Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 29, 2021

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 13C/125/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113230220
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alžbeta Beňáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2021:1113230220.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Alžbetou Beňákovou, v spore žalobcu: KOMUNÁLNA

POISŤOVŇA, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595
545, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Legal Cases s.r.o., so sídlom Alžbetínske námestie 328,
929 10 Dunajská Streda, proti žalovanej: K.. L. Y., W.. XX.X.XXXX, F. N. X, XXX XX V., zastúpenej
Advokátskou kanceláriou Gorej legal s.r.o., so sídlom Žižkova 6, 040 01 Košice, o zaplatenie 66.531,63
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 66.531,63 €, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 9.9.2013, postúpenou tunajšiemu
súdu dňa 8.10.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 66.531,63 € a nahradiť mu
trovy konania titulom náhrady spôsobenej škody za schodok na zverených hodnotách.

2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovanou bol pracovný pomer založený pracovnou

zmluvou zo dňa 1.10.2007 v znení Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 15.12.2008. Žalovaná bola u
žalobcu zamestnaná vo funkcii riaditeľky pobočky Prešov. Dňa 1.5.2008 uzatvorili dohodu o hmotnej
zodpovednosti za hodnoty zverené jej k vyúčtovaniu. Dňa 3.10.2012 prevzala žalovaná hotovosť vo
výške 2.000,- €, ako aj stálu zálohu na krytie hotovostných výdavkov na rok 2013, ktoré mesačne
žalobkyňa žalovanej vyúčtovala. Dňa 16.5.2013 došlo medzi stranami sporu k ukončeniu pracovného
pomeru dohodou. V tento deň bola vykonaná mimoriadna inventarizácia pokladne v pobočke Prešov,
pričom v dokladoch boli preukázané výdavky vo výške 168,07 € a pokladničná hotovosť 132,25 €.

Rozdiel z prijatej zálohy vo výške 2.000,- € predstavoval 1.699,68 €. Za účelom vysporiadania stálej
zálohy bola žalovaná vyzvaná listom žalobcu zo dňa 23.5.2013. Dňa 28.5.2013 žalovaná predložila
žalobcovi za účelom vysporiadania stálej zálohy na poštovné za obdobie od 2.5.2013 do 15.5.2013 v
celkovej výške 1.700,50 €. Žalobca tak zistil, že v rozhodnom období nemohli byť zo strany žalovanej
realizované poštové zásielky v celkovej výške 1.700,50 €, keďže sa tieto v taktom neprimerane vysokom
rozsahu (1.586 ks poštových zásielok) nemohli realizovať v priebehu 9 pracovných dní. Ďalej žalobca
uviedol, že pečiatky na potvrdenkách predložených žalovanou vykazujú odlišnosti s pečiatkami tejto

pošty pri iných realizovaných zásielkach. Pečiatky pošty Košice 12 obsahujú dátumovú vložku a obvykle
píšu sumu za podaj zásielok úhrnne. Taktiež podpisy na potvrdenkách sa nezhodujú so vzorom podpisov
zamestnancov Pošty Košice 12 a zamestnanci pošty nikdy nedávajú podpis do pečiatky, ale vedľa
pečiatky.3. Žalobca zistil, že v období od januára 2010 do mája 2010 (v čase od júna 2010 do januára 2011
čerpala žalovaná materskú dovolenku) a od februára 2011 do apríla 2013 (dňom 15.5.2013 došlo k

ukončeniu pracovného pomeru žalovanej u žalobcu) vyúčtovala žalovaná neoprávnene žalobcovi na
poštovnom v celkovej výške 66.531,63 €, ktorú sumu žalobca žalovanej na základe jej mesačných
vyúčtovaní vyplatil. Zároveň v podanej žalobe žalobca rozpísal jednotlivé vyúčtované náklady, z toho
poštovné a vo výsledku, čo z toho bolo neoprávnene vyúčtované na poštovnom. K žalobe žalobca pripojil
Pracovnú zmluvu zo dňa 1.10.2007, Dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 15.12.2008, Dohodu o hmotnej

zodpovednosti zo dňa 1.5.2008, potvrdenie o prijatí zálohy zo dňa 3.10.2012, Skončenie pracovného
pomeru dohodou zo dňa 16.5.2013, potvrdenky o odoslaných poštových zásielkach za obdobie od
1.5.2013 do 15.5.2013, január- máj 2010, február- december 2011, január- december 2012, január- apríl
2013, vyúčtovania záloh za obdobie január- máj 2010, február- december 2011, január- december 2012
a január- apríl 2013.

