Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 23, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121011998
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2121011998.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Michala
Polláka a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného Q. M., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 06.12.2021, sp. zn. 8PP/179/2021, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 24.03.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného Q. M., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného
zákonaa§415ods.1Trestnéhoporiadkutak,žezamietolžiadosťodsúdenéhoQ.M.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom M., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 12.03.2021, sp. zn. 4T/66/2020.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený, na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,
sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.
3. Podanú sťažnosť odsúdený odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Tibora Šuláka
písomnýmpodanímdoručenýmsúduprvéhostupňadňa17.01.2022,kdeuviedolnasledovné(skrátene):

3.1. Ku dňu 6.12.2021 odsúdený vykonal viac ako tri štvrtiny uvedeného trestu. K splneniu podmienky
pre možnosť podať žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody bolo potrebné,
aby vykonal 2/3 z trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za zločin. Nemožno preto súhlasiť s
výkladomzákona,akýuviedlaprokuratúra,žeodsúdenémuboltrestzníženýpoddolnúhranicuzákonom
stanovenej sadzby a preto si má vykonať celý trest. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody nie je závislé od toho, či niekto mal zmiernený trest alebo nie, ale od toho či boli splnené

podmienky v zákone stanovené na podmienečné prepustenie.
3.2. Ďalej poukazuje na to, že podmienečné prepustenie odsúdeného navrhoval aj riaditeľ ústavu a
poukazujúc na jeho správanie sa vo výkone trestu odňatia slobody má za to, že jedna podmienka na
podmienečné prepustenie bola splnená, čo konštatoval aj sudca Okresného súdu v Trnave.
3.3. Pokiaľ ide o podmienku, že sa môže od odsúdenej osoby očakávať, že v budúcnosti povedie riadny
život uvádza, že je síce pravdou, že bol v minulosti súdom stíhaný, ale všetky odsúdenia má zahladené.

Jediné odsúdenie, ktoré nemá zahladené je rozsudok Okresného súdu v Bratislave V, ktorý trest teraz
vykonáva. Pred rokom 2005 bol tiež súdom stíhaný, a pokiaľ ide o tieto odsúdenia tu uplynula doba viac
ako25rokov.Akvšakmedzijednotlivýmiodsúdeniamiuplynuladoba,ktorájepostačujúcanazahladenie
odsúdenia a odsúdený v tejto dobe vyhovel podmienkam uloženým zákonom pričom medzi odsúdením
v roku 2005 a v roku 2015 uplynula doba 10 rokov, po takejto dobe nie je možné hodnotiť správanie
odsúdeného ako sklony k páchaniu trestnej činnosti.3.4. Poukazuje aj na to, že odsúdený dovŕšil vek 65 rokov a má aj viacero chorôb, na ktoré sa lieči.
Nemieni sa už nikdy dopustiť nezákonného konania. Aj pobyt vo väzbe a výkone trestu odňatia slobody
je pre neho dostatočným poučením.

3.5. Nie je možné iba stroho vyhodnotiť, že odsúdený nesplnil podmienku uvedenú v § 66 odsek 1
Trestného zákona. Uvádza, že ak mal všetky rozhodnutia zahladené, niektoré aj rozhodnutím súdu,
potom musel viesť po určitú dobu riadny život, aby súd mohol takto rozhodnúť. Ak bol pred viac ako 25
rokmi vo výkone trestu odňatia slobody, potom približne po 10 až 12 rokoch bol podmienečne odsúdený
a po ďalších 10 rokoch zas, má za to, že tu nie je možné jednoznačne konštatovať, že sa u neho nedá

očakávať, že povedie riadny život.
3.6. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSSR č. R/44/1963, všeobecné podmienky podmienečného
prepustenia uvedené v prvej vete ustanovenia § 66 odsek 1, ktoré sú objektívne zistiteľné, nie je
možné oddeľovať od podmienky uvedenej pod písmenom a) rovnakého ustanovenia. Ak zákon považuje
odpykanie polovice trestu za postačujúce, aby za splnenia ďalších podmienok bol odsúdený z trestu
prepustený, nie je možné tvrdiť, že táto doba je príliš krátka. Skutočnosť, že obvinený bol už v

minulosti odsúdený k dlhodobému trestu, nemôže byť sama o sebe dôvodom pre zamietnutie žiadosti o
podmienečné prepustenie. Bolo by mechanickým stupňovaním následkov určite závažného pochybenia
odsúdeného, keby sa po odpykaní tohto trestu vychádzalo pri všetkých neskorších úvahách o možnosti
nápravy len z prostého zistenia, že mu bol uložený dlhodobí trest, bez ohľadu na uvedené okolnosti.
3.7. S poukazom na § 66 odsek 2 Trestného zákona uvádza, že uznaný za vinného bol pre verbálne

