Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 19, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212221033
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2212221033.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov:

JUDr. Eva Behranová a JUDr. Andrea Dudášová, v spore žalobcu: JUDr. Václav Sosna, Námestie
slobody 2, 909 01 Skalica, IČO : 34 048 529, správca konkurznej podstaty úpadcu PNEUMAT
INTERNATIONAL, s.r.o., Galantská cesta 699/8, Dunajská Streda, IČO: 31 443 320, zastúpeného
usadeným euroadvokátom: JUDr. Juraj Dragún, Pod hájkom 1436/35, 909 01 Skalica, IČO: 51 829
452 proti žalovaným: 1. DRAŽOBNÍK, s.r.o., Mäsiarska 40, Košice, IČO: 36 764 281, 2. Prima banka
Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpenému: SEDLAČKO & PARTNERS,
s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186 a 3. E. B., nar. X.X.XXXX, M. XXX/XX, XXX XX P.

W., zastúpenému advokátom: Mgr. Patrik Gaal, Alžbetínske nám. 1203, Dunajská Streda, IČO: 37 988
638, o neplatnosť opakovanej dobrovoľnej dražby, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda č.k. 10C/407/2012-1397 zo dňa 3.6.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 2 a 3 p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v
plnom rozsahu.

III. Žalovanému 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobcu o neplatnosť opakovanej dobrovoľnej
dražby v celom rozsahu zamietol (výrok I.), a žalovaným 1, 2, 3 priznal nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu tak, že žalobca je povinný náhradu trov konania zaplatiť žalovanému v 1. rade, právnemu
zástupcovi žalovaného v 2. rade a právnemu zástupcovi žalovaného v 3. rade s tým, že o výške trov
konania bude rozhodnuté osobitným uznesením.

2. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal z nasledovného skutkového stavu ako ho ustálil z
vykonaného dokazovania:

3. Z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Q. P., zo dňa 19.03.2012 vyplýva, že úpadca - žalobcu bol
vlastníkom nehnuteľnosti parc.č. 346/20 - ostatné plochy o výmere 10.000,00 m2 v celosti. Ide o
nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom opakovanej dražby zo dňa 20.08.2012. Okrem toho z predmetného
listu vlastníctva vyplýva, že v tom čase bolo na liste vlastníctva zapísané aj záložné právo právneho

predchodcu žalovaného 2/ rade ako veriteľa pod č. V 3352/10, právoplatné dňa 29.07.2010 pod č. 74/10.
Iné záložné právo v tom čase na uvedenom liste vlastníctva zapísané nebolo ( výpis z LV č. XXXX kat.
úz. - č.l. 126 ).4. Právny predchodca žalovaného v 2/ rade a žalobca uzavreli zmluvu o úvere č. 152 355 zo dňa
14.01.2011. Vyplýva z nej, že právny predchodca žalovaného v 2/ rade ako veriteľ a úpadca žalobcu
ako dlžník uvedeného dňa uzavreli a podpísali písomnú zmluvu o úvere, ktorou sa nahrádza pôvodná

zmluva o úvere zo dňa 11.06.2007 ( č.l. 356, dodatky č. 1 až 4 - č.l. 358 až 369 ). Uvádza sa v nej, že
pohľadávkazpôvodnejzmluvyjeokreminýchzabezpečenáajzmluvouozáložnomprávenaLVč.XXXX
kat. úz, Q. P. pod č. V 3352/10 zo dňa 29.07.2010. V čl. 7 bod 7.3 tejto zmluvy je zároveň uvedené, že
úverová pohľadávka bude zabezpečená zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 21.07.2010, ktorá
bola zavkladovaná Správou katastra Dunajská Streda pod č. V 3352/10 dňa 29.07.2010. V záverečnej

časti tejto zmluvy je pripojený súhlas úpadcu žalobcu so zabezpečením nového záväzku zmluvou o
záložnom práve č. 186 923 zo dňa 21.07.2010 zavkladovanej Správou katastra Dunajská Streda pod č.
V 3352/10 dňa 29.07.2010 ( zmluva o úvere č. 152 355 zo dňa 14.01.2011 - č.l. 127 ).

5. Na č.l. 134 a zhodne aj na č.l. 936 ( časť úverovej dokumentácie, predložená žalovaným v 2/ rade )
sa nachádza časť zmluvy o záložnom práve č. 186 923 uzavretá dňa 21.07.2010 medzi právnym

predchodcom žalovaného v 2/ rade a úpadcom žalobcu na zabezpečenie zmluvy o úvere č. 186 923
s tým, že zálohom je nehnuteľnosť na LV č. XXXX kat. úz. malé P., parc.č. 346/20 - ostatné plochy o
výmere 10.000m2, ktorých výlučným vlastníkom bol úpadca, ktorý ako záložca prehlásil v tejto zmluve
že na nehnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy ani iné záložné práva - článok 4 písm. d/ tejto zmluvy.

6. Právny predchodca žalovaného v 2/ rade ako navrhovateľ dražby a súčasne ako záložný veriteľ
adresoval žalovanému v 1/ rade ako dražobníkovi písomný návrh o vykonanie dražby na základe zmluvy
o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného v 2/ rade a žalobcom ako dlžníkom č. 152
355 zo dňa 14.01.2011 a zmluvy o záložnom práve č. 152 355 zo dňa 21.07.2010 registrovanej Správou
katastra Dunajská Streda pod č. V - 3352/10 dňa 29.07.2010 ( písomný návrh o vykonanie dražby - č.l.

113 a zhodne aj č.l. 745 ).

7. Dňa 12.04.2012 bola uzavretá písomná zmluva o vykonaní dražby medzi právnym predchodcom
žalovaného v 2/ rade ako navrhovateľom dražby a žalovaným v 1/ rade ako dražobníkom na
zorganizovanie a vykonanie dražby v rámci výkonu záložného práva právneho predchodcu žalovaného

v 2/ rade voči dlžníkovi - žalobcovi zo zmluvy o úvere č. 152 355 zo dňa 14.01.2011 a zmluvy o záložnom
práve č. 152 355 zo dňa 29.07.2010 Správou katastra Dunajská Streda zapísaného pod č. V - 3352/10
dňa 29.07.2010. V článku V. bod 5.6 zmluvy je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli na najnižšom
podaní vo výške znaleckej hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. V bode 5.8 sa
dohodli, že licitátor dražobníka je oprávnený, v prípade ak žiadny z účastníkov dražby neurobí napriek

opakovanej výzve ani najnižšie podanie podľa čl. 5.6, postupne znižovať najnižšie podanie až na sumu
rovnajúcu sa 75,00 % znaleckej hodnoty ( zmluva o vykonaní dražby uzavretá dňa 12.04.2021 - č.l. 115 ).

8. Z kópie písomnej zmluvy o vykonaní dražby uzavretej dňa 12.04.1012, ktorá bola ako súčasť
dražobného spisu ( č.l. 659 až 755, z toho č.l. 751 ) predložená žalovaným v roku 2019 vyplýva, že

v časti V. bod 5.8 sa zasa dohodli, že licitátor dražobníka nie je oprávnený, v prípade ak žiadny z
účastníkov dražby neurobí napriek opakovanej výzve ani najnižšie podanie podľa čl. 5.6, postupne
znižovaťnajnižšiepodanie.Zmluvajepodpísanáprávnymzástupcomprávnehopredchodcužalovaného
v 2/ rade ako navrhovateľom dražby a žalovaným v 1/ rade. Okrem toho je zmluva opatrená pečiatkou
právneho zástupcu právneho predchodcu žalovaného v 2/ rade. Zmluva je okrem toho opatrená

pečiatkou žalovaného v 1/ rade, na ktorej je dátum 12.04.2012 a podacie číslo 041/2 - 2012.

9. Právny predchodca žalovaného ako navrhovateľ dražby vyhlásením zo dňa 12.04.2012 označeného
ako príloha č. 1 podal vyhlásenie o spôsobilosti predmetu dražby a o pravosti, výške a splatnosti
pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva speňažením na dražbe. Je tam uvedená

zmluva č. 152 355 zo dňa 14.01.2011 o úvere, splatnosť pohľadávky, výška pohľadávky ku dňu
vyhlásenia a že sa navrhuje výkon záložného práva ( vyhlásenie právneho predchodcu zo dňa
12.04.2012 - č.l. 120 a zhodne aj č.l. 724 ).

10. Z objednávky na vypracovanie znaleckého posudku zo dňa 19.04.2012 ( č.l. 42 a zhodne aj č.l.

727 ) a zo znaleckého posudku č. 42/2012 zo dňa 23.05.2012 ( č.l. 43 a zhodne aj č.l. 731 ) vyplýva,
že pre účely dražby bol vypracovaný znalecký posudok, ktorým bola stanovená cena nehnuteľností v
sume 172.000,00 Eur. Na č.l. 81 až 83 a zhodne aj č.l. 728 až 730 sa nachádza výzva žalovaného v1/ rade ako dražobníka na žalobcu ako vlastníka o sprístupnenie nehnuteľností za účelom ohliadky pre
účely stanovenia všeobecnej ceny pre účely dobrovoľnej dražby.

11. Z oznámenia žalovaného v 1/ rade ako dražobníka o dražbe ( č.l. 47 a zhodne aj č.l. 708 a č.l.
715 ) a z notárskej zápisnice JUDr. Otta Szabu zo dňa 31.07.2012 č. N 459/2012 NZ 27393/2012 NCRls
28000/2012 ( č.l. 705 ) vyplýva, že dňa 31.07.2012 sa mala uskutočniť dražba nehnuteľností už vyššie
uvedených. Išlo o prvú dražbu. Najnižšie podanie bolo stanovené na sumu 172.200,00 Eur, čo je cena
nehnuteľnostístanovenáajznaleckýmposudkomč.42/2012zodňa23.05.2012.Nač.l.50a51azhodne

aj č.l. 720 až 722 sa nachádzajú doklady o doručovaní oznámenia a na č.l. 52 a zhodne aj č.l. 723
oznámenie o zverejnení oznámenia v obchodnom vestníku.

12. Na č.l. 53 a zhodne aj č.l. 700 sa nachádza oznámenie žalovaného v 1/ rade ako dražobníka o
výsledku dražby zo dňa 31.07.2012 v tom smere, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. Na č.l. 55
a 56 a zhodne aj č.l. 703 a 704 sú doklady o doručovaní tohto oznámenia a na č.l. 57 a zhodne aj č.l.

699 je odpoveď o zverejnení oznámenia v obchodnom vestníku.

13. Na č.l. 108 a zhodne aj na č.l. 121 sa nachádza zmluva o vykonaní opakovanej dražby zo dňa
31.07.2012. Vyplýva z nej, že právny predchodca žalovaného v 2/ rade ako navrhovateľ dražby ( v
tom čase ešte pod pôvodným obchodným menom VOLKSBANK Slovensko, a.s. ) a žalovaný v 1/

rade ako dražobník uzavreli písomnú zmluvu o zorganizovaní a vykonaní opakovanej dražby v rámci
výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXXX kat. úz. Q. P., na základe zmluvy
o úvere č. 152 355 zo dňa 14.01.2011 a zmluvy o záložnom práve č. 152 355 zo dňa 21.07.2010,
registrovaného Správou katastra Dunajská Streda pod č. V - 3352/10 zo dňa 29.07.2010. Dôvodom
bolo uplatnenie práv právneho predchodcu v 2/ rade ako záložného veriteľa. V bode V.5.6 zmluvy je

uvedené, že zmluvné strany sa dohodli pre účely opakovanej dražby na najnižšom podaní vo výške
172.200,00 Eur. V bode V. 5.8. sa tam uvádza, že licitátor dražobníka je oprávnený v prípade, ak žiadny
z účastníkov opakovanej dražby neurobí napriek opakovanej výzve licitátora ani najnižšie podanie podľa
č.l. 5.6., postupne znižovať najnižšie podanie o sumu 32.200,00 Eur, následne o sumu 31.000,00 Eur
a následne o sumu 9.000,00 Eur až na sumu rovnajúcu sa sume 100.000,00 Eur. Zmluva je podpísaná

právnymzástupcomprávnehopredchodcuv2/radeakonavrhovateľomdražbyakotovyplývazozmluvy
a pripojeného generálneho plnomocenstva na č.l. 141 a zhodne aj č.l. 144.

