Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/354/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212224626
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1212224626.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov

senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: X.. N. I., R..
XX.X.XXXX, D. K. XX, D. proti žalovanej: X. I., R.. XX.X.XXXX, D. U. XX, D., o zaplatenie 1 508,30 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.11.2015,
č.k. 9C/60/2013-102, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

Žalobcovi sa proti žalovanej priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok (ďalej len „O.s.p.“) súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1
508,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 125,92 eur od 17.1.2012 do
zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 125,92 eur od 21.2.2012 do zaplatenia, vo výške 9,00 %
ročne zo sumy 125,92 eur od 17.3.2012 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 125,92 eur od
19.4.2012 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 125,92 eur od 22.5.2012 do zaplatenia, vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 125,92 eur od 21.7.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy
125,92 eur od 31.7.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 125,92 eur od 1.9.2012 do

zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 249,10 eur od 1.9.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 251,84 eur od 6.9.2012 do zaplatenia a náhradu iných trov konania vo výške 90 eur do
15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1 a § 517 ods.
1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len

„Nariadenie“) a vecne tým, že po splnení zákonných podmienok rozhodoval rozsudkom pre zmeškanie
podľa § 153b O.s.p, pričom boli splnené súčasne všetky podmienky umožňujúce rozhodnúť rozsudkom
pre zmeškanie a žalobcom tvrdený skutkový stav považoval za nesporný, rozhodol rozsudkom pre
zmeškanie. O trovách konanie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal
náhradu trov konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za žalobu vo výške 90 eur.

3. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, v ktorom uviedla, že k vyrovnaniu

medzi žalobcom a žalovanou došlo jednostranným započítaním pohľadávky žalobcu voči žalovanej pri
vyporiadaní vlastníctva bytu v roku 2012. Ďalej uviedla, že z rozsudku ani zo žaloby nie je zrejmé, o aké
úroky a z akých dlžných súm by malo ísť. Zároveň vzniesla námietku premlčania, keďže ide o sumy z
roku 2012. V doplnení odvolania zopakovala svoju argumentáciu uplatnenú v odvolaní a ďalej uviedla,že rozsudok nepovažuje za dostatočne odôvodnený zisteniami výlučne podľa tvrdení žalobcu, preto
podľa jej názoru súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci. Žiadala rozsudok zrušiť na
základe § 205 ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. V závere namietala, že vzniesla námietku premlčania, ktorou

sa súd nezaoberal, pričom ide o zásadnú otázku, bez vyriešenia ktorej nemožno v konaní pokračovať.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril podaním zo dňa 8.8.2016, v ktorom uviedol, že
napadnutý rozsudok považuje za legitímny a spravodlivý, pričom zo strany žalovanej ide len o marenie
spravodlivosti. Na základe uvedeného žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s
použitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné

potvrdiť.

6. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.6.2016. O odvolaní žalovanej rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015

Z.z. , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

9. Podľa § 153b ods. 1 O.s.p. ak sú v rovnakom čase splnené súčasne všetky podmienky uvedené v
odseku 2, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.

10. Podľa § 153b ods. 2 O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak

a) žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný ( § 79 ods. 6 a
§ 115 ods. 2) s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia podľa odseku 1,
b) žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci
ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti ( § 114 ods. 2),
c) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami,

d) zrušené od 1.9.2003.

11. Podľa § 153b ods. 3 O.s.p. skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je žalobcom tvrdený
skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný.

12. Podľa § 202 ods. 1 O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania
alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodoval o veci
spôsobom podľa § 153b O.s.p., t.j. rozsudkom pre zmeškanie. Odvolací súd v záujme zachovania
účinkov právnych úkonov, ktoré nastali pred nadobudnutím účinnosti C.s.p., posudzoval splnenie
podmienok pre procesný postup prvoinštančného súdu podľa právneho predpisu účinného v čase jeho
rozhodovania, rovnako posudzoval aj prípustnosť odvolania proti rozsudku pre zmeškanie.

14. Kontumačný rozsudok podľa § 153b O.s.p. prichádza do úvahy iba v prípadoch, ak sú súčasne
splnené podmienky podľa § 153b ods. 2 O.s.p. Odvolanie proti tomuto rozsudku v zásade nie je
prípustné, okrem prípadu, ak bolo odvolanie podané z dôvodu, že neboli splnené podmienky navydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

15. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že nesprávne právne posúdenie namietané
žalovanou v odvolaní nebolo možné v napadnutom rozsudku vyvodiť. K uvedenému odvolaciemu
dôvodu treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav.Onesprávnuaplikáciuprávnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.

16. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu napadnutého rozhodnutia ako aj z obsahu súdneho spisu
vyplýva, že súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu po právnej stránke ako nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia. Vychádzal z nesporných tvrdení žalobcu, podľa ktorých žalovaná užívala
byt na J. B.. C. D. po rozvode manželstva so žalobcom ako aj po vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva, nájomné ani náklady za plnenia spojené s užívaním bytu však neplatila, tieto hradil
po celé rozhodné obdobie žalobca. Skutkové tvrdenia žalovaná nerozporovala (a to ani v podanom
odvolaní). Zároveň uvedené zistenia vyplývajú z dôkazov predložených v konaní žalobcom, a to z

rozsudku Okresného súdu Bratislava I o rozvode manželstva a úprave rodičovských práv a povinností
na čas po rozvode k maloletým deťom zo dňa 30.1.2006, č.k. 11C/7/2003-130, z rozsudku Okresného
súdu Bratislava II o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode zo dňa 5.10.2011, č.k.
51C/91/2007-310, z výpisov z účtu žalobcu a príjmového pokladničného dokladu o úhradách spojených
s užívaním bytu za rozhodné obdobie. Súd prvej inštancie správne vychádzajúc z tvrdení žalobcu,

ktoré považoval za nesporné, vyvodil opodstatnenosť nároku žalobcu voči žalovanej, ktorý predstavuje
bezdôvodné obohatenie, t.j. majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, keďže
žalobkyňa užívala predmetný byt bez právneho dôvodu a zároveň za rozhodné obdobie neuhrádzala
platby s tým spojené. Na základe uvedeného možno konštatovať, že súd prvej inštancie vec správne
právne posúdil. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že z rozsudku nie je zrejmé, o aké úroky sa jedná, odvolací

súd upriamuje pozornosť na právne posúdenie napadnutého rozsudku uvedením ustanovení zákona,
podľa ktorého rozhodol, v tomto prípade § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi priznal zákonný úrok z omeškania
z jednotlivých platieb, ktoré žalobca vykonal v súvislosti s nákladmi spojenými s užívaním bytu, a to
odo dňa nasledujúceho po úhrade týchto platieb. Argumentácia žalovanej o vyrovnaní medzi ňou a

žalobcom pri vyporiadaní vlastníctva k bytu je bezpredmetná, nakoľko sa netýka obdobia, z ktorého
vychádza pohľadávka žalobcu. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jej
námietkou premlčania, odvolací súd konštatuje, že na uvedenú námietku nemohol prihliadať, keďže táto
nebola uplatnená v prvoinštančnom konaní (prvýkrát ju žalobkyňa uplatnila až v odvolacom konaní), a
to s ohľadom na prípustnosť odvolania proti rozsudku vydanému pre zmeškanie žalovaného z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré v konaní nebolo odvolacím súdom zistené.

17. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
a § 396 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnej žalovanej
plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákonpripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).