Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 6, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21C/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617207002
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617207002.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš - sudca JUDr. Daniel Marcián v spore žalobcu L.. A. B., nar. XX. X. XXXX,

s trvalým pobytom G. XXXX/XX, N. - G. S. proti žalovanej L.. G. Š., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom
B. XXXX/X, N. - A., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán tohto sporu k nehnuteľnostiam - pozemku parcely registra
„E“, parc. č. 667/7, katastrálne územie S., Obec Východná, okres Liptovský Mikuláš, trvalé trávnaté
porasty vo výmere 1.126 m2 a rodinného domu súpisné číslo XXX, ktorý je postavený na pozemku
parcely registra „E“, parc. č. 667/7, katastrálne územie S., Obec Východná, okres Liptovský Mikuláš,
ktoré nehnuteľnosti sú vedené Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste

vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S., obec Východná, okres Liptovský Mikuláš, a podielové
spoluvlastníctvo, k týmto nehnuteľnostiam vyporiadava tak, že v celosti tieto nehnuteľnosti prikazuje
do výlučného vlastníctva žalovanej, pričom žalovaná je povinná v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva vo
výške 5.000 eur.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej

výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 26. 10. 2017, doručenou na tunajší súd 30. 10. 2017, sa žalobca domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k spoločným veciam,
a to k pozemku parcely registra „E“, parc. č. 667/7, trvalé trávnaté porasty, o výmere 1.126 m2, ktorá
je zapísaná na výpise z listu vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území S., pre obec Východná, okres
Liptovský Mikuláš, a k rodinnému domu súpisné číslo XXX, postavenom na parcele registra „C“, parc.
č. 667/7, evidovanom na čiastočnom výpise z listu vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie S.,

obec Východná, okres Liptovský Mikuláš, v ktorom spoluvlastníctve mali (na každej z týchto spoločných
vecí) žalobca a žalovaná podiel v pomere 1 : 3. Súčasne žalobca navrhol vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo reálnym rozdelením podľa priloženého geometrického plánu overeného Okresným
úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, a to rozdelením súboru spoločných nehnuteľností na
dve reálne časti, z ktorých do výlučného vlastníctva žalobcu by pripadla parcela registra „C“, parc. č.
667/39, o výmere 80 m2, zastavaná plocha, na ktorom pozemku je dvor, pozemok registra „C“, parc.
č. 667/40 o výmere 78 m2, zastavaná plocha, na ktorom pozemku je postavená nebytová budova

- poľnohospodárska budova (humno s maštaľou) a pozemok parcely registra „C“, parc. č. 667/42, o
výmere 392 m2, záhrada, a do výlučného vlastníctva žalovanej pozemok parcely registra „C“, parc.
č. 667/7, o výmere 70 m2, zastavaná plocha, na ktorom je postavená bytová budova - rodinný dom,
pozemok parcely registra „C“, parcela č. 667/37, o výmere 28 m2, zastavaná plocha, na ktorom pozemkuje postavená nebytová budova - dreváreň, pozemok parcely registra „C“, parc. č. 667/38, o výmere
170 m2, zastavaná plocha, na ktorom pozemku je dvor, pozemok parcely registra „C“, parc. č. 667/41,
o výmere 300 m2, záhrada a stavba rodinného domu zo súp. č. XXX, postavená na pozemku parc.

č. 667/7, o výmere 70 m2. Uvedený žalobný návrh odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi
tvrdeniami. Žalobca a žalovaná sa stali podielovými spoluvlastníkmi uvedených dvoch nehnuteľností
v spoluvlastníckom podiele - žalobca 1 a žalovaná 3. V rodinnom dome nemá nikto z nich ohlásený
trvalý pobyt. Keďže dohoda o zrušení a vyporiadaní z podielového spoluvlastníctva medzi žalobcom
a žalovanou nebola uzavretá, obrátil sa žalobca so svojím návrhom na súd. Nehnuteľnosti sú podľa

