Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/199/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216210177
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2216210177.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic
and Slovakia, a.s., so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251 336, zastúpený splnomocnencom:
ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom Tolstého 9, Bratislava, IČO: 36 708 771, proti žalovanému: W. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. L. XXX/X, o zaplatenie 13.097,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 10. januára 2019 č.k. 10C/195/2016-112 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II., ktorým súd vo zvyšku žalobu
zamietol a v závislom výroku o náhrade trov konania (výrok III.) r u š í a v zrušenom rozsahu vec v r
a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.603,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
5.603,27 eur od 24.04.2015 do zaplatenia v mesačných splátkach vo výške 200 eur mesačne, vždy k
25. dňu toho - ktorého mesiaca tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia, vo výroku II. vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku III. rozhodol, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 1 ods. 1, 3 veta prvá, § 2 ods. 1
písm. a), b), g), § 2 ods. 3, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, § 37 ods. 1, § 39,
§ 40 ods. 1, § 52 ods. 1, § 52 ods. 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. k), ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 586/2008, Smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993, §
4 ods. 1, 2, 3, ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal
jednoznačne za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 31.10.2008 uzatvorená Zmluva o úvere
pod č. 000034/IU/08/051. Z bodu III. Predmetnej zmluvy súd zistil výšku úveru 620 000 Sk (20 580,23
eur). Žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi predmetný úver mesačných splátkach po 4546,22 Sk
(150,91 eur), výška splátok 240. Ďalej bola určená lehota na čerpanie úveru do 31.01.2009. Podaním
zo dňa 12.11.2018 (č.l. 81) žalobca oznámil súdu, že žalovaný zaplatil celkovo sumu 14.976,73 eur.

Z predloženej zmluvy o úvere súd zistil, že v zmluve nie je zákonom predpokladaný a požadovaným
spôsobom uvedený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru (§4 ods. 2 písm g) musí byť určený presne, jasne, určito a zrozumiteľne.
Spotrebiteľmábyťjasneazrozumiteľneinformovanýokonkrétnomtermíne,dátumekonečnejsplatnosti.
Teda musí to byť konkrétny termín, konkrétny dátum, ktorý v tejto zmluve absentuje. Nestačí uviesť
do zmluvy akýkoľvek údaj, aby boli formálne dodržané podmienky zákona. Nezrozumiteľný údaj má

pre spotrebiteľa takú istú výpovednú hodnotu ako žiaden údaj. Ustanovenie § 4 ods. 2 cit. zák. slúži
na ochranu spotrebiteľa, preto uvedenie tam predpísaných údaj v zmluve spôsobom odporujúcim takzneniu, ako a najmä aj podstate, účelu a zmyslu zákona j rovnaké, ako keby tam tieto údaje neboli
uvedené vôbec. Preto súd má za to, že údaj o termíne konečnej splatnosti v zmluve absentuje, lebo
namiesto konkrétneho dátumu je tam uvedené len „240 mesiacov od prvého čerpania úveru,“ pričom nie

je zrejmý dátum, kedy spotrebiteľ čerpá prvý krát úver. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd má za to,
že žalobca má nárok len na rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru (20580,23 eur) a uhradenou výškou
úveru(14976,73eur)tedanasumu5603,27euravozvýškužalobuzamietol.Súdďalejpriznalžalobcovi
poukazujúc na § 517 ods. 2 OZ úroky z omeškania vo výške 5,00% ročne z tejto sumy od 24.04.2015 do
zaplatenia. Žalovaný uviedol súdu, že je nemajetný, je v pracovnom pomere, zarába minimálnu mzdu

vo výške 480 eur mesačne a z tejto sumy platí režijné náklady okolo 170 eur, poistenie mesačne 25
eur, na telefón 30 eur. Súd poukazujúc na majetkové pomery žalovaného povolil žalovanému zaplatiť
prisúdenú istinu v mesačných splátkach po 200 eur mesačne vždy k 25.dňu toho ktorého mesiaca
od právoplatnosti tohto rozsudku tak, že omeškanie splnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 255 ods. 2 CSP podľa ktorého ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (úspešný 42,78%, neúspešný 57,22%, pomer
úspechu a neúspechu -14,44%).

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca a žiadal odvolací súd, aby rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13.097,91 eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 17.002,99 eur od 31.12.2014 do 23.04.2015 a s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 13.093,71 eur od 24.04.2015 do zaplatenia a to z
dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z. V odvolaní uviedol, že má
za to, že na uvedený prípad nie je možné aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a to z dôvodu, že na poskytnutý úver sa predmetný zákon nevzťahuje. S poukazom na ustanovenie

§ 1 ods. 2 písm. e) Zákona o spotrebiteľských úveroch, sa zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí
úveru dohodnutých v SK zodpovedajúcej 20.000,- eur a na dohodnutú v SK zodpovedajúcu 20.000,-
eur. V zmysle § III. bod 1 zmluvy bola dohodnutá výška poskytnutého úveru v sume 620.000,- Sk, t.j.
20.580,23 eur, čo je suma prevyšujúca sumu 20.000,- eur, čím sa Zákon o spotrebiteľských úveroch
podľa § 1 ods. 2 písm. e) Zákona o spotrebiteľských úveroch na túto zmluvu nevzťahuje. Na základe

uvedeného preto nemožno ani namietať, že by sa v zmluve nenachádzala náležitosť v zmysle § 4 ods.
2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu má preto odvolateľ za to, že súd
prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutie súdu prvej inštancie tým pádom vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ má za to, že poskytnutý úver nie je možné považovať
za bezúročný a bez poplatkov a žalobca má nárok na celú žalovanú sumu s príslušenstvom.

5. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalobcu písomné vyjadrenie nezaslal.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupujúc podľa § 470 CSP, po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 470 ods. 2 veta prvá CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných
podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§

383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha od žalovaného

zaplatenia sumy 13.097,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 17.002,99 eur
od 31.12.2014 do 23.04.2015 a s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 13.093,71 eur od
24.04.2015 do zaplatenia.

8. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je posúdenie

správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol, t.j. v časti istiny vo výške
7.494,64eur,úrokzomeškaniavovýške5%ročnezosumy17.002,99eurod31.12.2014do23.04.2015,
úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.490,44 eur od 24.04.2015 do zaplatenia.9. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca uplatňuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP
a teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď
súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ zmluvu, nároky z ktorej boli predmetom konania, mal za zmluvu

spotrebiteľskú.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. V odôvodnení súd odcituje právnu normu a
v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlí, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve tejto normy.

Táto náležitosť odôvodnenia rozsudku tiež absentuje, keďže súd prvej inštancie v preskúmavanom
rozsudku sa dostatočne nevyjadril k interpretácii právnych noriem aplikovaných na daný prípad. Pokiaľ
nie je zrejmé, aký právny záver o skutkovom stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej veci, teda
akú tzv. skutkovú vetu podrobil právnej kvalifikácii, keď odôvodnenie jeho rozsudku obsahuje zoznam
čiastkových skutkových zistení, a to bez vytvorenia záveru o celkovom skutkovom stave (ktorý má vo
svojom súhrne predstavovať skutkovú situáciu predvídanú hypotézou právnej normy) a odôvodnenia

vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi
závermi na strane druhej, je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Pod nesprávnym právnym posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na

zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu,
ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený
skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

12. Rozhodujúcou odvolacou námietkou je tvrdenie žalobcu, že na vzťah z uzavretej zmluvy sa

neaplikujúustanoveniazákonač.258/2001ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomvčaseuzavretia
zmluvy.

13. Podľa § 1 ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zákon
sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu

v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere
medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje
za jediný spotrebiteľský úver,

14. Z obsahu zmluvy vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dňa 31.10.2008

Zmluva o úvere č. 000034/EU/08/051, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 20.580,23
eur (620.000,- Sk). Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky, úroky z omeškania
pokiaľ na ne vznikne nárok, poplatky dohodnuté v zmluve dodržiavať dohodnuté podmienky, poskytnúť
potrebnú súčinnosť a splniť súvisiace záväzky podľa zmluvy. Nakoľko žalovaný porušil svoje povinnosti
vyplývajúce z podmienok dohodnutých v zmluve aj napriek písomnej výzve žalobcu, pristúpil k

vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru ku dňu 30.12.2014. Dňa 22.04.2015 bola notárskym úradom
JUDr. Ivany Vagaš spísaná Zápisnica č. N13/2015-2, U3/2015 na základe ktorej bola vydaná žalobcovi
suma vo výške 4202,97 eur z notárskej úschovy, ktorá bola prijatá dňa 27.01.2015 na základe vykonania
dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti a to bytu č. XX na X. Poschodí obytného domu so súpisným číslom
XXXX postaveného na pozemkoch s parc. číslom 45-47 na W. ulici v J. U. s príslušenstvom v celosti

a k tomu prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastníckypodielkpozemkuvoveľkosti51/2056,veď.naLVč.XXXX k.ú.J.U..Celkovýnedoplatok
z predčasne ukončenej zmluvy ku dňu 25.05.2016 predstavuje sumu vo výške 13.097,91 eur, z toho
istiny je vo výške 13093,71 eur a dlžný riadny úrok vo výške 4,20 eur.

15.Zlistinnýchdôkazovazoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštancievyplýva,žepodľazmluvy
o úvere bol poskytnutý žalovanému úver v sume 620.000,- Sk (20.580,23 eur) s ďalšími podmienkami
uvedenými v tejto zmluve.

16. Pokiaľ teda súd prvej inštancie posúdil zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov výlučne z dôvodu,

že neobsahovala náležitosti vyžadované ustanoveniami zákona č. 258/2001 <..

18. V dôsledku vyššie uvedeného nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávneho procesného
postupu, sa potom prvoinštančný súd už dôsledne nezaoberal právnou a vecnou správnosťou a

dôvodnosťou žalobcom uplatňovaného nároku z úverovej zmluvy a neposkytol tak žalovanému
spotrebiteľovi ex offo súdnu ochranu jeho práv a v tomto smere nevykonal ani potrebné dokazovanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na § 295 CSP v zmysle
ktorého v spore, ktorý je sporom s ochranou slabšej strany súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré
spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez návrhu obstará
alebo zabezpečí takýto dôkaz.

19. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu s
použitím § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil, keďže súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred

odvolacím súdom, ako aj z dôvodu, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súd nevykonal
navrhované (v danom prípade možno i nevyhnutné) dôkazy, pričom vzhľadom na rozsah potrebného
dokazovania nie je účelné doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom, a podľa § 391 ods. 1 CSP vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne vec preskúmať, zaoberať
sa pritom vecnou aj právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatneného nároku, za tým
účelom doplniť dokazovanie, jeho výsledky nadväzne opätovne komplexne vyhodnotiť, posúdiť podľa
príslušných hmotnoprávnych ustanovení a následne znova vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je
potrebné náležite v súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí pritom prvoinštančný súd

rozhodne zároveň aj o náhrade trov konania včítane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 CSP).

21. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

22. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).