4. Voči vydanému platobnému rozkazu č.k. 37Ro/412/2013- 147 zo dňa 18.11.2013 bol dňa 20.3.2014
doručený odpor. Žalovaná uviedla, že žiadna inventarizácia, ktorá mala byť podkladom pre žalobcom
uplatnené nároky nebola vykonaná. Vzhľadom na uvedené, nemá žalobca nárok na vyporiadanie zálohy
vo výške 1.700,50 €. Nároky žalobcu vo výške 66.531,63 € považuje za neodpostatnené a v celom
rozsahu ich poprela.

5. Uznesením č.k. 37Ro/412/2013- 216 zo dňa 26.5.2014 bolo žalovanej priznané oslobodenie od
súdnych poplatkov.

6. Na prejednanie veci súd nariadil niekoľko pojednávaní, na ktorých vykonal rozsiahle dokazovanie

jednak výsluchom žalovanej, ako aj svedkov (L. N., H. E.). Podstatou vykonávaného dokazovania na
jednotlivých pojednávaniach bolo zisťovanie súdu, či potvrdenky o odoslaných poštových zásielkach,
kde sa nachádzala údajne pečiatka pošty Košice 12 sú pravé a či podpisy na týchto potvrdenkách
patria žalovanej. Inými slovami žalovaná a jej právny zástupca spochybňovali účasť žalovanej na
takomto rozdielnom vyúčtovávaní a žalobca sa v priebehu konania snažil dokázať opak. Už na prvom

pojednávaní konanom dňa 15.10.2014 žalobca v úvodnom prednese uviedol, že je vedené trestné
konanie pred OR PZ, odbor kriminálnej polície v Prešove pod ČVS: ORP-1362/OEK-PO-2013.

7. Uznesením č.k. 13C/125/2014- 290 zo dňa 10.6.2015 súd konanie prerušil do skončenia vyšetrovania
vedeného pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Prešove, Odbor kriminálnej polície pod

ČVS: ORP-1362/OEK-PO-2013. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.7.2015. Súd dospel k
záveru, že je potrebné konanie prerušiť, nakoľko výsledky vyšetrovania vedeného OR PZ môžu mať
význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, keď sú podrobované znaleckému skúmaniu doklady,
ktorých tvrdenou nepravosťou odôvodňuje žalobkyňa nárok uplatňovaný v tomto konaní.

8. Dňa 25.1.2017 bola zaslaná súdu fotokópia znaleckého posudku vypracovaného v rámci trestného
konania ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2015/16874 Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného
zboru, ku ktorému mal najmä námietky právny zástupca žalovanej, preto súd rozhodol uznesením č.k.
13C/125/2014- 328 zo dňa 17.1.2018 o pokračovaní v konaní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
22.1.2018. V priebehu konania však súd zistil, že dňa 29.9.2017 bolo vyšetrovateľom PZ vznesené

obvinenie podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku žalovanej pre prečin sprenevery podľa § 213 ods.
1, ods. 2 Trestného zákona, voči ktorému bola žalovanou podaná sťažnosť a následne bolo toto
uznesenie dňa 29.1.2018 zrušené prokurátorom OP Prešov ako nezákonné a vec bola vrátená späť
vyšetrovateľovi, aby znova konal a rozhodol. Z tohto dôvodu súd uznesenie zo dňa 17.1.2018 o
pokračovaní v konaní zrušil uznesením zo dňa 2.3.2018 z dôvodu, že vzhľadom na procesnú situáciu

v súvisiacej trestnej veci dôvod na prerušenie konania trvá. Po podanom odvolaní však Krajský súd v
Košiciach uznesením č. k. 9Co/191/2018- 385 zo dňa 28.12.2018 zrušil napadnuté uznesenie súdu zo
dňa 2.3.2018 a nariadil súdu, aby pokračoval v konaní.

9. Následne súd zistil, že žalovanej bolo opätovne vznesené obvinenie uznesením zo dňa 12.2.2019

pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1 a ods. 3 Trestného zákona. Dňa 3.10.2019 bola podaná proti
žalovanejobžalobazaskutok,prektorýbolovznesenéobvinenie.Uznesenímč.k.13C/125/2014-478zo
dňa 22.11.2019 súd prerušil konanie do skončenia trestného konania vedeného pred Okresným súdomPrešov pod sp. zn. 5T/108/2019, začatého na podklade podanej obžaloby Okresnej prokuratúry Prešov
zo dňa 3.10.2019, sp. zn. 1Pv/88/18/7707-16.