14. Z kópie zmluvy o opakovanej dražby zo dňa 31.07.2012, ktorá bola predložená ako súčasť
dražobného spisu žalovaného v 1/ rade ( č.l. 659 až 755, z toho č.l. 687 až 691 ), ktorá bola predložená

žalovaným v roku 2019 vyplýva, že v bode V. 5.8. sa tam uvádza, že licitátor dražobníka je oprávnený
v prípade, ak žiadny z účastníkov opakovanej dražby neurobí napriek opakovanej výzve licitátora ani
najnižšie podanie podľa č.l. 5.6., postupne znižovať najnižšie podanie o sumu 15.000,00 Eur, ( posledné
zníženie o 3.200,00 Eur ) až na sumu rovnajúcu sa sume 109.000,00 Eur. Zmluva je podpísaná právnym
zástupcom právneho predchodcu žalovaného v 2/ rade ako navrhovateľom dražby a žalovaným v 1/

rade. Okrem toho je zmluva opatrená pečiatkou právneho zástupcu právneho predchodcu žalovaného v
2/ rade. Zmluva je okrem toho opatrená pečiatkou žalovaného v 1/ rade, na ktorej je dátum 01.08.2012
a podacie číslo 041/11 - 2012.

15. Z pripojeného oznámenia o opakovanej dražbe zo dňa 01.08.2012 ( č.l. 8 a zhodne aj č.l. 58 a č.l. 70

a tiež na č.l. 679 a 692 ) vyplýva, že najnižšie podanie bolo stanovené na sumu 172.000,00 Eur. Na č.l.
61 a 62 zhodne aj č.l. 697 a 698 sa nachádzajú doklady o doručovaní oznámenia a na č.l. 63 a zhodne
aj č.l. 685 je odpoveď o zverejnení oznámenia v obchodnom vestníku.

16. Z pripojenej notárskej zápisnice notára JUDr. Otta Szabu zo dňa 20.08.2012 č. N 497/2012 NZ

29648/2012 NCRls 30290/2012 ( notárska zápisnica - č.l. 4 a zhodne aj č.l. 68 a č.l. 70 a zhodne a
č.l. 675 ) vyplýva, že dňa 20.08.2012 sa uskutočnila opakovaná dražba nehnuteľností vedených na LV
č. XXXX, Správy katastra Dunajská Streda, okres Dunajská Streda, obec Q. P., katastrálne územie Q.
P., pričom na nehnuteľnostiach viazlo záložné právo v prospech právneho predchodcu žalovaného v 2/
rade zapísané pod č. V 3352/10 - 74/10 s tým, že nehnuteľnosti boli ocenené znaleckým posudkom č.

42/2012zodňa23.05.2012nahodnotu172.200,00Eur.Ďalejsatuuvádza,ženavrhovateľomdražbybol
právny predchodca žalovaného v 2/ rade. Dražobníkom bol žalovaný v 1/ rade. Najnižšie podanie bolo
stanovené na sumu 172.200,00 Eur. Nehnuteľnosti boli vydražené žalovaným v 3/ rade ako vydražiteľom
za cenu 109.000,00 Eur, po znížení najnižšieho podania, ktorému bol udelený príklep.17. Na č.l. 64 a zhodne aj č.l. 671 sa nachádza čestné prehlásenie žalovaného v 3/ rade ako vydražiteľa
o tom, že nie je osobou vylúčenou z dražby.

18. Na č.l. 65 a zhodne aj č.l. 672 je pripojený príjmový doklad žalovaného v 1/ rade ako dražobníka
o tom, že dňa 20.08.2012 prijal sumu 17.000,00 Eur ako dražobnú zábezpeku od žalovaného v 3/ rade
ako dražiteľa.

19. Na č.l. 66 a zhodne aj č.l. 673 je pripojená prezenčná listina o prítomnosti dražiteľov, teda žalovaného
v 3/ rade. Na č.l. 67 a zhodne aj č.l. 674 je pripojený záznam o priebehu licitácie o najnižšom podaní
a jeho znižovaní.

20. Na č.l. 73 a zhodne aj č.l. 661 je pripojené oznámenie o výsledku opakovanej dražby konanej dňa
20.08.2012, z ktorej vyplývajú údaje totožné ako z notárskej zápisnice o priebehu dobrovoľnej dražby,

opakovanej. Na č.l. 75 a 76 a zhodne aj č.l. 664 a 665 sú doklady o doručovaní tohto oznámenia a na
č.l. 77 a zhodne aj č.l. 670 odpoveď o zverejnení oznámenia v obchodnom vestníku.

21. Na č.l. 78 a zhodne aj č.l. 666 je pripojené oznámenie o zaplatení ceny dosiahnutej vydražením a
návrh na zápis nového vlastníka do katastra nehnuteľností, z ktorého vyplýva, že žalovaný v 3/ rade ako

vydražiteľ dňa 27.08.2012 uhradil 109.000,00 Eur ako cenu dosiahnutú vydražením. Na č.l. 79 a 80 a
zhodne aj na č.l. 668 a 669 sú doklady o doručovaní tohto oznámenia.

22. Na č.l. 146 a zhodne aj na č.l. 174 sa nachádza uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn.
25K/2/2013 - 102 z zo dňa 25.03.2013 o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a o ustanovení žalobcu

za správcu konkurznej podstaty úpadcu zo dňa 25.03.2013. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súd
uznesením zo dňa 21.01.2013 začal konkurzné konanie na majetok dlžníka - úpadcu, pričom úpadca -
žalobca uviedol v tom konaní, že nie je v predĺžení, lebo hodnota jeho majetku prevyšuje hodnotu jeho
záväzkov,, ale nie je platobne schopný pre nepriaznivý trh s pneumatikami. Zároveň oznámil, že súhlasí,
aby vo veci vyhlásenia konkurzu rozhodol súd bez nariadenia pojednávania. Na č.l. 178 sa nachádza

výpis z obchodného registra na úpadcu a zhodne aj na č.l. 499.

23. Z oznámenia Okresného súdu v Trnave na č.l. 180 vyplýva oznámenie o tom, kedy a kde bol
zverejnený súpis podstát úpadcu v obchodnom vestníku. Na č.l. 198, 203 je pripojený súpis podstát.
Nehnuteľnosť, ktorej sa týka uvedené konanie tam zapísaná nie je. Na č.l. 229 žalobca oznámil súdu, že

vzhľadom na uznanie dvoch popretých pohľadávok postupom podľa § 32 ods. 18 KKR prišlo k zmene
v štruktúre prihlásených pohľadávok a preto zasiela aktualizovaný zoznam pohľadávok. Na č.l. 230
pripojil prehľad veriteľov a pohľadávok prihlásených v základnej prihlasovacej lehote so stavom ku dňu
03.07.2013 a je tam uvedená aj pohľadávka žalovaného v 2/ rade, resp. jeho právneho predchodcu. Na
č.l. 347 je prehľad ku dňu 19.06.2013 a je tam stále uvedená pohľadávka žalovaného v 2/ rade, resp.

jeho právneho predchodcu. Prihláška pohľadávky sa nachádza aj na č.l. 407 až 410.

24. Na č.l. 345 sa nachádza prihláška pohľadávky poradové číslo 3, ktorou si právny predchodca
žalovaného v 2/ rade prihlásil svoju pohľadávku s tým, že sa tam uvádza, že časť pohľadávky bola
uspokojená z opakovanej dražby, ktorá je predmetom tohto konania. Ide o podmienenú pohľadávku

vzhľadom na prebiehajúci súdny spor v tomto konaní.

25. Žalobca dňa 19.06.2013 oznámil súdu, že pohľadávka žalovaného v 2/ rade je zapísaná pod
poradovým číslom 17 v zozname pohľadávok, celková suma podmienenej zabezpečenej pohľadávky je
109.000,00 Eur. Z tejto sumy poprel sumu 8.468,84 Eur (náklady na dražbu) a v rozsahu 100.523,16

Eur sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú. Popretie bolo zapísané do zoznamu pohľadávok
dňa 18.06.2013 ( č.l. 349 - oznámenie žalobcu ).

26. Z rozsudku Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 25Cbi/27/2013 - 44 zo dňa 06.11.2013 ( č.l. 350 )
vyplýva, že právny predchodca žalovaného v 2/ rade ako žalobca bol určený na veriteľa podmienenej

pohľadávky v sume 109.000,00 Eur z titulu zmluvy o úvere zo dňa 14.01.2011 zabezpečenej záložným
právom v prvom poradí v rozsahu zmluvy o záložnom práve č. 186923 zo dňa 21.07.2010, prihlásenej
prihláškou zo dňa 13.05.2013, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 17 v konkurznom konaníOkresného súdu Trnava sp. zn. 25K/2/2013. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca ako žalovaný
v tom konaní pohľadávku žalovaného v 2/ rade čo do istiny nespochybnil.

27. Z pripojeného výpis z obchodného registra ( č.l. 524 ) vyplýva, že na základe zmluvy o zlúčení vo
forme notárskej zápisnice N 310/017, Nz 17512/2017 NCRIs 17884/2017 zo dňa 24.05.2017 bol právny
predchodca žalovaného v 2/ rade vymazaný z obchodného registra na základe dobrovoľného výmazu.
Predmetná notárska zápisnica je pripojená na č.l. 550. Na č.l. 554 sú pripojené stanovy žalovaného v
2/ rade. Uznesením 10C/407/2012 - 567 zo dňa 25.04.2018 bolo rozhodnuté o pokračovaní v konaní

s právnym nástupcom pôvodného žalovaného v 2/ rade. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
18.05.2018 ( uznesenie 10C/407/2012 - 567 - č.l. 567 ).

28. Žalobca na č.l. 620 až 641 pripojil zoznam pohľadávok, ktoré mali iní veritelia voči žalobcovi s tým,
že tieto existovali v čase urobenia napadnutého úkonu ako to vyplýva z jeho vyjadrenia a návrhu na
doplnenie dokazovania ( č.l. 603 a 604, zhodne aj č.l. 606 až 609 a č.l. 616 až 619.

29. Z LV č. XXXX zo dňa 13.02.2019 vyplýva, že vlastníkom vydražených nehnuteľností je už tretia
osoba to Investment Project Lyra spol. s.r.o., ktorá nie je v tomto konaní stranou konania ( LV č. XXXX
- č.l. 836 ).

30. Právne prvoinštančný súd vec posúdil s odkazom na ust. § 7 ods. 2, § 8 ods. 2, § 16 ods. 2, 7, § 17
ods. 1, § 19 ods. 10, § 20 ods. 10, § 21 ods. 2, 3 a 4 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách
v znení účinnom od 1.1.2009 do 30.9.2013 (ďalej aj len ZoDD), § 37 Občianskeho zákonníka (zák. č.
40/1964 Zb. - ďalej aj len OZ). Vecne prvoinštančný súd argumentoval tým, že žaloba o neplatnosť
opakovanej dražby bola na tunajší súd podaná dňa 20.11.2012 ( č.l. 1 ) úpadcom, na ktorého v tom

čase ešte nebol vyhlásený konkurz. V priebehu konania bol na majetok žalobcu uznesením príslušného
súdu zo dňa 25.03.2013 ( č.l. 146 a zhodne aj č.l. 174 ) vyhlásený konkurz. Vzhľadom na uvedené
nastali účinky v zmysle ust. § 47 ods. 1/ zák. o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z. z. v znení
účinnom v čase vyhlásenia konkurzu na úpadcu, pričom správca konkurznej podstaty úpadcu navrhol
pokračovanie v konaní v zmysle ust. § 47 ods. 3/ tohto zákona ako to vyplýva z jeho oznámenia ( č.l.

