Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/349/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816204618
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5816204618.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcu: R. V., nar.
XX.XX.XXXX, X. XXX/XX, O., právne zastúpený JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom X. XX,
XXX XX V., proti žalovanému: L. P., nar. XX.XX.XXXX, R. XXX, E., právne zastúpený JUDr. Tomášom
Pukajom, B. O.. XXX, XXX XX Y. M., o zaplatenie 160.000 eur s príslušenstvom, v štádiu konania

o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia smerujúceho proti žalovanému a jeho
manželke G. P., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, E., v konaní o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 7C/151/2016-124 zo dňa 28. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením zriadil záložné právo na rozostavaný rodinný dom postavený

na pozemku, parcela KN-C 11136/4, ako i na pozemky KN-C 11136/2 o výmere 830 m2 a KN-C
11136/4 o výmere 220 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV XXXX k. ú. E. (v ďalšom texte už
len nehnuteľnosti) v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho manželky na zabezpečenie
pohľadávkyvovýške160.000eurvprospechžalobcuakozáložnéhoveriteľaavneprospechžalovaného
a jeho manželky.
V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.09.2016 domáha

voči žalovanému zaplatenia pohľadávky vo výške 160.000 eur s prísl. titulom nesplatenia pôžičky. Dňa
31.03.2017 doručil súdu návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal zriadiť záložné
právo na nehnuteľnosti za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky uplatnenej žalobou. Pod bodom 2.
odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd reprodukoval dôvody žalobcu uvedené v jeho návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia po citácií viacerých ustanovení Civilného sporového poriadku

(v ďalšom texte už len CSP) i ustanovení Občianskeho zákonníka (v ďalšom texte už len OZ) vyšiel zo
záveru, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný. Vzal za osvedčené
tvrdenie žalobcu, že medzi stranami konania existuje nezabezpečený záväzkovo-právny vzťah, ktorý je
potrebné zabezpečiť záložným právom na to, aby žalobca mohol uspokojiť svoju pohľadávku v prípade,
ak by nebola riadne a včas splnená. Z predloženého listu vlastníctva mal tiež osvedčené, že žalovaný
spolu s manželkou sú vlastníkmi nehnuteľností, ktoré patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva (v

ďalšom texte už len BSM).

2. Proti uzneseniu podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol zrušiť a konanie zastaviť.
V dôvodoch odvolania namietol prekážku litispendencie i prekážku už rozhodnutej veci s poukazom na
skutočnosť, že totožný návrh žalobca uplatnil už v skoršom spore, ktoré bolo vedené na Okresnom súde
Námestovo pod sp. zn. 1C/170/2016. V označenom konaní išlo tak isto o návrh žalobcu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia - záložného práva na tie isté nehnuteľnosti. Okresný súd Námestovo v
konaní sp. zn. 1C/170/2016 síce vyhovel návrhu žalobcu v časti týkajúcej sa zriadenia záložného právananehnuteľnosti,aleKrajskýsúdvŽilineakosúdodvolacíuznesenieokresnéhosúduvtejtočastizmenil
tak, že návrh žalobcu na zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti zamietol. Žalovaný ďalej namietal
skutočnosť, že mu nebola doručená žaloba vo veci samej ako i návrh na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia, čo vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom. Zároveň ide o rozpor s princípom
kontradiktórnosti konania i rozpor so zásadou rovnosti zbraní ako súčasťami práva na spravodlivý súdny
proces. Žalovaný citujúc ust. § 343 ods. 1 CSP ďalej namietal, že podľa označeného ustanovenia
neboli ani splnené podmienky na zriadenie záložného práva. V tomto smere vytýkal okresnému súdu,
že nepreskúmal jeho majetnosť, t.j. nezisťoval, či okrem nehnuteľností vlastní aj iný majetok, ktorého