konanie a trest si vykonáva v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
3.8. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby Krajský súd v Trnave napadnuté uznesenie podľa § 194
odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku zrušil a aby rozhodol o podmienečnom prepustení odsúdeného.
O tom, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život sa môže súd presvedčiť aj
tak, že mu uloží skúšobnú dobu aj na hornej hranici zákonom stanovenej sadzby a zároveň poukazuje

na to, že neporušil podmienku ani v roku 2005 a ani v roku 2015.
4. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 psím. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

5. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v
zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
6. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd

zistil nasledovné.
7. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného v
odôvodnení prvostupňového uznesenia. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že odsúdený
síce splnil formálnu podmienku na podanie si žiadosti o podmienečné prepustenie a prvú materiálnu

podmienku, nesplnil však druhú materiálnu podmienku spočívajúcu v predpoklade vedenia riadneho
života.
8. Poukázal pritom na trestnú minulosť odsúdeného, jeho 15 záznamov v registri trestov ako aj na
povahu trestných činov, za ktoré bol doposiaľ odsúdený (i keď všetky predchádzajúce odsúdenia vrátane
odsúdení na nepodmienečné tresty odňatia slobody má odsúdený už zahladené). Napriek skutočnosti,

že odsúdený v prostredí ústavu na výkon trestu odňatia slobody preukazuje svojim správaním a
vystupovaním polepšenie a k svojej trestnej činnosti má kritický postoj, jeho zjavné kriminálne sklony na
slobodeneumožňujúsúdudospieťkzáveru,žemožnoodnehoočakávaťvprípadejehopodmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody vedenie riadneho života a to ani s ohľadom na jeho vyšší
vek či zdravotný stav. Svedčí o tom tá skutočnosť, že zo svojich predchádzajúcich odsúdení, pričom

vo väčšine prípadov sa jednalo o nepodmienečné tresty odňatia slobody, si odsúdený nevzal žiadne
ponaučenie. Skôr či neskôr sa vrátil k trestnej činnosti a ani opakované pobyty v ústavoch na výkon
trestu odňatia slobody ho nemotivovali k tomu, aby sa viac trestnej činnosti nedopúšťal a viedol riadny
život, čím podľa názoru súdu prvého stupňa jednoznačne preukázal, že jeho predchádzajúce odsúdenia
nepôsobili na jeho osobu dostatočne výchovne a preventívne, aby ho odradili od páchania ďalšej trestnej

činnosti. Jeho podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo
základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
9. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že
toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie,na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne
realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku.
10. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd je názoru, že všetky vyššie uvedené

skutočnosti neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie.
Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú zistené správne a
sú tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním
splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného. Úvaha prvostupňového súdu pritom
vychádza z logického zhodnotenia zistených skutočností. Sťažnostný súd sa preto stotožňuje v týchto

smeroch s presvedčivým a správne odôvodneným uznesením prvostupňového súdu a v podrobnostiach
naň odkazuje.
11. Sťažnostný súd považuje za potrebné k nesplneniu druhej materiálnej podmienky len dodať, že
pri vyhodnotení druhej materiálnej podmienky je potrebné posúdiť všetky okolnosti, ktoré súvisia s
osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám a
pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti.

12. Je preto správny postup prvostupňového súdu, ktorý komplexne posudzoval osobnosť odsúdeného,
charakter trestnej činnosti aj resocializačnú prognózu odsúdeného. Sťažnostný súd konštatuje, že
opakované páchanie trestnej činnosti (15 krát súdne trestaný vrátane spomenutého odsúdenia) pre
rôznorodú trestnú činnosť, svedčí o tom, že si z predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadané ponaučenie,
ktoré by ho primälo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal trestnej činnosti a aby viedol riadny život.

Odsúdený niekoľkokrát vykonával trest odňatia slobody, opakovane sa voči nemu uplatnil aj inštitút
podmienečného odsúdenia ako aj podmienečného prepustenia, ktorými mu bola daná možnosť
preukázať polepšenie a nápravu, avšak túto možnosť odsúdený nevyužil a opätovne sa dopustil
trestnej činnosti, za ktorú bol aj odsúdený. Niet prečo sa rozumne domnievať, že ďalšie podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody už splní svoj zákonom sledovaný účel.

