Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Alena Miková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoCsp/16/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118250453
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:6118250453.2
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu
JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and
Slovakia, a.s., so sídlom v Českej republike, Praha - Michle, Želetavská 1, konajúca prostredníctvom
organizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky,
so sídlom v Bratislave, Šancová 1/A, IČO: 47 251 336, zastúpený advokátskou kanceláriou Nosko &
Partners s.r.o., so sídlom v Bratislave, Podjavorinskej 2, IČO: 36 860 107 proti žalovanej N. G., nar.
X.X.XXXX,bytomvH.,K.X,zastúpenáadvokátomJUDr.LadislavRiedl,sosídlomvPrešove,Slovenská
46, o zaplatenie 12.437,75 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II
zo dňa 20.1.2022 č.k. 10Csp/83/2019-351
r o z h o d o l :
M e n í výrok uznesenia o náhrade trov konania tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania n e p r i z n á v a.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.Súdprvejinštancieuznesenímuvedenýmvzáhlavízastavilkonanieapriznalžalovanejprotižalobcovi
nárok na náhradu trov v plnom rozsahu.
2. Súd vychádzal zo zistenia, že žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 12.437,75 eur s úrokmi
z omeškania 8% z dlžnej sumy ročne od 30.1.2012 do zaplatenia vznikol titulom zosplatneného a
neuhradeného záväzku z úverovej zmluvy č. L.-K. uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu ako
veriteľom a S. G. a N. G., ktorý mali postavenie spoločných a nerozdielnych dlžníkov. O nároku žalobcu
uplatneného voči žalovanej aj S. G., pôvodne vystupujúcom v postavení žalovaného v 1. rade, bolo
rozhodnuté platobným rozkazom, ktorý nadobudol právoplatnosť len voči S..G., preto súdne konanie
ďalej pokračovalo so žalovanou N.. G.. Žalobca oznámil súdu, že v konkurznom konaní Okresného
súdu Košice I sp.zn. 32Odk/147/2018 proti dlžníkovi S. G. dosiahol uspokojenie pohľadávky z úverovej
zmluvyvcelkovejvýške18.307,94eur,ktorýmplnenímzanikolzáväzokzozmluvyvrátanepríslušenstva,
preto vzal žalobu voči žalovanej v celom rozsahu späť. Navrhol konanie zastaviť a náhradu trov konania
nepriznaťsprihliadnutímnadôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,keďzánikpovinnostižalovanejnaplnenie
nastalvdôsledkusplneniazáväzkuS.G.,sktorýmbolavpostaveníspoločnéhoanerozdielnehodlžníka.
3. O zastavení konania súd rozhodol podľa § 145, § 146 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (CSP) zohľadniac procesný úkon žalobcu, s ktorým žalovaná vyjadrila súhlas. Výrok o náhrade
trov konania odôvodnil § 256 ods. 1 CSP majúc za to, že žalobca procesne zavinil zastavenie
konania, keďže netvrdil žiadne také konanie na strane žalovanej, ktoré by viedlo k späťvzatiu žaloby.
V odôvodnení súd uviedol, že uspokojenie nároku žalobcu osobou odlišnou od žalovanej nie je
skutočnosťou hodnou osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, lebo žalobca vymáhal pohľadávku voči
viacerým spoločne a nerozdielne zaviazaným dlžníkom. Z uvedeného súd vyvodil, že žalobca požívalistú výhodu v možnosti splnenia dlhu s vyššou pravdepodobnosťou jeho reálneho uspokojenia, preto
spôsob skončenia súdneho konania predstavuje tomu zodpovedajúce procesné riziko. Poukazujúc na
postavenie žalobcu, ktorý je bankou, znášanie bremena trov sa súdu nejavilo ako nespravodlivé, keďže
žalovaná nebola zaviazaná na úhradu záväzku.
4. Proti výroku uznesenia o nároku na náhradu trov konania podal odvolanie žalobca z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP s návrhom, aby súd sporovým
stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.
5. Odvolateľ zastával názor, že v jeho neprospech nemôže byť hodnotený aktívny záujem o výkon
práv veriteľa z úverovej zmluvy, keď úver nebol splácaný ani žalovanou, ani pôvodne žalovaným S.
G., pričom právny postup v spore bol závislý od procesnej situácie, na ktorú v súlade so zákonom
reagoval. Skutočnosť, že sa musel domáhať svojich práv cestou súdu nemožno vnímať ako jeho výhodu,
a to ani v prípade, ak taký nárok uplatnil voči viacerým spoločne a nerozdielne zaviazaným osobám.
K späťvzatiu žaloby nedošlo z dôvodu procesnej obrany žalovanej, ani pre iné jej správanie počas
konania. S odkazom na judikatúrnu prax i právnu teóriu poukázal na to, že v zmysle § 257 CSP za
dôvody hodné osobitného zreteľa je treba považovať aj okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu
práva na súde, ich postoj v konaní, pričom počas celého konania konal obozretne a včas, a dôvodom
na podanie žaloby bolo porušenie povinností na strane žalovanej ako dlžníčky. Za týchto okolností
považoval skutočnosť, že má postavenie banky za právne bezvýznamnú, keď k uplatneniu práva na
súde pristúpil pre neplnenie povinností dlžníkov. Zdôraznil, že nijako nemohol ovplyvniť existenciu a
výsledok konkurzného konania voči spoločne a nerozdielne zaviazanému dlžníkovi S. G., rovnako
tak nemohol predpokladať mieru potencionálneho uspokojenia v konkurze. V súhrne všetky zmienené
dôvody považoval za opodstatňujúce aplikáciu § 257 CSP.