220 ). Týmto sa stal správca stranou konania miesto úpadcu. Je preukázané, pripojenou notárskou
zápisnicou ( č.l. 4, zhodne aj č.l. 68,70 a 675 ) ako aj oznámením o vykonaní opakovanej dražby ( č.l. 73
a zhodne aj č.l. 661 ), že opakovaná dražba, neplatnosti ktorej sa žalobca domáha, bola vykonaná dňa
20.08.2012, kedy bol vydražiteľovi - žalovanému v 3/ rade udelený príklep. Uvedené stranami konania
ani nebolo rozporované. Je tiež nesporné, že žalobca podal žalobu na určenie neplatnosti dobrovoľnej

dražby dňa 20.11.2012, ako to vyplýva z pripojenej pečiatky tunajšieho súdu o prijatí žaloby žalobcu. Je
potom možné ustáliť nesporný záver, že žalobca podal na súde žalobu o určenie neplatnosti opakovanej
dražby v zákonom stanovenej lehote 3 mesiacov odo dňa udelenia príklepu, teda v zákonom stanovenej
prekluzívnej lehote na uplatnenie takéhoto návrhu ( § 21 ods. 2/ zák. o dobrovoľných dražbách v znení
účinnom od 01.01.2009 do 30.09.2013 ďalej len „ZoDD“. ). Je nesporné aj to, že žaloba smeruje voči

tým, voči ktorým má smerovať v zmysle zák. ust. § 21 ods. 4/ „ZoDD“, pretože žalovaným v 1 rade je
dražobník, žalovaným v 2/ rade je právny predchodca navrhovateľa dražby ( žalovaný v 2/ rade zanikol
zlúčením, ale až po začatí konania ) a žalovaným v 3/ rade je vydražiteľ. Okrem toho je daný okruh
účastníkovajnastranežalobcuvzmysletohtozák.ustanovenia,lebožalobcajeten,ktotvrdí,žeúpadca,
v mene ktorého v dôsledku vyhláseného konkurzu koná, bol na svojich právach ako predchádzajúci

vlastník ukrátený.

31. Nesporné je tiež to, že poznámka o vedení tohto súdneho sporu na liste vlastníctva č. XXXX nebola
ani nie je zapísaná. Vyplýva z toho, že úpadca a neskôr aj žalobca si nesplnili povinnosť oznámiť
začatie konania o neplatnosť opakovanej dražby príslušnej správe katastra podľa § 21 ods. 3/ „ZoDD.

Nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom opakovanej dobrovoľnej dražby a bola vydražená žalovaným v 3/
rade už nie je vo vlastníctve žalovaného v 3/ rade, ale vo vlastníctve tretej osoby - Investment Project
Lyra spol. s.r.o., ktorá nie je v tomto konaní stranou konania ( LV č. XXXX - č.l. 836 ).

32. V ďalšom prvoinštančný súd skúmal, či boli porušené ustanovenia zák. o dobrovoľných dražbách v

častiach, ako to tvrdí žalobca a súčasne, akým spôsobom bol týmito prípadnými porušeniami dotknutý
na svojich právach úpadca ako predchádzajúci vlastník, pričom musel skúmať, či obidve tieto podmienky
sú splnené súčasne.33. Žalobca tvrdí, že opakovaná dražba je neplatná pre viacero pochybení, ktoré majú za následok
neplatnosť zmluvy o vykonaní opakovanej dražby a v konečnom dôsledku samotnú opakovanú dražbu.
V rámci dokazovania, v súlade so zásadou kontradiktórnosti sa potom súd prvej inštancie zaoberal

každým z dôvodov, o ktorých žalobca tvrdil, že sú dôvodmi neplatnosti dražby.

34. Žalobca tvrdí, že opakovaná dražba je neplatná, lebo dražobník - žalovaný v 1/ rade v oznámení
o vykonaní opakovanej dražby neuviedol, že licitátor môže najnižšie podanie znížiť v priebehu dražby,
čím je porušené zák. ust. § 17 ods. 1 písm. e/„ZoDD“. Tvrdil, že dražobník - žalovaný v 1/ rade vydražil

nehnuteľnosť za cenu, ktorá je nižšia ako najnižšie podanie, pretože najnižšie podanie v oznámení
bolo uvedené v sume 172.200,00 Eur a nehnuteľnosť bola vydražená za sumu nižšiu a to za cenu
109.000,00 Eur. Tvrdil, že žalovaný v 1/ rade tak porušil povinnosť uviesť v oznámení najnižšie podanie.
Tvrdil, že z kontextu ust. § 8 ods. 2/ „ZoDD“ vyplýva, že pri najnižšom podaní by malo byť uvedené,
že licitátor môže najnižšie podanie znížiť. Tvrdil, že je to najrozhodujúcejším faktorom, podľa ktorého
sa účastníci dražby rozhodujú, či sa na dražbe zúčastnia alebo nie. Naviac, že mal záujemcov o kúpu

nehnuteľnosti síce za cenu nižšiu ako najnižšie podanie uvedené v oznámení, ale za cenu vyššiu ako
bola cena dosiahnutá vydražením. Žalovaní namietali, že by oznámenie malo obsahovať oznámenie
o možnosti zníženia najnižšieho podania v priebehu dražby. Tvrdili, že takáto povinnosť dražobníkovi
zo zákona nevyplýva. Tvrdia opak, že uvedené nesmie byť v oznámení uvedené, lebo by to viedlo k
poškodzovaniu vlastníka nehnuteľnosti, ktorého nehnuteľnosť sa draží.

35. V tomto smere súd konštatoval, že žalobca svoje tvrdenia nepreukázal. Zo žiadneho zákonného
ustanovenia „ZoDD“ nevyplýva povinnosť dražobníka uviesť v oznámení o vykonaní dražby alebo
opakovanej dražby možnosť zníženia najnižšieho podania v priebehu dražby. Tvrdenie žalobcu o
neplatnostidražbyztohtodôvodujetaknesprávneaničímnepodložené.Účelomdobrovoľnejdražbymá

byť to, aby bola dosiahnutá maximálna cena za draženú nehnuteľnosť, aby tak bol v čo najvyššej možnej
miere znížený dlh dlžníka a zároveň, aby bola v čo najvyššej možnej miere uspokojená pohľadávka
veriteľa. Preto je v zák. ust. § 8 ods. 2/ „ZoDD zakotvené právo osobám, v tomto zákonnom ustanovení
uvedeným(tedaajúčastníkovidražby,vlastníkovipredmetudražby,dlžníkovi)nahliadnuťdopísomností
s dražbou a opakovanou dražbou súvisiacich, ale mimo údajov o znížení najnižšieho podania pred

konaním dražby alebo opakovanej dražby. Na druhej strane z toho zasa vyplýva povinnosť dražobníka,
tento údaj uvedeným osobám nesprístupniť, teda neumožniť im nazretie do tej časti písomností, kde sa
tento údaj nachádza. Uvedené vychádza práve z toho dôvodu, aby ani jedna z osôb, v tomto zákonnom
ustanovení uvedená, nezískala poznatok o možnosti znižovania najnižšieho podania, čo by mohlo viesť
k ukráteniu práv dlžníka, vlastníka predmetu dražby alebo veriteľa. Ak zákon zakazuje, aby o tomto údaji

získali vedomosti osoby, ktorých sa dražba priamo týka, bolo by nelogické a v rozpore s účelom zákona,
aby dražobník bol povinný uvedený údaj zverejniť v oznámení o vykonaní dražby. Z toho potom vyplýva,
že ani možnosť zníženia najnižšieho podania nie je podstatnou náležitosťou oznámenia o vykonaní
dražby alebo opakovanej dražby. Jej neuvedenie nemá za následok neplatnosť opakovanej dražby.
Naviacmožnosťzníženianajnižšiehopodaniaprichádzadoúvahylenaksanatompísomnenavrhovateľ

dražby a dražobník dohodli, ako to vyplýva zo zák. ust. § 20 ods. 10/ „ZoDD“. Zák. ust. § 17 ods. 1
písm. e/„ZoDD“ výslovne uvádza, že oznámenie, ktorým sa vyhlási konanie dražby musí obsahovať
najnižšie podanie a minimálne prihodenie, ktoré môže účastník urobiť. V zák. ust. § 17 ods. 1/ „ZoDD“ sa
neuvádza, že by malo obsahovať aj to, či možno a akým spôsobom znížiť najnižšie podanie. Vzhľadom
na skutočnosť, že oznámenie údajov o možnosti zníženia najnižšieho podania zmluva obsahovať nemá,

je jeho tvrdenie v tomto smere nesprávne. Naviac žalobca nepreukázal, že bol dotknutý na svojich
právach a na akých konkrétnych právach a akým spôsobom. Žalobca tvrdil, že mal záujemcov o kúpu
nehnuteľnosti, ktorí mali záujem o nehnuteľnosť za cenu síce nižšiu ako najnižšie podanie, ale za
cenu vyššiu ako bola nakoniec získaná opakovanou dražbou, ale práve neuvedenie možnosti zníženia
bolo tým dôvodom, pre ktorý sa títo nezúčastnili opakovanej dražby. V tomto smere svoje tvrdenie

nepreukázal.

36. V ďalšom žalobca tvrdil, že opakovaná dražba je neplatná, lebo zmluva o opakovanej dražbe
neobsahuje podstatnú náležitosť a to vyhlásenie navrhovateľa dražby v zmysle zák. ust. § 7 ods. 2/
„ZoDD“. Ani s uvedeným nie je možné stotožniť sa. Žalovaný v 2/ rade ako navrhovateľ dražby a záložný

veriteľ v jednej osobe predložil dražobníkovi - žalovanému v 1/ rade vyhlásenie podľa § 7 ods. 2/ zák. o
dobrovoľných dražbách v znení účinnom od 01.01.2009 do 30.09.2013 so všetkými náležitosťami, ktoré
obsahovať má a to už pri podpise zmluvy o vykonaní dražby dňa 12.04.2012 ( vyhlásenie právneho
predchodcu zo dňa 12.04.2012 - č.l. 120 a zhodne aj č.l. 724 ). Bolo súčasťou zmluvy o vykonaní dražbyzo dňa 12.04.2012 ( č.l. 115, č.l. 751 ). V článku IV bod 4.4. zmluvy je uvedené, že prílohou tejto zmluvy je
písomné vyhlásenie navrhovateľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon
záložného práva a o tom, že predmet dražby je možné dražiť. Nikde v zákone nie je uvedené, že takáto

príloha musí byť napr. zviazaná so zmluvou alebo inak fyzicky spojená, aby bolo možné konštatovať, že
je jej neoddeliteľnou súčasťou. Za neoddeliteľnú súčasť sa považuje takáto listina odkazom v zmluve
o tom, že sa stáva neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a že taká listina aj reálne existuje. V danom
prípade je uvedené preukázané vyššie uvedeným. Z tohto potom vyplýva záver, že zmluva o vykonaní
dražby obsahovala túto náležitosť. Ak vychádzame zo zák. ust. § 22 ods. 1/ „ZoDD“, nie je uvedené,

aké konkrétne náležitosti zmluva o vykonaní opakovanej dražby obsahovať má. Naviac ani prípadná
absencia takejto náležitosti, by nemala za následok automaticky neplatnosť opakovanej dražby. Žalobca
by totiž musel ešte preukázať, že porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách bol dotknutý
nasvojichprávachamuselbypreukázať,naakýchkonkrétnychprávachboldotknutýaakýmspôsobom.
Žalobca však v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol, lebo nepreukázal, na akých svojich právach
bol prípadnými porušeniami zákona o dobrovoľných dražbách dotknutý a akým spôsobom. To platí pre

všetky dôvody, ktoré žalobca uvádza ako dôvody neplatnosti opakovanej dražby.