nehoreálnetechnickydeliteľnéplotompodľapriloženéhogeometrickéhoplánu.Taktoutvorenépozemky
vytvárajú účelné celky a umožňujú vlastníkom realizovať ich vlastnícke práva bez obmedzenia. Celková
výmera novovzniknutých pozemkov s domom a nebytovou budovou - drevárňou vo výlučnom vlastníctve
žalovanej by mala 560 m2 a celková výmera novovzniknutých pozemkov s poľnohospodárskou budovou
- humnom s maštaľou vo výlučnom vlastníctve žalobcu by mala 550 m2. Žalobca v žalobe uviedol, že
hodnota novonadobudnutých nehnuteľností (vzniknutých v dôsledku rozdelenia) zodpovedá hodnote

spoluvlastníckych podielov žalobcu a žalovanej a žiadnemu z nich tak nevzniká povinnosť zaplatiť druhej
strane sporu doplatok z titulu tohto vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
2. V oznámení z 22. 2. 2018, doručeného na tunajší súd 26. 2. 2018 (na č.l. 16 spisu) žalobca uviedol,
že hodnota ním žiadaného (reálneho) podielu na spoločných nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom
tohto vyporiadania podielového spoluvlastníctva predstavuje sumu 1.217,50 eur. Ide tak o sumu, ktorá

je o 3.782,50 eur nižšia ako je hodnota jeho štvrtinového spoluvlastníckeho podielu na všetkých
nehnuteľnostiach (5.000 eur), ktorých celková hodnota predstavuje 20.000 eur.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe doručeným na tunajší súd 4. 6. 2018 uviedla, že
žalobca navrhol rozdeliť pozemok nespravodlivo a bez odborného posudku, pričom toto rozdelenie
nezodpovedá ich terajším spoluvlastníckym podielom, kde ona má 3 a žalobca 1/4. Potvrdila však, že

nemá záujem zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Navrhovateľ totižto
nikdy neprejavoval záujem o vlastníctvo spomínaných nehnuteľností, nestaral sa o ich údržbu a o
obhospodarovanie záhrady, či kosenie. Žalovaná sama obrába záhradu a nehnuteľnosti udržiava. Dala
zrekonštruovať komín, dala osadiť strešné okno a stará sa aj o bežnú údržbu domu, pričom všetky
náklady hradí sama. Dom si však vyžaduje kompletnú rekonštrukciu, čo aj oznámila žalobcovi, ale on

na to nereaguje. V prípade, ak by bol jej susedom žalobca alebo niekto z jeho rodiny, bola by žalovaná
nútená svoj podiel predať, pretože žalobca sa ku nej správa arogantne a násilnícky a jeho agresivita sa
pri každom stretnutí len stupňuje. Žalovaná má z neho strach a bojí sa ho aj celá jej rodina. Žalovaná
vyjadrila ochotu zaplatiť žalobcovi za jeho spoluvlastnícky podiel 5.000 eur, ktorú sumu vyplatila aj svojim
sestrám.

4. V replike z 11. 6. 2018, doručenej na tunajší súd 13. 6. 2018 (na č.l. 46 spisu) žalobca uviedol, že
pre neho vydelené (v dôsledku rozdelenia v zmysle ním predloženého geometrického plánu) pozemky
sú nižšej kvality, nakoľko cez túto časť pozemku tečie jarok, ktorý podmáča značnú časť pozemku, a
tak hodnota do jeho vlastníctva navrhovaných nehnuteľností je v skutočnosti menšia ako je hodnota
jeho spoluvlastníckeho podielu na všetkých nehnuteľnostiach v terajšom spoluvlastníctve. Poprel, že

nemal záujem o údržbu nehnuteľností, pretože žalovanej poslal mailom komplexný návrh starostlivosti
o spoločné nehnuteľnosti, avšak vždy dostal odpoveď, že návrh je pre žalovanú neprijateľný, pričom
nikdy nepredložila vlastný návrh. Aj teraz sa žalobca stará o kosenie trávy, keď pravidelne so synom
kosia trávu. Taktiež všetky požitky z nehnuteľností využíva len žalovaná a jej rodina, preto by malo
byť jej morálnou povinnosťou viac sa starať o tieto nehnuteľnosti. Svojím správaním žalovaná vytvára

trvalo stresujúce situácie, ktoré žalobcovi bránia pokojne užívať majetok a starať sa oň. Žalobca poprel
násilné správanie voči žalovanej, pričom súčasne uviedol, že zohľadenie násilného správania je pre
vyporiadanie predmetného spoluvlastníctva právne irelevantné. Súd rozhodol, že v jeho konaní nešlo o
trestný čin, ale mohlo ísť o priestupok. Z Okresného úradu Liptovský Mikuláš 5. 3. 2018 žalobca obdržal
rozkaz o uložení sankcie za priestupok - pokarhanie. Proti tomuto rozkazu o uložení sankcie však podal

