Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, March 30, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/126/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121202243
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8121202243.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci navrhovateľky B.. N. W., I.. XX.XX.XXXX,
Z. W. L. XXX/XX, Z., proti odporcovi J. W., I.. XX.XX.XXXX, Z. J. XX, B., zastúpenému JUDr. Jozefom
Onďákom, advokátom so sídlom Slovenská 69, Prešov, o zrušenie vyživovacej povinnosti pre plnoleté
dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 12.05.2021, č. k. 30Pc/11/2021
- 40 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok tak, že návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezrušilvyživovaciupovinnosťnavrhovateľkyvočiodporcovi
za obdobie od 01.02.2020 do 01.09.2020. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.

2. Súd prvej inštancie poukázal v dôvodoch rozhodnutia na predchádzajúcu úpravu pomerov účastníkov
konania, ktorá bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 30Pc/75/2019 - 93 zo dňa
28.02.2020. Týmto rozhodnutím bolo zvýšené výživné zo strany navrhovateľky pre odporcu zo sumy

250,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne, a to za obdobie od 01.09.2019 do 31.01.2020 s
tým, že dlžné výživné za toto obdobie v celkovej sume 250,- eur bolo uložené navrhovateľke uhrádzať
v splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným. V prevyšujúcej časti bol návrh odporu
zamietnutý.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka požiadala o zrušenie vyživovacej povinnosti na
plnoletého syna s účinnosťou od 01.02.2020 s tým, že je schopný sám sa živiť po tom, čo musel

ukončiť vysokoškolské štúdium v Z.. Odporca v tomto konaní uvádzal, že z internátu z Z. sa odsťahoval
dňa 31.01.2020, ale študentom O. Z. bol do 05.03.2020. Následne začal štúdium na G. U. O. N. od
01.09.2020. Od mája 2020 do 10.09.2020 pracoval na K. Š. (W. Š.) ako stavebný robotník, kde predtým
už v minulosti brigádoval ako dobrovoľník a jeho príjem bol za toto obdobie zhruba 580,- eur netto.
Odporca uviedol, že navrhovateľka začala platiť na jeho účet sumu 250,- eur po nastúpení na G. U. O. N.
dňa 25.09.2020, kde odporca pokračuje v štúdiu v druhom semestri po úspešnom absolvovaní všetkých
skúšok prvého semestra. Navrhovateľka v tomto konaní zdôrazňovala, že žiada o zrušenie vyživovacej

povinnosti za obdobie, kedy odporca ukončil prvú školu (O. Z.) a začal študovať na druhej škole (G.Á.
U. N.). Zdôrazňovala, že až na pojednávaní v predchádzajúcom konaní 30Pc/75/2019 dňa 28.02.2020
sa dozvedela, že syn ukončil štúdium na vysokej škole v Z. a výživné opätovne začala synovi platiť od
septembra 2020, kedy nastúpil na vysokú školu v N.. Podľa jej názoru, počas obdobia, kedy nechodil navysokú školu, mohol si nájsť brigádu a pracovať, keďže má ukončenú strednú odbornú školu a mohol
sa minimálne brigádnicky za toto obdobie zamestnať.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za to, že návrh je dôvodný a zrušil
vyživovaciu povinnosť navrhovateľky voči odporcovi za čas od 01.02.2020 do 01.09.2020. Mal za
preukázané, že odporca ukončil vysokoškolské štúdium na vysokej škole v Z. síce podľa potvrdenia
tejto fakulty formálne k 05.03.2020, ale z výpovede odporcu vyplynulo, že od 01.02.2020 už bol doma
na Slovensku, v januári 2020 mal zaplatený internát z dôvodu potreby vybaviť si záležitosti ohľadom

ukončenia štúdia. Odporca uviedol, že si prácu hľadal, avšak v dôsledku pandemickej situácie mal
pracovné príležitosti obmedzené a zamestnal sa až v máji 2020, pričom pracoval do začiatku semestra
na G. U. O. N., fakulte O. G.. Podľa súdu prvej inštancie tak navrhovateľ počas obdobia kedy ukončil
štúdium na jednej vysokej škole, do začiatku štúdia na ďalšej vysokej škole, bol schopný živiť sa sám,
keďže mal riadne ukončené stredoškolské odborné vzdelanie. Je pravdou, že od marca 2020 bol na
území SR vyhlásený núdzový stav z dôvodu pandémie OVID 19, avšak podľa súdu prvej inštancie

táto situácia spojená s problémami na trhu práce sa týkala rovnako všetkých občanov a nemožno tým
zdôvodňovať povinnosť navrhovateľky prispievať na výživu odporcu. Rovnako mal za preukázané, že
zimný semester na J. O.L. G. G., ktorej je odporca študentom denného štúdia, začal 01.09.2020, preto
do tohto dátumu zrušil povinnosť navrhovateľky prispievať na jeho výživu. Z dokazovania tak mal súd
prvejinštanciezadefinovanéobdobie,kedymalodporcasplnenévšetkypredpokladynato,abysamohol