37. Okrem toho žalobca tvrdil, že v čase opakovanej dražby už nebolo vyhlásenie aktuálne, ale opäť
žiadne dôkazy v tomto smere o svojom tvrdení nepredložil. Naopak žalovaný v 2/ rade uviedol, že svoju
pohľadávku, ktorú ešte má voči žalobcovi si uplatnil aj v konkurznom konaní, pričom je zapísaná aj

v súpise podstát úpadcu. Predložil aj oznámenie od správcu (č.l. 229 ) a tiež aktualizovaný zoznam
vyhotovený správcom úpadcu ( č.l. 230 a tiež č.l. 229, č.l. 347, 345, 404,405 ) ako poradové číslo 6
podmienenýchpohľadávok,kdečasťbolasprávcompopretá,alenievčastitýkajúcejsaúverovejzmluvy.

38. Žalobca tvrdí, že opakovaná dražba je neplatná aj z toho dôvodu, že v zmluve sú uvedené zmätočné

údaje, lebo sa odvolávajú na neexistujúce zmluvy a neexistujúce dokumenty, pričom pre absenciu
vyhlásenia nemožno mať ani za to, že uvedené nejasnosti sa dajú určitým výkladom objasniť. Zmluva
o úvere je z roku 2011, zmluva o záložnom práve z roku 2010 a pod číslom 152 355 neexistuje. Ani v
tomto smere nie je možné stotožniť sa s tvrdeniami žalobcu. Je pravdou, že v zmluve o vykonaní dražby
aj v zmluve o vykonaní opakovanej dražby je uvedené, že nehnuteľnosť je zabezpečená v prospech

navrhovateľa dražby ( žalovaného v 2/ rade ) zmluvou o záložnom práve č. 152 355. Je však nutné
uviesť aj to, že v obidvoch zmluvách je uvedené tiež to, že ide o zmluvu o záložnom práve zo dňa
21.07.2010 zavkladovanej Správou katastra Dunajská Streda pod č. V -3352/10 dňa 29.07.2010. Okrem
toho v obidvoch zmluvách je uvedené, že predmetom dražby sú nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX
kat. úz. Q. P.. Ak porovnáme uvedené s údajmi na LV č. XXXX ( č.l. 126 ) je jednoznačné, že ide iba o

chybu v písaní, keď bolo ako číslo záložnej zmluvy uvedené číslo zmluvy o úvere a že išlo jednoznačne
o zmluvu o záložnom práve č. 186 923 zo dňa 21.07.2010 ako to vyplýva aj zo zmluvy o úvere č. 152
355 zo dňa 14.01.2011 ( č.l. 127 ) a tiež zo zmluvy o záložnom práve č. 186 923 ( č.l. 134 a zhodne aj
č.l. 936 ), keď v samotnej zmluve o úvere je uvedené, že úver bude aj naďalej zabezpečený zmluvou o
záložnom práve, ktorej zápis bol správou katastra vykonaný pod č. V 3352/10 dňa 29.07.2010, pričom

tento údaj aj údaj o čísle listu vlastníctva je obsiahnutý ako v zmluve o vykonaní dražby tak aj v zmluve
o vykonaní opakovanej dražby. Pri použití zák. ust. § 37 Obč. zák. potom platí, že tento právny úkon
nie je neplatný pre chyby v písaní, ak je jeho význam nepochybný. V danom prípade je vzhľadom na
vyššie uvedené nepochybné, ktorá zmluva o záložnom práve mala byť tou, ktorou mal žalovaný v 2/
rade zabezpečenú svoju pohľadávku, na úhradu ktorej navrhoval dražbu a opakovanú dražbu a to aj z

toho dôvodu, že na liste vlastníctva v tom čase žiadne iné záložné právo nebolo zapísané, ako to tiež
vyplýva z pripojeného listu vlastníctva ( č.l. 126 ). Opäť je nutné uviesť už skôr uvedené, že ani prípadná
nejasnosť v tomto smere, by nemala za následok automaticky neplatnosť opakovanej dražby. Žalobca
by totiž musel ešte preukázať, že porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách bol dotknutý
na svojich právach a musel by preukázať na akých konkrétnych právach bol dotknutý. Žalobca však v

tomto smere dôkazné bremeno neuniesol, lebo nepreukázal, na akých svojich právach bol prípadnými
porušeniami zákona o dobrovoľných dražbách dotknutý a akým spôsobom.

39. Žalobca tvrdil, že opakovaná dražba je neplatná, lebo zmluva o úvere je z roku 2011 a zmluva o
záložnom práve z roku 2010, pričom spochybnil, že mu bol poskytnutý úverový rámec. Už bolo uvedené

vyššie, že v zmluve o úvere z roku 2011 je dohoda účastníkov zmluvy o úvere, teda úpadcu a žalovaného
v 2/ rade o zabezpečení zmluvy o úvere z roku 2011 zmluvou o záložnom práve z roku 2010 a to
konkrétne v časti 1 bod c/ zmluvy o úvere ( č.l. 127 ), článku 7 bod 7.3. zmluvy o úvere a v časti súhlasu
so zabezpečením nového záväzku ako to zo zmluvy o úvere vyplýva ( č.l. 127 ). Žalovaný v 2/ radepredložil oznámenie správcu ( č.l. 229 ) a tiež aktualizovaný súpis, z ktorého vyplýva, že úpadca má
voči žalovanému v 2/ rade dlh a žalovaný v 2/ rade voči úpadcovi pohľadávku ( č.l. 230 ). Okrem toho
otázka platnosti úverovej zmluvy a úverového rámca ako aj zmluvy o záložnom práve nie je sporná

a to vzhľadom na právoplatný rozsudok Okresného súdu Trnava z 06.11.2013 sp. zn. 25Cbi/27/2013
( rozsudok OS TT - č.l. 350 ), v ktorej boli tieto riešené a vyriešené v rámci predbežnej otázky ako platné,
keď bolo určené, že právny predchodca žalovaného v 2/ rade je veriteľom podmienenej pohľadávky v
sume 109.000,00 Eur z titulu zmluvy o úvere zo dňa 14.01.20211 zabezpečenej záložným právom v
prvom poradí k nehnuteľnostiam v rozsahu zmluvy o záložnom práve č. 186 923 zo dňa 21.07.2020,

prihlásenej prihláškou zo dňa 13.05.2013, zapísanej v zozname prihlásených pohľadávok pod č. 17,
v konkurznom konaní Okresného súdu Trnava sp. zn. 25K/2/2013. Samotný žalobca v tom konaní
ako žalovaný uviedol, že popretím nespochybnil podmienené nároky žalobcu týkajúce sa jeho istiny
pohľadávky. Ani v tomto smere tak žalobca svoje tvrdenia nepreukázal. Naviac ani uvedené by nemalo
za následok automaticky neplatnosť opakovanej dražby. Žalobca by totiž musel ešte preukázať, že
porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách bol dotknutý na svojich právach, musel by

preukázať na akých konkrétnych právach bol dotknutý a akým spôsobom. Žalobca však v tomto smere
dôkazné bremeno neuniesol, lebo nepreukázal, na akých svojich právach bol prípadnými porušeniami
zákona o dobrovoľných dražbách dotknutý a akým spôsobom.

40. Žalobca tvrdil, že pri opakovanej dražbe bolo porušené postupné znižovanie najnižšieho podania,

lebotvrdí,žezaplatnúpovažujezmluvuovykonaníopakovanejdražby,ktorúžalovanýv1/radepredložil
ako súčasť fotokópie dražobného spisu v roku 2019 ( č.l. 659 až 755, zmluva o vykonaní opakovanej
dražby - č.l. 687 až 691 ). Žalovaný v 1/ rade uviedol, že táto listina bola len konceptom a zostala im v
elektronickom systéme, ale postupovalo sa podľa zmluvy z č.l. 108 a 121. Predložené dve vyhotovenia
zmluvy o vykonaní opakovanej dražby sa odlišujú v bodoch 5.6 a 5.8. Zmluva na č.l. 108 a zhodne aj č.l.

121 obsahovala postupné znižovanie o 32.000,00 Eur, 31.000,00 Eur a 9.000,00 Eur na najnižšiu sumu
100.000,00 Eur. Zmluva na č.l. 687 obsahovala postupné znižovanie o 15.000,00 Eur, posledné zníženie
o 3.200,00 Eur na najnižšiu sumu 109.000,00 Eur. V tomto smere sa súd stotožnil s argumentáciou
žalobcu, že platná je zmluva o vykonaní opakovanej dražby, predložená v roku 2019 ako súčasť kópie
dražobného spisu a nie tá, ktorá bola žalovaným v 1/ rade predložená na č.l. 108 a 121 a teda došlo k

porušeniu„ZoDD“pripostupnomznižovaníceny,okremcenynajnižšej,lebotábolavzmluvepredloženej
v roku 2019 ( č.l. 687 ) v sume 100.000,00 Eur a nehnuteľnosť bola vydražená v sume 109.000,00 Eur
( č.l. 68, 70 a zhodne aj č.l. 675 ). Na zmluve, ktorú predložil žalovaný na č.l. 108 a 21 sa nenachádza
podacia pečiatka žalovaného v 1/ rade, nie je označená podacím číslom. Naopak zmluva, ktorú žalovaný
v 1/ rade predložil ako súčasť kópie dražobného spisu ( č.l. 687 až 691 ) je opatrená došlo pečiatkou

žalovaného - 01.08.0212, je opatrená podacím číslom 041/11 - 2012, je podpísaná právnym zástupcom
právneho predchodcu žalovaného v 2/ rade a žalovaným v 1/ rade, opatrená pečiatkou žalovaného v
1/ rade. Bola predložená ako súčasť kópie dražobného spisu, na predloženie ktorého bol žalovaný v 1/
rade vyzvaný, po návrhu žalobcu na predloženie tohto dôkazu. Vzhľadom na zákonom danú povinnosť
archiváciedražobnýchspisovpodľa/„ZoDD“súdpovažovalzaplatnúzmluvu,ktorábolapredloženáako

súčasť kópie dražobného spisu. V tomto kontexte však treba uviesť, že otázka postupného znižovania,
nie je podstatnou, ale fakultatívnou náležitosťou zmluvy o vykonaní dražby a o vykonaní opakovanej
dražby ( § 16 ods. 2/, § 16 ods. 7, 19 ods. 10/„ZoDD“ ). Žalobca však okrem toho musí preukázať
aj kumulatívne splnenie podmienky, že bol na svojich právach týmto spôsobom dotknutý, na akých
konkrétnych právach a akým spôsobom, v akom rozsahu.

41.Žalobcatvrdil,žedražbajeneplatná,lebopodľavšetkýchindíciívčasevykonaniaopakovanejdražby
žiadna zmluva o opakovanej dražbe neexistovala, lebo bola predložená až vo februári 2013. Tvrdenie
o tom nepreukázal. Nepreukázal, ani vo vzťahu k tomuto tvrdeniu, že porušením ustanovení zákona o
dobrovoľných dražbách bol dotknutý na svojich právach a na akých konkrétnych právach bol dotknutý.

Žalobca však v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol, lebo nepreukázal, na akých svojich právach
bol prípadnými porušeniami zákona o dobrovoľných dražbách dotknutý a akým spôsobom.

42. Žalobca tvrdil, že opakovanou dražbou bol dotknutý ako vlastník, že sa zmenšil jeho majetok,
že boli ukrátení jeho veritelia, že dražba sa nemala uskutočniť, lebo v tom čase už bol v úpadku.

Tieto tvrdenia samé o sebe nepostačujú na vyslovenie neplatnosti opakovanej dražby podľa 21 ods.
2/ „ZoDD“. Žalobca ako strana konania, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach musí uviesť,
na akých konkrétnych právach bola dotknutá, akým konkrétnym spôsobom, v akom rozsahu. Okremtejto povinnosti tvrdenia podstatných skutočností, musí uniesť bremeno dôkazu o svojich tvrdeniach.
Bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu neuniesol.

