčtovaniu prijatých záloh na kúpnu cenu areálu SAD. Napriek tomu J..
M. W. v snahe vyhnúť sa povinnosti previesť areál v prospech J.. Q. S. na základe vopred prijatých
zálohovýchplatiebpredmetnúnehnuteľnosťpočastiachrozpredal,pričomboliuzatvorenékúpnezmluvy
so žalovanými. Žalobca sa dôvodne domnieva, že žalovaný v rade 1/, v rade 2/ a v rade 3/ uzatvorením
jednotlivých kúpnych zmlúv ukrátili žalobcu. Žalobca má za to, že nie je možné od neho spravodlivo

očakávať, aby svoje nároky uplatňoval iba voči dlžníkovi. Uvedené korporátne spoločnosti vzhľadom
na svoje celkové záväzky, záložné práva bánk a mizivé peniaze na účtoch nie sú spôsobilé vrátiť
prijatú zálohovú platbu vo výške 206.100,- eur a uhradiť odpracované práce a dodávky v celkovej
sume 732.604,82 eur, vzhľadom k tomu, k čomu žalobca požaduje uspokojenie svojej pohľadávky z
toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Dňa 08.11.2016 bola povolená

katastrálnym úradom prvá kúpna zmluva, na základe ktorej predal J.. M. W. prvú časť areálu SAD
a teda od uvedeného dňa odpadol právny dôvod na prijatie zálohových platieb zo strany spoločnosti
Q.. S.. Je dôvodné konštatovať, že došlo k úmyselnému odmietnutiu predať nehnuteľnosť v zmysle
pôvodnej dohody. Dňa 12.06.2013 bola prevedená na spoločnosť Žilinská regionálna železnica, a.s.
nehnuteľnosť vo vlastníctve nájomcu vo výške 72.242,- eur ako záloha na ďalšie splatenie kúpnej ceny

areálu. Hoci J.. W. areál SAD od 08.11.2016 začal predávať tretím osobám, uvedenú nehnuteľnosť
späť dobrovoľne nevrátil, hoci bol k tomu vyzývaný. Následne nepreberal poštu a vo svojom vyjadrení
pre kataster účelovo spochybňoval platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy, čím robil úmyselné prieťahy
späť k prevodu nehnuteľností napriek vedomiu, že kúpnu cenu nezaplatil a ani nezapočítal voči kúpnej
cene areálu SAD. Žalovaní v rade 1/ - 3/ pri uzatváraní zmluvy o predaji jednotlivých častí pôvodnej

nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX mali vedomosť o tom, že sa jedná o predaj nehnuteľností patriacich
do užívania spoločnosti REALSTAV Slovakia, spol. s r.o. od r. 2009 do 15.04.2015. Žalovaný v rade
2/ poznal priebeh rekonštrukčných prác, lebo jeho kamióny vozili strešnú krytinu a stavebný materiál
na bývalý areál SAD. V priestoroch areálu podľa zápisníc o odovzdaní zostal majetok nájomcu, rôzny
stavebný materiál, zdvihák na autá a podobne, s ktorými žalovaní v rade 1/, v rade 2/ a v rade 3/ nakladali

ako s vlastným. O prijatých zálohových platbách vykonaných rekonštrukciami a postupnom splácaní mali
vedomosť okrem kupujúcich všetci zamestnanci, ako aj podnájomníci spoločnosti REALSTAV Slovakia,
spol. s r.o. Z uvedeného vyplýva, že kupujúci mali dostatok informácií a rovnako mali vedomosť o stave
vecí okolo nehnuteľností vedenej na LV č. XXX. Chodili sa pýtať na areál SAD ako to je, teda malivedomosť aj o tom, že pôvodný nájomca okrem uhradených záloh investoval značnú finančnú sumu do
rekonštrukcie SAD od r. 2009 do r. 2015. Žalovaný v rade 2/ prebral obchodný zámer bývalého nájomcu.
V súčasnej dobe stavia čerpaciu stanicu s umývačkou, na ktorú mal bývalý nájomca vypracovanú

štúdiu a všetky tieto podklady mal Ing. W. ako vlastník nehnuteľností k dispozícii. Žalovaní v rade 1/,
2/ a 3/ odignorovaním existencie uvedených prekážok predaja naplnili podmienky nepriameho úmyslu.
Dotknuté zmluvy boli uzatvorené v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, a teda nemožno
im priznať príslušnú ochranu.

2. Právny zástupca žalovaných v rade 1/, 2/ a 3/ sa vyjadril podaním zo dňa 24.09.2019, v ktorom
poukázal na to, že žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko v rámci podanej
žaloby len odkazuje na viaceré okolnosti a úkony, ktoré by mali byť vykonané jeho právnymi
predchodcami, avšak nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce existenciu práv, ktorých sa takéto úkony
majú týkať. Žalobca nepreukázal reálnu existenciu postupovaných pohľadávok, t.j. nepredložil žiadne
faktúry, nepredložil ani samotnú zmluvu o postúpení. Žiadna zo žalobcom uvádzaných faktúr nie je

ani len prílohou oznámení o postúpení pohľadávok a bez ďalšieho sa žalobca teda nemôže domáhať
priznania nárokov, ktorých existencia je pochybná. Taktiež žalobcom tvrdené skutočnosti nevyplývajú
z dôkazov, ktoré predložil spolu so žalobou a tak je na mieste akékoľvek jeho nároky spochybniť.
Pokiaľ žalobca uviedol, že jeho právny predchodca, spoločnosť REALSTAV Slovakia, spol. s r.o.,
uzatvorilakonájomcadňa01.06.2009nájomnúzmluvusprenajímateľom-Žilinskáregionálnaželeznica,

a.s. ako vlastníkom nehnuteľnosti, predmetom ktorej bolo prenesenie pozemkov a stavieb v celkovej
výmere 6.000 m2 do užívania nájomcu, a že táto nájomná zmluva bola uzatvorená na základe
dohody nájomcov a prenajímateľa o budúcom predaji predmetného areálu do vlastníctva nájomcu a táto
nájomnázmluvamalalenumožniťnájomcoviužívaťpredmetnénehnuteľnostidodobyúplnéhosplatenia
a odpracovania dohodnutej kúpnej ceny, tak v tejto súvislosti uvádza právny zástupca žalovaných,

že tvrdenia žalobcu nevyplývajú z ním predložených dôkazov. Ide o účelové a zavádzajúce tvrdenia
žalobcu. Predmetná zmluva o nájme zastavaných plôch a nebytových priestorov č. X/XXXX v čl. 7,
bod 7.1 stanovuje, že táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú do okamihu nadobudnutia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, kedy sa za deň nadobudnutia vlastníckeho práva považuje deň nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu v súlade s kúpnou zmluvou, ktorú chcú zmluvné strany v

blízkej budúcnosti uzatvoriť. V prípade, ak kúpna zmluva nebude v blízkej dobe uzatvorená, najneskôr
do konca roka 2009, zmluvné strany sa dohodli, že táto zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú. Z
priložených dôkazov vyplýva, že zmluvné strany nájomnej zmluvy uzatvorili dňa 31.12.2012 dodatok č.
1 k nájomnej zmluve, na základe ktorého došlo k zmene v osobe nájomcu, kedy sa novým nájomcom
s účinnosťou od 01.01.2013 stala spoločnosť Real Invest, spol. s r.o. Z uvedeného tak jednoznačne

vyplýva, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo, nakoľko táto mala byť podľa bodu 7.1 nájomnej zmluvy
uzatvorená najneskôr do konca r. 2009, inak bolo dohodnuté, že nájomná zmluva je uzatvorená na dobu
neurčitú. Nakoľko dňa 31.12.2012 strany uzatvorili dodatok k nájomnej zmluve, je zrejmé, že nedošlo
k prevodu vlastníckeho práva k predmetu nájmu, a preto sa doba trvania nájomnej zmluvy zmenila na
dobuneurčitú.Súčasnepoukázalnafakt,žeanisamotnýdodatoknepripomínaskutočnosť,žebydošlok

