Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 8, 2022

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/90/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117233288
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2022:5117233288.7

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, právne zastúpený Mgr.
Ladislavom Švaňom, advokátom, Veľká Okružná 39, Žilina, proti žalovanej: S. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. XXXX/XX, F., o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a m i e t a sťažnosť žalovanej zo dňa 03.07.2018 proti uzneseniu Okresného súdu Žilina
č.k. 4C/90/2017-35 zo dňa 26.06.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 4C/90/2017-83 zo dňa

04.03.2021.

II. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo veci konania o sťažnosti žalovanej
vo výške 47,49 eur titulom trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu žalobcu, v lehote do
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Vzájomnou žalobou zo dňa 6.02.2017, ktorá bola vylúčená na samostatné konanie uznesením č.k.
2C/190/2016-132 dňa 20.11.2017, sa žalobca domáhal súdneho rozhodnutia, ktorým by súd uložil
žalovanej povinnosť vypratať rodinný dom súp. č. 136 v obci Divina.

2. Uznesením č.k. 4C/90/2017-29 zo dňa 19.04.2018, súd konanie zastavil. Výrokom IV súd rozhodol,
že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť vo výrokoch II. a III. dňa 25.04.2018 a vo výrokoch I. a IV. dňa 11.05.2018.

3. Uznesením č.k. 4C/90/2017-35 zo dňa 26.06.2018 v spojení s opravným uznesením č.k.
4C/90/2017-83 zo dňa 04.03.2021, súd rozhodol o výške trov konania, a to tak, že žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 6,70 eur titulom náhrady súdneho poplatku a vo výške
233,74 eur titulom trov právneho zastúpenia, na účet jeho právneho zástupcu, všetko do troch dní po

právoplatnosti tohto uznesenia.

4. Žalovaná podala proti uzneseniu č.k. 4C/90/2017-35 zo dňa 26.06.2018 v spojení s opravným
uznesením č.k. 4C/90/2017-83 zo dňa 04.03.2021 v lehote sťažnosť, ktorú odôvodnila nasledovne.
Žalovaná je sama s maloletým synom, na ktorého platí žalobca výživné vo výške 120,- eur. Býva v
prenajatom byte za ktorý platí 200,- eur. Zárobok žalovanej je 500,- eur mesačne, ktorý ledva stačí

na jej výživné a výživné maloletého dieťaťa po odpočítaní nákladov na jeho vzdelanie, nájomné a
ostatné poplatky, ktoré súvisia s jeho vzdelaním a preto žalovaná nevidí dôvod, aby platila tieto trovy
konania. Žalovaná priložila doklady o jej majetkových pomeroch, ako aj jej syna a žiadala trovy z
dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznať. Zároveň namietal výšku jednotlivých úkonov, ktoré nie
sú podľa advokátskej tarify a uviedla, že prvý úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia nie
je zdokumentovaný poradou s klientom, ani iným súvisiacim úkonom.5. Žalobca sa k sťažnosti žalovanej vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to podaním
zo dňa 28.02.2019, v ktorom uviedol, že náhrada trov konania bola žalobcovi priznaná nie v zmysle
sťažnosťou napadnutého rozhodnutia, ale na základe uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn.

4C/90/2017-29 zo dňa 19.04.2018, ktorým IV. výrokom súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Uvedený IV. výrok uznesenia sp. zn. 4C/90/2017-29 nadobudol právoplatnosť
dňa 11.05.2018, keďže voči tomuto výroku uznesenia zo dňa 19.04.2018 žalovaná nepodala sťažnosť,
v rámci ktorej mohla namietať prípadnú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorými by sa
konajúci súd musel následne zaoberať s poukazom na ust. § 257 CSP (teda vo fáze rozhodovania

o nároku na náhradu trov konania, nie v následnej fáze, v ktorej súd rozhoduje len o vyčíslení - o
výške už priznaných trov konania). Sťažnosťou napadnutým uznesením sp. zn. 4C/90/2017-35 zo dňa
26.06.2018 však došlo k určeniu výšky náhrady trov konania na základe ust. § 262 ods. 2 CSP po tom,
čo bolo o nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 % právoplatne rozhodnuté v zmysle ust. §
262 ods. 1 CSP. Vo fáze určenia výšky náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol
priznaný nárok na náhradu trov konania žalobcovi, je už bez významu žalobkyňou tvrdená existencia

dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by žalobcovi nemala byť priznaná náhrada trov konania.
Okremuvedeného,samotnáexistenciadôvodov,prektorébymalabyťžalovanáoslobodenáodsúdnych
poplatkov, nemá bez ďalšieho žiaden význam vo vzťahu k náhrade trov konania protistrany. Napokon
žalovaná taktiež namieta výšku jednotlivých úkonov, ktoré údajne nie sú podľa advokátskej tarify, pričom
prvý úkon vo veci (prevzatie a príprava zastúpenia) nie je zdokumentovaný poradou advokáta s klientom

(žalobcom). V zmysle sťažnosťou napadnutého uznesenia sp. zn. 4C/90/2017-35 zo dňa 26.06.2018
bola žalobcovi správne priznaná a vyčíslená náhrada trov konania za úkon právnej služby (prevzatie
a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom) podľa ust. § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov. Z uvedenej vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. a ani z iného právneho predpisu

nevyplýva povinnosť zdokumentovať prvú poradu advokáta s klientom v zmysle ust. § 13a ods. 1
písm. a) uvedenej vyhlášky, čo je odôvodnené práve tým, že pri prevzatí veci advokátom na základe
udeleného splnomocnenia klientom musí nevyhnutne dôjsť k porade medzi advokátom a klientom, bez
ktorej nemôže dôjsť k samotnému prevzatiu veci a k kvalifikovanému zastupovaniu klienta, vrátane
vypracovania samotnej žaloby (ako druhého úkonu právnej služby, ktorý bezprostredne nasleduje po

prevzatí a príprave zastúpenia vrátane prvej porady s klientom). Taktiež dáva žalobca do pozornosti ust.
§ 13a ods. 5 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého za úkony právnej služby, ktoré nie sú
uvedené v (§ 13a) odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom
najbližšie, a za analogického použitia ust. § 14 ods. 2 uvedenej vyhlášky [dĺžka trvania porady alebo
rokovaniasklientom,ktorýjevoväzbealebovovýkonetrestuodňatiaslobody,sapreukazujepotvrdením

príslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody] možno vyvodiť, že
formou záznamu alebo iného potvrdenia sa preukazuje iba ďalšia porada advokáta s klientom, teda nie
prvotná porada, ktorá bezprostredne súvisí s prevzatím a prípravou zastúpenia klienta advokátom. S
prihliadnutím na uvedené žalobca navrhol, aby súd sťažnosť žalovanej, ako nedôvodnú zamietol podľa
§ 250 ods. 1 CSP a zároveň aby súd priznal žalobcovi náhradu trov konania o sťažnosti žalovanej

proti uzneseniu. Okresného súdu Žilina sp. zn. 4C/90/2017-35 zo dňa 26.06.2018 vo výške 47,49 eur
[písomné vyjadrenie k sťažnosti á 37,69-€ podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojitosti s ust. § 13a ods. 2
písm. b) v spojitosti s § 13a ods. 5 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. + paušálna náhrada nákladov á
9,80-eur podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky].

6. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok CSP, proti uzneseniu súdu prvej
inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

7. Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

8. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

9. Podľa § 244 CSP, rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie sťažnosti.

10. Podľa § 245 CSP, sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné.11. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia

pojednávania.

13. Podľa § 250 ods. 1, 2 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť
dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník
viazaný právnym názorom súdu.

14. Nakoľko napadnuté uznesenie je uznesením súdu prvej inštancie vydaným súdnym úradníkom, o
sťažnosti žalovaného súd rozhodoval súd prvej inštancie postupom podľa § 239 a nasledujúce CSP, a
to uznesením bez nariadenia pojednávania, ktoré nepovažoval za potrebné na prejednanie sťažnosti
žalovaného nariadiť.