13. Sťažnostný súd ešte upozorňuje, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
neexistuje právny nárok, podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku
všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený
povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy, pričom takou okolnosťou
je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu

odňatia slobody nie je v tom, aby bol odsúdený automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na
slobodu, prípade za dobré správanie vo výkone trestu bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho
správania.
14. Za nedôvodnú považuje námietku odsúdeného, ktorý poukazuje na to, že určitú dobu viedol
riadny život, čo znamená, že na slobode dokáže viesť riadny život a pri uložení podmienok sa

osvedčil. Sťažnostný súd konštatuje, že skutočnosť, že sa odsúdený v minulosti po podmienečnom
prepustení alebo v rámci skúšobnej doby podmienečného odsúdenia osvedčil nemá na rozhodnutie o
podmienečnomprepustenížiadnyvplyv.Povykonanínepodmienečnýmtrestovalebouplynutískúšobnej
doby sa odsúdený opätovne dostal do rozporu so zákonom, čo nasvedčuje tomu, že na nápravu
odsúdeného a uvedomenie si negatívnych dôsledkov jeho konania zjavne nemal vplyv žiadny z

uložených trestov. Sťažnostný súd teda nemá v osobe odsúdeného záruku, s ohľadom na jeho minulosť,
že sa opätovne nedopustí protiprávneho konania a bude na slobode viesť riadny život. U odsúdeného sa
jedná o recidivistu, ktorý si musí byť vedomý okolností, majúcich vplyv na ukladané tresty, na ich dĺžku, aj
na možnosti podmienečného prepustenia, v prípade opakovanej trestnej činnosti. Skutočnosť, že určitý
čas strávený na slobode dokázal nepáchať trestnú činnosť, záver sťažnostného súdu nedokáže zmeniť.

15. Pokiaľ ide o sťažnostné námietky odsúdeného vo vzťahu k zahladeniu predchádzajúcich odsúdení
a námietke, že ak medzi jednotlivými odsúdeniami uplynula doba, ktorá je postačujúca na zahladenie
odsúdenia a odsúdený v tejto dobe vyhovel podmienkam uloženým zákonom, po takejto dobe
nie je možné hodnotiť správanie odsúdeného ako sklony k páchaniu trestnej činnosti, sťažnostný
súd konštatuje, že aj napriek tomu, že odsúdený má všetky odsúdenia z minulosti zahladené,

uvedené nebráni tomu, aby sa súd pri hodnotení osoby odsúdeného prizeral na skutočnosť, že sa
dopustil porušenia právneho poriadku a aby z toho vyvodil príslušné závery z hľadiska jeho vzťahu
k spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom a polepšenia. Zahladenie odsúdenia
neznamená zánik skutočnosti, že odsúdený sa dopustil konania, ktoré viedlo k uloženiu trestu. Aj
napriek zahladenému odsúdeniu, na toto možno prihliadať ako na skutočnosť odôvodňujúce predpoklad

vedenia riadneho života po výkone trestu. Vzhľadom teda na osobu odsúdeného ako mnohonásobného
recidivistu, nie je možné dôvodne očakávať, že po podmienečnom prepustení bude viesť riadny život a
v jeho prípade možno vidieť veľké riziko v prognóze zlyhania.16. Ak má však odsúdený záujem a rozhodnutie nepáchať viac trestnú činnosť, tak ako to v sťažnosti
prezentuje, môže tak preukázať po výkone uloženého trestu, teda po prepustení na slobodu po jeho
úplnom vykonaní.

17. Sťažnostný súd v závere upozorňuje, že síce riaditeľ ústavu odporučil podmienečné prepustenie
odsúdeného ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody nie je v žiadnom prípade viazaný uvádzaným záverom a odporúčaním riaditeľa
ústavu na výkon trestu odňatia slobody v podávaných hodnoteniach, pričom len súd je kompetentný
posudzovať splnenie zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdenej osoby z výkonu

trestu odňatia slobody.
18. Keďže na pozitívne rozhodnutie o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie je zo zákona
nevyhnutné splnenie formálnej podmienky, spočívajúcej vo vykonaní zo zákona stanovenej časti
uloženého trestu (čo preukázateľne splnené bolo, bez ohľadu na vyjadrenie prokurátora, ktoré namieta
odsúdený vo svojej sťažnosti) a oboch materiálnych podmienok súčasne, nie je možné návrhu
odsúdeného vyhovieť. Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života

teda ani podľa názoru sťažnostného súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho
správania t. j. že bude žiť v súlade s právnymi, etickými a morálnymi normami spoločnosti.
19. S poukazom na uvedené sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola
dôvodná.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.