Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, February 27, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/89/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119405313
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6119405313.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a

sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu W.. K. J., nar. 3. marca XXXX,
trvalým pobytom O. cesta XXXX/XX, XXX XX J. J., proti žalovanému SENIOR DOBRÁ NIVA n.o., so
sídlom Slobody 364/122, Dobrá Niva, IČO: 45 023 395, právne zastúpenému spoločnosťou LEGES
Advisory s.r.o., so sídlom Pod Urpínom 923/5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 147 762, o zaplatenie
sumy 1.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 20C/70/2019-119 zo dňa 17. júna 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktoré
mu je žalobca p o v i n n ý zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie,
ktorým rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej
inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom č.k. 20C/70/2019-119 zo dňa 17. júna 2021 (ďalej len
„napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol (prvý
výrok) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (druhý výrok).
1. 2. V úvodnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca

sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.000,- Eur s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne od 18. novembra 2018 do zaplatenia, a to z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že v zariadení HOSPIC Ľubietová, prevádzkovanom žalovaným,
mal umiestnenú matku, ktorá tam dňa 4. septembra 2018 zomrela. Od žalovaného obdržal darovaciu
zmluvu zo dňa 15. júna 2018 podpísanú riaditeľom zariadenia, ktorá obsahovala znenie, že darca daruje
obdarovanému a obdarovaný s vďakou prijíma do svojho výlučného vlastníctva finančné prostriedky vo
výške 1.000,- Eur. Túto darovaciu zmluvu však on (ako darca) nikdy nepodpísal. Dňa 4. septembra 2018

previedol bezhotovostným prevodom zo svojho účtu na účet žalovaného o 9:49 hod. sumu vo výške
600,- Eur s označením „Platba september 2018 - S. J.“ a následne o 9:53 hod. vykonal i úhradu vo výške
1.000,- Eur s označením „Sponzorské - S. J.“. V ten istý deň sa dozvedel, že jeho matka v zariadení
zomrela. Dňa 10. septembra 2018 podal reklamáciu v banke Slovenská sporiteľňa, a.s., v ktorej ohlásil,
že dňa 4. septembra 2018 zaslal sponzorský dar na nesprávny účet a žiadal o vrátenie sumy 1.000,-
Eur. Následne vyzval žalovaného na vrátenie predmetnej sumy, nakoľko na strane žalovaného ide o
bezdôvodné obohatenie. Žalovaný na túto jeho výzvu nereagoval.

1. 3. Následne súd prvej inštancie poukázal na to, že vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal
žalovaný odpor s odôvodnením, v ktorom navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. V odôvodnení odporu
uviedol, že skutočnosti uvádzané žalobcom sú účelové a zavádzajúce. Na jeho strane nikdy nevzniklo
a ani nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že pri podpise zmluvyo platení úhrady za sociálnu službu zo dňa 15. júna 2018 bol žalobca upovedomený o možnosti uhradiť
sponzorský príspevok a bol mu predložený návrh darovacej zmluvy, predmetom ktorej bol dar vo výške
1.000,- Eur. Platba žalobcu zo dňa 4. septembra 2019 v prospech bankového účtu žalovaného tak

nemohla byť ničím iným ako darom adresovaným zariadeniu, ktoré poskytovalo jeho matke sociálnu
službu na základe zmluvy. Žalovaný mal zároveň za to, že žalobca peňažný dar uhradil dobrovoľne
za života svojej matky, o jeho vrátenie sa snažil až po jej smrti. Platba žalobcu zo dňa 4. septembra
2018 bola jasne identifikovaná účelom - sponzorské, menom a priezviskom matky a bola určená
jemu (žalovanému). Preto neexistujú dôvody, pre ktoré by mohli byť predmetné finančné prostriedky

považované za bezdôvodné obohatenie.
1. 4. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenia strán sporu
a na vykonané dokazovanie a konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní
nepreukázal skutočnosti, ktoré tvrdil, a to, že omylom vykonal úhradu na účet žalovaného vo výške
1.000,- Eur. Predmetnú úhradu vykonal ako následnú platbu po uhradení mesačného príspevku za
poskytované služby. Žalobca v konaní nepreukázal svoje tvrdenie prezentované v konaní, že suma

