Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, April 5, 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 76Ek/383/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119240639
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6119240639.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnených: 1/ L. B., nar: XX.X.XXXX, U. XX, XXX XX
V.-M. X., 2/ L. B., nar: XX.X.XXXX, U. XX, XXX XX V.-M. X., zast.: Alušic s.r.o., Madačová 1/A, 034 01
Ružomberok, IČO:50648420 proti povinným: 1/ P. B., nar: XX.X.XXXX, XXX XX V.-M. X., 2/ U. B., nar:
XX.X.XXXX, XXX XX V.-M. X., obaja korešpondenčná adresa F. 6, XXX XX V., o vymoženie 10.200,-Eur
s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom, JUDr. Branislavom Plškom, so sídlom exekútorského

úradu Letná 5, 831 03 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 133EX 95/19, o návrhu povinných na
zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinných voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.
76Ek/383/2019 zo dňa 09.09.2021, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť povinných z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 09.09.2021 rozhodnutie, ktorým návrh povinných na zastavenie

exekúcie zamietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5 a § 63 l
ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a tým, že návrh povinných
bol nedôvodný. Uviedol, že exekučné konanie sa vedie na základe exekučného titulu - rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 16C/72/2017 zo dňa 04.09.2018, ktorý nadobudol vykonateľnosť
dňa 24.11.2018. Dňa 03.04.2019 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi

JUDr. Branislavovi Plškovi, so sídlom exekútorského úradu Letná 5, 83103 Bratislava, ktorý ju vedie
pod spisovou značkou 133EX 95/19. Povinní v návrhu na zastavenie exekúcie uviedli, že sú si vedomí
svojho dlhu voči oprávneným, avšak dlžnú čiastku uhradia až po tom, ako skončí súdne konanie s
firmou Safeco. Také tvrdenie povinných však vyšší súdny úradník nepovažoval za dôvod na zastavenie
exekúcie. V exekučnom konaní môže povinný namietať skutočnosti uvedené v ust. § 61k ods. 1
Exekučného poriadku, najmä tie, ktoré povinný nemohol z objektívnych dôvodov uplatniť v základnom

konaní. Z predloženého spisu a listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že exekučný titul nadobudol
vykonateľnosť dňa 24.11.2018, čo povinní ani nijakým spôsobom nespochybnili. Nakoľko povinní
nesplnili povinnosť uloženú im súdom, po uvedenom dátume mali oprávnení právo domôcť sa svojho
nároku voči povinným v exekučnom konaní, čo tí aj urobili. Na základe uvedeného mal vyšší súdny
úradník nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinní povinnosť uvedenú vo výroku
exekučného titulu nesplnili. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne.

Povinnívosvojomnávrhunazastavenieexekúcienepreukázaližiadneskutočnostiodôvodňujúceprávny
záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich
vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného
predpisu, a preto vyšší súdny úradník podaný návrh na zastavenie exekúcie považoval za nedôvodný.
Preto ho v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol. O trovách konania
v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie nerozhodoval, nakoľko návrh povinných bol

zamietnutý a oprávnení si trovy neuplatnili.2/ Proti rozhodnutiu podali povinní sťažnosť, v ktorej uviedli, že oprávnení nepredložili súdu žiadny
relevantný doklad preukazujúci poskytnutie finančnej hotovosti povinným, nakoľko takýto doklad
neexistuje. Výpovede uvádzajúce zo strany oprávnených sa nezakladajú na pravde. Povinní v dobrej

vôli svoj dlh uznali a uznávajú a to výške 10 200 eur, záväzok voči oprávneným chcú splniť. Nesúhlasia
však s exekučným konaním v uvedenej výške, sú prístupní mimosúdnej dohode medzi oboma stranami,
za podmienok vyhovujúcim obidvom stranám, za podmienky oficiálne uznaného dlhu, ktorý toho času
neexistujeaoficiálnepotvrdenejdohodyosplácanídlhumimosúdnoucestou.Vtejtokauzeideotvrdenie
proti tvrdeniu dvoch strán bez akýchkoľvek dôkazových materiálov a je postavené len na dobrej vôle