uzatvoreniu kúpnej zmluvy, resp. že by zo strany pôvodného nájomcu, spoločnosti REALSTAV Slovakia,
došlo k akejkoľvek úhrade kúpnej ceny, aj čo len čiastočnej. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
ani skutočnosť, že medzi spoločnosťou Žilinská regionálna železnica a spoločnosť REALSTAV Slovakia
došlo k dohode o výške kúpnej ceny 750.000,- a predovšetkým o tom, akým spôsobom mala byť táto zo
strany spoločnosti REALSTAV Slovakia uhrádzaná. Zo strany žalobcu nedošlo k predloženiu žiadnych

potvrdení, ktorými by preukázal vykonanie predmetných úhrad prevodom na účty či iným spôsobom
a žalobca nielenže nepredložil takéto doklady, ale nepredložil ani faktúry vystavené spoločnosťami
REALSTAV spol. s r.o., REALSTAV Slovakia a Real Invest, spol. s r.o. za práce a dodávky vykonané pre
spoločnosti Žilinská regionálna železnica, Regionálne obchodné centrum, a.s., OSS, s.r.o., ani zmluvy,
na základe ktorých tieto práce a dodávky mali byť vykonané a potvrdenie o vykonaní týchto prác a

dodávok, ktoré by preukazovali nárok uvedených spoločností na ich zaplatenie, ak by tu takýto nárok
aj bol. Čo sa týka faktúry OF100716, ktorá bola predložená žalobcom a bola vystavená spoločnosťou
Regionálne obchodné centrum, a.s. titulom zmluvy zo dňa 15.06.2009, tak táto faktúra bola vystavená
subjektom odlišným od vlastníka, prenajímateľa predmetných nehnuteľností a právnym dôvodom jej
vzniku je zmluva medzi spoločnosťou Regionálne obchodné centrum, a.s. a spoločnosťou REALSTAV

Slovakia. Nie je tak zrejmé, na základe akej skutočnosti by mala byť úhrada tejto faktúry započítaná na
úhradu kúpnej ceny za prevod predmetných nehnuteľností. Zdôraznil, že žalobca nepreukázal, že by
medzi spoločnosťou REALSTAV Slovakia a spoločnosťou Žilinská regionálna železnica naozaj došlo k
uzatvoreniu tejto kúpnej zmluvy, na ktorú vo svojej žalobe neustále odkazuje žalobca. Taktiež nevyplývaani z predložených dôkazov ani existencia žiadnej dohody medzi Ing. W. a spoločnosťami Q.. S. o
započítavaní úhrad faktúr, či iných úhrad ako ani dôvod, prečo by práve W. mal nejakú dohodu s
obdobným obsahom s S. uzatvoriť. Právny zástupca žalovaných rozporoval tvrdenia žalobcu a jeho

konanie považuje v rozpore s dobrými mravmi a základnými princípmi ochrany oprávnených záujmov
a práv žalovaných. Žalobca len odkazuje na jeho vlastné domnienky. Má za to, že žalobca žiadnym
spôsobomnepreukázal,žejeveriteľomvovzťahukpôvodnémuvlastníkovinehnuteľnostíanepreukázal,
že by žalovaní ako druhá strana napadnutých úkonov o úmysle týmto spôsobom ukrátiť žalobcu ako
veriteľavedeli.Žalobcanepreukázalžiadennaliehavýprávnyzáujemnaurčeníneúčinnostinapadnutých

zmlúv a žiada žalobu zamietnuť. (čl. 115)

3. Žalobca sa podaním zo dňa 29.11.2019 vyjadril k vyjadreniu žalovaných s tým, že navrhol výsluch
J.. W., Q.. S., F. S., medzi ktorými došlo k vzájomnej dohode o spôsobe odkúpenia areálu, ako aj
zrealizovaniu prác a dodávok a k ich úhradám v prospech spoločnosti J.. W.. Zároveň požadoval
predložiť výpisy z účtovných kníh všetkých spoločností J.. W.. Poukázal na skutočnosť, že po celú dobu

trvania prác a dodávok žiadna zo spoločností J.. W. v prospech dodávajúcich spoločností nevykonala
ani jednu platbu prevodom cez účet. J.. W. trval výhradne na podpisovaní platieb v hotovosti, pričom ani
v jednom prípade nedošlo k skutočnému odovzdaniu peňazí, lebo vždy sľúbil, že príslušná podpísaná
suma sa započíta do kúpnej ceny areálu SAD. Nakoľko k započítaniu voči kúpnej cene nedošlo, ani
nedošlo k jej fyzickej úhrade, jednotlivé spoločnosti svoje pohľadávky postúpili žalobcovi. Poukázal na

oznámenie o postúpení pohľadávok, z ktorých obsahu jednoznačne vyplýva, kto pohľadávku postupuje,
kto je postupníkom a na základe akej faktúry s presným vypísaním jej čísla, dňa dodania ako aj lehoty
splatnosti a sumy a žalobca má pri každom oznámení o postúpení doručenie vykázané. Zároveň navrhol
vypočuť C.L. ktorý v danej dobe pracoval na areáli ako zásobovač a správca. Žalobca predložil aj CD
s fotografiami pasportizácie pôvodného stavu areálu SAD.

4. Podaním z 27.01.2020 sa vyjadril právny zástupca žalovaných k vyjadreniu žalobcu, ktorým zotrval
na svojich vyjadreniach s tým, že žalobca nepreukázal, že z jeho strany, resp. zo strany jeho
právnych predchodcov došlo k splneniu podmienok, za ktorých je možné sa domáhať vyslovenia
neúčinnosti príslušných právnych úkonov, teda že v čase podania žaloby má žalobca, resp. jeho

právni predchodcovia, pohľadávky voči spoločnosti Žilinská regionálna železnica, a.s. ako prevodcovi
vlastníckeho práva vo vzťahu k napádaným právnym úkonom, ktorých uspokojenie malo byť týmito
úkonmi zmarené či ohrozené.

5. Po vykonaní všetkých procesných úkonov súd nariadil pojednávania, na ktoré predvolal všetky

strany konania. Pojednávania boli nariadené na 23.04., 25.06., 23.07., 27.08., 08.10. a 10.12.2020.
Na nariadené pojednávanie 25.06.2020 sa žalobca ospravedlnil z dôvodu PN od 15.06.2020 s tým, že
predložil PN (čl. 260). Následne bolo pojednávanie odročené na 23.07.2020, ktoré žalobca taktiež žiadal
odročiť podaním doručeným súdu osobne dňa 22.07.2020 (1 deň pred pojednávaním) z dôvodu jeho
PN od 15.06.2020 s tým, že PN trvá doposiaľ a predložil súdu aj lekársky nález z 10.06. a 12.06.2020,

kde je odporúčaná kontrola o 10-14 dní. Následne bolo nariadené pojednávanie na 27.08.2020,
ktoré opätovne žalobca žiadal odročiť mailom zo dňa 27.08.2020 (teda v ten istý deň, ako malo byť
pojednávanie) z dôvodu podozrenia, že mohlo dôjsť ku kontaktu s osobou nakazenou Covid 19, a teda
je v izolácii v domácom prostredí. Pojednávanie bolo odročené na 08.10.2020, kde opätovne mailom
z 08.10.2020 (teda opätovne v deň pojednávania) žalobca žiadal ospravedlniť svoju neprítomnosť a

odročiť pojednávanie s tým, že poukázal na núdzový stav, priestory súdu v Žiline už boli v minulosti
ohrozené nakazenými osobami a čaká na operačný zákrok. Súd pojednávanie odročil na 10.12.2020
na 12.00 hod. s tým, že žalobca podaním doručeným súdu osobne dňa 10.12.2020 o 11.01 hod. žiadal
odročiť pojednávanie, nakoľko chce sa osobne vyjadriť, nemá finančné prostriedky (súd poznamenáva,
že oslobodenie od SUP nebolo mu priznané), aby sa mohol nechať právne zastupovať a zároveň od