15. Sťažnosť žalovanej proti uzneseniu č.k. č.k. 4C/90/2017-35 zo dňa 26.06.2018 v spojení s opravným
uznesením č.k. 4C/90/2017-83 zo dňa 04.03.2021 súd vyhodnotil ako nedôvodnú, v nadväznosti na čo
rozhodol o jej zamietnutí postupom podľa § 250 ods. 1 CSP a to z nasledovných dôvodov :

16. Súd poukazuje na to, že konanie v danej veci bolo zastavené, o nároku na náhradu trov konania

medzi žalobcom a žalovanou bolo právoplatne rozhodnuté a to uznesením Okresného súdu Žilina
č.k. 4C/90/2017-29 zo dňa 19.04.2018, podľa ktorého súd konanie zastavil (I. výrok), žalobcovi voči
žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (IV. výrok). Predmetné uznesenie v
rozsahu odsekov I. a IV. nadobudlo právoplatnosť dňa 11.05.2018 (zo strany žalovanej nebolo podané
odvolanie voči tomuto rozhodnutiu). V odôvodnení predmetného uznesenia súd uviedol a odôvodnil, v

akom rozsahu nesie procesné zavinenie na zastavení konania žalovaná a teda ktorej strane vzhľadom
nauvedenéskutočnostipatrínároknanáhradutrovkonaniavočidruhejstranesporu.Súdprvejinštancie
pri rozhodovaní o výške trov konania je viazaný právoplatným výrokom súdu o nároku na náhradu trov
konania medzi stranami sporu (až na podklade tohto právoplatného uznesenia následne súd rozhodne
o výške trov konania).

17. O výške trov konania na základe uvedených skutočností, súd rozhodol následne v uznesení
č.k. 4C/90/2017-35 zo dňa 26.06.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 4C/90/2017-83 zo dňa
04.03.2021. Trovy konania - trovy právneho zastúpenia zo strany žalobcu (za úkony právnej služby) sú
vypočítané správne a boli priznané za zastupovanie žalobcu v danej veci jeho právnym zástupcom v

súlade s právoplatným výrokom súdu o nároku v uznesení č.k. č.k. 4C/90/2017-29 zo dňa 19.04.2018.
Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že v zmysle sťažnosťou napadnutého uznesenia sp. zn.
4C/90/2017-35 zo dňa 26.06.2018 bola žalobcovi správne priznaná a vyčíslená náhrada trov konania za
úkon právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom) podľa ust. § 13a
ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov. Z uvedenej vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. a ani z
inéhoprávnehopredpisunevyplývapovinnosťzdokumentovaťprvúporaduadvokátasklientomvzmysle
ust.§13aods.1písm.a)uvedenejvyhlášky,čojeodôvodnenéprávetým,žepriprevzatíveciadvokátom
na základe udeleného splnomocnenia klientom musí nevyhnutne dôjsť k porade medzi advokátom
a klientom, bez ktorej nemôže dôjsť k samotnému prevzatiu veci a k kvalifikovanému zastupovaniu

klienta, vrátane vypracovania samotnej žaloby (ako druhého úkonu právnej služby, ktorý bezprostredne
nasleduje po prevzatí a príprave zastúpenia vrátane prvej porady s klientom).

18. Preto súd na základe uvedených skutočností vyhodnotil sťažnosť žalovanej ako nedôvodnú, v
nadväznosti na čo rozhodol o jej zamietnutí a to tak, ako vyplýva z I. výroku tohto uznesenia.

19. Podľa článku 4 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia
niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a

to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.20. Podľa článku 9 CSP, strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi
protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

23. V nadväznosti na rozhodnutie o sťažnosti žalovanej a skutočnosť, že Civilný sporový poriadok
neobsahuje osobitnú právnu úpravu rozhodovania o trovách konania v štádiu po právoplatnom skončení
konania čo do merita veci, súd na vzniknutú procesnú situáciu primerane aplikoval Čl. 4 ods. 1
základných zásad Civilného sporového poriadku. Nakoľko sťažnosť žalovanej bola v celom rozsahu

zamietnutá, úspešnou stranu sporu v konaní o tejto sťažnosti je v celom rozsahu žalobca, ktorému podľa
§ 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP svedčí voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania
o sťažnosti. Výška náhrady trov konania o sťažnosti bola žalobcovi v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. priznaná v sume 47,49 eur, a to za úkon právnej služby: vyjadrenie k sťažnosti zo dňa 28.02.2019
vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny 37,69 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 2 písm.

b) cit. vyhlášky v spojení s § 13a ods. 5 cit. vyhlášky, + režijný paušál 9,80 eur podľa § 16 ods. 3 cit.
vyhlášky, spolu suma 47,49 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.