43. Žalobca navrhol doplnenie dokazovania výsluchom konateľky žalobcu, ktorá bola prítomná pri
uzatváranízmlúvoúvereazáložnomprávesprávnympredchodcomžalovanéhov2/rade.Dokazovanie
navrhol doplniť aj o dôkazy, že žalobca bol v úpadku už v roku 2010 - prihlášky veriteľov. Navrhol
dokazovanie doplniť kompletnou dokumentáciou úverového vzťahu, vrátane súvisiacej korešpondencie,
ustanovením znalca a výsluchom svedkov, ktorí mali mať záujem o nehnuteľnosti ešte pred dražbou,

ktorých ale v priebehu konania neoznačil. Na pojednávaní dňa 03.06.2021 ( č.l. 1389 ) bolo rozhodnuté,
že tieto návrhy na doplnenie dokazovania súd nevykoná. Žalobca navrhol doplniť dokazovanie
výsluchom konateľky žalobcu (č.l. 604) s tým, že táto má vedomosti o okolnostiach súvisiacich s
úverovou zmluvou a záložnou zmluvou, na základe ktorých sa uskutočnila dražba, keď tvrdil, že zmluva
o úverovom rámci nie je platná, že úverový rámec, úver poskytnutý nebol. Otázka platnosti úverovej
zmluvy a úverového rámca ako aj zmluvy o záložnom práve nie je sporná a to vzhľadom na právoplatný

rozsudok Okresného súdu Trnava z 06.11.2013 sp. zn. 25Cbi/27/2013 ( rozsudok OS TT - č.l. 350 ),
v ktorej boli tieto riešené ako predbežná otázka. Samotný žalobca v tom konaní ako žalovaný uviedol,
že popretím nespochybnil podmienené nároky žalobcu týkajúce sa jeho istiny pohľadávky. Vykonať
preto dokazovanie výsluchom konateľky úpadcu k úverovému vzťahu a úverovému rámcu i k záložnej
zmluve by bolo nad rámec dokazovania potrebného pre účely tohto konania, keďže otázka platnosti

úverovej zmluvy i záložnej zmluvy ako predbežná otázka už boli vyhodnotené právoplatným rozsudkom
ako platné právne úkony, z ktorých vznikla právoplatne priznaná pohľadávka, zabezpečená záložným
právom. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol ako bolo vyššie uvedené, že tento dôkaz nevykoná.

44. Žalobca navrhol doplniť dokazovanie aj o dôkazy, že žalobca bol v úpadku už v roku 2010 ako

to vyplýva z prihlášok veriteľov ( č.l. 604 ). Tvrdí, že pri uspokojení pohľadávky právny predchodca
žalovaného v 2/ rade nemal realizovať dobrovoľnú dražbu, pretože tým došlo k ukráteniu veriteľov
žalobcu, ale mal sa realizovať konkurz. Tento dôvod, ako dôvod neplatnosti v ďalšom priebehu už
žalobca nežiadal, ako to vyplýva z pojednávania zo dňa 23.09.2019 ( č.l. 1121 ), keď bola pripustená
zmena žaloby spočívajúca v zmene skutkových tvrdení žalobcu ( č.l. 1121 a č.l. 1395 ). V tomto smere sa

ale žiada dodať, že to bol v prvom rade úpadca, ktorý mal konať s obozretnosťou ako riadny hospodár
a ak bol v tom čase toho názoru, že nedokáže uspokojiť nielen pohľadávku žalovaného v 2/ rade ale aj
ostatných veriteľov, mal pristúpiť k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu. Úpadca však ešte v čase
konania o vyhlásení konkurzu ( rok 2013 ) uviedol, že nie je v úpadku, ale pre nepriaznivú situáciu na trhu
s pneumatikami nie je schopný plniť svoje záväzky, čo vyplýva aj z odôvodnenia uznesenia Okresného

súdu v Trnave ( č.l. 146 ).

45. Žalobca navrhol doplniť dokazovanie kompletnou dokumentáciou úverového vzťahu vrátane
súvisiacejkorešpondencie(č.l.604).Dôkazoboznámenímkompletnejdokumentácieúverovéhovzťahu
vrátane súvisiacej korešpondencie súd nevykonal, pretože by išlo o dokazovanie nad rámec potrebného

dokazovania, opäť z dôvodov ako sú uvedené v bode 57, keďže otázka úverového vzťahu a existencie
zmluvy o záložnom práve boli právoplatne vyriešené v súdnom konaní Okresného súdu Trnava sp. zn.
25Cbi/27/2013 ( rozsudok OS TT z 06.11.2013 - č.l. 350 ).

46.Žalovanýv2/radetvrdil,žedôvodyneplatnostiopakovanejdražbyniejemožnérozširovaťvpriebehu

konania, ale že tieto musia byť uplatnené už pri podaní žaloby v 3 - mesačnej lehote. V tomto smere
nie je možné stotožniť sa s touto argumentáciou žalovaného v 2/ rade a to vzhľadom na uznesenie
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/181/2016 - 504 zo dňa 04.12.2017 ( č.l. 504 ), ktorým bol rozsudok
tunajšieho súdu v tejto veci zrušený a vec vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a rozhodovanie,
ktorým je tunajší súd viazaný.

47. Žalobca v konaní preukázal iba jedno porušenie „ZoDD“, pri postupnom znižovaní najnižšieho
podania. Ostatné ním tvrdené porušenia nepreukázal. Kumulatívne však nepreukázal, že bol na svojich
právach porušením dotknutý, na ktorých konkrétnych právach a akým spôsobom. Nestačí len tvrdenie,
že bol ukrátený ako vlastník a že sa zmenšil jeho majetok a že boli ukrátení jeho veritelia. Okrem toho

netvrdil, ani nepreukázal, akým spôsobom bol dotknutý. To, že nehnuteľnosť bola vydražená a úpadca
už nie je vlastníkom nehnuteľnosti ešte samo o sebe neznamená, že bol ako vlastník dotknutý na svojich
právach predmetnou dražbou, na ktorých konkrétnych právach vlastníka, akým spôsobom a v akej
intenzite v kontexte zmluvných vzťahov so žalovaným v 2/ rade. Žalobca bol totiž aj dlžníkom a záložnýmdlžníkom, voči ktorému si uplatnil svoje právo veriteľa právny predchodca žalovaného v 2/ rade. Jeho
vlastnícke právo k vydraženým nehnuteľnostiam bolo zaťažené ťarchou - záložným právom, ktoré ho
zákonným spôsobom obmedzovalo vo výkone jeho vlastníckeho práva, pretože mal voči právnemu

predchodcovi žalovaného v 2/ rade dlh, ktorý dokonca v incidenčnom konaní uznal. Okrem toho
nepreukázal svoje tvrdenie, že sa jeho majetok zmenšil, pretože pri opakovanej dražbe bola získaná
cena za vydražený majetok, ktorým sa znížil jeho dlh. Tvrdil, že mal záujemcov o nehnuteľnosť v cene
vyššej ako bola vydražená, ale žiadny dôkaz v tomto smere konkrétne neoznačil ( napr. totožnosť osôb,
ktoré mali o nehnuteľnosť záujem pred dražbou, alebo písomné čestné prehlásenia, ktoré spomínal vo

svojom vyjadrení ) a nepredložil o tom ani žiadny dôkaz. Tvrdil, že boli ukrátení jeho veritelia, neuviedol
však akým spôsobom bol ukrátení. V tomto smere sa ale nejedná o žalobcu. Z uvedeného nevyplýva, na
ktorom konkrétnom práve a akým spôsobom bol dotknutý žalobca, resp. úpadca žalobcu. Vzhľadom na
uvedené bola žaloba žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodná zamietnutá, keď žalobca neuniesol svoje
bremeno tvrdenia, že boli kumulatívne splnené podmienky na vyslovenie neplatnosti opakovanej dražby
podľa § 21 ods. 2/„ZoDD“ ( súčasné splnenie - porušenie „ZoDD“ a dotknutý na svojich právach ).

48. O nároku na náhradu trov konania prvoinštančný súd rozhodoval v zmysle zák. ust. § 262 ods. 1/
CSP a úspešným žalovaným podľa § 255 ods. 1/ CSP priznal nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu, s tým, že o výške trov podľa § 262 ods. 2/ CSP bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozsudku (výrok II.).

49. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie
žalobca, pričom uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP a domáhal
sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom
rozsahu. Napadnuté rozhodnutie označil za nesprávne s tým, že súd sa dopustil viacerých pochybení pri

zisťovaniach hodnotení skutkového stavu pri interpretácii aplikácií právnych predpisov a pri procesnom
postupe, pričom s argumentáciou žalobcu sa náležite nevysporiadal. Postupoval nesprávne a opomenul
skutkové a právne okolnosti, ktoré odôvodňujú záver, že napadnutá dobrovoľná dražba je neplatná,
pretože
a) dražba bola uskutočnená v rozpore so zmluvou o vykonaní opakovanej dražby, ktorá je súčasťou

dražobného spisu,
b) dražobník sa dopustil závažného porušenia zmluvy tým, že svojvoľne znižoval najnižšie podanie vo
väčšom rozsahu ako mu dovoľovala zmluva,
c) neexistovala platná zmluva o zriadení záložného práva k draženému majetku,
d) v oznámení o dražbe nebolo uvedené najnižšie podanie a tým, že licitátor znížil najnižšie podanie bol

úpadca dotknutý na svojich právach,
e) zmluva o opakovanej dražbe neobsahuje podstatnú náležitosť a to vyhlásenie navrhovateľa dražby
v zmysle § 7 ods. 2 ZoDD,
f) uskutočnením nezákonnej dražby prišlo k zásahu do práva úpadcu vlastniť majetok.

50. K neplatnosti dražby v dôsledku porušenia podmienok vyplývajúcich zo zmluvy o vykonaní
opakovanej dražby, ktorá je súčasťou dražobného spisu a je zažurnalizovaná, odvolateľ uviedol, že
prvoinštančný súd sa náležite nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobca preukázal rozpor postupu
dražobníka s jedinou platnou zmluvou, pričom opomenul, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný 1 do
spisu predložil inú zmluvu o opakovanej dražbe, než bola zmluva zažurnalizovaná. Súd sa nevysporiadal

s tým, že tvrdenia žalovaného 1 sú vnútorne rozporné a odporujú aj reálnemu obsahu ním predloženého
dražobného spisu. Súd opomenul, že musí byť rozhodujúci skutočný obsah listín, ktoré sú riadnou
preukázateľne zažurnalizovanou súčasťou dražobného spisu. Žalobca preto poukázal na to, že pre
rozhodovanie súdu mala byť relevantná zmluva o vykonaní opakovanej dražby, ktorá je súčasťou
dražobného spisu opatrená prezenčnou pečiatkou a zažurnalizovaná ako položka č. 041/11-2012, že

dražobník postupoval v rozpore s touto zmluvou, že sa dopustil závažného porušenia tejto zmluvy a že
svojvoľne znižoval najnižšie podanie vo väčšom rozsahu ako mu dovoľovala zmluva. Zdôraznil, že pri
dražbe nebolo dodržané ust. čl. V. bod 5.8. zmluvy, pretože dražobník namiesto zníženia najnižšieho
podania o sumu 15.000,- Eur pristúpil k zníženiu vo väčšom rozsahu, keď uplatnil zníženie najprv o
sumu 32.200,- Eur a následne o sumu 31.000,- Eur. Tým sa dopustil závažného porušenia zmluvy

o vykonaní opakovanej dražby, ktorá je riadne zažurnalizovaná a opatrená prezentačnou pečiatkou.
Žiadna iná takáto zmluva sa v dražobnom spise nenachádza. Absencia pečiatky žalovaného 1 na
zmluve nie je právne významná, keďže pre platný právny úkon právna úprava SR nevyžaduje pripojiť
obchodnú či firemnú pečiatku spoločnosti a pečiatka nie je obligatórnou náležitosťou ani v prípadepodpisovania zmlúv. V tejto súvislosti odvolateľ odkázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obo/9/2019
zo dňa 16.7.2019. Vzhľadom na uvedené tvrdenie žalovaného 1 o neplatnosti zmluvy o vykonaní
opakovanej dražby predloženej súdu žalovaným 1 ako súčasť dražobného spisu je nepravdivé. Zmluva

o vykonaní opakovanej dražby, ktorú žalovaný 1 predložil súdu ako súčasť dražobného spisu obsahuje
taktiež pečiatku a podpis zástupcu žalovaného 2, parafy štatutára žalovaného 1 na každej strane zmluvy
a odtlačok podacej pečiatky žalovaného 1 spolu so spisovou značkou. Sled listín nachádzajúci sa v
dražobnom spise je logický a dôveryhodný. Listina, na ktorú poukazuje žalovaný 1 ako na údajnú
zmluvu o vykonaní opakovanej dražby (č.l. 108 spisu) neobsahuje odtlačok podacej pečiatky s uvedením

spisovej značky, text zmluvy nie je autorizovaný parafami a nie je súčasťou predloženého žalobného
spisu. Preto táto listina zjavne nebola autentickou platnou zmluvou o vykonaní opakovanej dražby.
Žalovaný 1 pri realizácii opakovanej dražby nepostupoval v súlade s platnou zmluvou o vykonaní
opakovanej dražby, v dôsledku čoho je dražba neplatná.