1.000,- Eur mala byť zaplatená v prospech futbalového klubu; túto skutočnosť netvrdil ani v žiadosti
o vrátenie sponzorského príspevku adresovanej Hospicu Ľubietová, ani keď žiadal banku o vrátenie
údajne omylom zaplatenej platby a taktiež túto skutočnosť netvrdil v žalobe ani v písomnom vyjadrení k
odporu žalovaného. Žalobca zároveň nepredložil do konania žiadny dôkaz preukazujúci existenciu účtu,
na ktorý mal vykonať platbu vo forme sponzorského pre futbalový klub v totožnej výške, ako bola suma

v zmysle darovacej zmluvy, platbu pre futbalový klub následne ani nevykonal.
1. 5 Prvoinštančný súd zhrnúc zistené skutočnosti, konštatoval, že predmetná platba žalobcu bola
určito adresovaná a označená ako sponzorské pre žalovaného a v konaní nebol preukázaný omyl zo
strany žalobcu pri zadávaní platby. Pokiaľ žalobca namietal, že darovaciu zmluvu nepodpísal, tak v tejto
súvislosti poukázal na to, že písomná forma darovacej zmluvy nie je obligatórnou náležitosťou. V závere

za nepravdepodobné označil aj tvrdenia žalobcu o nesprávnom zadaní čísla účtu pracovníčkou banky.
Na základe uvedeného prvoinštančný súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
1. 6. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou ustanovenia § 262 ods. 1 v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)
a žalovanému, ktorý bol v spore v plnom rozsahu úspešný priznal nárok na náhradu trov konania vo

výške 100 %.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žiadal,
abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokvcelomrozsahuzrušilavecvrátilprvoinštančnémusúdunaďalšie
konanie. Uplatnil odvolací dôvod uvedený v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) C.s.p., teda, že

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

2. 2. V odôvodnení odvolania žalobca namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnych
a nelogických úvah, a nedostatočne sa vysporiadal s prejednávanou vecou argumentačne ako
aj vecne. Napadnutý rozsudok tak je nezákonný, predčasný, nedostatočne odôvodnený a tým aj
nepreskúmateľný.
2. 3. Ďalej namietal aj to, že prvoinštančný súd sa vo svojom odôvodnení nijako nevysporiadal

so základnými pojmovými znakmi darovacej zmluvy, a to s bezodplatnosťou, dobrovoľnosťou a
vymedzením predmetu daru. V prejednávanom prípade si žalovaný vynucoval umiestnenie jeho matky
v zariadení žalovaného vyplatením daru, ktorý nazýval sponzorským príspevkom na nákup nového
elektrického bojlera. Bezodplatnosť znamená, že obdarovaný sa nezaväzuje poskytnúť darcovi žiadnu
protihodnotu. Dobrovoľnosť znamená, že darca nie je povinný poskytnúť obdarovanému predmet

darovania na základe právnej povinnosti. Konanie žalovaného, ktorý si vynucuje finančné prostriedky od
klientov za ich uprednostnenie v poradovníku, je v rozpore s dobrými mravmi a zneužíva ťaživú situáciu
klientov a rodinných príslušníkov.
2. 4. V ďalšej časti odôvodnenia odvolania žalobca namietal aj nesprávne posúdenie omylu vzniknutého
pri platbe na nesprávny účet. Súčasne mal za to, že ak darovaciu zmluvu nepodpísal, nedošlo k

akceptácií zmluvy. Podľa obsahu návrhu darovacej zmluvy by táto mohla byť inominátnou zmluvou,
prípade zmluvou o spolupráci, keďže predmetný návrh darovacej zmluvy nenesie podstatné znaky v
zmysle zákona.2. 5. Záverom žalobca uviedol, že nemal v úmysle nikdy žalovanému poskytnúť akúkoľvek finančnú
sumu formou daru ani sponzorstva a nemal v úmysle ani podpísať so žalovaným žiadny typ zmluvy,
okrem zmluvy o platení úhrady za sociálnu službu. On bezodkladne informoval žalovaného, že na jeho

účet zaslal platbu a tento mu prisľúbil, že finančné prostriedky vráti.