10. Dodatkom č. 19 k Rozvrhu práce na rok 2020 sa zákonnou sudkyňou vo veci stala JUDr. Alžbeta
Beňáková. Uvedená zmena zákonného sudcu bola stranám sporu oznámená. Dňa 18.1.2021 bol
súdu doručený právoplatný trestný rozkaz Okresného súdu Prešov č.k. 5T/108/2019-681 zo dňa
4.5.2020, právoplatný dňa 29.5.2020, ktorým bola žalovaná uznaná vinnou, že v období od mesiaca
január 2010 do 16.05.2013 v Prešove a inde ako zamestnanec spoločnosti Komunálna poisťovňa,

a.s. Vienna Insurance Group predkladala fiktívne doklady o zaplatení poštových poplatkov, kde tieto
doklady následne predkladala pri vyúčtovaní do pokladne na ekonomický úsek spoločnosti Komunálna
poisťovňa na centrálu na ul. Štefánikovej 17 v Bratislave na zúčtovanie, stálej zálohy, ktorá bola pobočke
poskytnutá začiatkom každého kalendárneho roka vo výške 1.000,- € a od mesiaca október roku 2012 vo
výške2.000,-€nazabezpečeniedrobnýchnákupovprepobočku,kdesipredloženímfiktívnychdokladov
neoprávnene prisvojila peňažnú sumu, čím tak celkovo za uvedené obdobie si na podklade fiktívnych

dokladovneoprávnenevyúčtovalakuškodespoločnostiKOMUNÁLNApoisťovňa,a.s.ViennaInsurance
Group so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 31 595 545 sumu najmenej 72.612,67 €
teda, prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila ním značnú škodu, čím spáchala prečin
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona .

11. Súd uznesením č.k. 13C/125/2014- 504 zo dňa 26.1.2021 rozhodol o pokračovaní v konaní, keď
odpadla prekážka, pre ktorú bolo konanie prerušené. Posledné pojednávanie vo veci bolo vytýčené na
termín 22.3.2021, ktoré pre zhoršenú pandemickú situáciu v súlade s ust. § 3 ods. 1 zákona č. 62/2020
Z.z. súd zrušil a vytýčil nový termín na 29.4.2021.

12. Na pojednávaní dňa 29.4.2021 sa zúčastnil právny zástupca žalovanej, ktorý stručne súdu
predniesol, že vo vzťahu k samotnému trestnému konaniu žalovaná uplatnila svoje právo nevypovedať,
to isté v podstate platí aj vo vzťahu k poslednej časti skutkových zistení v tomto civilnom konaní. Aj
na základe týchto skutočností akceptovala ten stav, ktorý bol v trestnom rozkaze a neuplatnila opravný

prostriedok proti nemu, pretože pokiaľ by mala účinne sa brániť voči tomu, čo jej bolo kladené za vinu a
za čo bola odsúdená, začo jej bol uložený trest, tak by musela prekročiť rámce práv odoprieť výpoveď.
Z pohľadu aplikácie ust. § 193 CSP poukazoval na nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS/269/2011,
ktorý hovorí o tom, že rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri
rozhodovaní v občianskom súdnom konaní, v prípadoch ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty

trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskom
právnom konaní nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t.j. spáchaní trestného činu
a o tom, kto ho spáchal. Podstata toho rozhodnutia o vine a treste z pohľadu zisťovania skutkového
stavu bola založená na znaleckom posudku vyhotovenom Kriminálnym expertíznym ústavom PZ, vo
vzťahu ku ktorému v rovine civilnoprávnej boli v tomto konaní zo strany žalovanej vznesené námietky,

tak voči jeho záverom ako aj voči spôsobu a osobám, ktoré daný posudok vypracovali. So závermi sa
ona nestotožňuje, v rovine trestnoprávnej ho nenapádala práve z tých dôvodov, ktoré uviedli a preto z
pohľadu rozhodnutia o tejto veci trvá na podstate týchto námietok a ten jej konečný návrh vo veci je,
aby súd žalobu zamietol.

13. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní, ako aj neúčasť žalobcu ospravedlnil
podaním doručeným súdu dňa 27.4.2021, pričom súhlasil, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Súd v
súladesust.§180CSPprejednávalvecvneprítomnostižalobcuažalovanej.Zároveňvpodanípoukázal
na právoplatný trestný rozkaz OS Prešov sp. zn. 5T/108/2019 zo dňa 4.5.2020, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 29.5.2020, ktorým bola žalovaná uznaná vinnou za spreneveru, ktorej sa dopustila

neoprávneným vyúčtovaním nákladov na pobočku žalobcu za obdobie od januára 2010 do apríla 2013 v
celkovej výške 72.612,67 € (v čom sú zahrnuté neoprávnené náklady účtované p. H. E. počas materskej
dovolenky žalovanej- o tejto veci už právoplatne rozhodol Okresný súd Prešov), čím si vo svoj prospech
ku škode žalobcu vyúčtovala na základe fiktívnych dokladov uvedenú sumu. Žalobca žiada, aby súd
žalovanú zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy 66.531,63 € tak, ako to vyčíslil v žalobnom návrhu.

Uvedený nárok je preukázaný a potvrdený trestným rozkazom. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania
v rozsahu 100%.14. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov, najmä tých, ktoré sú uvedené
v bode 3 rozsudku, ako aj ďalších, ktoré sú obsahom spisu, výsluchom žalovanej, výsluchom svedkov L.
N. E. H. E., oboznámením sa s obsahom podanej obžaloby a trestným rozkazom a zistil tento skutkový

stav:

15. Žalovaná uzatvorila dňa 1.10.2007 so žalobcom Pracovnú zmluvu o uzatvorení pracovného pomeru
pre riaditeľku pobočky Prešov s miestom výkonu práce: Hlavná 117, 080 01 Prešov, ktorý bol uzatvorený
na dobu určitú, do 31.12.2008. Dodatkom k pracovnej zmluve uzatvorenej s riaditeľkou pobočky Prešov

bola okrem iného pracovná zmluva zmenená na dobu neurčitú. Dňa 1.5.2008 uzatvorila žalovaná ako
zamestnanec so žalobcom ako zamestnávateľom Dohodu o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej
prevzala hmotnú zodpovednosť za hodnoty zverené vyúčtovaniu, ktoré boli zamestnancovi odovzdané
nazákladepreberaciehoprotokolu.Vrámcisvojejčinnostibolažalovanejvždynazačiatkukalendárneho
roka vyplatená finančná záloha vo výške 1000,- € (od 10/2012 vo výške 2.000,- €) na poštovné a iné
výdavky, ktoré následne vyúčtovala a na základe tohto vyúčtovania, ktoré bolo zaslané na preplatenie

do pokladne na ekonomický úsek poisťovne v Bratislave, boli vyplatené finančné prostriedky žalovanej.
V období od januára 2010 do apríla 2013 (s prestávkou v období od júna 2010 do januára 2011, kedy
žalovaná čerpala materskú dovolenku), vyúčtovala žalovaná týmto spôsobom neoprávnene žalobcovi
na poštovnom sumu 66.531,63 €, ktorá je predmetom tohto konania. Následne bol dňa 16.5.2013
pracovný pomer skončený dohodou so žalovanou ku dňu 16.5.2013. Trestným rozkazom Okresného

súdu Prešov č.k. 5T/108/2019-681 zo dňa 4.5.2020 bola žalovaná právoplatne dňa 29.5.2020 uznaná
vinnou za trestný čin sprenevery za to, že v období od mesiaca január 2010 do 16.5.2013 v Prešove
a inde ako zamestnanec spoločnosti Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group predkladala
fiktívne doklady o zaplatení poštových poplatkov, kde tieto doklady následne predkladala pri vyúčtovaní
do pokladne na ekonomický úsek spoločnosti Komunálna poisťovňa na centrálu na ul. Štefánikovej 17 v

Bratislave na zúčtovanie, stálej zálohy, ktorá bola pobočke poskytnutá začiatkom každého kalendárneho
roka vo výške 1.000,- € a od mesiaca október roku 2012 vo výške 2.000,- € na zabezpečenie drobných
nákupov pre pobočku, kde si predložením fiktívnych dokladov neoprávnene prisvojila peňažnú sumu,
čím tak celkovo za uvedené obdobie si na podklade fiktívnych dokladov neoprávnene vyúčtovala ku
škode spoločnosti KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Dr. Vladimíra