sám živiť, keďže mal ukončené stredoškolské vzdelanie a v čase od 01.02.2020 do 01.09.2020, nebol
študentom vysokej školy. Preto podanému návrhu vyhovel a o trovách konania účastníkov rozhodol
podľa § 52 CMP.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie zmenil a návrh zamietol, alternatívne, aby rozhodol tak, že by zrušil vyživovaciu
povinnosť navrhovateľky za obdobie od 01.05.2020 do 01.09.2020. Uviedol, že je všeobecne známe, že
po vyhlásení pandémie sa práca nedala nájsť a on bol finančne závislý na otcovi. Otec mu tak prispieval
finančne na živobytie, keďže nebol schopný sám sa živiť. Kupoval si nejaké veci a časť zárobku z brigády
si odkladal, keďže nevedel, či mu navrhovateľka od septembra, po nástupe na vysokú školu, bude platiť

výživné. Nie je pravdou, že s otcom v jednej domácnosti má vyšší príjem ako navrhovateľka. Poukazuje
na to, že mesačný príjem navrhovateľky predstavuje 1.234,92 eur netto a príjem jeho otca činí sumu
980,- eur mesačne. Po odpočítaní výživného 250,- eur mesačne ostalo pre navrhovateľku 984,- eur a po
odpočítaní sumu 200,- eur z otcovho príjmu mu zostalo 780,- eur. Spolu s otcom tak mali na domácnosť
780,- eur plus jeho príjem 450,- eur mesačne. Súd prvej inštancie mal pri určení rozsahu vyživovacej

povinnosti prihliadnuť aj na starostlivosť o dieťa a domácnosť. Zdôrazňuje, že otec mu prispieva viac,
keďže platí aj iné veci, ako napr. údržbu a benzín do auta, ktoré využívajú, Stravu cez víkendy a iné
drobné výdavky, ktoré má . Súd nevzal do úvahy, že po opustení internátu v Z. sa snažil o to, aby sa na
O. udržal, pokiaľ bolo zrejmé, že jeho snaha je neúspešná, požiadal o ukončenie štúdia k 05.03.2020,
keďže by si nemohol podať prihlášku G. N. do stanoveného termínu. Myslí si, že vyživovacia povinnosť

navrhovateľky tak trvala po celú dobu od skončenia štúdia v Z., až do nástupu na vysokú školu v N.. Na
základe týchto dôvodov navrhol odporca podanému odvolaniu vyhovieť.

6. Navrhovateľka navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a trvá na všetkých
svojich vyjadreniach. Má za to, že jej syn už k 31.01.2020 vedel, že jeho štúdium končí, bez ohľadu

na to, kedy sa administratívne ukončí. Odporca sa definitívne z Z. odsťahoval k 31.01.2020. Na tejto
univerzite nie je možný prenos skúšky do letného semestra v I. ročníku a študent automaticky po
neurobení všetkých skúšok musí štúdium ukončiť. Zdôrazňuje, že odporca je kvalifikovaný v odbore,
ktorý je žiadaný, fyzicky aj psychicky zdravý, má vodičský preukaz, nemá problém nájsť si zamestnanie
alebo brigádu a jeho prijatie na technickú univerzitu bola len formalita, keďže sa nemusel pripravovať

na žiadne prijímacie skúšky. Na prijatie mu stačili výsledky zo strednej školy. Študentom G. začal byť od
01.09.2020 a ona znova začala posielať výživné. Po vyhlásení pandémie sa podľa jej názoru brigáda
dala nájsť paradoxne ľahšie, keďže veľa rodičov bolo s deťmi na pandemickej OČR a doslova sa robil
nábor, aby išli brigádnici pracovať napr. do obchodov s potravinami, drogériou a podobne. Zdôrazňuje,
že ona žije v domácnosti sama a jej náklady sú vyššie, kým syn žije v domácnosti s otcom a jeho matkou

a niektoré náklady si delia.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle
zásad vyjadrených v § 379 CSP spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je opodstatnené.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov o rodine, plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

Podľa § 78 ods. 1, 2 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia.

8. Vyživovacou povinnosťou je potrebné vo všeobecnosti rozumieť povinnosť vyplývajúcu priamo zo
zákona taxatívne určených subjektov (povinných osôb) zabezpečovať a uspokojovať bežné existenčné
potreby iných osôb, spravidla členov rodiny (oprávnené osoby). Výživné možno v zmysle predpokladov §
62Zákonaorodinecharakterizovaťakosúhrnzákonomupravenýchprávapovinnostíoprávnenýchosôb
pri zabezpečovaní úhrady ich odôvodnených osobných, materiálnych a nemateriálnych potrieb. Nepôjde

iba o peňažné plnenie na rôzne požiadavky a nevyhnutnosti, akými sú strava, bývanie, vzdelanie,
ošatenie, zdravotná starostlivosť, kultúrne či športové záujmy.

9. V prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ide o zákonnú povinnosť, ktorá zaťažuje oboch
rodičov. Z citovaných zákonných ustanovení plynie, že trvanie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

nie je obmedzené žiadnou časovou hranicou. Zákon o rodine zánik vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom viaže na stav, keď je dieťa pripravené sa samostatne živiť a uspokojovať svoje životné potreby
bez pomoci svojich rodičov.

