Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 19, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/16/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818200812
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8818200812.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu: E.. E. C., A. XX, O.: XX XXX XXX,
právne zastúpeného: advokátska kancelária Mgr. Matej Milovčík, IČO: 42 382 068, so sídlom Strojárska
590, Snina, proti žalovanému: H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, právne zastúpenému: Advokátska
kancelária Slamka & Partners s.r.o., Radlinského 1735/209, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o zaplatenie
2.909,95 Eur s prísl., o odvolaniach strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.
10C 10/2018 - 143 zo dňa 06.05.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Mení rozsudok vo výroku III. tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

III. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobcu na náhradu škody, ktorá mu
vznikla konaním žalovaného tým, že tento prerušil prívod elektrickej energie do jeho objektu, ktorý viedol
cez pozemok žalovaného a následne neumožnil žalobcovi vstup na pozemok za účelom opätovného
zapojenia prívodu elektrickej energie, v dôsledku čoho bol žalobca nútený zabezpečiť náhradný prívod

energie vo forme elektrického generátora, aby predišiel škodám vo väčšom rozsahu vo svojej chovnej
stanici králikov. Zároveň uplatnil žalobca aj škodu na nákladoch, ktoré mal na zakúpenie liečiv pre
zaočkovanie králikov, ktorým chcel predísť ešte väčším škodám na jeho hospodárstve a zároveň uplatnil
škodu aj na nákladoch na zriadenie novej elektrickej prípojky.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav v tomto znení:

„Žalobca je samostatne hospodáriaci roľník a na svojom pozemku v katastrálnom území S. prevádzkuje
chov brojlerových králikov. Žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku bezprostredne susediaceho
s pozemkom žalobcu, na ktorom tento chov králikov prevádzkuje. Medzi XX.X.XXXX a XX.X.XXXX
pri bagrovaní pozemku - pri terénnych prácach žalovaný na svojom pozemku neúmyselne preťal
kábel elektrického vedenia, na ktorý bola napojená uvedená prevádzka žalobcu. Dňa XX.X.XXXX túto
skutočnosť žalobca zistil. Bezprostredne po jej zistení osobne, i telefonicky a po pár dňoch i písomne
sám, aj v prítomnosti iných osôb (pracovníka R., neskôr svojho syna, i pracovníkov polície) sa domáhal

u žalovaného vstupu na jeho pozemok za účelom opravy uvedenej poruchy prívodu elektrickej energie a
obnovenie prívodu tejto elektrickej energie do jeho prevádzky chovu králikov na susediacom pozemku.
Žalovaný mu však tento vstup na svoj pozemok za týmto účelom neumožnil ani bezprostredne po tejto
žiadosti, ale ani neskôr po niekoľkých dňoch, v zásade od škodovej udalosti už vôbec. Po zistení tejtoškodovej udalosti žalobca zistil úhyn cca XX ks králikov. Za účelom predchádzania vzniku ďalších škôd
- úhynu celého stáda králikov, ktoré v tom čase predstavovalo cca 5.000 ks, si zabezpečil provizórny
dočasný zdroj elektrickej energie - elektrocentrálu, za ktorú jej dodávateľovi zaplatil 420,- €. Za tým istým

účelom žalobca ako certifikovaný veterinárny lekár (s vysokoškolským titulom veterinárneho lekára - E..)
kúpil a následne aplikoval, najmä základným zložkám svojho stáda, a to matkám (t.j. nie úplne všetkým
králikom) veterinárne liečivá - antibiotiká a vitamíny, aby v dôsledku neexistencie prívodu elektrickej
energienedošlozdôvoduneprevetrávaniamaštale,atýmpádomnadýchaniasačpavkuzvieratami,kich
následnéhoúhynu.Zauvedenéveterinárneliečiváuhradilichdodávateľovisumu710,35€.Následne,po

určitom čase z dôvodu, že žalovaný mu vstup na svoj susediaci pozemok stále neumožňoval, si žalobca
dal vypracovať projektovú dokumentáciu novej vzduchovej prípojky elektriny do svojej prevádzky chovu
králikov, ktorá mala obchádzať vzdušným vedením (tzv. po stĺpoch elektrického vedenia) pozemok
žalovaného. Za túto projektovú dokumentáciu uhradil 120,- €. Táto nová prípojka bola aj realizovaná,
za čo žalobca zaplatil sumu 1.587,60 € a dodávateľ vykonal aj revíziu tejto novorealizovanej elektrickej
prípojky, za ktorú žalobca zaplatil sumu 72,- €.“

