Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoCsp/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217209863
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4217209863.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a sudkýň Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: Intrum
Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, so sídlom Mýtna 48, P. O. BOX 205, Bratislava, proti žalovanej: B. N., nar. XX. XX. XXXX,
bytom E., Z. A. XXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman BLAŽEK, s. r. o., so sídlom

Komárno, Pohraničná 4, IČO: 36 721 123, o zaplatenie 2.085,23 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 30. júla 2019 č. k. 7Csp/112/2017-81 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku týkajúcom sa trov konania z
r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žiadnej zo strán nepriznal právo

na náhradu trov konania a súčasne rozhodol, že o vrátení súdneho poplatku rozhodne samostatným
uznesením. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 251, §
252, § 257 CSP, § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Uviedol, že žalobca sa
písomným podaním, doručeným súdu dňa 09. 05. 2017 domáhal svojho práva na zaplatenie 2.085,23
eura s príslušenstvom. Žalobca svojím podaním, ktoré doručil súdu dňa 19. 07. 2019, zobral žalobu
späť v celom rozsahu a z uvedených dôvodov žiadal, aby súd konanie zastavil. Na základe uvedeného

súd konanie zastavil, nakoľko žalobca ešte pred meritórnym otvorením pojednávania zobral späť žalobu
v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP, udávajúc, že ako je zrejmé z obsahu
spisového materiálu, žalovaná strana si nárok na náhradu trov konania neuplatnila, z obsahu spisového
materiálu je tiež zrejmé, že jej žiadne trovy spojené s týmto konaním nevznikli, preto súd rozhodol o
trovách konania tak, ako je vo výroku napadnutého uznesenia uvedené.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie v jeho výroku o trovách konania napadla včas podaným
odvolaním žalovaná, namietajúc, že žiadne výnimočné okolnosti, ani dôvody hodné osobitného zreteľa
odôvodňujúce použitie ustanovenia § 257 CSP v danej veci preukázané neboli. Súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tiež uviedla, že zo žiadneho právneho predpisu
nevyplývapovinnosťuplatniť,anivyčísliťtrovykonania,súdotrováchkonaniarozhodujeexoffo.Žalobca

zavinil zastavenie konania, pričom jej v konaní trovy vznikli. Súd prvej inštancie mal správne použiť
ustanovenie§256ods.1CSP.Navrhlauzneseniesúduprvejinštancievjehonapadnutomvýrokuzmeniť
a priznať jej náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku považuje za vecne správne. Žalovaná procesne zavinila zastavenie konania v časti

o zaplatenie 1.070 eur s príslušenstvom, a to plnením na žalovanú pohľadávku počas sporu. Vzhľadomna pomerne rovnaký úspech strán sporu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti trov konania
za správne a navrhol ho potvrdiť.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že v žalobe uvádzané tvrdenie, že
dlžnú sumu neuhradila, nie je pravdivé. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 20. 02. 2018 zobral v
časti o zaplatenie 390 eur žalobu späť, od tohto času však už zaplatila dňa 03. 03. 2018 sumu 40 eur,
dňa 03. 04. 2018 sumu 40 eur a dňa 03. 05. 2018 sumu 40 eur, t. j. spolu 120 eur.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP preskúmal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
týkajúcom sa trov konania je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a vec mu v rozsahu
zrušenia podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou zo dňa 09. 05. 2017 domáhal voči žalovanej

zaplatenia sumy 2.085,23 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne od 20. 06. 2014 do
zaplatenia,akoináhradoutrovkonania,dôvodiac,žemedzistranami (resp.právnympredchodcom
pôvodného žalobcu) sporu bola dňa 29. 05. 2012 uzatvorená Zmluva o pôžičke č. 5014743, na základe
ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 5.005,57 eura. Žalovaná mala splácať pôžičku v pravidelných
93-mesačných splátkach v sume 132,58 eura, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 12.329,94

eura. Nakoľko žalovaná porušila svoje povinnosti splácať pôžičku riadne a včas, žalobca dňa 19. 06.
2014 úver zosplatnil.

7. Podaním zo dňa 19. 02. 2018, doručeným súdu prvej inštancie dňa 20. 02. 2018, vzal žalobca
(bez uvedenia dôvodu) žalobu čiastočne späť, a to v časti sumy 93,60 eura s prísl., titulom nákladov

na vymáhanie pohľadávky a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Rovnako vzal žalobu späť v časti o
zaplatenie sumy 390 eur s prísl., a to z dôvodu žalovanou realizovaných úhrad v priebehu súdneho
konania, v období od 20. 04. 2017 do 02. 02. 2018. V ďalšom podaní zo dňa 10. 07. 2019 žalobca
uviedol, že žalobu berie v celom rozsahu späť (bez uvedenia dôvodu). Súd prvej inštancie vo
veci rozhodol napadnutým uznesením, ktoré je predmetom preskúmania odvolacieho súdu, v dôsledku

podaného odvolania žalovanej, v jeho výroku o náhrade trov konania.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

10. Ustanovenie§256ods.1CSPvychádzaprináhradetrovkonaniazozásadyprocesnéhozavinenia.
Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu

pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel
zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil
zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo
o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša

trovy žalovaného žalobca. Aj v prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov
konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí náhradu trov
konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 CSP). Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá
na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia
tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí ísť o výnimočný

charakter. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú v danej veci dané dôvody hodné
osobitného zreteľa musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, okolností, ktoré
viedli k uplatneniu práva na súde, postoja strán v priebehu konania a pod. Toto ustanovenie má slúžiť
na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o
vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať

okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán
sporu, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu
inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania
znášal bez nároku na ich náhradu.11. Podľa § 236 CSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho
vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie,

poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

12. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany v konaní na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany. Porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane

konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma
možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho
dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

13. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa vzťahuje na každý výrok rozhodnutia,
teda okrem rozhodnutia vo veci samej aj na rozhodnutie o trovách konania (ako integrálnej súčasti

súdneho konania ako celku). Odôvodnenie rozhodnutia (vo všetkých jeho výrokoch) musí byť
zároveň dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu jeho správnosti v konaní o riadnom, či
mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak rozhodnutie neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2
CSP v spojení s § 236 CSP, je nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo strany na
spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma možnosť konať pred súdom.

14. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel k záveru, že v danom prípade výrok o trovách konania v napadnutom rozhodnutí
nebol odôvodnený a nezodpovedá požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Súd
svoje rozhodnutie v časti výroku o trovách konania odôvodnil ustanovením § 257 CSP, a uviedol len to,

že žalovaná si žiadne trovy neuplatnila a taktiež jej žiadne nevznikli. Takéto odôvodnenie rozhodnutia
o trovách konania, navyše aplikáciou ustanovenia § 257 CSP na okolnosť, ktorá v žiadnom prípade
nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa a ani v danom prípade nezodpovedá skutočnosti, odvolací
súd nepovažuje za dostatočné, naviac, za situácie, že z neho nie je vôbec jednoznačné, či a ktorú
stranu sporu by inak bolo možné zaťažiť zodpovednosťou za zavinenie zastavenia konania v zmysle

ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ktoré súd prvej inštancie ako základné procesné ustanovenie na
rozhodovanie o trovách konania v prípade zastavenia konania ani nepoužil, keď až primárnym ustálením
záveru o zodpovednosti za zastavenie konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP možno pristúpiť
k moderácii - aplikáciou ustanovenia § 257 CSP a výnimočne rozhodnúť tak, že z dôvodov hodných
osobitného zreteľa sa náhrada trov strane, ktoré by jej inak patrili, nepriznáva. Teda, súd podľa neho

nemusízaviazaťstranu,ktoráspôsobilavzniktrovsvojimzavinením,abytietotrovynahradilaprotistrane.
Navyše, z okolností tejto veci vyplýva, že žalobca v rámci dvoch dispozitívnych úkonov vzal v konečnom
dôsledku žalobu v celom rozsahu späť, keď svojím prvým podaním o späťvzatí vzal žalobu čiastočne
späť vo vzťahu k sume 93,60 eura s prísl., titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky, bez uvedenia
dôvodov späťvzatia, ako i v sume 390 eur s prísl., a to z dôvodu žalovanou realizovaných úhrad v

priebehu súdneho konania, v období od 20. 04. 2017 do 02. 02. 2018 (tu treba upriamiť pozornosť
súdu, že žaloba bola podaná na súd dňa 09. 05. 2017 a časť úhrad žalovanou bola realizovaných pred
podaním žaloby). Následným podaním uviedol, že berie, bez uvedenia dôvodu späťvzatia, žalobu späť
v celom rozsahu (samozrejme je možné na tento úkon prihliadať len v rozsahu zvyšku skôr
späť nevzatej sumy, pretože účinky späťvzatia žaloby vo vzťahu k sume 93,60 eura a 390 eur nastali

už skôr). V tomto kontexte dispozitívnych úkonov žalobcu je potom potrebné vyhodnotiť zavinenie na
zastavení konania stranami sporu.

15. Je potrebné uviesť i to, že ustanovenie § 257 CSP nie je možné vykladať tak, že je naň možné
prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Priamo z

textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných
prípadoch. Ak súd má v úmysle použiť moderačné právo alebo, ak ho niektorá zo strán navrhne, musí
umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Nie je možné, aby súd dospel k
vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 257 CSP a strane, ktorá by inak trovy
získala, to neoznámil a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd v prípade použitia ustanovenia

§ 257 CSP je povinný vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k
prípadnému použitiu tohto ustanovenia. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd vo
svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť, pretože v opačnom prípade by mohlo ísť o postup,
ktorý by mohol mať znaky svojvôle.16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom odvolací súd konštatuje, že okrem toho, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku nezodpovedá požiadavkám na jeho riadne odôvodnenie,

súd prvej inštancie taktiež vec nesprávne právne posúdil, keď primárne na rozhodovanie o trovách
konania neuplatnil ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, ako základné procesné ustanovenie na rozhodovanie
o trovách konania v prípade zastavenia konania, keď až vyhodnotením toho, ktorej zo strán v zmysle
aplikácie tento právnej normy vznikol nárok na náhradu trov konania môže pristúpiť k moderácii použitím
ustanovenia § 257 CSP. Tak, ako však už odvolací súd uviedol vyššie, dôvod na aplikáciu tohto

ustanovenia § 257 CSP, tak ako ho prezentoval súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, nevidel.
Uvedené skutočnosti potom viedli odvolací súd k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho
napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP a vráteniu
veci v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania a svoje rozhodnutie

odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné, zaoberajúc sa pritom posúdením všetkých špecifických
okolností daného sporu. Záverom odvolací súd udáva, že jeho pozornosti neunikli chyby v písaní
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to v označení žalobcu, ako i právneho zástupcu
žalovanej, a preto je namieste, aby súd prvej inštancie v rámci vyhotovovania rozhodnutia pristupoval k
správnemu označeniu strán sporu, resp. ich zástupcov s náležitou pozornosťou.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).