3. 1. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za
správny a zákonný. Argumentoval tým, že žalobca dodatočne ohýba skutočnosti v snahe získať späť
dar, ktorý mu daroval v deň smrti svojej matky. Na strane žalobcu až následne došlo k zmene názoru a

vôle darovať dar po tom, ako sa dozvedel o smrti svojej matky, čo však nič nemení na skutočnosti, že
v čase darovania existovala vôľa žalobcu dať mu dar.
3. 2. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca mu sám ponúkol dar a z tohto dôvodu mu bolo odovzdané
písomné vyhotovenie darovacej zmluvy. Zároveň uviedol, že dar od žalobcu nijak nevynucoval, len mu
pripomenul jeho morálny záväzok, aby splnil čo prisľúbil.
3. 3. Podľa názoru žalovaného neobstojí ani obrana žalobcu ohľadom údajného omylu pri zadávaní

platby v banke, nakoľko žalobca nevedel vysvetliť, ako omyl vznikol, prečo údajné sponzorské pre
futbalový klub označil menom svojej matky a nie vlastným menom a prečo tento sponzorský dar
neposkytol futbalovému klubu po tom, ako svoj „omyl“ zistil.
3. 4. Vychádzajúc z uvedeného má žalovaný za to, že žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy
potvrdzujúce ním tvrdené skutočnosti a teda neuniesol dôkazné bremeno, a preto navrhol, aby odvolací

súd rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil.

4. Žalobca v stručnom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že zotrváva na svojich
tvrdeniach uvedených v odvolaní a vyjadrenie žalovaného považuje za účelové.

5. Žalovaný v duplike taktiež zotrval na svojich tvrdeniach a dodal, že napriek označeniu jeho tvrdení za
účelové, ich žalobca nedokázal vyvrátiť a preukázať svoje tvrdenia. Domnelý nárok si tak uplatňuje len
na základe vnútorného presvedčenia, bez akejkoľvek opory v skutkovom alebo právnom stave.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379,

§ 380 a 381 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario s použitím § 219
ods. 3 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

7. 1. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. 2. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a po vyhodnotení podstatných odvolacích
námietok žalobcu konštatuje, že prvoinštančný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré
aplikoval správne zákonné ustanovenia, čiže vec správne právne posúdil, a teda napadnuté rozhodnutie
je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 C.s.p.) sa v
celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné,

zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými
i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení §
220 ods. 2 C.s.p.

9. 1. Darovacou zmluvou v zmysle § 628 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej

len „Občiansky zákonník“) darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar
alebo sľub prijíma. Z citovaného ustanovenia je tak zrejmé, že darca darovacou zmluvou prenecháva
alebo sľubuje bezplatne prenechať obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, že by mal na
to právnu povinnosť a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. Pojmovými znakmi darovacej zmluvy
sú predmet darovania, bezplatnosť a dobrovoľnosť. Ak obdarovanému nevzniká žiadna povinnosť

poskytnúť za dar inú majetkovú hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch, možno hovoriť o bezplatnosti.
Dobrovoľnosť znamená, že sa niečo poskytuje inému bez právnej povinnosti mu to poskytnúť. Odvolací
súd je toho názoru, že v danom prípade darovanie finančných prostriedkov žalobcu žalovanému
nebolo podmienené poskytnutím odplaty alebo majetkového protiplnenia od obdarovaného (opak nebolžalobcom preukázaný) a zo strany darcu išlo v čase darovania o dobrovoľné konanie (opak taktiež nebol
preukázaný), a teda zákonné predpoklady darovania - bezplatnosť a dobrovoľnosť boli splnené.
9. 2. V prejednávanom prípade bol jasný a určitý i ďalší zákonný znak darovacej zmluvy a to predmet

darovacej zmluvy, ktorým boli finančné prostriedky vo výške 1.000,- Eur. Odvolací súd je toho názoru,
že žalobca dňa 4. septembra 2018 zadaním príkazu priamo v banke na prevod sumy 1.000,- Eur v
prospech účtu žalovaného uzatvoril reálnu darovaciu zmluvu, pre uzatvorenie ktorej Občiansky zákonník
nepredpisuje osobitnú formu. Námietky žalobcu, že nedisponuje podpísanou darovacou zmluvou, sú tak
bez právneho významu, nakoľko písomná forma nebola potrebná.

9. 3. Darovacia zmluva je jednostranne zaväzujúcou zmluvou, na základe ktorej darca odovzdáva na
úkor svojho majetku obdarovanému bezplatne majetkové hodnoty s úmyslom zväčšiť jeho majetok,
pričom druhá strana takéto plnenie ako bezodplatné prijíma. Ak bolo plnenie vo výške 1.000,- Eur
žalovanému poskytnuté titulom reálne uzatvorenej darovacej zmluvy medzi žalobcom ako darcom
a žalovaným ako obdarovaným, nemôže žalobca účelne hovoriť o bezdôvodnom obohatení sa
žalovaného. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik takého majetkového prospechu

obohateného, na ktorý nebol daný právny dôvod. Túto skutočnosť žalobca v spore nepreukázal. Bol to
však práve žalobca, na ktorom v spore spočívalo dôkazné bremeno tvrdení, na ktorých založil žalobou
uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