3. Vec bola právne posúdená súdom prvej inštancie v zmysle ustanovení článku 20 ods. 1 a 3 Ústavy
Slovenskej republiky, § 415, § 417, § 419, § 123, § 124, § 126, § 127, § 2, 3, 4, 5, 6, § 420, § 442
Občianskeho zákonníka, pričom súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný čiastočne. Nakoľko
žalovaný neumožnil žalobcovi vstúpiť na jeho pozemok v snahe predísť ďalším škodám na jeho majetku,

bol tento nútený zabezpečiť si provizórny zdroj elektrickej energie, aby nedošlo k uduseniu chovnej
stanice králikov v dôsledku nemožnosti odvetrávania týchto priestorov, preto bolo dôvodné priznať
žalobcovi nárok na náklady za zriadenie elektrocentrály. Zároveň súd prvej inštancie vzhľadom aj na
skutočnosť, že žalobca je veterinár, preto bolo dôvodné, aby tento postupoval tým spôsobom, že použil
liečivá v záujme predchádzania ďalších škôd, a to úhynu králikov, preto bolo dôvodné priznať mu aj

náklady spojené so zakúpením liečiv. Bolo nielen v záujme hospodárskych výsledkov žalobcu, ale aj
v záujme ochrany spoločenských hodnôt pristúpiť ku všetkým krokom, ktorými boli chránené život a
zdravie jeho hospodárskych zvierat, preto tento postup, kedy žalobca aplikoval očkovacie látky, aby
nedošlo k úhynu celého stáda zvierat, je dôvodný.

4. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti vyčíslených nákladov na náhradu škody za zriadenie
novej prípojky elektriny, nakoľko v tejto súvislosti absentujú znaky predpokladov pre náhradu škody,
a to príčinná súvislosť s vynaložením týchto nákladov a so škodovou udalosťou. Z výpovedí žalobcu
ako aj ním navrhnutých svedkov mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca si bol vedomý, že
nemá právne vysporiadané skutočnosti, a to prívod elektrického káblu k jeho hospodárskemu objektu po

pozemku, ktorý vlastnícky patril žalovanému. Pokiaľ teda žalobca mal náklady v súvislosti so zriadením
novej elektrickej prípojky, ktorá neprechádza cez pozemok žalovaného, táto skutočnosť nie je škodou
na jeho strane spôsobenou v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 CSP, kedy hodnotil prevažný úspech

žalovaného,nakoľkovprevažnejčastibolažalobazamietnutástým,ženároknanáhradubudevyčíslený
podľa pomeru úspechu a neúspechu strán sporu po konečnom rozhodnutí.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalovaného, a to proti výroku,
ktorým súd žalobe čiastočne vyhovel, a to s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a/, d/, f/ a

h/ CSP.

7. Žalovaný uviedol, že nemohol porušiť svoju povinnosť v zmysle Občianskeho zákonníka, nakoľko
povoliť vstup na pozemok za účelom opravy kábla bez vyznačeného uloženia v zemi, nemožno
subsumovať pod vstup na susediaci pozemok nevyhnutne vyžadovaný údržbou a obhospodarovaním

susedných pozemkov, nakoľko opravu elektrického vedenia nemožno považovať za obhospodarovanie
a údržbu susednej stavby. Žalovaný pri výkone výkopových prác neporušil žiadnu povinnosť, nakoľko
existenciu elektrického vedenia na pozemku žalovaného nedeklaroval žiaden zo subjektov, ktorí
spravujú inžinierske siete. Žalobca pokiaľ tvrdil, že vedel o tom, že má uložené elektrické vedenie v
pozemku žalovaného, chcel sa vyhnúť svojej povinnosti na vlastné náklady zriadiť si prípojku elektriny

tak, aby nenarušoval vlastnícke právo žalovaného, ktorého povinnosťou nie je súhlasiť s tým, aby sa v
jeho pozemku viedla elektrická prípojka pre tretiu osobu. Žalobca nesplnil svoju povinnosť, aby zabránil
poškodeniu svojej prípojky jej presným vytýčením, čo mal vedomosť o tom, že žalovaný chce vykonávať
výkopové práce na svojom pozemku. Napriek tomu ho neupozornil na možné riziko škody, preto za tútonesie plnú zodpovednosť žalobca. Zároveň je nutné, aby bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi
škodou a konaním škodcu. Ani táto podmienka nebola splnená, nakoľko nie je vylúčené, že poruchu
spôsobila aj iná skutočnosť než len preseknutie kábla, ktorého presná lokalizácia preseknutia nebola ani