51. K neplatnosti dražby v dôsledku neplatnosti zmluvy o vykonaní opakovanej dražby pre absenciu

zmluvy o zriadení záložného práva, odvolateľ uviedol, že trvá na tvrdení, že dražba je neplatná z
dôvodu neplatnosti zmluvy o vykonaní opakovanej dražby pre absenciu zmluvy o zriadení záložného
práva. Z predloženého dražobného spisu totiž vyplýva že sa v ňom nenachádza záložná zmluva na
zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 152/355 zo dňa 14.1.2011. V katastri nehnuteľností
sa nenachádza záložná zmluva na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 152 355 zo dňa

14.1.2011. Zmluva o záložnom práve k nehnuteľnostiam toho istého čísla zo dňa 21.7.2010 nebola nikdy
predmetom katastrálneho konania, pretože sa v uvedenej dokumentácii katastra vôbec nenachádza.
Súd prvej inštancie nezohľadnil, že Okresný úrad Dunajská Streda katastrálny odbor nikdy nevykonal
vklad zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnostiam č. 152 355 zo dňa 21.7.2010, záložné právo z tejto
zmluvy nikdy nevzniklo, pretože nebolo nikdy zapísané v katastri nehnuteľností. Zmluva o vykonaní

opakovanej dražby je neplatná, pretože neexistuje platná zmluva o zriadení záložného práva, na základe
ktorejbymalabyťdražbavykonaná.Vdôsledkuabsencie zmluvyozriadenízáložnéhoprávapriuzavretí
zmluvy o vykonaní opakovanej dražby je opakovaná dražba neplatná.

52. V ďalšej časti odvolania - k neplatnosti dražby v dôsledku absencie vyhlásenia navrhovateľa dražby

podľa § 7 ods. 2 ZoDD pri uzavretí zmluvy o vykonaní opakovanej dražby, odvolateľ namietal, že zmluva
neobsahuje podstatnú náležitosť a to vyhlásenie navrhovateľa dražby v zmysle citovaného ustanovenia
o tom, že predmet dražby je možné dražiť a písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti
pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Prílohou zmluvy o vykonaní opakovanej
dražby malo byť aj aktualizované vyhlásenie navrhovateľa dražby podľa citovaného ustanovenia. Z

predloženého dražobného spisu a zo zmluvy o vykonaní opakovanej dražby však jednoznačne vyplýva,
že takéto aktualizované vyhlásenie nie je prílohou zmluvy o vykonaní opakovanej dražby, pretože sa v
dražobnom spise ani nenachádza. Neboli preto splnené všetky podmienky pre vykonanie opakovanej
dražby a v dôsledku absencie vyhlásenia navrhovateľa dražby podľa § 7 ods. 2 ZoDD je opakovaná
dražba neplatná.

53. K tvrdeniu, že vykonaním nezákonnej opakovanej dražby bolo dotknuté právo úpadcu vlastniť
majetok odvolateľ uviedol, že bol ukrátený na svojich právach. Dražba bola uskutočnená napriek tomu,
že pre jej konanie neboli splnené všetky zákonné podmienky, prišlo k udeleniu príklepu pre vydražiteľa
a úpadca ako pôvodný vlastník bol takto nezákonným spôsobom zbavený svojho vlastníckeho práva.

Bolo porušené vlastnícke právo pôvodného vlastníka, ktorého ochrana je garantovaná priamo v Ústave
SR. Kontrola procesu realizácie dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci je možná iba ex post,
t.j. po jej realizácii a po tom ako bolo vlastnícke právo povinného prevedené na osobu vydražiteľa.
Vzhľadom na to je nepochybné, že pri realizácii dobrovoľnej dražby musia byť prísne dodržiavané všetky
formálnezákonnépravidlá.Vovecibolopreukázané,žepravidláprerealizáciudobrovoľnejdražbyneboli

dodržané. Vzhľadom na to je nepochybné, že vykonanie dražby v rozpore so zmluvou alebo na základe
neplatnej zmluvy o vykonaní opakovanej dražby je nezákonné. Nesprávnym a nezákonným postupom
pri uskutočňovaní opakovanej dražby bol žalobca (resp. úpadca) dotknutý na svojom práve vlastniť
majetok, ktoré je garantované Ústavou Slovenskej republiky.

54. V ďalšej časti odvolania sa žalobca venoval formálnemu vymedzeniu uplatnených dôvodov.

55. K odvolaciemu dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým
zisteniam uviedol, že súd vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil a v dôsledku toho dospel knesprávnym skutkovým záverom. V konaní bola preukázaná zmluva o vykonaní opakovanej dražby,
ktorá je zažurnalizovanou súčasťou dražobného spisu a súčasne bolo preukázané, že žalovaný 1
postupoval v rozpore s touto zmluvou, keď znižoval najnižšie podanie vo väčšom rozsahu, ako to zmluva

pripúšťala. Žalovaný 1 teda porušil svoje povinnosti dražobníka v rozsahu zakladajúcom neplatnosť
vykonanej dražby. Súd napriek tomu dospel k skutkovému zisteniu, ktoré je opačné a ktoré odporuje
logickej interpretácii uvedených dôkazov. Bolo preukázané, že v danom prípade neboli splnené zákonné
predpoklady vykonania opakovanej dražby, pretože absentovalo vyhlásenie navrhovateľa dražby podľa
§ 7 ods. 2 ZoDD a pretože absentovala zmluva o zriadení záložného práva, z čoho vyplýva záver o

neplatnosti dražby. Úpadca bol vykonaním predmetnej dražby zbavený časti svojho majetku a predaj
sa uskutočnil za cenu podstatne nižšiu, ako bola cena, ktorá bola zistená znaleckým posudkom.
Dôkazy preukazujú skutkové zistenie, že úpadca bol dotknutý na svojich majetkových právach tým,
že bol zbavený majetku v dôsledku nezákonného postupu. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že
prvoinštančný súd vyhodnotil skutkový stav nesprávne a v dôsledku toho dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

56. K odvolaciemu dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
odvolateľ argumentoval tým, že prvoinštančný súd nesprávne aplikoval a interpretoval ustanovenia
ZoDDaOZtým,žezamietolnávrhnaurčenieneplatnostidobrovoľnejdražbynapriektomu,žedražobník
uskutočnil dražbu v rozpore so zákonom. Nesprávne vyhodnotil význam ust. § 8 ods. 1 ZoDD. V konaní

bolo preukázané, že v dražobnom spise sa nachádza celkom iná zmluva o vykonaní opakovanej dražby
ako je zmluva, ktorú v konaní prezentoval žalovaný 1. Napriek tomu súd založil svoje rozhodnutie na
celkom inej zmluve, ktorá evidentne súčasťou dražobného spisu nebola. Podľa odvolateľa prvoinštančný
súd tiež nesprávne vyhodnotil ust. § 7 ods. 2 ZoDD, keď absentovala listina o vyhlásení navrhovateľa
dražby, že predmet dražby je možné dražiť a o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky v dôsledku

čoho neboli splnené zákonné podmienky pre vykonanie opakovanej dražby. V dôsledku absencie
vyhlásenia navrhovateľa dražby podľa § 7 ods. 2 ZoDD je opakovaná dražba neplatná. Podľa odvolateľa
prvoinštančný súd nesprávne právne vyhodnotil aj skutočnosť, že dražba je neplatná vzhľadom na to,
že absentovala zmluva o zriadení záložného práva, keď súd nezohľadnil, že podľa § 151e ods. 2 OZ
platí, že záložné právo k nehnuteľnostiam vzniká zápisom v katastri nehnuteľností. Záložné právo zo

zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnostiam č. 152 355 zo dňa 21.7.2010 nikdy nevzniklo, pretože nikdy
nebolo zapísané v katastri nehnuteľností.

57. K odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností odvolateľ uviedol, že súd sa náležitým spôsobom nevysporiadal s návrhmi

žalovaného (zrejme žalobcu) na doplnenie dokazovania. Osobitne upozornil na skutočnosť, že súd
odmietol vykonanie dôkazov výsluchom Elvíry Matusovej, ktorá bola v rozhodnom čase jediným
štatutárnym orgánom úpadcu a ktorá sa mohla vyjadriť k okolnostiam dražby a k iným skutkovým
tvrdeniam žalobcu a ktorá sa tiež mohla vyjadriť k tvrdeniu žalobcu, že nezákonným vykonaním dražby
boli dotknuté práva úpadcu. Súd tiež odmietol vykonanie dôkazu vyžiadaním kompletnej úverovej

dokumentácie vrátane súvisiacej korešpondencie. Súd tak odňal žalobcovi možnosť preukázať, že
existovala konkrétna zabezpečená pohľadávka žalovaného 2 a konkrétna záložná zmluva vzťahujúca
sa k tejto konkrétnej pohľadávke. Tým, že súd nevykonal navrhnuté potrebné dôkazy, prišlo k zmareniu
možnosti objektívne a presne zistiť skutkový stav, čo bolo jednou z príčin nesprávnosti napadnutého
rozhodnutia.

58. K námietke, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
odvolateľ argumentoval tým, že súd sa nevysporiadal s najdôležitejšími argumentmi žalobcu svedčiacimi
o neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby, odôvodnenie napadnutého rozsudku považoval za
nedostatočné a nepresvedčivé, keď z neho nevyplýva, ktoré skutkové a právne závery boli pre

rozhodnutie súdu rozhodujúce a prečo súd rozhodol tak ako rozhodol. Napadnuté rozhodnutie preto
vykazuje znaky arbitrárnosti a zároveň je aj nepreskúmateľné.

59. Žiaden zo žalovaných odvolanie nepodal.

60. Žalovaný 1 podal písomné vyjadrenie k doručenému odvolaniu žalobcu. Toto podanie vo veci samej
bolo urobené v elektronickej podobe avšak bez autorizácie a následne nebolo dodatočne doručené v
listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované (v lehote 10 dní), preto v zmysle § 125 ods.
2 CSP sa na toto podanie neprihliada a súd na dodatočné doručenie podania ani nevyzýva.61. Žalovaný 1 vo vyjadrení navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil. Podľa neho prvoinštančný súd úplne zistil skutkový stav, správne aplikoval príslušné

ustanovenia právneho poriadku a vyvodil správny právny záver, ktorý aj náležite odôvodnil. Rozsudok
zodpovedná príslušným ustanoveniam hmotného práva a bol vydaný v súlade s príslušnými procesnými
ustanoveniami plne rešpektujúc ustálenú súdnu prax ohľadom konaní o neplatnosti dobrovoľných
dražieb.