6. Žalovaná vyjadrenie k odvolaniu nepodala.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a §
380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
8. Pretože neboli splnené podmienky na potvrdenie ani zrušenie rozhodnutia, odvolací súd zmenil
napadnutý výrok o nároku na náhradu trov ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia v súlade s § 388
CSP. Výrok uznesenia o zastavení konania nadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu nebolo podané
odvolanie, a nebol preto v odvolacom konaní preskúmavaný.
9. Súd prvej inštancie svojim rozhodnutím naplnil žalobcom uplatnené dôvody nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď na posudzované skutkové okolnosti a vzniknutú procesnú situáciu po späťvzatí
žaloby aplikoval nesprávne právne ustanovenie a použitú právnu úpravu tiež nesprávne interpretoval.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
12. Rozhodovanie o náhrade trov civilného sporového konania sa spravuje zásadou zodpovednosti
za výsledok konania alebo za zavinenie, či za náhodu. V prípade zastavenia konania súd posudzuje
zodpovednosť za procesné zavinenie. Zisťovanie procesnej zodpovednosti nie je rozhodovaním
meritórnym,pretosaanineaplikujúprincípyplatnéprerozhodovanievovecisamej.Akniejepreukázané
niečo iné v zásade platí, že za zastavenie konania nesie procesnú zodpovednosť žalobca.
13.Nebolosporné,žepohľadávkauplatnenávkonaní zodpovedánesplnenémuzáväzkužalovanejaS..
G.Š.zúverovejzmluvy,vktorejmalipostaveniedlžníkovzaviazanýchnaplneniespoločneanerozdielne.
Návrhu žalobcu na uloženie solidárnej povinnosti žalovaným zaplatiť mu 12.437,75 eur s úrokmi z
omeškania 8% z dlžnej sumy ročne od 30.1.2012 do zaplatenia bolo vyhovené v upomínacom konaní
vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podala odpor len žalovaná N. G.Á., preto len vo vzťahu knej súd ďalej pokračoval v konaní. Z konkurznej podstaty dlžníka S. G. v konaní na Okresnom súde
Košice I sp.zn. 32Odk/147/2018 bola poukázaná žalobcovi ako veriteľovi prihlásenej a zabezpečenej
pohľadávky suma vo výške 18.407,94 eur, ktorým plnením bol v celom rozsahu uspokojený žalobou
žalovaný nárok. V dôsledku takto získaného plnenia došlo k zániku pohľadávky žalobcu voči žalovanej
ako spoločne a nerozdielne zaviazanej dlžníčke.
14. V zmysle § 511 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť
dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh
splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. k právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie
je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom
pomererovnaké.Dlžník,protiktorémuboluplatnenýnárokvyšší,nežzodpovedájehopodielu,jepovinný
bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje
námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili
alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil,
je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov
svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
15. Existencia spoločného a nerozdielneho záväzku v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 511
OZ nezakladá vznik procesnej zodpovednosti žalobcu za prijatie plnenia od niektorého dlžníka, ako
to vyplýva z úvahy súdu prvej inštancie, ale naopak poskytuje právny rámec preto, aby sa veriteľ
mohol domáhať svojho nároku voči jednému či viacerým dlžníkom, ktorí sa v prípade splnenia
záväzku vysporiadajú vo vzájomnom pomere medzi sebou. Plnenie jedného z dlžníkov má priamy
vplyv na postavenie ďalšieho spoločného a nerozdielneho dlžníka v rozsahu splneného dlhu, ktorého
záväzok na plnenie zaniká. Rozsah plnenia zo strany jednotlivých dlžníkov nemôže veriteľ žiadnym
spôsobom ovplyvniť, a pokiaľ využije zákonom upravenú možnosť uplatnenia svojho nároku voči
všetkým spoločným a nerozdielnym dlžníkom, čo je aj zmyslom a účelom solidárnej zaviazanosti,
nemožno ho procesne stíhať za to, pokiaľ jeden z dlžníkov dlh uhradí, v dôsledku čoho sa stane
neopodstatneným nárok v súdnom konaní uplatnený voči zostávajúcim dlžníkom. Pokiaľ aj žalobca
nedosiaholuspokojeniepriamoodsubjektu,ktorýbolsporovoustranou,zhľadiskadlžnícko-veriteľského
vzťahu získal plnenie od dlžníka, pretože mu plnil subjekt, ktorý je vo vzťahu k žalovanej v postavení
spoločne a nerozdielne zaviazanej osoby, a teda plnil aj za žalovanú. Ak sa aj z formálnych dôvodov
môže javiť, že žalobca procesne zodpovedá za zastavenie konania, keďže žalovaná mu plnenie žiadané
žalobou neposkytla, práve v dôsledku existencie spoločného a nerozdielneho záväzku boli dané dôvody
pre aplikáciu § 257 CSP, ktorá je na mieste o to viac, že súdne konanie bolo vyvolané porušením
povinnosti dlžníkov na riadnu a včasnú úhradu dlhu. Podľa už ustálenej judikatúry súdov dôvody hodné
osobitného zreteľa opodstatňujúce aplikáciu § 257 CSP sa môžu viazať aj k určitej procesnej situácii
vyplývajúcej z charakteru sporu, či predmetu konania (Najvyšší súd SR sp. zn. 5 Cdo 67/2010, 3M
Cdo 46/2012, 2Cdo/102/2017). Práve vyššie zmienené okolnosti sporu vedúce k späťvzatiu žaloby
a zastaveniu konania odôvodňujú pri rešpektovaní princípu spravodlivosti aplikáciu § 257 CSP, preto
odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žiadnej sporovej strane nárok na náhradu trov
konania nepriznal.
16. Pri rozhodnutí o náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP a §
255 ods. 1 CSP berúc na zreteľ, že žalobca v konaní náhradu trov konania neuplatňoval a žalovanej
žiadne preukázateľné trovy nevznikli.
17. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.