špecifikovaná. Pokiaľ žalobca osadil elektrickú prípojku na cudzom pozemku, nesplnil svoju povinnosť
ohlásiť takúto drobnú stavbu príslušnému stavebnému úradu. V tejto súvislosti poukázal na predpisy
týkajúce sa stavebného povolenia pre prípojky k stavbám. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd
zmenil napadnutý výrok rozsudku II. (ide o zrejmú chybu, nakoľko sa jedná o výrok I.), ktorou súd prvej
inštancie vyhovel žalobe v časti o zaplatenie 1.130,35 Eur.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie aj zo strany žalobcu, a to proti výrokom
II. a III. napadnutého rozsudku. Žalobca namietol odvolacie dôvody, a to nesprávne skutkové zistenia
vo vzťahu k výroku II. a nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k rovnakému výroku, teda písm. f/
a h/ § 365 ods. 1 CSP. Žalobca sa stotožnil s priznaním nákladov za dočasný zdroj elektriny ako aj
za náklady na liečivá, pričom nesúhlasil so zamietnutím v časti nákladov za rekonštrukciu prípojky

elektriny. Nesúhlasil s tým, že absentuje tu priama príčinná súvislosť nákladov vynaložených žalobcom a
škodovej udalosti, teda preseknutím elektrického kábla, nakoľko o takúto príčinnú súvislosť ide vtedy, ak
protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Príčinou vzniku škody je
také konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Z týchto dôvodov tu existuje príčinná súvislosť
medzi nákladmi na zriadenie elektrickej prípojky a škodovou udalosťou. Odôvodnenie súdu, podľa

ktorého takáto príčinná súvislosť tu neexistuje, nakoľko žalobca si nezriadil vecné bremeno a právne túto
vecnedoriešil,jepríkladomneobmedzenejkauzality,ktorájeprihodnotenípríčinnejsúvislostinesprávna
a nežiadúca. Súd prvej inštancie nebral do úvahy skutočnosť, že ako za obdobie pred prerušením
dodávky tak aj po tom bol žalobca odberateľom elektrickej energie na rovnakom odbernom mieste a s
rovnakým identifikátorom, z čoho vyplýva, že aj pred touto udalosťou bola elektrická prípojka legálna

a funkčná. Žalobca nemal v úmysle sa bezdôvodne obohatiť na úkor žalovaného a týmto spôsobom
nijakým náznakom nedošlo k zlepšeniu podmienok v jeho hospodárení. Rovnako tak nemožno hovoriť o
novozriadení elektrickej prípojky, nakoľko tento termín evokuje to, že predtým nebola prípojka elektriny
zriadená legálne, čo nie je pravdou. Prípojka bola aj pred zásahom žalovaného legálne zriadená a za
dodávky elektrickej energie žalobca riadne platil.

9. Žalobca poukázal na skutočnosť, že všetky nároky z jeho strany majú základ v neoprávnenom zásahu
žalovaného do elektrickej prípojky a v jeho následnej nesúčinnosti pre potreby vykonania provizórnej
opravy. Pri stanovení náhrady škody je treba vychádzať z ceny, ktorá je nutná na uvedenie veci do
pôvodného stavu, pričom práve takéto náklady žalobca v konaní uplatnil. Z týchto dôvodov je zrejmé, že

čiastočne súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku kauzálnemu nexu, a preto žalobca navrhol, aby
odvolací súd vyhovel žalobe v celom rozsahu, prípadne napadnutý rozsudok v zamietavej časti zrušil a
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že z odôvodnenia odvolania je zrejmé,

že žalovaný napadol výrok I., pričom k podanému odvolaniu uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu
prvej inštancie bližšie odôvodneným v bode 49 rozsudku. Pri nákladoch žalobcu na zriadenie elektrickej
prípojky nie sú žiadne príčinné súvislosti s prerušením dodávky preseknutím elektrického kábla a
pokiaľ žalobca neurobil kroky k legalizovaniu vecného bremena, nepostupoval správne. Žalovaný sa
domnieva, že pre žalobcu neexistuje ani nárok na zaplatenie sumy 1.130.35 Eur, a preto nemožno

hovoriť ani o priznaní ďalších nárokov, ktoré namietol žalobca. Žalobca mal vedomosť, že nie je
povinnosťou žalovaného strpieť na svojom pozemku elektrickú prípojku, ktorá znižuje hodnotu pozemku
a spôsobuje ďalšie komplikácie pri stavebných prácach. Žalobca nesplnil svoju povinnosť, aby presne
vytýčil trasu elektrického vedenia a napriek tomu, že mal vedomosť o započatí stavebných prác zo strany
žalovaného,neupozornilhonaexistenciuasamotnútrasuuloženiaelektrickejprípojky.Ztýchtodôvodov

považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné.

11. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolacie dôvody, na ktoré poukazuje žalovaný neboli
v konaní preukázané, pričom námietka nevysporiadania sa s predloženou fotografiou, na ktorej vidno
svetlé škvrny na budove, ktoré mali preukazovať to, že v budove bola elektrická energia, tak tento dôkaz

súd vykonal. Tento dôkaz sám o sebe nemôže preukazovať to, že žalobca mal zabezpečený prívod
elektriny v čase kedy došlo k poruche na dodávke. Rovnako nie je pravdou, že žalobca neoznamoval
prácenaelektrickejprípojkepríslušnémustavebnémuúradu,nakoľkovšetkysvojepovinnostivsúvislosti
s obcou S. mal splnené. Žalobca trval na svojich podaniach vo vzťahu k existencii kauzálneho nexu.Zároveň nie je možné súhlasiť s tým, že žalovaný nemusel súhlasiť s tým, aby v jeho pozemku bola
vedená elektrická prípojka žalobcu, nakoľko rozhodujúcou skutočnosťou nie je to, či vecné bremeno
bolo zapísané v katastri nehnuteľnosti, ale to, že úmyselným konaním žalovaného a neposkytnutím

súčinnosti vznikla žalobcovi škoda, ktorá vzniknúť nemusela. Vo veci je dôležité aj to, že elektrický kábel
bol už reálne uložený v pozemku žalobcu v čase kedy sa on ujal užívania tohto pozemku a žalovanému
nehrozili žiadne obmedzenia jeho vlastníckeho práva len tým, že by poskytol primeranú súčinnosť a
umožnil opravu pretrhnutého káblu. Z týchto dôvodov mu mal umožniť vstup na pozemok za účelom
vykonania urgentnej opravy. Žalobca súhlasil s vyhovujúcou časťou rozsudku súdu prvej inštancie a

zotrval na svojich odvolacích námietkach vo vzťahu k zamietnutiu žaloby v časti.

12. Žalovaný v duplike podanej v rámci odvolacieho konania k vyjadreniu žalobcu uviedol, že samotnú
opravu elektrického vedenia nemožno považovať za obhospodarovanie alebo údržbu susednej stavby
hlavne v situácii pokiaľ elektrická prípojka nie je zakreslená alebo jej trasovanie nie je známe a neexistuje
ani zriadené vecné bremeno. Úmyselné konanie je skôr na strane žalobcu, ktorý neriešil zriadenie

vecného bremena a ani vlastnú prípojku, ktorú by musel sám aj hradiť. Namietol skutočnosť, či v danom
prípade je o veci oprávnený rozhodovať príslušný súd a či nejde o stavebnoprávny vzťah medzi stranami
sporu. Z týchto dôvodoch trval na obsahu svojich podaní.

13. Žalobca vo svojej duplike k podaniu žalovaného uviedol, že argumentácia žalovaného je

zopakovaním predošlej argumentácie bez nových skutočností, preto zotrváva na svojich pôvodných
stanoviskách.

14. K uvedenému sa opätovne vyjadril žalobca, a to podaním zo dňa 30.12.2021, ktorý uviedol, že
prerušený elektrický kábel bolo možné v realizovanom výkope jednoduchým a časovo aj finančne

nenáročným úkonom opätovne spojiť, no pokiaľ toto žalovaný žalobcovi neumožnil vznikla mu škoda,
ktorá jednoznačne súvisí s týmto konaním žalovaného. Zároveň poukázal na to, že listinnými dôkazmi
dokladovalto,žeexistujúcaelektrickáprípojkamuriadnedovtedyslúžilaanáslednepokračovalvodbere
elektrickej energie v rovnakom odbernom mieste. Z týchto dôvodov považoval stanovisko protistrany
za nedôvodné.

15. Ďalšie vyjadrenia strán sporu v odvolacom konaní predložené neboli.

16. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1

a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolania strán sporu preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolania strán sporu nie sú dôvodné. /s výnimkou výroku o trovách konania/

17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

19. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).20. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,

ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

21.Odvolateľ uviedolakodôvododvolaniaaj§365ods.1písm.a) CSP,pričomnijakonešpecifikovalaké
procesné podmienky neboli splnené. Odvolací súd po preskúmaní spisu nezistil nesplnenie akejkoľvek
procesnej podmienky. Vo veci konal príslušný súd , v rámci svojej právomoci pričom nebola zistená
prekážka právoplatne skončenej veci či iného začatého konania. Rovnako tak strany sporu mali
procesnú subjektivitu i procesnú spôsobilosť, pričom konanie začalo na základe žaloby, ktorá spĺňa
náležitosti podľa procesných predpisov.

22. To , že na uloženie elektrickej prípojky sa vzťahujú predpisy o stavebnom konaní nič nemení na
skutočnosti, že v právomoci súdu je riešenie sporov o náhradu škody.

23. Namietaný odvolací dôvod , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutievoveci(§365ods.1písm.d)CSP)odvolacísúdzospisunezistil,pričomodvolateľnažiadnu
konkrétnu vadu ani nepoukazoval. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takéto skutočnosti zo spisu nevyplynuli.

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže

príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v
dôsledkuktoréhozisťovalinéskutočnosti,príp.zistenýmskutočnostiam.Skutkovézistenienezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1 CSP (Dôkazy
súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to

vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z §§ 185- 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné
okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného
dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne

správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

25. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že
všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu
vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených
dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

26. K námietke o nesprávnom právnom posúdení § 365 ods.1 písm. h) CSP odvolací súd poznamenáva,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právnypredpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010).

27. Pre deliktné právo „in genere“ je príznačná aplikácia princípu neminem laedere, ktorý je jedným zo
základných princípov súkromného práva a predstavuje príkaz nikoho nepoškodzovať a ukladá každému
chovať sa tak, aby nespôsobil škodu, k jej vzniku neprispieval a v prípade, že k vzniku škody už došlo,
aby nepôsobil ku zväčšeniu jej rozsahu. Dá sa dôvodiť, že táto povinnosť sa nevzťahuje iba na vyvolanie

vzniku škody, ale i na vyvolanie nebezpečenstva, že ku škode dôjde. V prípade, že ku vzniku škody
dôjde, má byť v súlade s princípom neminem laedere a zásadou rovnosti subjektov občianskoprávnych
vzťahov poškodenému poskytnutá plná náhrada.

28. Po oboznámení sa s obsahom spisu a so základnými odvolacími námietkami strán sporu odvolací
súd dospel k záveru, že odvolacie námietky ani jednej zo sporových strán nie sú dôvodné a súd prvej

inštancie precízne a veľmi správne sa vyporiadal so žalobou, ktorá pozostávala z viacerých zložiek,
pričom správne oddelil a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 1.130,35 Eur a vo vzťahu k tomuto
priznanému nároku sú odvolacie námietky žalovaného nedôvodné a nie sú spôsobilé napadnúť vecnú
správnosť výroku I..

29. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil správanie sa žalovaného, ktorý nepovolil vstup na jeho
pozemok žalobcovi za účelom urgentnej opravy kábla ako konanie, ktoré je v rozpore so zásadou
všeobecnej prevenčnej povinnosti a práve týmto konaním vznikli nevyhnutné náklady na strane
žalobcu za účelom zabezpečenia dodávky elektrickej energie prostredníctvom generátora a pridružené
náklady na podanie očkovania pre jeho stádo. Vzhľadom na okolnosti prípadu bolo možné posúdenie

povinnostižalovanéhoumožniťvstupžalobcovinajehopozemokvzmysletýchustanoveníObčianskeho
zákonníka, na ktoré poukázal súd prvej inštancie a naozaj sa jedná o prípad, s ktorým počíta Občiansky
zákonník, kedy je povinný vlastník pozemku strpieť vstup vlastníka susedného pozemku za účelom
vykonania opravy. Odvolací súd sa v zhode s názorom súdu prvej inštancie domnieva, že bolo
povinnosťou žalovaného umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na jeho pozemok,