odpor. Zo strany žalovanej ide o vykonštruované obvinenie. O odpore doteraz Okresný úrad Liptovský
Mikuláš nerozhodol.
5. V duplike doručenej na tunajší súd 23. 7. 2018 žalovaná uviedla, že hodnota do žalobcovho
vlastníctva žalobcom navrhovaných nehnuteľností je podstatne vyššia ako jeho spoluvlastnícky podiel
vo výške 1 v terajšom spoluvlastníctve. Zopakovala, že má záujem vyplatiť žalobcu tak ako vyplatila

bývalé spoluvlastníčky (svoje dve sestry), teda vo výške 5.000 eur, ktorá suma vyjadruje hodnotu jeho
spoluvlastníckeho podielu.
6. Dňa 8. 10. 2018 (aj bez výzvy súdu) doručil žalobca na tunajší súd svoje vyjadrenie k duplike z 5.
10. 2018, v ktorom poprel, že by sa dopustil násilného správania voči žalovanej. Znovu poukázal naskutočnosti, ktoré už uvádzal vo svojich predchádzajúcich písomných podaniach a odmietol názor, že by
existovali dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by mal byť návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva súdom zamietnutý.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavili obidve predvolané strany, pričom na tomto
pojednávaní obidve strany len zopakovali svoje dovtedajšie vyjadrenia obsiahnuté v ich písomných
podaniach. Súd na tomto pojednávaní za účelom zistenia skutkového stavu vykonával dokazovanie.
8. Zo zhodných skutkových tvrdení (§ 186 ods. 2 CSP), resp. žalovanou nepopretých skutkových tvrdení
žalobcu (§ 151 ods. 1 CSP), ako aj z ex offo súdom vykonaných dôkazov z verejných registrov (§ 185

ods. 2 CSP), resp. aj dôkazov vykonaných za účelom zistenia, či rozhodnutie bude vykonateľné (§ 185
ods. 3 CSP), a to z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX z 10. 10. 2018, pre katastrálne územie
S., obec Východná, okres Liptovský Mikuláš ako aj z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX z 10. 10. 2018
pre katastrálne územie S., obec Východná, okres Liptovský Mikuláš (na č.l. 92 a 93 spisu) súd zistil,
že nehnuteľnosti - pozemok parcely registra „E“ č. 667/7, o výmere 1.126 m2, trvalý trávnatý porast,
v katastrálnom území S., obec Východná, okres Liptovský Mikuláš je v podielovom spoluvlastníctve

žalobcu a žalovanej v pomere 1 : 3 (žalobca má 1 podiel a žalovaná má 3 podiel), a v rovnakom pomere
je v spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej aj rodinný dom súp. č. XXX, ktorý je postavený na parcele
registra „C“, par. č. 667/7, katastrálne územie S., obec Východná, okres Liptovský Mikuláš.
9. Zo zhodných tvrdení strán sporu (§ 186 ods. 2 CSP) ďalej vyplynulo, že hodnota reálnych
podielov vzniknutých v dôsledku žalobcom navrhovaného spôsobu rozdelenia spoločných nehnuteľností

podľa priloženého geometrického plánu nezodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu strán sporu v
doterajšom podielovom spoluvlastníctve. Žalobca totiž vo svojej replike (čím došlo k zmene skutkového
tvrdenia v žalobe, o ktorej sa však v tomto druhu konania podľa § 140 ods. 3 CSP ako o zmene žaloby
nerozhoduje) uviedol, že hodnota do jeho výlučného vlastníctva navrhovanej reálnej časti spoločných
nehnuteľnostívzmyslepriloženéhogeometrickéhoplánujenižšiaakojehodnotajehospoluvlastníckeho