10. 1. V konaní nebolo sporné, že matka žalobcu, pani S. J., bola na základe zmluvy o poskytovaní

sociálnej služby umiestnená v zariadení HOSPIC Ľubietová prevádzkovanom žalovaným. Dňa 4.
septembra 2018 vykonal žalobca v banke dve úhrady, prvú o 9:49 hod. vo výške 600,- Eur označenú
ako „Platba za september 2018 - S. J.“ a druhú o 9:53 hod. s označením „Sponzorské - S. J.“, obe platby
boli vykonané v prospech toho istého účtu, a to účtu žalovaného. V ten istý deň, t.j. 4. septembra 2018,
o 22:15 hod. matka žalobcu v zariadení zomrela.

10. 2. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu konštatuje, že tvrdenia žalobcu prezentované
počas konania boli nekonzistentné, účelové a zavádzajúce. Tendenčné a žiadnymi dôkazmi
nepodložené sú tvrdenia žalobcu ohľadom omylu pri zadávaní platby, keď z obsahu žaloby ako aj z
reklamácie adresovanej banke možno vyvodiť, že by malo ísť o omyl samotného žalobcu, následne o
omyl pracovníčky banky, ktorá najskôr zadala nesprávne číslo účtu, v prospech ktorého mala byť platba

vo výške 1.000,- Eur realizovaná a naviac v správe pre príjemcu (svojvoľne) uviedla „Sponzorské - S.
J.“. Tvrdenia, že finančné prostriedky mienil žalobca zaslať na účet futbalového klubu, v ktorom hrá jeho
syn, pritom uviedol po prvýkrát až vo vyjadrení k podanému odporu.
10. 3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí správne konštatoval, že žalobca dôkazné bremeno
svojich (v podstate nekonzistentných) tvrdení neuniesol. Žalobca totiž nedokázal dať odpovede na

otázky nastolené v priebehu konania a podložiť ich relevantnými dôkazmi. Súdu nedokázal zodpovedať,
ktorému konkrétnemu futbalovému klubu mienil zaslať sponzorský príspevok, ktorý zaslal žalovanému,
prečo mu sponzorský príspevok neposkytol po tvrdenej „nesprávnej“ platbe, nepredložil ani číslo
účtu futbalového klubu, v prospech ktorého mala byť platba realizovaná. V konaní tak neprodukoval
žiaden dôkaz preukazujúci jeho úmysel uhradiť sumu vo výške 1.000,- Eur na účet odlišný od účtu

žalovaného a teda i na iný účel. Súčasne nenavrhol ani výsluch svedkyne - zamestnankyne banky, ktorá
mala žalobcom tvrdený omyl spôsobiť, neozrejmil súdu, akým spôsobom bola vyriešená reklamácia
adresovaná banke.
10. 4. Civilné sporové konanie je založené na princípe (zásade) kontradiktórnosti, v zmysle ktorého
je vecou strán sporu tvrdiť určité skutočnosti a preukázať ich označením a predložením dôkazov.

Stranu sporu v konaní zaťažuje bremeno tvrdenia, s ktorým je neodmysliteľne späté dôkazné bremeno.
Ak žalobca tvrdil, že v dôsledku omylu pracovníčky banky došlo k odoslaniu sumy 1.000,- Eur na
nesprávne číslo účtu, bolo tak jeho povinnosťou predložiť súdu dôkazy na podporu svojich tvrdení,
pretože schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom
úspechu v konaní. Táto argumentácia sa týka aj jeho ďalších (vyššie uvedených) tvrdení.

11. Pokiaľ žalobca svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia odôvodňoval omylom či už svojim
alebo pracovníčky banky, mal svoje tvrdenia aj preukázať. Nakoľko z vykonaného dokazovania bolo
preukázané reálne uzatvorenie darovacej zmluvy dňa 4. septembra 2018 (viď bod 9. tohto odôvodnenia)
a dôkaz o opaku zaťažoval žalobcu, ktorý však dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol, je potrebné

konštatovať, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobu zamietol.

12. Odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu aj závislý výrok o nároku na náhradu trov konania.
Súd prvej inštancie na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania správne aplikoval ustanovenie§ 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods.1, 2 C.s.p., teda aplikoval princíp úspechu v spore a
keďže žalovaný bol v spore plne úspešný, správne mu priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

14. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím

§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania
žalovanéhorozhodnepodľa§262ods.2C.s.p.súdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).