nakoľko v danom prípade tieto pojmy treba vykladať objektívne a z obsahu spisu nevyplýva záver,
že by týmto spôsobom zneužíval žalobca svoje právo na úkor výkonu práva žalovaného. Určite by
nešlo o zásah prekračujúci miernu primeraným pomerom, ak by bolo umožnené žalobcovi opraviť prívod
elektrickej energie na pozemku žalovaného a takýto vstup bol povinný žalovaný strpieť. V prípade,
že tak nekonal, prispel ku zväčšeniu rozsahu škody, respektíve k nemožnosti rýchleho odstránenia

jej následkov, ktoré súd prvej inštancie správne popísal v skutkovom stave, ktorý zistil. Pokiaľ zákon
hovorí o tom, že vlastník susedného pozemku je povinný umožniť vstup na svoj pozemok v prípade,
ak to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susedného pozemku, je nutné toto ustanovenie
zákona vykladať v duchu skutočnosti, čo chcel zákonodarca dosiahnuť týmto ustanovením a práve aj
takéto prípady, aké sú v prejednávanej veci sú subsumované pod touto povinnosťou obmedzujúcou

vlastníka pozemku.

30. Správne pristúpil súd prvej inštancie k výkladu tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka vo svetle
ustanovenia § 3 upravujúceho dobré mravy.

31. V tejto súvislosti nemôžu obstáť odvolacie námietky žalovaného, že nedošlo k presnému vytýčeniu
podzemného vedenia na jeho pozemku a toto podzemné vedenie nebolo špecifikované náčrtom či
vecným bremenom. Vychádzajúc z histórie vlastníckych vzťahov k týmto pozemkom bolo preukázané,
že strany sporu vedeli o prípojke (bod 44 odôvodnenia) už počas existujúceho užívania v priestoroch
bývalého poľnohospodárskeho družstva. Existencia tejto elektrickej prípojky nebola zapísaná na

príslušnom katastrálnom úrade vo forme vecného bremena. Rovnako tak aj žalovaný nadobudol tento
pozemok aj s tam uloženou elektrickou prípojkou. Tieto skutočnosti sú relevantné pre posúdenie celej
veci. Ostatné odvolacie námietky žalovaného odvolací súd považoval za nesúvisiace s meritom veci
a nepochybne škoda žalobcovi vznikla na základe konania žalovaného, ktorý mu neumožnil opravu
prívodu elektrickej energie do jeho objektu. Odvolacia námietka žalovaného ohľadom nevysporiadania

sa s dôkazom, a to fotografiou preukazujúcou svetlo v objekte žalobcu nie je dôvodná. Predmetná
čiernobiela snímka s bielymi škvrnami bez udania dátumu nemá výpovednú hodnotu vo vzťahu ku
skutkovému stavu. Naviac bola predložená až v odvolacom konaní (§ 366 CSP).32. Rovnako tak sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu
žalobyvprevyšujúcejčastitakakotoprecízneuviedolsúdprvejinštancievbode49svojhoodôvodnenia.
V tejto súvislosti odvolací súd vyhodnotil za nedôvodné odvolacie námietky žalobcu, kedy tu neexistuje

príčinná súvislosť so zriadením novej elektrickej prípojky a konaním žalovaného. Samotná skutočnosť,
že žalobca naďalej odoberá elektrickú energiu od svojho dodávateľa na rovnakom odbernom mieste
vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi zriadením novej elektrickej prípojky a prerušením elektrického
káblu na pozemku žalovaného nie je daná. Napriek tejto skutočnosti však to, že si zriadil novú elektrickú
prípojku, nejedná sa o škodu na jeho strane, ktorá bola vyvolaná konaním žalovaného. V tejto súvislosti

považoval ďalšie odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné.

33. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec

zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval
za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite
veci bez významu.

34. Odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil napadnutý výrok III., nakoľko ani jeho znenie
nezodpovedá dikcii ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. V danom prípade mali strany vo veci úspech
len čiastočný, pričom súd vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania bez špecifikácie
pomerného rozdelenia výsledku sporu. Žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 2.909,95 Eur,

pričom bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 1.130,35 Eur. Je teda zrejmé, že jeho úspech predstavoval
39% z uplatneného nároku a jeho neúspech 61%. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd zmenil
napadnutý výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že postupom podľa § 388 CSP stranám sporu
náhradu trov konania nepriznal (§ 255 ods. 2 CSP). S poukazom na čiastočný úspech oboch strán
odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. V odvolacom nebola úspešná ani jedna zo sporových strán, preto s poukazom na ustanovenie § 396
ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania
stranám sporu nepriznal.

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).