62. Podľa žalovaného 1 obsahom odvolania žalobcu je v rozhodujúcej miere len poukazovanie na
skutočností, s ktorými sa prvoinštančný súd riadne vysporiadal, pričom žalobca zotrváva na svojich
argumentoch a subjektívnom dojme, že dražba bola uskutočnená v rozpore so zmluvou o vykonaní
dražby, že dražobník svojvoľne znižoval najnižšie podanie, že neexistovala platná záložná zmluva, že
v oznámení o dražbe nebolo uvedené najnižšie podanie, že zmluva o vykonaní opakovanej dražby
neobsahuje vyhlásenie, že prišlo k zásahu do práva úpadcu vlastniť majetok a de facto celý dražobný

proces bol protizákonný, avšak bez akejkoľvek opory v zákone o dobrovoľných dražbách skôr len
hľadaním niečoho, čo by mohlo vnuknúť myšlienku na nezákonný postup dražobníka. Podľa žalovaného
1 žalobca absolútne neuniesol dôkazné bremeno. V tejto súvislosti odkázal na uznesenie NS SR sp.
zn. 6Cdo 66/2019 z textu ktorého zdôraznil, že predpokladom úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti
dražby nie je len to, že boli porušené ustanovenia zákona, ale aj to, že žalobca bol práve porušením

týchto ustanovení fakticky dotknutý na svojich právach, pričom obidva uvedené predpoklady musia byť
splnené súčasne. Tvrdenie žalobcu, že dražbou mal byť dotknutý na svojom práve vlastniť majetok, je
absolútne neakceptovateľné a neaplikovateľné pre konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.
Zároveň neexistuje príčinná súvislosť medzi prípadným porušením ZoDD a dotknutím na právach
žalobcu. Vyjadrenie žalobcu je len v rovine dohád resp. predpokladov, pričom jasným a nesporným

dôkazom toho, ktorá zmluva je a aj bola vždy platnou je notárska zápisnica o priebehu dobrovoľnej
dražby. Dobrovoľná dražba bola vykonaná v súlade so ZoDD, na základe platnej zmluvy o vykonaní
opakovanej dražby, vyhlásenia navrhovateľa dražby, ktoré bolo vydané pre prvú dražbu a nie je
vyžadované pre každú ďalšiu opakovanú dražbu, ktorá sa v plnej miere vždy odvoláva na zmluvu
o vykonaní (prvej) dražby a nie je možné vykonať opakovanú dražbu bez vykonania prvej dražby.

Informácia o možnosti znižovania najnižšieho podania nie je verejnou informáciou, teda nemôže byť
zachytená v oznámení o dražbe, nakoľko by z princípu diskvalifikovala celý dražobný proces a to
dosiahnutie čo najvyššieho výťažku. Počas samotného konania pred prvoinštančným súdom bolo
preukázané, že zmluva je platná, správna a podľa nej sa vykonalo aj kolo dražby, ktoré je napádané
žalobcom, pričom jej obsah je premietnutý do notárskej zápisnice, ktorá nebola počas celého procesu

napádaná teda je považovaná stranami sporu za nespornú.

63. Žalovaný 2 vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu žalobcu podanom
prostredníctvom jeho právneho zastúpenia navrhol, aby Krajský súd v Trnave napadnutý rozsudok v
zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

64. V úvode poukázal na rozhodnutie NS SR publikované pod R 9/2021, z ktorého zdôraznil, že
predpokladom úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby nie je len to, že boli porušené ustanovenia
zákona,aleajto,žežalobcabolpráveporušenímtýchtoustanovenífaktickydotknutýnasvojichprávach,
pričom obidva predpoklady musia byť splnené súčasne. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno na

ich preukázanie v tomto prípade zaťažuje žalobcu. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal naplnenie
tejto obligatórnej podmienky, súd v súlade s citovaným záverom žalobu zamietol. Prvoinštančný súd
pritom správne poukázal aj na zanedbanie povinnosti žalobcu oznámiť začatie konania na príslušnom
okresnomúradevzmysle§21ods.3ZoDD.Vydraženénehnuteľnostisaužnenachádzajúvovlastníctve
žalovaného 3, ale sú v dispozičnej sfére tretej osoby, ktorá nie je stranou konania. Žalovaný nemôže

byť v konaní úspešný už len z procesných dôvodov, keďže nie sú splnené procesné podmienky na
strane účastníkov konania, keď práva a povinnosti vydražiteľa - žalovaného 3, prešli na inú obchodnú
spoločnosť, ktorá mala vystupovať v konaní ako pasívne vecne legitimovaný subjekt v súlade s § 21
ods. 4 ZoDD.

65. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný 2 poukázal na to, že žalobca neuvádza žiadne nové skutočnosti,
ani právnu argumentáciu, s ktorou by sa súd hodnoverne nevysporiadal v odôvodnení napadnutého
rozsudku.66. K domnelému porušeniu ustanovenia o postupnom znižovaní podania žalovaný zotrval na svojej
doterajšej argumentácii a stotožnil sa so záverom prvoinštančného súdu, že otázka postupného
znižovania nie je podstatnou, ale fakultatívnou náležitosťou zmluvy o vykonaní dražby a o vykonaní

opakovanej dražby, že žalovaný 1 nedopatrením nesprávne dokumentárne evidoval aj neaktuálny
draft zmluvy o vykonaní dražby a tento zaslal konajúcemu súdu, nemôže zakladať dôvod neplatnosti
opakovanej dražby.

67. K údajnej absencii zmluvy o zriadení záložného práva poukázal na to, že zmluvné strany sa dohodli

na nahradení pôvodného záväzku zo zmluvy o úverovom rámci č. 186 923 a na tom, že záložné právo
zriadené zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnostiam č. 186 923 zo dňa 21.7.2010 (V 3352/10) bude
zabezpečovať novovzniknutý záväzok zo zmluvy o úvere č. 152 355 zo dňa 14.1.2011. Záložné právo
(V 3352/2010) zabezpečovalo novovzniknutý záväzok bez potreby ďalšieho právneho úkonu, tzn. že
zmluvné strany nemuseli uzatvárať novú zmluvu o zriadení záložného práva. Argumentácia žalobcu v
tomto smere je zjavne účelová.

68. K absencii vyhlásenia navrhovateľa dražby podľa § 7 ods. 2 ZoDD uviedol, že z citovaného z
ustanovenia nevyplýva povinnosť zmluvných strán opätovne pripojiť k zmluve o vykonaní opakovanej
dražby písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby. V zmysle tohto ustanovenia sú písomné vyhlásenia
obligatórnou prílohou zmluvy o vykonaní dražby a nie aj zmluvy o vykonaní opakovanej dražby.

69. K údajnému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu žalovaný 2 zdôraznil, že elementárnym
predpokladom neplatnosti dražby je porušenie niektorého z ustanovení ZoDD, pričom nepostačuje
akékoľvek porušenie, ale iba také, ktorým je žalobca skutočne dotknutý na svojich právach. Určenie
neplatnosti dražby a následné obnovenie pôvodného stavu narúša stabilitu právnych vzťahov a

právnu istotu jednotlivca, preto pokiaľ intenzita porušenia ustanovení ZoDD takýto mimoriadny postup
neodôvodňuje je nevyhnutné chrániť dobromyseľne nadobudnuté vlastnícke právo vydražiteľa, ktoré má
absolútny obsah, pôsobí erga omnes a požíva ochranu na úrovni čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a čl. 1 ods. 1
Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

70. Podľa žalovaného 2 žalobca nepreukázal, že by údajným porušením niektorého z ustanovení
ZoDD došlo k negatívnemu zásahu do práv a oprávnených záujmov úpadcu. Nepostačuje iba
paušálne tvrdenia, že dobrovoľnou dražbou bol úpadca zbavený svojho vlastníctva k vydraženým
nehnuteľnostiam. Záložné právo legitímne obmedzovalo jeho vlastnícke právo a to práve pre prípad
nesplnenia záväzku. Navyše tvrdené porušenia musia byť natoľko intenzívne a právne závažné, že

je namieste zasiahnuť do absolútnych vlastníckych práv dobromyseľného vydražiteľa. K námietke
žalobcu, že súd nevykonal ním navrhnute dôkazné prostriedky poukázal na ods. 56. až 59. napadnutého
rozsudku, v ktorých sa súd s týmito návrhmi riadne vysporiadal.

71. Aj žalovaný 3 prostredníctvom svojho advokáta doručil do spisu písomné vyjadrenie k doručenému

odvolaniu žalobcu, ktorým navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a
uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému 3 trovy konania, vrátane odvolacieho.

72. Žalovaný 3 v podaní uviedol, že s obsahom odvolania žalobcu nesúhlasí z dôvodu, že žalobca
nepreukázal existenciu dôvodov tvrdenej neplatnosti dobrovoľnej dražby, okrem iného i s poukazom

na skutočnosť, že nekonkretizoval ako bol fakticky dotknutý na svojich právach zo strany žalovaných v
rámci dražobného konania, nevyjadril sa k tomu aká ujma mu vznikla, resp. ako má byť táto v príčinnej
súvislosti s dôvodmi žalobcom tvrdenej údajnej neplatnosti dražby. V tejto súvislosti odkázal na R
9/2021. Tvrdenie žalobcu, že bol dotknutý na svojich právach vlastniť majetok je vo vzťahu ku konaniu o
určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby právne irelevantné, keďže predpokladom dobrovoľnej dražby je

dobrovoľnosť na strane dlžníka, ktorý s takýmto postupom súhlasil v zmluve. Žalobcom tvrdené dôvody
údajnej neplatnosti dražby uvedené v odvolaní sú tie isté, s ktorými sa konajúci súd v priebehu konania
kvalifikovane zaoberal a v rozsudku v celom rozsahu vysporiadal. Výsledky vykonaného dokazovania
nepreukázali existenciu dôvodu neplatnosti dražby v zmysle ZoDD. Žalovaný 3 zotrval na svojich
vyjadreniach týkajúcich sa jeho účasti na dražbe dotknutej nehnuteľnosti, vrátane splnenia všetkých

zákonných, formálnych a obsahových podmienok dražby z jeho strany a na skutočnosť, že príklepom sa
stal dobromyseľným nadobúdateľom vydraženej nehnuteľnosti. Dražba prebehla v súlade s príslušnou
notárskouzápisnicouzodňa20.8.2012.Priebehopakovanejdražbypopísanývnotárskejzápisnicinebol
spochybnený účastníkmi konania v žiadnom jeho ohľade. Žalovaný 3 tiež uviedol, že v priebehu konaniapoukázal na to, že žalobca po podaní žaloby nepožiadal Okresný úrad Trnava katastrálny odbor o
vykonanie poznámky spornosti na LV pre dotknutú nehnuteľnosť, v dôsledku čoho platí, že žalovaný 3
a tiež súčasný vlastník nehnuteľnosti sú dobromyseľní v celom rozsahu ich vlastníckych a dispozičných

práv spojených s nehnuteľnosťou. Dobromyseľne nadobudnuté vlastnícke právo pôsobí erga omnes a
požíva právnu ochranu. Zo zápisnice pred vynesením rozsudku vyplýva, že žalobca nemal ďalšie návrhy
na doplnenie dokazovania. Žalovaný 3 má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

73. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné

vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), pričom žalovaný 2 bol na základe jeho

žiadosti v danej lehote informovaný o mieste a čase VVR aj elektronickými prostriedkami (§219 ods. 3
CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania
dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie
je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).

74.Predmetomprieskumuodvolaciehosúdu,ktorýjevdanomprípadeviazanýrozsahomajuplatnenými
dôvodmi odvolania, bolo posúdiť správnosť právnych a skutkových úsudkov súdu prvej inštancie, ako i
jeho procesného postupu, ktoré napokon viedli k zamietnutiu žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia
neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby, v celom jej rozsahu a to z dôvodov, ako boli konkrétne
uplatnené v podanom odvolaní žalobcu.

75. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutkové okolnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v
celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, pričom sa stotožňuje aj s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd

konštatujesprávnosťjehodôvodovaodkazujenavyčerpávajúceapresvedčivéodôvodneniepísomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty
žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť, pričom nezistil ani iné vady prvoinštančného konania namietané žalobcom a preto
nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba

nasledovné:

76. V zmysle, pre posúdenie danej veci rozhodujúceho ust. § 21 ods. 2 zák. č.527/2002 Z.z.o
dobrovoľných dražbách v účinnom znení (v texte aj ZoDD) v prípade, ak sa spochybňuje platnosť
záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola

dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia
neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak
dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.