hodnota by postačovala na uspokojenie pohľadávky veriteľa. V tomto smere tvrdil, že je vlastníkom
viacerých hnuteľných a nehnuteľných vecí. V závere odvolania namietal, že Dodatok č. 1 k zmluvám o
pôžičke je neplatný právny úkon, nakoľko ide o neurčitý a nezrozumiteľný prejav vôle a ako celok právne
neperfektný. V samom závere poznamenal, že pohľadávka žalobcu v časti sumy 35.000 eur, ktorá
vyplýva zo zmluvy o pôžičke zo dňa 08.09.2016 už bola uspokojená, čo bude predmetom dokazovania
v konaní vo veci samej.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že námietka veci už rozhodnutej ako i námietka veci už
začatej sú v tomto prípade irelevantné, nakoľko stranami tohto konania o nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia sú okrem žalovaného aj jeho manželka, čo znamená, že strany v tejto časti konania o
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú odlišné ako v konaní sp. zn. 1C/170/2016. Pokiaľ žalovaný

v odvolaní uvádza, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, tento dôvod síce formálne namieta, ale zo samotného odvolania nie je zrejmé, čo v napadnutom
uznesení považuje za nesprávne právne posúdenie. Pokiaľ žalovaný namieta porušenie zásady
rovnosti strán v konaní i nezákonný postup súdu, žalobca považoval postup a rozhodnutie súdu za
právne bezchybné. Ak žalovaný tvrdí, že konanie má inú vadu, túto nijako nešpecifikuje. Na základe

týchto skutočností navrhol odvolanie žalovaného odmietnuť z dôvodu absencie odvolacích dôvodov,
eventuálne napadnutý rozsudok (správne uznesenie - pozn. odvolacieho súdu) ako vecne správne
potvrdiť.

4. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobcu uviedol, že naďalej zotrváva na podanom odvolaní a

skutočností v ňom uvedených. Opätovne poukázal na skutočnosť, že postupom okresného súdu bolo
porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces v dôsledku toho, že o konaní na zaplatenie 160.000
eur s prísl. nemal žiadnu vedomosť až do času, pokiaľ mu nebolo doručené napadnuté uznesenie.
Opätovne poukázal na skutočnosť, že mu žaloba nebola doručená a že zriadenie záložného práva
napadnutýmuznesenímjepredčasnéanajmänedôvodné.Vďalšejčastireplikypoukázalnaskutočnosť,

že žalobca v konaní nepredložil originál zmluvy o pôžičke a jej dodatky, resp. minimálne overené
fotokópie. Zo strany žalobcu sa jedná o podvod, čo rieši prostredníctvom orgánov činných v trestnom
konaní.

5. Žalobca na repliku žalovaného už písomne nereagoval.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP)
a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP), vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a
odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 a contrario CSP), podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

7. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo
dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe predložených listín ku správnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie

písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá v zásadných bodoch kritériám
uvedeným v ust. § 236 v spojení s § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov
a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

8. Odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

Námietka žalovaného, že okresný súd mal konanie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zastaviť z dôvodu prekážky začatého konania i prekážky rozhodnutej veci s poukazom na
konanie vedené na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 1C/170/2016, nie je dôvodná. Zo spisového
materiálu vyplýva, že uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.02.2017, č.k. 7Co/6/2017-100bolo síce uznesenie Okresného súdu Námestovo zo dňa 17.09.2016, č.k. 1C/170/2016-34 vo výroku I.
zmenené tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - zriadenie záložného práva
k nehnuteľnostiam (tým istým ako sú predmetom tejto prejednávanej veci - pozn. odvolacieho súdu) sa

zamieta, ale z jeho obsahu je zrejmé, že k tomu došlo len z dôvodu, že manželka žalovaného nebola
v konaní sp. zn. 1C/170/2016 stranou účastnou konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
hoci išlo o nehnuteľnosti patriace do BSM žalovaného a jeho manželky. V prejednávanej veci, a to v
štádiu konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca však už v návrhu na jeho nariadenie
(č.l. 86) označil okrem žalovaného ako ďalšiu stranu konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