15.06.2020 je na PN a zároveň je pred operáciou a má zlý zdravotný stav. Súd v tejto súvislosti uvádza,
že žalobca je právnická osoba, ktorej dňa 09.10.2020 bolo oznámené, že v súlade s § 184 CSP na
ďalšie dôvody, ktoré neboli preukázané, nebude súd už prihliadať, pričom mu bolo oznámené, že v
súvislosti s Covid 19 boli na tunajšom súde zavedené prísne hygienické a bezpečnostné opatrenia, ktoré
neobmedzujú a nebránia pojednávať. Dokonca súd viackrát uložil žalobcovi aj poriadkovú pokutu za

dané sťažovanie postupu súdu. Súd na základe uvedeného a s poukazom na § 184 CSP bezodkladne
po obdržaní jeho žiadosti o odročenie pojednávania necelú hodinu pred začatím pojednávania oznámil
mailom žalobcovi, že neakceptuje jeho žiadosť a vec bude prejednávať. Toto mu bolo oznámené s
tým, že bol poskytnutý časový priestor na reakciu žalobcu a z toho dôvodu bolo aj pojednávaniezačaté neskôr. Napriek tomu žalobca na uvedené nereagoval a na pojednávanie sa nedostavil. Súd
poznamenáva, že v zmysle § 183 CSP a § 184 CSP nebol dôvod pre odročenie pojednávania, pretože
jednak žalobca nepredložil svoje ospravedlnenie a žiadosť o odročenie riadne a včas, keďže túto žiadosť

predložil necelú hodinu pred začatím pojednávania, t.j. o 11.01 hod. dňa 10.12.2020, a odvolával sa na
PN, ktorá trvá už od 15.06.2020, avšak s danou žiadosťou nepredložil žiadnu listinu preukazujúcu, že
PN trvá a zároveň že jeho zdravotné dôvody sú skutočne prekážkou neúčasti na pojednávaní. Samotná
PN neznamená automaticky dôvod pre neúčasť. Pokiaľ predložil kópiu PN vo svojom predchádzajúcom
podaní, a to v júni 2020, nemožno túto PN akceptovať, nakoľko z ničoho nevyplýva, že skutočne táto

stále PN trvá a zároveň z ničoho nevyplýva, že sú dôvody, pre ktoré skutočne sa nemohol žalobca
dostaviť na pojednávanie. Vystavenie samotnej PN ešte automaticky neznamená, že sa dotknutá osoba
nemôže dostaviť na pojednávanie. PN je vystavená v júni 2020. Odvtedy žalobcom nebola predložená
PN, ani žiadne iné prehlásenie či potvrdenie lekárske, ani žiadna iná listina, z ktorej by vyplývalo, že PN
naďalej trvá a že jeho zdravotný stav bráni dostaviť sa mu na pojednávanie. Taktiež ani nie je zrejmé,
či skutočne sú objektívne prekážky, pre ktoré žalobca sa nemohol dostaviť. Dokonca žalobca už bol

viackrát upozorňovaný, dokonca mu boli uložené aj poriadkové opatrenia, napriek tomu žalobca sa na
pojednávanie nedostavil a nepredložil ani relevantné listiny. Z toho dôvodu súd vec prejednal v jeho
neprítomnosti. Žalobca mal dostatok času zabezpečiť riadne potvrdenie, či preukázať objektívny dôvod
jeho neúčasti a to s poukazom na predchádzajúce upozornenie zo strany súdu v dostatočnom časovom
priestore.

- Teda žalobca bol riadne súdom poučený, že súd nebude akceptovať obdobné ospravedlnenia bez
preukázania, napriek tomu žalobca tesne pred začatím pojednávania (necelú 1 hodinu) doručil osobne
žiadosť o odročenie, teda nebola riadne a včas doručená. Zároveň uviedol dôvody bez ich preukázania,
hoci bol na to upozornený zo strany súdu pri predchádzajúcich ospravedlneniach. Pokiaľ odkazoval
na PN od 15.06.2020, je absurdné, aby odkazoval na ňu v žiadosti podanej 1 hodinu pred začatím

pojednávania dňa 10.12.2020, hoci vraj trvá už od 15.06.2020, teda už 6 mesiacov. Zároveň nepreukázal
svoje tvrdenie o trvaní PN, je nepostačujúce iba na ňu odkazovať. Z ničoho nie je zrejmé, že skutočne aj
10.12.2020 stále PN trvala a že jeho zdravotný stav bráni v účasti na pojednávaní. PN bola predložená
iba dňa 19.06.2020, aj to iba kópia prvej strany. Pokiaľ stále PN trvá od 15.06.2020, je nepochopiteľné,
prečo žalobca nežiadal odročiť pojednávanie skôr, resp. prečo žalobca nepredložil nejaké ďalšie

potvrdenie/listinu preukazujúcu trvanie PN a objektívny dôvod pre neúčasť na pojednávaní, keďže
samotná PN nie je automaticky dôvodom pre neúčasť na pojednávaní, pričom žalobca bol informovaný,
že tvrdené nepreukázané dôvody nebude súd akceptovať a odkaz dňa 10.12.2020 na PN od 15.06.2020
„preukázanú“ len kópiou prvej strany predloženej dňa 19.06.2020, je neakceptovateľný a nepreukazuje
tvrdenie žalobcu.

- Žalobca mal predvolanie na pojednávanie nariadené na 10.12.2020 doručené už dňa 14.10.2020,
napriek tomu iba jednu necelú hodinu pred začatím pojednávania žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu
trvania PN od 15.06.2020, pričom toto trvanie ničím relevantným nepreukázal, ako ani to, že jeho
zdravotný stav mu nedovoľuje sa zúčastniť pojednávania.
- S poukazom na uvedené skutočnosti, súd konal v neprítomnosti žalobcu v zmysle § 180 CSP.

6. Súd vykonal dokazovanie, na základe ktorého mal zistený skutkový stav.

7. Súd mal preukázané, že bola uzatvorená Zmluva o nájme zastavaných plôch a nebytových priestorov
č. XX/XXXX/NAJ dňa 01.06.2009 medzi prenajímateľom Žilinská regionálna železnica, a.s., zastúpená

J.. M. W.om a nájomcom REALSTAV Slovakia, spol. s r.o., zastúpená Q.. Q. S.. Predmetom zmluvy bol
nájom pozemkov zapísaných na LV č. XXX v rozsahu 6.000 m2 na prevádzkovanie výrobných činností
v súlade s predmetmi činností platnými podľa výpisu z obchodného registra ku dňu podpísania danej
zmluvy. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.06.2009 do okamihu nadobudnutia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam uvedeným v čl. 1, bod 1.1 nájomcom. Za deň nadobudnutia vlastníckeho práva

sa považuje deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia príslušnej správy katastra o povolení vkladu
v súlade s kúpnou zmluvou, ktorú chcú zmluvné strany v blízkej dobe uzatvoriť a v prípade, ak kúpna
zmluva nebude v blízkej dobe uzatvorená, najneskôr do konca r. 2009, zmluvné strany sa dohodli, že
táto zmluva je uzatvorená na dobu určitú. Uvedené vyplýva v čl. 7, bod 7.1 zmluvy.
- Súd poznamenáva, že predložená zmluva bola v danom článku žalobcom zvýraznená iba čo sa týka

prvej časti, avšak bez zvýraznenia bola časť, že ak zmluva nebude uzatvorená do konca r. 2009, tak
zmluva je uzavretá na dobu neurčitú.- Súd zdôrazňuje, že je nutné posudzovať dané zmluvné ustanovenie v celosti, nie iba vo zvýraznenej
časti. Bola riadne dojednané dané ustanovenie v celosti, nie iba v časti tak, ako bolo zvýraznené v
predloženej zmluve zo strany žalobcu.

8. V zmluve o nájme zastavaných plôch a nebytových priestorov č. X/XXXX/NAJ bol uzatvorený Dodatok
č. X/XXXX zmluvnými stranami s tým, že prenajímateľom je Žilinská regionálna železnica, a.s., pôvodný
nájomca je REALSTAV Slovakia, spol. s r.o. a ako nový nájomca je Real Invest, spol. s r.o. v zastúpení
F.. Daným dodatkom nový nájomca vstupuje od 01.01.2013 do všetkých práv a povinností vyplývajúcich

z predmetnej nájomnej zmluvy namiesto pôvodného nájomcu. Zmluva bola uzatvorená dňa 31.12.2012.

9. Z predloženého LV č. XXX vyhotoveného ku dňu 08.11.2016 vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností
evidovaných na tomto liste vlastníctva je evidovaná spoločnosť Žilinská regionálna železnica, a.s. v
podiele 1/1.