podielu na týchto spoločných nehnuteľnostiach. Rovnako žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zhodne
uviedla, že žalobcom navrhované rozdelenie spoločných vecí nezodpovedá pomeru spoluvlastníckych
podielov v terajšom spoluvlastníctve, keď uviedla, že rozdelenie navrhované žalobcom nezodpovedá
ich spoluvlastníckym podielom v pomere 3 k 1, a keď dodatočne v duplike spresnila, že hodnota do
žalobcovho vlastníctva navrhovanej časti spoločných nehnuteľností je podstatne vyššia ako je jeho

spoluvlastnícky podiel vo výške 1. Teda bola tu zhoda strán sporu v tom, že hodnota (na základe
žalobcom navrhovaného spôsobu reálneho rozdelenia spoločných nehnuteľností) vzniknutých reálnych
dvoch častí nebude zodpovedať hodnote spoluvlastníckych podielov žalobcu a žalovanej v doterajšom
spoluvlastníctve. Rozpor však už bol v tom, aká je hodnota týchto dvoch reálne vzniknutých častí
spoločných nehnuteľností, pretože kým žalobca tvrdil, že hodnota reálneho podielu, ktorý mu na základe

ním navrhovaného rozdelenia pripadne bude nižšia ako je jeho spoluvlastnícky podiel, tak žalovaná
tvrdila opak, teda že hodnota tohto podielu bude vyššia ako je jeho spoluvlastnícky podiel. Pre účely
rozhodnutia súdu však úplne postačovala existencia zhodného skutkové tvrdenie strán sporu, že takto
vzniknuté dva reálne diely spoločných nehnuteľností by nezodpovedali hodnote spoluvlastníckych
podielov strán sporu.

10. Zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu (§ 186 ods. 2 CSP) tiež vyplynulo, že hodnota
štvrtinového podielu na spoločných nehnuteľnostiach predstavuje 5.000 eur.
11. Z videozáznamu predloženého žalovanou v USB formáte súd zistil existenciu minimálne jedného
prípadu, kedy sa žalobca správal voči žalovanej násilným spôsobom.
12. Takto zistený skutkový stav (na základe vykonaného dokazovania a na základe zhodných,

resp. nepopretých nesporných skutkových tvrdení) súd podrobil svojmu právnemu posúdeniu, pričom
aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenie.
13. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb., v znení neskorších
predpisov, ďalej len „OZ“) ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak

nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
14. Pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je súd viazaný výlučne záväzným

poradím spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva a podmienkami jednotlivých spôsobov
vyporiadania podielového spoluvlastníctva vyplývajúcimi z ust. § 142 Občianskeho zákonníka. V
prípade tohto konania ide síce tiež o návrhové konanie, a teda súd je v zásade viazaný návrhmi
strán sporu, avšak to neplatí pokiaľ ide o spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, tedasúd môže vyporiadať podielové spoluvlastníctvo aj inak ako to navrhovali strany sporu, musí však
pritom rešpektovať ust. § 142 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc zo znenia ust. § 142 Občianskeho
zákonníka súd ako v poradí prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva zvažoval možnosť

reálneho rozdelenia spoločných vecí (pozemku a rodinného domu) medzi spoluvlastníkov podľa výšky
ich spoluvlastníckych podielov v doterajšom spoluvlastníctve k týmto nehnuteľnostiam. Keďže hodnota
reálnych podielov strán sporu, ktorá mala vzniknúť v zmysle žalobcom navrhovaného spôsobu reálneho
rozdelenia podľa ním priloženého geometrického plánu nezodpovedala výške spoluvlastníckych
podielov strán sporu v ich doterajšom spoluvlastníctve k týmto nehnuteľnostiam, dospel súd k záveru,

že žalobcom navrhované rozdelenie spoločných nehnuteľností nie je dobre možné (§ 142 OZ.) Podľa
komentára k Občianskemu zákonníku pre prax, autor - Jaroslav Krajčo, II. diel, str. 1315, rok vydania
2015, vydavateľstvo EUROUNION - „O reálne rozdelenie veci však ide len vtedy, ak reálna deľba
má za následok rozdelenie veci podľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov, a preto sa v takomto
prípade ani nevyžaduje majetkové vyporiadanie.“ Súd sa s týmto právnym názorom plne stotožňuje a
poukazuje na to, že uvedené vyplýva aj z výslovného znenia ust. § 142 Občianskeho zákonníka, kedy

pri súdnom vyporiadaní formou rozdelenia spoločnej veci neprichádza do úvahy vyplatenie peňažnej
náhrady (majetkové vyporiadanie), ktoré prichádza do úvahy až pri druhom spôsobe vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, teda pri prikázaní spoločnej veci do výlučného vlastníctva jedného z
bývalých spoluvlastníkov, s povinnosťou výplaty (peňažnej náhrady) pre odstupujúceho spoluvlastníka.
Tento druhý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva (ako to aj vyplýva z výslovného znenia ust. § 142

