Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Sunday, February 27, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111232540
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8111232540.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcov: 1) V. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytomB.XX,2)T.B.,rod.V.,nar.XX.XX.XXXX,bytomV.Q.XX,3)F.F.,rod.V.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
B.XX,4)G.E.,rod.V.,nar.XX.XX.XXXX,bytomJ.X,G.J.,žalobcoviav2.až4.radezastúpeníV.V.,nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XX, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým

fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, o určenie predmetu dedičstva po V. V., zomretom
XX.XX.XXXX, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C/258/2011-526
zo dňa 12.02.2021, takto

r o z h o d o l :

Mení sa uznesenie vo výroku II. tak, že stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

„I. Konanie zastavuje.
II. Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, o
ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.“

V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že v priebehu konania vzali žalobcovia žalobu
v celom rozsahu späť. Žalovaná so späťvzatím súhlasila.

Vzhľadom na to, že žalobcovia vzali žalobu v celom rozsahu späť a žalovaná so späťvzatím súhlasila,
súd konanie s poukazom na § 145 CSP zastavil.
O trovách súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Nakoľko žalobcovia zobrali žalobu späť, súd má
za to, že žalobcovia procesne zavinili zastavenie konania, a preto sú povinní nahradiť trovy konania
žalovanej.

Súd prvej inštancie sa zaoberal aj možnosťou aplikácie ustanovenie § 257 CSP, ktoré predstavuje
výnimku, k použitiu ktorej možno pristúpiť len vo výnimočných prípadoch. Účelom ustanovenia § 257
CSP je zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Zákon
ustanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť k inému záveru, než by plynul z dispozície
právnej normy. Podľa ustálenej súdnej praxe nemožno nepriznať náhradu trov podľa hore uvedeného
výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o

určitom druhu nárokov. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiach konkrétneho prípadu a
musí mať výnimočný charakter. Vo všeobecnosti možno vymedziť tri možné okruhy prípadov, v ktorých
môže dôjsť k uplatneniu zmierňovacieho práva súdu.
K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým konaniam alebo určitej procesnej
situácii a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.
Druhá oblasť sa týka sociálnych aspektov, dochádza k nej vtedy, ak v priebehu konania výrazne

vystupuje do popredia, že povinná strana sporu môže uhradiť náhradu trov z dôvodov, ktoré sama
nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Treba však zvýrazniť, že pri posudzovaníokolnosti hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné
pomery všetkých strán sporu, teda nielen tej, ktorá by podľa všeobecných ustanovení postihovala
povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej, ktorej majetková sféra by bola použitím výnimočného

ustanovenia dotknutá.
Napokon treba si všímať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, prihliadať na
postoj strán sporu.
Súd prvej inštancie má za to, že v prejednávanej veci neexistuje ani jeden z aspektov výnimočného
ustanovenia § 257 CSP, na základe ktorého by súd výnimočne žalovanej, ako strane ktorá nezavinila

zastavenie konania, nárok na náhradu trov konania nepriznal od žalobcov, ktorí zavinili jeho zastavenie.
Žalobcovia sú síce osobami vo vyššom dôchodkovom veku, avšak vyšší dôchodkový vek, či zdravotný
stav, sám o sebe, bez uvedenia, resp. preukázania iných okolnosti, nie je dôvodom pre aplikáciu
ustanovenia § 257 CSP. Pokiaľ ide o sociálny aspekt tak žalobcovia v konaní nepreukázali, aby boli
v tak zlej finančnej situácii, aby neboli schopní hradiť trovy žalovanej. Napokon okolnosťou hodnou
osobitného zreteľa nie je ani dôvod, ktorý viedol žalobcov súdnemu uplatneniu nároku, Iné okolnosti zo

strany žalobcov neboli tvrdené a ani nevyplynuli zo spisu. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalovanej
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto uzneseniu čo do výroku o náhrade trov konania podali včas odvolanie žalobcovia.
Poukázali na svoje nepriaznivé majetkové pomery,. Navrhli, aby odvolací súd uznesenie vo výroku II.

zmenil a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

3. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné.

5. Súdu priamo zo zákona vyplýva povinnosť i pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa skúmať i
(ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP.

6. Ustanovenie § 150 Občianskeho súdneho poriadku nemožno považovať za predpis, ktorý by zakladal
celkom voľnú možnosť súdu (v zmysle ľubovôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný
skúmať, či vo veci neexistujú zvláštne okolnosti, ku ktorým treba pri stanovení povinnosti na náhradu
trov konania prihliadnuť výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto nemožno vykladať

tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o trovách konania nepriznať
náhradu trov úspešnému účastníkovi konania. Pri skúmaní, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
súd prihliada v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov
konania; pritom treba vziať na zreteľ nielen pomery toho, kto by mal hradiť trovy konania, ale je nutné
tiež uvážiť, ak by sa také rozhodnutie dotklo najmä majetkových pomerov oprávneného účastníka.

Významné súd tiež okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj účastníkov v priebehu
konania a ďalšie. (I. ÚS 188/08 Sb. 49).

7. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že

tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.
V súvislosti s nelichotivým majetkovým statusom žalobcov je potrebné poukázať na to, že žalobca v 1.

rade je 72-ročný s príjmom zo starobného dôchodku 433,90 eura mesačne, žalobca v 2. rade je 82-
ročný s príjmom zo starobného dôchodku 333,30 eura mesačne a vdovského dôchodku 115,70 eura
mesačne, žalobkyňa v 3. rade je 86-ročná odkázaná na celoročnú sociálnu službu v zariadení seniorov
a žalobca v 4. rade je 77-ročný s príjmom zo starobného dôchodku vo výške 16.034 Kč.
So zreteľom na uvedené sociálne pomery zraniteľných a chránených osôb - žalobcov, ktorí príjmy sú

nútení vynakladať na úhradu životných nákladov je evidentné, že takýto majetkový status je dôvodom
hodným osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.8. Podľa názoru odvolacieho súdu sú v prejednávanej veci naplnené všetky vyžadované predpoklady
pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.

9. V prvom rade súd prihliada na majetkové, rodinné a sociálne pomery oboch strán sporu. Majetkové,
rodinné a sociálne pomery mal súd za dostatočne osvedčené. Majetkové pomery žalobcov vzhľadom
na ich vek a zdravotný stav indikujú opodstatnenosť ex offo aplikácie ustanovenie § 257 CSP.
Naproti tomu úspešný žalovaný je štát, zastúpený verejnoprávnou korporáciou, ktorej nepriznanie
náhrady trov konania (nezastúpený advokátom) nebude sprevádzané negatívnym dopadom na majetok

SR.

10. Vzhľadom na to, že neboli dané dôvody na potvrdenie ani zrušenie rozsudku v jeho napadnutej časti,
odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok vo výroku o náhrade trov konania zmenil (§ 388
CSP) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).