10. Žalobca predložil faktúru č. Y zo dňa 23.07.2010 na sumu 107.100,- eur s popisom: na základe
zmluvy zo dňa 15.06.2009 podľa čl. 2, bod 2.1 a špecializovanej objednávky je fakturácia za poskytnuté
služby.

11. Spoločnosť T., spol. s r.o. listom zo dňa 10.02.2015 oznámila postúpenie pohľadávok na žalobcu

dňom 10.02.2015, a to vo výške 32.368,- eur, vo výške 59.097,77 eur, 118.202,36 eur, 31.892,- eur.
Taktiež T. Slovakia, spol. s r.o. listom zo dňa 12.02.2015 oznámila postúpenie na žalobcu pohľadávok,
ktoré sú špecifikované v daných oznámeniach a taktiež aj T. J., spol. s r.o. podaním zo dňa 13.02.2015.
Všetky tieto oznámenia o postúpení boli adresované spoločnosti Žilinská regionálna železnica, a.s.
a každé oznámenie obsahuje aj doručenku preukazujúcu doručenie danej spoločnosti. Súd zároveň

poznamenáva, že na daných doručenkách nie je uvedená špecifikácia obsahu zásielky.

12. Žalobca predložil súdu aj mailovú komunikáciu medzi JUDr. Q. S. a J.. W.om, ktorého vyzýva na
zaplatenie dlhu, nakoľko nebolo vrátené ani lešenie, ani iné veci, za ktoré nezaplatil, hoci listy riadne
prevzal a podobne.

13. Súdu boli predložené zmluvy, a to Kúpna zmluva zo dňa 27.10.2016, uzatvorená medzi predávajúcim
Žilinská regionálna železnica, a.s. a spoločnosťou Q., s.r.o. ako kupujúcim, pričom predmetom zmluvy
bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX, okres K. N.
V., k.ú. K. N. V.. Taktiež Kúpna zmluva zo dňa 13.03.2018 medzi Žilinská regionálna železnica ako

predávajúci a DATYS INVEST s.r.o. ako kupujúcim. Predmetom bol odplatný prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 2.1. Ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, XXX,
stavba umyváreň, čerpacia stanica, vrátnica, pozemok parc.č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a Kúpna zmluva uzatvorená dňa 25.08.2017 medzi predávajúcim Žilinská
regionálna železnica, a.s. a kupujúcim DATYS INVEST s.r.o. a predmetom bol taktiež odplatný prevod

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na LV č. XXX. Ide o stavbu garáže, nebytového
priestoru, stanice PHM a pozemkov.

14. Pokiaľ žalobca navrhoval vykonať dôkazy - požadoval predloženie účtovných kníh, tak bolo súdom
oznámené žalobcovi, že nie je možné prihliadať na označené dôkazy a následne ich vykonať podľa

zadania, nakoľko nie sú konkretizované a označené a špecifikované s tým, že je vylúčené, aby strana
konania prenášala dôkazné bremeno na súd. Nie je možné požadovať zo strany súdu, aby súd si sám
zisťoval konkrétne dôkazy, a to všetko s poukazom na zásadu koncentračnú a zásadu kontradiktórnosti
konania.

15. Pokiaľ žalobca uvádzal, že jeho právny predchodca, spoločnosť T. Slovakia, spol. s r.o. uzatvoril ako
nájomcadňa01.06.2009nájomnúzmluvusprenajímateľom,spoločnosťouŽilinskáregionálnaželeznica
ako vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. Kysucké Nové Mesto, predmetom ktorej
bolo prenechanie pozemkov a stavieb o celkovej výmere 6.000 m2 do užívania nájomcu a táto nájomná
zmluva bola uzatvorená na základe dohody o budúcom predaji predmetného areálu do vlastníctva

nájomcu s tým, že táto nájomná zmluva mala len umožniť nájomcovi užívať predmetné nehnuteľnosti do
doby úplného splatenia a odpracovania dohodnutej kúpnej ceny, tak tieto tvrdenia žalobcu nevyplývajú
z predložených listín. Predmetná zmluva o nájme zastavaných plôch a nebytových priestorov č. XX/
XXXX jednoznačne v čl. 7, bod 7.1 stanovuje, že síce nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitúdo okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, avšak v prípade, ak kúpna zmluva
nebudevblízkejdobeuzatvorená,najneskôrdokoncar.2009,zmluvnéstranysadohodli,žetátozmluva
je uzatvorená na dobu neurčitú. Bolo preukázané, že zmluvné strany nájomnej zmluvy uzatvorili dňa

31.12.2012 aj dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, na základe ktorého došlo k zmene osobe nájomcu, kedy
sa novým nájomcom s účinnosťou od 01.01.2013 stala spoločnosť T. J., spol. s r.o. Z uvedeného teda
jednoznačne vyplýva, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo, nakoľko táto mala byť podľa bodu 7.1
uzatvorená najneskôr do konca r. 2009, inak bolo dohodnuté, že nájomná zmluva je uzatvorená na dobu
neurčitú. Nakoľko dňa 31.12.2012 uzatvorili dodatok k nájomnej zmluve, je zrejmé, že nedošlo k prevodu

vlastníckeho práva, a preto sa doba trvania nájomnej zmluvy zmenila na dobu neurčitú. A ani v dodatku
sa nespomína, že by došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, resp. že by zo strany pôvodného nájomcu došlo
k akejkoľvek čiastočnej úhrade kúpnej ceny.
- Teda z ničoho nevyplýva uzatvorenie kúpnej zmluvy a toto vyplýva aj z toho, že namiesto kúpnej zmluvy
bol uzatvorený Dodatok k nájomnej zmluve. Keby došlo k uzatvorenie Kúpnej zmluvy, nebol by dôvod
pre uzavretie Dodatku k nájomnej zmluve.

16. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ani skutočnosť, že medzi spoločnosťou Žilinská regionálna
železnica a spoločnosťou T. Slovakia došlo k dohode o výške kúpnej ceny 750.000,- a predovšetkým o
tom, akým spôsobom mala byť táto zo strany spoločnosti T. Slovakia uhrádzaná. Žalobca poukazoval
v žalobe na čiastočné úhrady kúpnej ceny zo strany spoločnosti, a to jednak úhradami prevodom na

účet, či vykonanými prácami, či dodávkami pre spoločnosti Žilinská regionálna železnica, Regionálne
obchodné centrum, a.s. a OSS s.r.o. a to výškou odplaty, za ktorú mala byť podľa tvrdení žalobcu
započítavaná na doplatenie kúpnej ceny. Zo strany žalobcu však nedošlo k predloženiu žiadnych
potvrdení, ktorými by preukázal vykonanie predmetných úhrad prevodom na účty, či iným spôsobom a
žalobca nielenže nepredložil takéto doklady, ale nepredložil ani faktúry vystavené spoločnosťami T. spol.

s.r.o., T. Slovakia, T. J. spol. s. r.o. za práce a dodávky vykonané pre spoločnosti Žilinská regionálna
železnica, Regionálne obchodné centrum a OSS, ako ani zmluvy, na základe ktorých tieto práce a
dodávky mali byť vykonané a potvrdenia o vykonaní týchto prác a dodávok, ktoré by preukázali nárok
uvedených spoločností na ich zaplatenie, ak by tu takýto nárok v skutočnosti aj bol.
- Teda žalobca nepreukázal žiadnu dohodu o kúpnej cene a spôsobe jej úhrady. Nepreukázal ani

vykonanie prác. Pokiaľ nejaké vykonal, resp. pokiaľ vykonal nejaké úhrady, z ničoho to nevyplýva, že
boli vykonané pre vlastníka nehnuteľností. Pokiaľ boli vykonané nejaké práce/úhrady,... pre iný subjekt,
je to irelevantné. Je irelevantné, pokiaľ boli vykonané pre nejakú inú spoločnosť, a to bez ohľadu na to,
že ide o spoločnosť J.. W., nakoľko relevantné je to, kto je vlastník a nie, kto je spoločníkom/konateľom.
Takže ak J.. W. má viac spoločností, nemožno ich zamieňať a posudzovať ich ako jeden totožný subjekt

bez ohľadu na to, že konateľom/spoločníkom je tá istá fyzická osoba. Taktiež z ničoho nevyplýva nejaká
dohoda, že by úhrady, či práce mali iných subjektov mali byť započítavané, či vykonávané tak, ako tvrdí
žalobca.