manželku žalovaného, z čoho odvolací súd vyvodil záver, že v prejednávanej veci v porovnaní s vecou
vedenou pod sp. zn. 1C/170/2016 nejde o tie isté strany sporu.
Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i námietku žalovaného, že neboli splnené podmienky na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to podmienka, že žalobca eviduje voči nemu pohľadávku a
tak isto podmienka, že existuje reálna obava z ohrozenia exekúcie. Odvolací súd k uvedenej námietke
uvádza, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadenie

záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá je už
judikovaná alebo ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo
možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V
konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd nerozhoduje na základe dokazovania ako je tomu

v konaní o veci samej, nakoľko v tomto štádiu konania nie je na vykonávanie rozsiahleho dokazovania
časový priestor (§ 328 ods. 2 v spojení s § 344 CSP). V konaní o nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia teda súd rozhoduje na základe osvedčovania skutočností, t.j. prostredníctvom označených
dôkazov a listín zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so

zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako pravdepodobné. Žalobca v prejednávanej veci osvedčil
i podľa názoru odvolacieho súdu existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, a
to predložením zmlúv o pôžičke zo dňa 08.09.2014 a zo dňa 14.02.2016, podľa ktorých žalobca mal
požičať žalovanému celkom 160.000 eur. Sám žalovaný v replike na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu
potvrdzuje minimálne existenciu pôžičky zo zmluvy zo dňa 08.09.2014, osobitné námietky neuvádza v

odvolaní ani vo vzťahu k zmluve o pôžičke zo dňa 14.02.2016 (tieto prednáša až v replike na vyjadrenie
k odvolaniu žalobcu - pozn. odvolacieho súdu). Žalovaný v odvolaní namieta len Dodatok č. 1 k zmluve
o pôžičke zo dňa 08.09.2014 (ako neurčitý a nezrozumiteľný právny úkon), ktorého obsahom mal byť
jeho záväzok viazať nehnuteľnosti zapísané na LV XXXXX a LV XXXXX k. ú. E. na zmluvu o pôžičke
zo dňa 08.09.2014 eventuálne záväzok zaplatiť žalobcovi 60.000 eur ako odškodné v prípade prevodu

nehnuteľností zapísaných na vyššie označených LV na tretiu osobu. Na základe uvedených skutočností
odvolací súd (zhodne so záverom okresného súdu) dospel k záveru o splnení podmienok na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia v prejednávanej veci, a to v zmysle § 343 ods. 1 CSP. Tvrdenie žalovaného
v odvolaní, že okrem nehnuteľností, ohľadne ktorých bolo vydané zabezpečovacie opatrenie, vlastní
ďalšie hnuteľné a nehnuteľné veci, ktorých hodnota by postačovala na uspokojenie tvrdenej pohľadávky

žalobcu, nebolo z jeho strany ničím osvedčené.
Pokiaľ žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že zo strany okresnému súdu mu nebol spolu s napadnutým
uznesením doručený i návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, táto námietka je síce
dôvodná, t.j. išlo v prejednávanej veci o procesné pochybenie zo strany okresného súdu, ale toto
pochybenie sa v zmysle judikačnej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie sp. zn. 3Cdo/342/2015)

nepovažuje za odňatie možnosti konať pred súdom v takej miere, že by došlo k porušeniu práva strany
sporu na spravodlivý proces. To platí zvlášť za situácie, kedy okresný súd v napadnutom uznesení
uviedol podstatný obsah návrhu žalobcu o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
To isté konštatovanie platí i vo vzťahu k námietke žalovaného, že mu nebola doručená žaloba týkajúca
sa veci samej s konštatovaním naviac, že zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žaloba bola

žalovanému doručená dňa 17.10.2017 (č.l. 178 spisu). Nakoniec, čo sa týka tvrdení žalovaného, ktorým
namietal existenciu pohľadávky žalobcu, resp. jej výšky, tieto odvolací súd bližšie v tomto štádiu konania
nevyhodnocoval, nakoľko sa týkajú konania o veci samej.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy uznesenie okresného súdu ako
vecne správne potvrdil.

9. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko s touto otázkou (rovnako
ako s trovami prvoinštančného konania) sa vysporiada súd v rámci konania o veci samej.10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

P o u č e n i e o odvolaní: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e o dovolaní:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)