Clementisa 10, Bratislava, IČO: 31 595 545 sumu najmenej 72.612,67 € teda, prisvojila si cudziu vec,
ktorájejbolazverenáaspôsobilanímznačnúškodu,čímspáchalaprečinspreneverypodľa§213ods.1,
ods.3písm.a)Trestnéhozákona.
Predmetom tohto konania je suma 66.531,63 €, teda okrem nákladov, ktoré boli neoprávnene zúčtované
H. E. počas materskej dovolenky žalovanej. Vo vzťahu k H. E., ktorá vykonávala vyúčtovanie počas

materskej dovolenky žalovanej, rozhodol Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 9Cpr/5/2014-189 zo
dňa 27.6.2016, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 4CoPr/1/2018- 226 zo
dňa 27.3.2018, a ktorým bola H. E. zaviazaná na zaplatenie sumy 6.081,04 € do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

16. Žalobca sa v konaní domáha náhrady škody vo výške 66.531,63 € spôsobenej žalovanou.

17. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

18.Podľa§179ods.1vetaprváaods.2zákonač.311/2005Z.z.Zákonníkpráceúčinnéhovčasevzniku

škody, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením
povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnanec zodpovedá aj za
škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

19. Podľa § 186 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce, 1) zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je

povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. 2) Náhrada škody
spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého
zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred
porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť

zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití
omamných látok alebo psychotropných látok.20. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu

pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd mal
preukázané, že úmyselným protiprávnym konaním žalovanej bola žalobcovi spôsobená značná
škoda vo výške 72.612,67 €, keď v období od januára 2010- do apríla 2013 s výnimkou trvania
materskej dovolenky žalovanej, neoprávnene predkladala na preplatenie vyúčtované fiktívne doklady
na poštovnom, čím sa dopustila trestného činu sprenevery v zmysle ust. § 213 ods. 1, ods. 3, písm. a)
Trestného zákona. Súd v zmysle ust. § 193 CSP je viazaný trestným rozkazom, ktorý nadobudnutím

právoplatnosti má účinky právoplatného trestného rozsudku nielen o tom, že bol spáchaný trestný čin a
o tom, kto tento trestný čin spáchal. Obsahom skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213
ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona je spôsobenie značnej škody spáchaným trestným činom na
cudzom majetku. Preto súd ma za to, že je viazaný aj tým, že žalobcovi na jeho majetku bola spôsobená
značná škoda tým, že žalovaná si prisvojila cudziu vec, ktorá jej bola zverená, nakoľko zákonným

znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty sprenevery je spôsobenie škody na cudzom majetku (v
tejto veci značnej škody), v tomto prípade žalobcovi, za ktorý bola odsúdená aj žalovaná v trestnom
konaní. Súd v tomto smere poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov (napr. nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 26969/2011-55 zo dňa 23.11.2011, uznesenie NS SR. sp. zn.
1Obdo/41/2011 zo dňa 17.5.2012, či uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/82/2018 zo dňa 29.11.2018 a

ďalšie). Obsahom spisu sú navyše všetky podklady uvedené v bode 3 rozsudku č.l. 30-134 spisu, na
základe ktorých si žalobca uplatňoval náhradu škody za zverené hodnoty žalovanej ešte v čase, keď
nebolo ani vznesené obvinenie žalovanej za celé posudzované obdobie od januára 2010- do apríla 2013
s určitou prestávkou, pričom výška škody nebola v konaní spornou. Sporným bola len skutočnosť, či
tieto predložené potvrdenky o poštovnom podpísala žalovaná, za čo bola uznaná vinnou. Inými slovami

protiprávnym a úmyselným konaním žalovanej bola v priamej príčinnej súvislosti spôsobená škoda
žalobcovi.

22. V rámci prebiehajúceho trestného konania žalobca urobil oznámenie o výške škody, ktoré bolo
nevyhnutnépreposúdenierozsahuškodyvrámciskutkovejpodstatytohtotrestnéhočinu.Niejepravdou

tvrdenie žalovanej, že je tu daná prekážka litispendencie, nakoľko pokiaľ by bol žalobcom uplatnený
nárok na náhradu škody v trestnom konaní, trestný súd by sa výškou škody zaoberal a minimálne by
odkázal žalobkyňu s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Súd má za to, že žalobca v priebehu
trestného konania len oznámil výšku škody, tento nárok si však neuplatnil, nakoľko bol uplatnený touto
žalobou. Preto tu nie je daná prekážka už začatej veci.