17. Pokiaľ žalobca predložil faktúru č. Y táto bola vystavená spoločnosťou Regionálne obchodné

centrum, a to titulom zmluvy zo dňa 15.06.2009. Faktúra bola vystavená teda iným subjektom než
vlastníkom, prenajímateľom, vyššie uvedených nehnuteľností a právnym dôvodom jej vzniku je zmluva
medzi spoločnosťou Regionálne obchodné centrum, a.s. a spoločnosťou T. Slovakia. Nie je teda zrejmé,
nazákladeakejskutočnostibymalabyťúhradatejtofaktúryzapočítanánaúhradukúpnejcenyzaprevod
predmetných nehnuteľností, ak by aj došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Teda je irelevantná daná listina.

18. Žalobca nepreukázal, že by medzi spoločnosťou T. Slovakia a spoločnosťou Žilinská regionálna
železnica naozaj došlo k uzatvoreniu tejto kúpnej zmluvy, na ktorú vo svojej žalobe odkazuje, ako aj na
existenciu akejkoľvek inej dohody medzi týmito subjektmi a už vôbec nepreukázal ani reálne plnenie zo
strany spoločnosti T. spol. s r.o., T. Slovakia a T. J., spol. s r.o.

19. Z predložených listín, ktoré sú obsiahnuté v spise, nevyplýva existencia žiadnej dohody medzi J..
W.om a spoločnosťou JUDr. S. o započítavaní úhrad faktúr či iných úhrad, ako ani dôvod, prečo by
práve J.. W. mal nejakú dohodu s obdobným obsahom s JUDr. S. uzatvoriť. Dokonca ani predložené
oznámenia o postúpení pohľadávok neobsahujú prehlásenia, že by úhrada týchto pohľadávok mala byť

započítaná na úhradu kúpnej ceny za prevod nehnuteľností tak, ako tvrdí žalobca.

20. Pokiaľ žalobca sa odvoláva na existenciu dokladov, tak tieto nielenže nepredložil, ale ani riadnym
spôsobom ich nešpecifikoval a žalovaní spochybnili existenciu takýchto dokladov. Majú pochybnosť oexistencii týchto dokladov. Teda žalobca neuniesol ani v tomto prípade dôkazné bremeno vo vzťahu k
preukázaniu ním tvrdených skutočností o existencii akéhokoľvek nároku titulom vykonaných úhrad či
vykonaných prác a dodávok.

21. Žalobca tvrdí, že žalovaní podľa jeho názoru mali v súvislosti s uzatváraním zmlúv o prevode
vlastníckeho práva k jednotlivým nehnuteľnostiam zapísanými na LV č. XXX v k.ú. Kysucké Nové Mesto
vedomosť o tom, že ide o prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré do 15.04.2015 užívala
spoločnosť T. Slovakia. Zároveň vraj žalovaní mali mať vedomosť aj o prijatých zálohových platbách,

či započítaní ceny vykonaných prác a dodávok a na ich strane tak malo dôjsť k naplneniu podmienky
nepriameho úmyslu ako prekážky predaja predmetných nehnuteľností.

22. Tieto tvrdenia žalobcu, žalovaní popreli. Považujú ich za nepravdivé s tým, že považujú za
zarážajúce, že napriek tomu, že žalobca sa ani len neobťažoval so zisťovaním relevantných skutočností
súvisiacich s nadobudnutím vlastníctva žalovaných k predmetným nehnuteľnostiam, čo sám vo

svojom podaní potvrdil, t.j. bez toho, aby disponoval akýmikoľvek dôkazmi, spochybňuje oprávnenosť
vlastníctva žalovaných. Jeho konanie je tak v priamom rozpore s dobrými mravmi a základnými princípmi
ochrany oprávnených záujmov a práv žalovaných. Poukázali na to, že žalobca odôvodňuje podanú
žalobu voči žalovaným výlučne na základe svojich domnienok, ktoré nadobudol podľa všetkého od
tretích osôb a nepreukázal to. Teda nepreukázal skutočnosť, že by žalovaní skutočne mali mať alebo

aj mohli mať akúkoľvek vedomosť o žalobcom tvrdenej existencii nárokov jeho právnych predchodcov.
Ide o zavádzajúce a účelové tvrdenie zo strany žalobcu, pretože si je vedomý, že takéto okolnosti ani
nie je možné preukázať, pretože nie sú pravdivé.

23. Žalovaní preukázali zmluvy o prevode vlastníckeho práva s tým, že žalovaný v rade 3/ ani

nenadobudol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam od spoločnosti Žilinská regionálna železnica.

24. Je nesporné, že spoločnosť T. J., s.r.o. užívala predmetné nehnuteľnosti titulom nájomnej zmluvy do
15.04.2015,čouviedol,atedapotvrdilsamotnýžalobca.Zpredloženýchlistínvšakvyplýva,žekprevodu
vlastníctva predmetných nehnuteľností došlo po viac ako roku od ukončenia nájmu danej spoločnosti.

Taktiež z uvedených zmlúv je zrejmé, že pri prevode vlastníctva k daným nehnuteľnostiam boli zo strany
žalovaných ako kupujúcich kontrolované zápisy v katastri nehnuteľností týkajúce sa týchto nehnuteľností
a bola zisťovaná aj prípadná existencia akýchkoľvek prekážok ich nadobudnutia.

25. Pokiaľ žalobca poukazoval na nejaké prekážky ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva

žalovanými, tak žalovaní uviedli, že nie je im zrejmé, o aké prekážky prevodu vlastníckeho práva by
malo ísť, aby boli spôsobilé znemožniť prevod. Taktiež rozporujú tvrdenia žalobcu, podľa ktorých mali
mať vedomosť o prácach vykonaných právnymi predchodcami žalobcu, t.j. spoločnosti T., spol. s r.o., T.
Slovakia a T. J., spol. s r.o. ako aj o tom, že sa v priestoroch areálu mali nachádzať stavebné materiály
a iné zariadenia pôvodného nájomcu. Taktiež spochybnili tvrdenia, podľa ktorého vraj žalovaný v rade

2/ poznal priebeh rekonštrukčných prác, lebo jeho kamióny vozili strešnú krytinu a stavebný materiál na
bývalý areál SAD, avšak žalovaný v rade 2/ neprevádzkuje kamiónovú prepravu. Súd poznamenáva,
že opak nebol preukázaný.

26. Žalovaní uviedli, že predtým, ako nadobudli vlastnícke práva k jednotlivým nehnuteľnostiam,

využívali tieto len v rámci výkonu svojich podnikateľských činností, a preto ani nemali dôvod skúmať
vlastnícke, ako ani iné nájomné vzťahy súvisiace s daným areálom. Súčasne uviedli, že ani v čase,
kedy rokovali o odkúpení jednotlivých častí areálu, na predmetných nehnuteľnostiach alebo v nich sa
nenachádzali žiadne zariadenia či stavebné materiály, ktoré by mali naznačovať, že práva k daným
nehnuteľnostiam patria inému subjektu ako pôvodnému vlastníkovi tak, ako o tom svedčil aj zápis vo

verejnom registri, alebo že by mali byť v užívaní nejakej tretej, inej osoby. Prítomnosť bývalého nájomcu
v danom areáli v tom čase nebolo možné ani zistiť, nakoľko sa tam nenachádzalo ani označenie jeho
prevádzky a predovšetkým neboli tam uložené ani uskladnené žiadne veci, ktoré by mu mohli patriť.
Pokiaľ žalobca tvrdí, že bývalý nájomca mal v priestoroch areálu zanechať nejaký majetok, právny
zástupca žalovaných správne poukázal, že to bolo vecou toho nájomcu a v záujme toho nájomcu

postarať sa o ich odstránenia alebo dožadovať sa ich vrátenia. Avšak žalovaní nemajú vedomosť, že by
sa pôvodný nájomca takýchto práv či nárokov domáhal, ani z ničoho to nevyplýva.27. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný v rade 2/ prebral obchodný zámer bývalého nájomcu na výstavbu
čerpacej stanice, tak žalovaní tvrdia, že je to zavádzajúce. V rámci daného areálu sa už v minulosti
nenachádzala čerpacia stanica SAD, neskôr aj iných spoločností, a teda s týmto zámerom neprišiel

pôvodný nájomca, ako tvrdí žalobca. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že pokiaľ by bývalý nájomca
aj mal nejaký obchodný zámer, neznamená to, že sa mal stať vlastníkom a pod.