povinných, že svoj dlh uznávajú bez relevantných dôkazov a svoj záväzok si splniť chcú za prijateľných
podmienok, nakoľko exekučné konanie je pre nich nesplniteľné a likvidačné. Záverom podotkli, že
finančné prostriedky zo strany oprávnených neboli poskytnuté k rukám povinných, ale priamo firme
Safeco, o čom existuje relevantný doklad. Firma Safeco si svoj záväzok nesplnila, finančné prostriedky
nevrátila a súdne konanie nie je ukončené. Hromadná žaloba voči firme Safeco prebieha už 11 rokov na
súde v Skalici pod spisovou značkou TTTT4T/109/2014. Povinní, aby mohli svoj dom postaviť sa zadlžili

a do dnešného dňa bývajú v nedostavanom dome.

3/ Oprávnení považovali sťažnosť za nedôvodnú a rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka za vecne
správne. Sami povinní priznávajú existenciu dlhu, aj vo svojich námietkach, aj teraz v sťažnosti. Je
irelevantné, či dlh vznikol na základe uznania dlhu, zmluvou o pôžičke, alebo inak, ak tu existuje

právoplatný exekučný titul vydaný Okresným súdom Bratislava IV. Pokiaľ chceli povinní mimosúdnu
dohodu o splatení dlhu mimo exekučného konania, mali s takýmto návrhom prísť. Neprišli a viac ako
10 rokov sa vyhýbajú kontaktu, riešeniu a plateniu. Naopak, robia všetko, aby dlh nesplatili. Povinná
U. B. odmietla - vzdala sa dedičstva po svojom otcovi, aby nevlastnila 1/4 bytu v Bratislave, povinný
P. B. pracuje „načierno“, aby mu exekútor nemal čo postihovať. Poštu nepreberajú. Peniaze dostali „na

ruku“, brat od brata potvrdenie nepýtal. Neskôr, aby veriteľa uspokojili a na chvíľu oddialili riešenia, dlh
písomne uznali. Ak oprávnený niečo platil firme SAFECO, tak platil za svoj dom. Firma mala vyrobený
dom aj pre povinných, ale sa už s nimi nevedela spojiť, dostať ďalšiu platbu. Teda do problémov s firmou
SAFECO sa dostali povinní vlastným zavinením. Ako postavili dom oprávneným, tak by postavili dom
aj povinným, mali ho vyrobený na sklade.

4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

7/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný
titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné

skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
preskúmalnapadnutérozhodnutie,vecprejednalbeznariadeniapojednávaniavsúladesust.§249CSP
a zistil, že sťažnosť povinných nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a

z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver. Zároveň sudca poukazuje na znenie
ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým
sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie,
ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry
tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku,
či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované napodstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS
251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a
očakávaní sťažovateľov, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Aj vzhľadom

na skutočnosti uvádzané povinnými v sťažnosti sudca nad rámec odôvodnenia rozhodnutia vyššieho
súdneho úradníka dopĺňa nasledovné.

9/ Tvrdenia povinných možno v prvom rade považovať za zmätočné, keď na jednej strane tvrdili, že dlh
uznávajú, no na druhej tvrdia, že neexistuje oficiálne uznaný dlh. Napriek tomu sú také tvrdenia vo svojej

podstate v prebiehajúcej exekúcii bez právneho významu. Povinnosť povinných zaplatiť oprávneným
sumu vo výške 10 200 eur spolu s úrokom z omeškania vyplýva z rozsudku Okresného súdu Bratislava
IV, č.k. 16C/72/2017-33 zo dňa 04.09.2018, ktorý je exekučným titulom. Zároveň nie je zrejmé, čo si
povinní pod pojmom oficiálne uznaný dlh predstavujú, pokiaľ v uvedenej veci existuje právoplatný a
vykonateľný rozsudok súdu ako individuálny právny akt orgánu verejnej moci. V zmysle ustanovenia §
228 ods. 1 CSP je výrok právoplatného rozsudku záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi

nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, čo predstavuje materiálnu stránku právoplatnosti súdneho
rozhodnutia. Vprípade exekúcie sú subjekty zaviazané exekučným titulom k splneniu povinnosti povinné
sa nútenému výkonu rozhodnutia podrobiť, ibaže existujú dôvody jej neprípustnosti (zastavenia). K
zastaveniu exekúcie podľa niektorého z dôvodov upravených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku
môže dôjsť len na základe zákonom predpokladaných skutočností (zánik vymáhaného nároku, zrušenie

exekučného titulu, osobitné dôvody uznania a výkonu cudzieho exekučného titulu a iné skutočnosti,
ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu). Povinní netvrdili, že povinnosť splnili, ani že by bol
exekučný titul zrušený, exekúcia sa nevedie na základe cudzieho exekučného titulu a tvrdenia povinných
nespadajú ani pod dôvod vymedzený v § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, t. j. že existujú
konkrétne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu. Hoci zákonodarca výslovne v texte

zákona neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti bránia vymáhateľnosti exekučného titulu podľa § 61k
ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, z dôvodovej správy, literatúry (napr. C.H. Beck, Exekučný
poriadok - Komentár, 3. vydanie) i konštantnej judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
6MCdo 3/2011 z 28.03.2012) vyplýva, že k takým patrí napríklad premlčanie, nedostatok hmotnoprávnej
legitimácie, dôvody vyplývajúce z insolvenčného práva, ale aj iné skutočnosti, pre ktoré sa nemala

exekúcia vôbec začať (neexistencia exekučného titulu, exekučný titul dosiaľ nenadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť, rozhodnutie nie je materiálne vykonateľné a pod.), a iné. Teda také skutočnosti, o
ktorých je ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie zrejmé, že bránia vymáhateľnosti exekučného
titulu.

10/ Za skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu teda nemožno považovať tvrdenia
povinných, že oprávnení nepreukázali poskytnutie finančných prostriedkov povinným a že prostriedky
plnili firme Safeco, nakoľko ide o tvrdenia týkajúce sa skutočností pred vznikom exekučného titulu.
Oprávnení správne poukázali, že pre rozhodnutie súdu o návrhu na zastavenie exekúcie, resp. sťažnosti
je bezpredmetné skúmať ako dlh povinných vznikol. Dokazovanie o existencii dlhu, resp. poskytnutia

pôžičky mohlo byť len predmetom základného konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul (keďže sa
však povinní k žalobe nevyjadrili, súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie). Vznikom exekučného titulu
súčasne zanikla povinným možnosť namietať skutočnosti, ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu.
Exekučný súd je povinný rešpektovať právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej moci, inak povedané,
exekučný súd nemá oprávnenie exekučný titul vecne preskúmať. Exekučný súd si nemôže prisvojovať

postavenie odvolacieho súdu, pretože by sa tým nezákonným spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť
opravných konaní, ktorých účelom je v rámci nachádzacieho konania preskúmavať možné vecné
pochybenie príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Obsahom rozhodnutia, ktoré je exekučným
titulom, je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by
existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že všetky vytýkané nedostatky

v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Nerešpektovanie exekučného
titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia (porovnaj rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20 Cdo 1940/2008). Preto vyššie uvedené tvrdenia sú v tomto exekučnom
konaní irelevantné. Rovnako bezpredmetné sú tvrdenia o žalobe voči firme Safeco, ktorá nie je v
tejto exekučnej veci účastníkom konania a konanie nemá vplyv na plnenie povinnosti povinnými v

tomto exekučnom konaní. Povinní v sťažnosti uviedli, že sú prístupní mimosúdnej dohode, no ani toto
tvrdenie nemožno považovať za dôvod zastavenia exekúcie. V exekučnom konaní nie je vylúčené,
aby sami účastníci medzi sebou vzťahy zmierlivo usporiadali, napr. i mimosúdnou dohodou, no pokiaľtaká neexistuje (nebola v konaní predložená), nebol dôvod sa týmto hypotetickým tvrdením v konaní o
sťažnosti ani zaoberať.

11/ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne dôvody sudca vyhodnotil sťažnosť povinných
ako nedôvodnú, preto ju postupom podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).