10. Ako je zrejmé z obsahu spisu, výživné vo vzťahu k odporcovi zo strany navrhovateľky bolo

naposledy určované rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 28.02.2020, č. k. 30Pc/75/2019 - 93,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2020. Týmto rozhodnutím došlo k zmene predchádzajúceho
rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 30P/296/2016 zo dňa 18.09.2017 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom zo dňa 16.07.2018 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 24CoP/30/2018 zo dňa
28.02.2019 tak, že súd zvýšil výživné zo strany navrhovateľky pre odporcu na sumu 300,- eur mesačne

(zo sumy 250,- eur mesačne) od 01.09.2019 do 31.01.2020 a v prevyšujúcej časti bol návrh odporcu v
spomínanom konaní zamietnutý. Dlžné výživné za obdobie od 01.09.2019 do 31.01.2020 vo výške 250,-
eur bolo odporkyni umožnené uhrádzať v splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod
následkom straty výhody splátok.

11. Navrhovateľka v tomto konaní požadovala zrušiť vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k odporcovi za
obdobie, kedy odporca ukončil štúdium O. Z. do obdobia, kedy začal študovať na G. U. O. N., a teda
ide o obdobie od 01.02.2020 do 01.09.2020.

12. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca bol študentom O. Z. do 05.03.2020 s tým, že

reálne sa z internátu tejto vysokej školy odsťahoval dňa 31.01.2020. Študentom G. U. O. N. v dennej
forme sa odporca stal od 01.09.2020. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca štúdium
O. O. Z. ukončil z dôvodu nevykonania potrebnej skúšky, čo malo za následok doručenie oznámenia
o zanechaní štúdia v bakalárskom študijnom programe M., Š. T. E. M. R., ktoré bolo doručené na
študijné oddelenie fakulty zo strany odporcu dňa 05.03.2020. Po podaní prihlášky v príslušnom termíne

sa odporca následne v akademickom roku 2020/2021 stal študentom 1. ročníka bakalárskeho štúdia v
dennej forme na J. O. G. G. U. O. N. M. M. O. B. s účinnosťou od 01.09.2020.

13. V čase od mája 2020 do 10.09.2020 sa odporca zamestnal u zamestnávateľa W. O. Š. ako stavebný
pracovník, s miestom výkonu práce - K. Š., kde v minulosti už pôsobil ako dobrovoľník a jeho príjem v

danom období bol zhruba 580,- eur mesačne.

14. Odvolací súd v zhode s odvolacími námietkami konštatuje, že so zreteľom na uvádzané skutočnosti
nemožno konštatovať, aby odporca v spornom období bol schopný a spôsobilý sám sa živiť. Vyživovaciapovinnosť rodičov k deťom je súčasťou rodičovských práv a povinností (§ 28 Zákona o rodine) vzniká
narodením dieťaťa a zaniká jeho schopnosťou sa samostatne živiť, samostatne si uspokojovať svoje
životné potreby, teda nie bez ďalšieho plnoletosťou. Vyživovacia povinnosť trvá i počas prípravy dieťaťa

na jeho budúce povolanie. Zároveň je nutné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z
dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady.

15. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov
uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť naplnila požiadavky

trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti
samostatne sa živiť, ako je to aj v prípade občasnej brigádnickej činnosti. Tieto ojedinelé príjmy dieťaťa
neovplyvňujú vyživovaciu povinnosť jeho rodičov. Aplikačná prax vychádza z elasticity rodičovskej
vyživovacej povinnosti vyplývajúcej z časovo neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov a hovorí
o obnove vyživovacej povinnosti, napr. v prípade, keď sa dieťa pre štúdium rozhodne neskôr, resp.
nebolo prijaté na štúdium na vysokej škole bezprostredne po ukončení strednej školy. Ako okolnosť,

keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania a
tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu) sa tradične akceptuje štúdium. Ak teda dieťa študuje
a v tomto štúdiu pokračuje, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium
prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i
pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné.

16. Odporca v konaní riadne zdôvodnil, ako prebiehalo jeho štúdium od akademického školského
roka 2019/2020 i dôvody, pre ktoré v akademickom roku 2020/2021 začal študovať na G. U. N., B.
B.. Podstatné v tejto súvislosti je, že odporca ako oprávnená osoba pokračuje v jednom štúdiu toho
istého stupňa. So zreteľom na tieto okolnosti veci nemožno konštatovať, že by v období od 01.02.2020

do 01.09.2020 odporca bol schopný sám uspokojovať svoje životné potreby trvalým spôsobom a
samostatne sa živiť.

17. Ako už bolo spomínané, zánik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je individuálny podľa
schopnosti dieťaťa získať pravidelný príjem a z vlastných zdrojov si zaobstarať a uspokojovať svoje

životné náklady. S poukazom na vykonané dokazovanie nemožno konštatovať, aby takéto predpoklady
na strane odporcu nastali aj v prejednávanej veci, preto odvolací súd postupom podľa § 388 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a návrh navrhovateľky zamietol.

18. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 52 CMP, podľa

ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).