28. Súd poznamenáva, že tvrdenia žalobcu ohľadom vedomostí žalovaných o nejakých nárokoch
spoločnosti T. J. s.r.o., nevyplývajú zo žiadnej predloženej listiny, zo žiadneho označeného dôkazu.

29. Právny zástupca žalovaných správne zdôraznil, že pokiaľ sa žalobca vyjadroval ku vzťahu s J..
W.om, tak poukazuje na to, že uvedené vzťahy týchto osôb nesúvisia s predmetom daného konania,
nakoľko ide o odlišné subjekty od žalobcu, ako aj od žalovaných a žalobca ani nepredložil žiadne dôkazy,
ktoré by mali potvrdiť vyhlásenia na adresu záväzku J.. W. voči S.. Najmä z obsahu vyjadrení žalobcu
je možné dôjsť k záveru o pravom dôvode podania danej žaloby zo strany žalobcu a to, že Q.. S., ktorý

koná v mene žalobcu a konal v mene ostatných subjektov, má nevysporiadané vzťahy s J.. W.om, resp.
spoločnosťou Žilinská regionálna železnica. Oprávnenosť akýchkoľvek nárokov žalobcu, S. alebo jeho
spoločnosti, je však otázna, nakoľko žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by potvrdzovali
existenciu takých nárokov. Avšak je zrejmé, že keby aj žalobca, resp. spoločnosti T. spol. s r.o., T.
Slovakia,T.J.spol.sr.o.maliakékoľvekpohľadávky,čiinénárokyvočispoločnostiamŽilinskáregionálna

železnica, Regionálne obchodné centrum, a.s. a OSS s.r.o. alebo J.. W.ovi, tieto sú v súčasnej dobe
nevymáhateľné, nakoľko si žiaden z týchto žalobcom tvrdených, avšak nepreukázaných nárokov, ani
jeden z uvedených subjektov doteraz neuplatnil.

30. Podľa § 42a Občianskeho zákonníka

(1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj
vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už
bol uspokojený.
(2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť

svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi
( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu,
keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
(3) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo

v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117), b) právnickou
osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10% v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v
písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d)
právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa

uskutočňuje tento právny úkon,alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených
v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej
starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
(4) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v
posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho

orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou ( § 116 a 117) osobe
uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách
a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou
osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho
orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d)

majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v
uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá
strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
(5) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého
základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým

posudkom 2b) alebo odborným odhadom, a ktorý a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším
veriteľom platobne neschopným, 2c) alebo b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo
zmariť platbu veriteľovi, alebo c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný
splniť v čase jeho splatnosti.31. Podľa § 42b Občianskeho zákonníka
(1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

(2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho
úkonu dlžníka prospech.
(3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali
odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám
len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich

predchodcovi.
(4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku;
ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

32. Z citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že určenia neúčinnosti právnych úkonov,

t.j. možnosť odporovať právnym úkonom, má jedine veriteľ dlžníka, ktorý vykonal úkon, ktorým tento
dlžník ukrátil uspokojenie vymáhanej pohľadávky veriteľa. Súčasne však zákon stanovuje, že veriteľ
môže odporovať len úkon, ktorý bol dlžníkom vykonaný v úmysle ukrátiť veriteľa a zároveň ak druhá
strana, t.j. osoba, ktorá napríklad uzatvorila zmluvu o prevode vlastníctva s dlžníkom, o tomto úmysle
dlžníka vedela, bol jej známy.

33. S poukazom na uvedené súd skonštatoval, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že je
veriteľom vo vzťahu k pôvodnému vlastníkovi nehnuteľností, neúčinnosti prevodu vlastníctva ktorých sa
domáha. Žalobca nepreukázal ani to, že žalovaní o úmysle týmto spôsobom ukrátiť žalobcu alebo jeho
právnych predchodcov ako veriteľa vedeli.

34. Žalobca nepreukázal existenciu akejkoľvek a už vôbec ani nie písomnej zmluvy medzi vtedajším
vlastníkom predmetných nehnuteľností - Žilinská regionálna železnica, a.s. so spoločnosťou T. Slovakia,
spol. s r.o., resp. spoločnosťou T. J., spol. s r.o., ktoré boli nájomcami týchto nehnuteľností, na základe
ktorej by niektorej z týchto spoločností alebo akejkoľvek inej spoločnosti vzniklo právo na nadobudnutie

vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Zároveň žalobca nepreukázal existenciu zmluvy,
ktorá by obsahovala takéto nadobudnutia vlastníctva, resp. minimálne sumu kúpnej ceny a lehoty jej
splatnosti, či spôsob úhrady. Žalobca odkazuje len na nejakú dohodu medzi osobami J.. W.om a Q..
S., pričom v zmysle § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 41 Občianskeho zákonníka
podmienkou platnosti úkonu je jeho písomná forma, avšak žalobca nepreukázal žiadnu písomnú

zmluvu, dohodu. Žalobca nepreukázal skutočnosť, že by došlo k úhrade žalobcom tvrdenej kúpnej
ceny predmetných nehnuteľností, a teda do 31.12.2019 všetky ním produkované skutkové tvrdenia sa
týkajú peňažných, resp. iných plnení uskutočnených po 31.12.2019. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz
potvrdzujúci skutočnosť, a teda nepreukázal, že je veriteľom akýchkoľvek vymáhateľných pohľadávok
voči pôvodnému vlastníkovi nehnuteľností, teda voči spoločnosti Žilinská regionálna železnica, a.s.

Žalobcavosvojichtvrdeniachibatvrdíexistenciupeňažnýchplneníuskutočnenýchzostranyspoločnosti
T. spol. s.r.o., T. Slovakia, spol. s r.o. a T. J., spol. s r.o. v prospech spoločnosti Žilinská regionálna
železnica, ale bez unesenia dôkazného bremena. Žalobca nepredložil žiadne doklady a dôkazy týkajúce
sa plnení, ktorých existenciu tvrdí. Žalobca tvrdí, že finančné plnenia a služby boli podmienené
presvedčením, že ide o úhrady zálohy, avšak netvrdí a ani nepreukázal, že titulom týchto plnení mala

byť úhrada kúpnej ceny, resp. záloha na kúpnu cenu týchto nehnuteľností. Zo žiadnych jeho tvrdení nie
je možné vyvodiť záver, že by úhradu kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti bolo možné vykonať
plneniami uskutočnenými v prospech tretích osôb, iných osôb ako mala byť osoba predávajúceho,
teda spoločnosť Žilinská regionálna železnica. Uvedené nevyplýva zo žiadnych dokumentov, ktoré
žalobca predložil. Ide len výhradne o nepreukázané tvrdenie. Súd však zároveň poukazuje aj na to,

že aj keby došlo k úhrade kúpnej ceny, čo však nebolo preukázané, tak na prevod vlastníckeho práva
sa vyžaduje písomná zmluva a žiadna písomná zmluva nebola preukázaná, ani dokonca tvrdená.
Teda samotná úhrada nespôsobuje prevod vlastníckeho práva. Pokiaľ teda žalobca skutočne niečo
zaplatil, má samozrejme právne prostriedky domáhať sa svojich práv, avšak nie týmto spôsobom a touto
žalobou na základe tvrdených skutočností zo strany žalobcu. Jednak úhrada nebola preukázaná, ako

ani uzatvorenie prevodnej zmluvy a pokiaľ bola nejaká dohoda v nájomnej zmluve ohľadom uzavretia
kúpnej zmluvy, s poukazom na zistené skutočnosti je nutné konštatovať, že k uzavretiu kúpnej zmluvy
nedošlo a nájom sa zmenil z doby určitej na dobu neurčitú, čo medzi zmluvnými stranami nebolo sporné,
keďže k nájomnej zmluve bol uzavretý dodatok.35. Žalovaní trvali na tom, že nemali vedomosť o akejkoľvek dohode medzi nájomcom, T. Slovakia,
spol. s r.o., resp. T. J., spol. s r.o. a prenajímateľom, Žilinská regionálna železnica, a.s. alebo medzi

prenajímateľom a akoukoľvek treťou osobou o kúpe predmetných nehnuteľností, pričom žalobca
uvedené ani žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca nepreukázal ani vedomosť žalovaných o
akomkoľvek úmysle predávajúceho kohokoľvek ukrátiť uzavretím predmetných kúpnych zmlúv, resp.
nepreukázal ani skutočnosť, že by takýto úmysel na strane predávajúceho vôbec bol.