Občianskeho zákonníka) však prichádza do úvahy až v prípade, ak nie je možné vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo reálnym rozdelením (ak nie je rozdelenie dobre možné.) Teda až potom prichádza do
úvahy druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním celej spoločnej veci jednému
zo spoluvlastníkov s povinnosťou pre tohto spoluvlastníka vyplatiť odstupujúcich spoluvlastníkov, resp.
v tomto prípade spoluvlastníka. Vychádzajúc z doslovného znenia ustanovenia § 142 OZ (ak rozdelenie

nie je možné, tak potom prikázanie) nie je možné kombinovať tieto dva spôsoby súdneho vyporiadania
podielového spoluvlastníctva. Akékoľvek iné úvahy nemajú oporu v zákone, išlo by o svojvoľný výklad
zákona, prekrucovanie jasného formulovaného zákonného ustanovenia. Keďže teda súd mal v tomto
prípade za to, že (reálne) rozdelenie veci (ako prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva)
nebol dobre možný (teda nestačilo, že spoločné veci bolo možné rozdeliť z technického hľadiska

na účelne využiteľné celky, na čo poukazoval žalobca), pristúpil súd podľa § 142 ods. 1 OZ k
zváženiu v poradí druhého spôsobu súdneho vyporiadania podielového spoluvlastníctva (keďže súd
až na výnimočné prípady musí vyporiadať podielové spoluvlastníctvo), a to prikázania veci jednému
zo spoluvlastníkov s povinnosťou na primeranú peňažnú náhradu odstupujúcemu spoluvlastníkov,
pričom sa riadil kritériami pre takéto vyporiadanie uvedenými v § 142 Občianskeho zákonníka, a to

predovšetkým kritériom veľkosti spoluvlastníckych podielov, kedy žalobkyňa mala 3 spoluvlastnícky
podiel a žalobca 1 spoluvlastnícky podiel, ako aj podporne kritériom násilného správania jedného zo
spoluvlastníkov (žalobcu) k druhému spoluvlastníkovi (žalovanej), ktoré mal súd preukázané pripojeným
videozáznamom, z ktorého vyplynula existencia minimálne jedného incidentu, pri ktorom sa žalobca
dopustil voči žalovanej určitej formy násilného právania. Zákonné kritérium účelného využitia veci

vzhľadom na doterajšie skutkové tvrdenia strán sporu nebolo možné aplikovať. Súd preto podľa §
142 Občianskeho zákonníka prikázal spoločné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej s
povinnosťou výplaty primeranej peňažnej náhrady žalovanému. Pokiaľ ide o výšku tejto primeranej
peňažnej náhrady, súd vychádzajúc zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu, o ktorých nemal
závažnépochybnosti,aktoréužpotomstranynemohlizmeniť(§186ods.2CSP),aktorésanedokazujú,

dospel k záveru, že hodnota spoluvlastníckeho podielu žalobcu vo výške 1 na týchto spoločných
nehnuteľnostiach predstavuje 5.000 eur, a preto uložil žalovanej povinnosť vyplatiť žalobcovi ako
odstupujúcemu spoluvlastníkovi primeranú peňažnú náhradu vo výške 5.000 eur.
15. Pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania, súd porovnaním toho, čoho sa dožadovala
žalovaná, ktorá v konečnom návrhu žiadala prikázanie veci do jej výlučného vlastníctva s vyplatením

peňažnej náhrady pre žalobcu vo výške 5.000 eur, a toho, ako súd rozhodol, ktoré rozhodnutie je zhodné
s týmto návrhom žalovanej, dospel k záveru, že plne úspešnou v tomto konaní bola žalovaná, a preto
má podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v plnom rozsahu. Súčasne súd podľa § 262 ods. 2 CSP vyslovil, že o konkrétnej výške tejto náhrady
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá

príslušný súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský

súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.