23. Právny zástupca žalovanej tvrdil a poukazoval na znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený v trestnom
konaní Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru, voči ktorému namietal, nielen voči
jeho záverom, ale aj voči spôsobu a osobe, ktorá ho vyhotovila. Uvedené námietky boli žalovanou
vznesené ešte predtým, ako bola právoplatne uznaná vinnou za prečin sprenevery, pričom zákon

nerozlišuje, či bol páchateľ trestného činu odsúdený rozsudkom, alebo trestným rozkazom, či osoba
v tom trestnom konaní odmietla právo vypovedať, nakoľko je to jej právo, avšak právnym následkom
účinkov právoplatného trestného rozkazu/rozsudku je to, že súd je ním viazaný. Právny zástupca
žalovanej poukazoval na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 269/2011, ktorý však
len potvrdzuje vyššie uvedené závery (bod 22 rozsudku) a samotný ústavný súd v tomto rozhodnutí

uviedol,žecivilnýsúdjeviazanýnielentým,žebolspáchanýtrestnýčinatým,ktohospáchal,alevrámci
princípu právnej istoty a práva na spravodlivé konanie je civilný súd viazaný aj právnou kvalifikáciou
skutku a tým aj formou zavinenia predpokladanom trestným zákonom. Samotný nález poukazuje na
judikatúru najvyššieho súdu (napr. pozri rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cz 16/1992 z 29. apríla
1992 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod

č. R 35/1993). Ústavný súd odmietol striktný gramatický výklad predtým účinného ustanovenia § 135
OSP, ktorý je obdobou dnes účinného § 193 CSP. V takom zmysle ústavný súd konštatoval, že rozsah
viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom
súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú sokolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno
obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t.j. o spáchaní trestného činu, a o tom, kto ho spáchal. V
uvedenom konaní navyše posudzoval súd celkom odlišný prípad, než ktorý je predmetom tohto konania,

keď páchateľ spáchal trestný čin sprenevery spôsobením škody na cudzom majetku a civilné súdy
naopak dospeli k záveru, že škoda nevznikla.

24. Súd opätovne preto poukazuje na vyššie uvedenú súdnu prax, ktorá sa zaoberá viazanosťou
trestného rozsudku civilným súdom a to nielen tým že bol spáchaný trestný čin a tým, kto ho spáchal,

ale aj spôsobenou škodou a jej rozsahom, ak kvalifikovaným znakom skutkovej podstaty trestného
činu je spôsobená škoda. Trestný čin sprenevery je úmyselným trestným činom, pri ktorom dochádza
k spôsobeniu škody na cudzom majetku, pričom trestný súd po oznámení výšky škody rozhodol, že
týmto trestným činom bola spôsobená značná škoda, ktorou sa rozumie suma dosahujúca najmenej
stonásobok sumy 266,- € (§ 125 ods. 1 TZ), čím aplikoval kvalifikovanú skutkovú podstatu v zmysle ust.
§ 213 ods. 3, písm. a) Trestného zákona.

25.Súdrozhodujúcivobčianskoprávnomkonaníonáhradeškodyspôsobenejtrestnýmčinomjeviazaný
právoplatným odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu (jeho výrokovou časťou) a to vo vzťahu ku
všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľa za tento trestný čin. Skutočnosť,
ktorú riešil trestný súd bolo aj to, že práve protiprávnym konaním žalovanej bola spôsobená škoda,

čím boli naplnené znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu sprenevery, inak by žalovaná nebola
odsúdená za tento skutok. Súd dospel k záveru, že škoda vznikla, bola spôsobená úmyselným
protiprávnym konaním žalovanej a bola v príčinnej súvislosti s jej konaním. Jej výška bola v trestnom
konaní riadne oznámená a vyčíslená a tiež preukázaná aj v civilnom konaní v rámci petitu žaloby.

26. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že protiprávnym konaním žalovanej
ako zamestnankyne žalobcu bola spôsobená značná škoda žalobcovi tým, že si prisvojila cudziu vec,
ktorá jej bola zverená a to vo výške, ktorá bola aj tomuto súdu preukázaná, preto súd žalobe vyhovel
a vo výroku I zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 66.531,63 €, ktorú je žalovaná povinná uhradiť do
30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd rozhodol o lehote na plnenie v rozsahu 30 dní, nakoľko

prihliadol na výšku žalovanej sumy.

27. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

28. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

29. O nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanej súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1

CSP v spojení s ust. § 262 ods. 2 CSP na základe zásady úspechu. Úspešný žalobca má tak nárok na
náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust.
§ 257 CSP. O výške trov bude rozhodnuté v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku
v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach
na Okresný súd Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

( Exekučný poriadok).