36. Súd poznamenáva, že z jednotlivých zmlúv, na základe ktorých žalovaní nadobudli predmetné
nehnuteľnosti do svojho vlastníctva, a ktoré boli súdu predložené, vyplýva, že celková kúpna cena
bola dohodnutá na sumu prevyšujúcu hodnotu kúpnej ceny dohodnutej v nájomnej zmluve zo dňa
01.06.2009. Je tak zrejmé, že k žiadnemu potenciálnemu ukráteniu veriteľov spoločnosti Žilinská
regionálna železnica, a.s. v súvislosti s predajom týchto nehnuteľností ani nemohlo dôjsť.

37.Zvykonanéhodokazovaniamožnoskonštatovať,žespoločnostiamT.Slovakia,spol.sr.o.,T.J.,spol.
s r.o. nikdy žiadne právo na uzavretie kúpnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam nemohlo vzniknúť,
ani nevzniklo. Zároveň súd skonštatoval, že žalobca nepreukázal žiadnu vymáhateľnú pohľadávku
voči spoločnosti Žilinská regionálna železnica, a.s. a zároveň uzavretím príslušných zmlúv nedošlo k
ukráteniu žiadnych pohľadávok žiadnych veriteľov spoločnosti Žilinská regionálna železnica, a.s.

38. S poukazom na vykonané dokazovanie je nutné konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, aby preukázal skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoj nárok, či už vo vzťahu k nemu
tvrdenému právu, resp. dohode o uzatvorení kúpnej zmluvy, ktorej predmetom má byť areál pôvodne
vo vlastníctve spoločnosti Žilinská regionálna železnica. Nepreukázal ani to, či už on alebo jeho právni

predchodcovia sú veriteľom pohľadávok voči uvádzaným spoločnostiam. Tvrdenia žalobcu, že jeho
právni predchodcovia, resp. spoločnosti, ktoré na neho postúpili pohľadávky a že boli pre ne vykonané
určité práce, ktoré neboli uhradené, tak žalobca nič z toho nepreukázal. Je nepochybné, že nedošlo
k splneniu podmienky v nájomnej zmluve ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva, a teda nájomná
zmluva naďalej trvala, tak žalobca neuniesol dôkazné bremeno, aby preukázal skutočnú existenciu

nejakýchjehopráv,pohľadávokaleboinýchnárokovvočispoločnostiŽilinskáregionálnaželeznica,resp.
ostatných spoločností. Nepreukázal, že tento nárok mu nejakým spôsobom vznikol, resp. že by išlo o
nároky neuspokojené. Nepreukázal ani existenciu dohody o nejakom vysporiadaní určitých vzájomných
práv a povinností subjektov.

39. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré
sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich
z hľadiska veci samej. Žalovaní ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré
vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo
sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre

bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena
tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu tohto účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia
o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania
obsiahnutého v právnej norme. Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, v zmysle ktorej
strany v konaní sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Splnenie dôkaznej povinnosti

neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak
ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej
pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý
výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno, a ktorý sa dostal
do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými

by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno síce postihuje stranu
v konaní, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek
všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové
okolnosti sa považujú za nedokázané.

40. V zmysle § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov.

41. Podľa § 150 CSP(1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce
sa sporu.
(2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové

tvrdenia.

42. Podľa § 151 CSP
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia

o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

43. Žalobca navrhoval výsluchy svedkov, boli navrhnuté výsluchy strán, zároveň žalobca predložil CD,
ktoré podľa uvedenia žalobcu obsahuje fotografie pasportizácie pôvodného stavu areálu SAD, k čomu
právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že čo sa týka daného dôkazu, nie je potrebné ho vykonať,
nakoľko má zachytávať fotografie preukazujúce pôvodný stav areálu. Súd vyhodnotil s poukazom na

vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných a na uvedenie žalobcu, čo je obsahom daného CD, že
tento dôkaz nevykoná s poukazom na zásadu hospodárnosti a efektívnosti, nakoľko ho nepovažoval
za relevantný a efektívny a hospodárny a nemá vplyv na predmet konania vzhľadom na zákonné
ustanovenia a predmet sporu, keďže je irelevantný stav areálu, či prípadné jeho zhodnotenie, nakoľko
pre predmet sporu bolo podstatné to, či došlo k prevodu vlastníckeho práva alebo nedošlo a či dlžník

ukrátil veriteľa a či skutočne žalobca je veriteľom a či existuje pohľadávka a či sú splnené podmienky
podľa § 42a Občianskeho zákonníka. Čo sa týka výsluchov svedkov, žalobca tieto osoby dôsledne
neoznačil, to znamená, že riadne neuviedol kontakty a zároveň ich účasť nezabezpečil, teda súd
ich nepredvolal, keďže jednak nemal dostatočné kontakty a jednak žalobca ich účasť nezabezpečil
a súd nezistil dôvod, pre ktorý by mal zabezpečovať ich účasť súd a zároveň súd ani neposúdil

efektívnosť vykonania výsluchu navrhovaných svedkov s poukazom na predmet sporu. Pokiaľ mal
nejaký svedok preukázať, že zanechal v danej nehnuteľnosti nejaké veci a pod., taktiež je to irelevantné
pre posúdenie vlastníckeho práva, pričom je nepochybné, že existoval nájomný vzťah. Taktiež je
irelevantné preukazovanie, či žalovaní mali vedomosť o záujme žalobcu, či inej osoby o nadobudnutie
nehnuteľností, keďže je nepochybné, že vlastník previedol nehnuteľnosti na žalovaných a nie na

iné subjekty a to dokonca po uplynutí viac ako 1 rok od ukončenia nájomnej zmluvy. Na uzavretie
zmluvy je potrebný súhlasný prejav vôle všetkých zmluvných strán a nie iba záujemcu o nehnuteľnosti,
pričom jeho záujem zo žiadnej zmluvy nevyplýva. Do stanoveného termínu v nájomnej zmluve k
žiadnej kúpnej zmluve medzi nimi nedošlo s vedomím, že nájomná zmluva v takom prípade sa mení
z doby určitej na dobu neurčitú, teda nedošlo k prevodu. Čo sa týka výsluchu strán, súd nepristúpil k

výsluchu strán z dôvodu, že jednak žalobca sa na pojednávanie nedostavil a žalovaní boli zastúpení
právnym zástupcom, ktorý sa k predmetu podrobne vyjadril a výsluch strán v zmysle § 195 CSP
súd nepovažoval za potrebný, nakoľko v zmysle § 195 ods. 1 CSP na návrh môže súd nariadiť
výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať
inak. Je nepochybné, že na prevod vlastníckeho práva sa vyžaduje zmluva v písomnej forme, avšak

žiadna nebola preukázaná, teda nie je na to potrebný výsluch strán a taktiež neboli predložené žiadne
relevantné listiny preukazujúce pohľadávky žalobcu,... Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní
uviedla, že nenavrhuje žiadne dokazovanie. Vzhľadom na zákonné ustanovenia a zistené skutočnosti,
súd ďalšie dokazovanie nevykonal.

44. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoje
tvrdenia. Dokonca dané tvrdenia je možno posúdiť ako účelové a zavádzajúce a vychádzajúce len z
nejakých domnienok. Nepreukázal, že by mal nejakú vymáhateľnú pohľadávku voči spoločnosti Žilinská
regionálna železnica, a.s. Taktiež nepreukázal, že by spoločnostiam T. Slovakia, spol. s r.o. či T. J., spol.

s r.o. vzniklo niekedy nejaké právo na uzavretie kúpnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam, pričom
súd poukazuje, že v zmysle nájomnej zmluvy nedošlo k prevodu vlastníckeho práva, a preto nájomná
zmluvapokračovalanadobuneurčitú.Súdnezistil,žebyuzavretímpríslušnýmzmlúv,nazákladektorých
žalovaní nadobudli vlastnícke právo, došlo k ukráteniu nejakých pohľadávok veriteľov tak, ako tvrdil
žalobca.Žalovanínespochybniliskutočnosť,žezostranyžalobcomuvádzanýchspoločnostímohlodôjsť

k vykonaniu prác v priestoroch predmetného areálu SAD Kysucké Nové Mesto, avšak tvrdili, že žalobca
žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že cena týchto prípadných prác tvorila dohodnutú časť
kúpnej ceny za prevod vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam. Súd nezistil ani skutočnosť,
že by boli splnené všetky predpoklady na to, aby vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiammohlo byť prevedené v prospech spoločnosti T. spol. s r.o., resp. spoločnosti T. J., spol. s r.o. a s
takýmto tvrdením žalobcu si rozporujú napr. aj predložené listiny, ako je výpoveď nájomnej zmluvy
zo strany spoločnosti T. J., spol. s r.o., ako aj odpoveď spoločnosti Žilinská regionálna železnica, a.s.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že existencia jeho pohľadávok voči spoločnostiam je preukázaná predloženými
zmluvamiopostúpenípohľadávok,akoajoznámeniamiopostúpenípohľadávok,takžalobcanepredložil
žiadne podklady preukazujúce vznik týchto pohľadávok, existenciu týchto pohľadávok s tým, že súd
poukazuje na list Žilinskej regionálnej železnice, a.s., z ktorého vyplýva, že akékoľvek pohľadávky
spoločnosti T. J., spol. s r.o. boli zo strany spoločnosti Žilinská regionálna železnica, a.s. buď uhradené

alebo započítané s pohľadávkami, ktoré evidovala spoločnosť Žilinská regionálna železnica, a.s. voči
spoločnostiT.J.,spol.sr.o.aspoločnosťT.J.,spol.sr.o.taknemáužžiadnepohľadávkyvočispoločnosti
Žilinská regionálna železnica, a.s. Ak žalobca má byť úspešný v takomto konaní, musel by preukázať,
že pohľadávky voči ním tvrdeným subjektom aj reálne existujú, a že sú vymáhateľné. Žalobca však
nič z toho nepreukázal. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaní mali v čase prevodu vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam vedomosť, tak žalovaní zotrvali na tom, že sa to nezakladá na pravde,

popreli tieto tvrdenia žalobcu a žalobca nepreukázal svoje tvrdenie. Žalovaní o podmienkach nájomného
vzťahu medzi spoločnosťou Žilinská regionálna železnica, a.s a spoločnosťou T., spol. s r.o., resp.
neskôr spoločnosť T. J., spol. s r.o. a celkovo o žalobcom tvrdenom nároku týchto spoločností, žiadnu
vedomosťnemali,akouviedliazničohoaniprípadnávedomosťnevyplýva.Suvedenýmispoločnosťami,
resp. ich predstaviteľmi do kontaktu neprichádzali vôbec alebo ak aj áno, tak len minimálne a podľa ich

uvedenia nemali ani odkiaľ o existencii nejakých dohôd či nárokov v danej veci vedieť. V tejto súvislosti
súd poukazuje na obsah listu spoločnosti Žilinská regionálna železnica, a.s. adresovaný spoločnosti T.
J., spol. s r.o. zo dňa 24.11.2014, v ktorom uvádza, že spoločnosť T. J., spol. s r.o. sa prezentovala
ako vlastník areálu a na základe uvedeného žalobca účelovo vyvodzuje, že aj žalovaní o dohode o
odkúpení nehnuteľností v priestoroch areálu mali mať vedomosť a je teda na ich strane možné hovoriť

minimálne o nepriamom úmysle vo vzťahu k ukráteniu nárokov spoločnosti T. J., spol. s r.o. V danom
prípade však žalobca opomenul fakt, že keby sa aj spoločnosť T. J., s.r.o. pred žalovanými prezentovala
ako vlastník, resp. budúci vlastník daných nehnuteľností, táto skutočnosť nemôže byť automaticky
vykladaná tak, že žalovaní vedeli o existencii nejakej dohody medzi spoločnosťou Žilinská regionálna
železnica, a.s. a spoločnosťou T., spol. s r.o., resp. neskôr spoločnosť T. J., spol. s r.o. a už vôbec

že by za týchto okolností by mali aj vedieť o existencii nejakého nároku danej spoločnosti. Žalovaní
nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam až po viac ako roku od ukončenia nájmu spoločnosti T.
J., spol. s r.o. v daných priestoroch, pričom aj z vyjadrení žalobcu je zrejmé, že v danom čase, t.j. po
skončení nájmu táto spoločnosť nepodnikala žiadne kroky súvisiace s uplatňovaním nejakej žalobcom
tvrdenej pohľadávky voči vtedajšiemu vlastníkovi nehnuteľností, a teda tvrdenie žalobcu, že žalovaní

pri uzatváraní príslušných zmlúv o prevode jednali v úmysle uškodiť spoločnosti T. J., spol. s r.o. vo
vzťahu k nárokom, ktoré by jej podľa žalobcu mali vyplývať z uvádzaného nájomného vzťahu či iných
dohôd, sa javia ako účelové a nezodpovedajúce skutočnosti. Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaní v
rade 2/ a 3/ prevzali obchodný zámer právneho predchodcu žalobcu na úpravu časti areálu na čerpaciu
stanicu,poprelistým,žepredmetnýareáljebývalýmareáluSAD.Čerpaciastanicatambolavybudovaná

už dávno predtým, ako si právny predchodca žalobcu dal vyhotoviť vizualizáciu úprav priestorov na
čerpaciu stanicu či ubytovňu. V zmysle zaužívanej súdnej praxe platí, že zmysle právnej úpravy
odporovateľnosti spočíva v zabezpečení ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k
zmenšeniu majetku dlžníka a tým aj k zmareniu či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla
byť z majetku dlžníka uspokojená (uznesenie NS SR z 01.07.2011, sp.zn. 5Cdo/181/2010). Z uvedeného

záveru NS SR vyplýva, že zákonná úprava upravuje možnosť domáhať sa ochrany prostredníctvom
inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov v prípade, kedy má byť týmto spôsobom poskytnutá ochrana
uspokojeniapohľadávokveriteľa.Tedajemožnédomáhaťsaneúčinnostiprávnychúkonovlenvprípade,
ak ten, kto takýto návrh podáva, t.j. veriteľ, má uspokojiteľnú pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý týmto
právnym úkonom zmaril jej uspokojenie a tak uspokojenie nároku veriteľa. Predpokladom úspechu

návrhu na určenie neúčinnosti právnych úkonov je preto preukázanie existencie vymáhateľnej, resp.
už vymáhanej pohľadávky. Žalobca však nepreukázal, že z jeho strany, resp. zo strany jeho právnych
predchodcov, došlo k splneniu podmienok, za ktorých je možné sa domáhať vyslovenia neúčinnosti
príslušných právny úkonov, teda že v čase podania žaloby má žalobca, resp. jeho právni predchodcovia,
pohľadávky voči spoločnosti Žilinská regionálna železnica, a.s. ako prevodcovi vlastníckeho práva

vo vzťahu k napádaným právnym úkonom, ktorých uspokojenie malo byť týmito úkonmi zmarené či
ohrozené.45. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd posúdil žalobu ako neopodstatnenú a nedôvodnú,
pričom žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností, a preto súd
žalobu zamietol v celom rozsahu.

46. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47. Podľa § 262 ods.1 a 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

48. Vzhľadom k tomu, že súd žalobu zamietol v celom rozsahu, úspešní boli žalovaní 1/ -3/, preto s
poukazom na citované zákonné ustanovenia súd priznal náhradu trov konania žalovanému v rade 1/, 2/
a 3/ v rozsahu 100% voči žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle § 262 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).