V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

77. Osobitný typ žaloby, ktorou sa môže osoba dotknutá na svojich právach domáhať na súde určenia
neplatnosti dobrovoľnej dražby upravuje § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. Ide o inštitút právnej
ochranyprotidobrovoľnejdražbe,ktorýmôžuuplatniťosobyňoudotknutéakojedinýprostriedoknápravy

a ochrany práva na zvrátenie výsledku dobrovoľnej dražby. Dražba je neplatná len za predpokladu,
že na základe podanej žaloby o tom rozhodol rozsudkom súd a určil dražbu za neplatnú. Jedným z
dôvodov, pre ktorý je možné uplatniť žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, je porušenie
ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Zákon výslovne neustanovuje, ktoré jeho ustanoveniamajú takú povahu, že ich porušenie má za následok neplatnosť dražby. Upravuje len prípady, v ktorých
nie je možné vysloviť neplatnosť dražby (§ 21 ods. 6 zákona č. 527/2022 Z. z.). Keďže ide o jediný
prostriedok procesnej ochrany dotknutej osoby a iné dôvody, ktoré by neumožňovali vysloviť neplatnosť

dražby titulom porušenia zákona alebo titulom iných skutočností, zákon neuvádza, treba v tomto smere
zvoliť skôr extenzívny výklad. K úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby ale nepostačuje len
zistenie, že došlo k porušeniu ustanovení zákona. Predpokladom úspechu takejto žaloby je, že musí
ísť o také jeho porušenie, ktorým je zároveň žalujúca osoba aj reálne dotknutá na svojich právach.
Medzi porušením niektorého ustanovenia zákona a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby musí

existovať príčinná súvislosť. To znamená, že pre úspešnosť žaloby o určenie neplatnosti dražby v
zmysle citovaného zákonného ustanovenia musia byť kumulatívne splnené dva predpoklady, a to, že
boli porušené ustanovenia tohto zákona, a že žalujúca osoba bola práve porušením týchto ustanovení
faktickydotknutánasvojichprávach.Povinnosťtvrdeniaadôkaznébremenovsporeoneplatnosťdražby
zaťažuje žalobcu (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 66/2019 publikované pod R 9/2021).

78. Ako prvé odvolateľ v podanom odvolaní tvrdil neplatnosť opakovanej dražby v dôsledku porušenia
zmluvy o vykonaní opakovanej dražby tým, že nebolo dodržané v zmluvne dojednané postupné
znižovanie najnižšieho podania. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že prvoinštančný súd uznal
názor žalobcu, že platnou zmluvou o vykonaní opakovanej dražby je zmluva predložená v roku 2019 ako
súčasť kópie dražobného spisu a nie tá, ktorá bola žalovaným 1 predložená na č.l. 108 a 121 a že došlo k

porušeniu ZoDD pri postupnom znižovaní ceny okrem najnižšej - tá bola dodržaná, keďže nehnuteľnosť
bola vydražená za sumu 109.000,- Eur. V rozpore s predmetnou zmluvou dražobník neznižoval najnižšie
podanie platne dojednaným spôsobom postupne o sumu 15.000,- Eur s tým, že posledné zníženie malo
byť o 3.200,- Eur až na sumu 109.000,- Eur, ale realizoval zníženie najprv o sumu 32.200,- Eur, následne
o sumu 31.000,- Eur, až po najnižšie podanie 109.000,- Eur. Prvoinštančný súd správne poukázal na

to, že dojednanie postupného znižovania najnižšieho podania nie je esenciálnou, ale iba fakultatívnou
náležitosťou zmluvy o vykonaní dražby a o vykonaní opakovanej dražby s poukazom na § 16 ods. 2, 7
ZoDD. Prvoinštančný súd potom správne ustálil, že v konaní bolo preukázané iba jedno porušenie ZoDD
a to pri znižovaní najnižšieho podania, ktoré prebehlo v rozpore s platne dojednanou zmluvou o vykonaní
opakovanej dražby zo dňa 31.7.2012. Porušenie ustanovení ZoDD, s poukazom na cit. § 21 ods. 2 aj cit.

R 9/2021, ale môže spôsobiť neplatnosť dražby iba za kumulatívneho splnenia podmienky že v danom
prípade žalobca preukáže, že tým bol úpadca ako dlžník fakticky dotknutý na svojich právach. V tejto
súvislosti žalobca argumentuje v podstate tým, že úpadca ako pôvodný vlastník bol takto nezákonným
spôsobom zbavený svojho vlastníckeho práva, bol dotknutý na svojom práve vlastniť majetok, ktoré je
garantované Ústavou SR.

79. V zmysle cit. rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo 66/2019 predpokladom úspešnosti žaloby o určenie
neplatnosti dražby nie je len to, že boli porušené ustanovenia zákona, ale aj to, že žalobca bol práve
porušením týchto ustanovení fakticky dotknutý na svojich právach, pričom obidva predpoklady musia
byť splnené súčasne a musí byť teda medzi porušením niektorého ustanovenia zákona a vznikom

ujmy na právach žalujúcej osoby preukázaná príčinná súvislosť. Preto nemôže postačovať všeobecné
nekonkrétne a nepodložené tvrdenie žalobcu, že bol dotknutý na svojom práve vlastniť majetok, keď
zároveň neuvádza ako fakticky bol na tomto svojom práve ukrátený. Žalobca musí pre svoju úspešnosť
preukázať príčinnú súvislosť medzi konkrétnym porušením ZoDD a konkrétnou faktickou ujmou, ktorá
tým na jeho strane vznikla. Musí ísť o konkrétny negatívny zásah do daných práv a oprávnených

záujmov úpadcu. V danom prípade ale platne dojednané záložné právo k dotknutej nehnuteľnosti
dlžníka legitímne obmedzovalo jeho vlastnícke právo a to pre prípad nesplnenia jeho záväzku, k čomu
nesporne došlo. To, že stratil vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti, bolo dôsledkom legitímneho
procesu následkom porušenia jeho zmluvnej povinnosti. Výťažok predmetnej dražby bol pritom použitý
na uspokojenie záväzku resp. dlhu úpadcu ako dlžníka. Hoci v danom prípade k postupnému znižovaniu

najnižšieho podania, čo do konkrétnych súm zníženia došlo v rozpore s platne dojednanou zmluvou
o vykonaní opakovanej dražby, z ničoho nevyplýva a nie je možné vyvodiť záver, že ak by k zníženiu
došlo podľa zmluvy postupne vždy o sumu 15.000,- Eur a nie ako k tomu došlo o vyššiu sumu 32.200,-
Eur resp. následne o 31.000,- Eur, že by došlo k dosiahnutiu vyššej vydraženej sumy. Je dôvodné
predpokladať, že keď záujemcovia nereagovali na vyššie zníženie, logicky by potom nereagovali

ani na nižšie zníženia. Za rozhodujúce v danom prípade ale odvolací súd považuje to, že suma
najnižšiehopodaniavzmysleplatnedojednanejzmluvy,t.j.109.000,-Eur(zaktorúsumubolapredmetná
nehnuteľnosť vydražená) bola dodržaná. Odvolací súd teda zhodne s prvoinštančným je toho názoru,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že porušením zmluvy o vykonaní opakovanejdražby, vo fakultatívnom dojednaní o postupnom znižovaní najnižšieho podania a tým aj ZoDD, bol
úpadca fakticky a reálne dotknutý - ukrátený na svojich právach.

80. Ako ďalší dôvod neplatnosti dražby odvolateľ uvádza neplatnosť zmluvy o vykonaní opakovanej
dražby pre absenciu zmluvy o zriadení záložného práva na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o
úvere č. 152355 zo dňa 14.1.2011 s tým, že v katastri nehnuteľností sa nenachádza záložná zmluva na
zabezpečenie tejto pohľadávky a zmluva o záložnom práve k nehnuteľnosti č. 152355 zo dňa 21.7.2010
nebola nikdy predmetom katastrálneho konania.

81. S touto otázkou sa prvoinštančný súd vysporiadal v ods. 52. odôvodnenia svojho rozsudku, keď
poukázal na to, že v zmluve o úvere z roku 2011 je dohoda účastníkov zmluvy o zabezpečení zmluvy
o úvere z roku 2011 zmluvou o záložnom práve z roku 2010. V zmluve o vykonaní dražby zo dňa
12.4.2012 v bode IV.4.2. sa uvádza, že záložné právo v prospech Volksbank Slovensko, a.s. bolo
registrované zápisom do katastra nehnuteľností Správy katastra Dunajská Streda dňa 27.10.2010 pod

č. V-3352/10 (č.l. 752). Z výpisu z LV č. XXXX na čl. 126 (k 17.3.2012) vyplýva, že ako ťarcha bolo
zapísané záložné právo na parcelu č. 346/20 vo vlastníctve úpadcu v prospech Volksbank Slovensko,
a.s. registrované zápisom do katastra nehnuteľností pod č. V-3352/10 - 74/10. Predmetné záložné právo
teda preukázateľne bolo zapísané v katastri nehnuteľností a v zmysle dojednania zmluvných strán sa
vzťahuje i na novovzniknutý záväzok zo zmluvy o úvere č. 152/355 zo dňa 14.1.2011. Pokiaľ ide v

tejto súvislosti o chybu v písaní, keď bolo v zmluve ako číslo záložnej zmluvy nesprávne uvedené
číslo zmluvy o úvere, prvoinštančný súd sa s týmto vyčerpávajúco a správne vysporiadal v ods. 51.
odôvodnenia preskúmavaného rozsudku a odvolací súd nepovažuje za potrebné k tomu čokoľvek
dodať. Tvrdenie odvolateľa, že pri uzavretí zmluvy o vykonaní opakovanej dražby absentovala zmluva
o zriadení záložného práva, je teda nesprávne a nepreukázané.

82. V otázke odvolateľom tvrdenej neplatnosti dražby v dôsledku absencie vyhlásenia navrhovateľa
dražby podľa § 7 ods. 2 ZoDD pri uzavretí zmluvy o vykonaní opakovanej dražby (o tom, že predmet
dražby je možné dražiť a o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky) sa odvolací súd plne stotožňuje
s názorom prvoinštančného súdu (v ods. 49. odôvodnenia preskúmavaného rozsudku), na ktorý v

podrobnostiach odkazuje. Predmetné vyhlásenie bolo súčasťou zmluvy o vykonaní dražby zo dňa
12.4.2012 a zo žiadneho ustanovenia ZoDD nemožno vyvodiť povinnosť zmluvných strán takéto
písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby opätovne pripojiť aj k nadväzujúcej zmluve o vykonaní
opakovanejdražby.Odhliadnucodtohoaniprípadnáabsenciavyhlásenianavrhovateľadražbypodľa§7
ods. 2 ZoDD pri opakovanej dražbe sama osebe neznamená, že úpadca ako dlžník bol týmto porušením

ZoDD reálne dotknutý na svojich právach. Žalobca v tomto smere svoje dôkazné bremeno neuniesol
a nepreukázal ako bol fakticky tvrdeným porušením tohto ustanovenia reálne negatívne dotknutý na
svojich právach. Nebola preukázaná žiadna príčinná súvislosť medzi žalobcom tvrdeným porušením
tohto ustanovenia ZoDD a ukrátením na právach dlžníka. Ani žalobcom tvrdená absencia vyhlásenia
navrhovateľa dražby podľa § 7 ods. 2 ZoDD pri uzavretí zmluvy o vykonaní opakovanej dražby, by teda

nemohla spôsobiť neplatnosť dražby.

83. V časti II. pod písm. d) žalobca v podanom odvolaní uvádza, že napadnutá dobrovoľná dražba je
neplatná, pretože v oznámení o dražbe nebolo uvedené najnižšie podanie. Ďalej ale túto odvolaciu
námietku bližšie nerozvádza. Touto okolnosťou sa prvoinštančný súd vyčerpávajúco a správne

vysporiadal v ods. 47 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, pričom s tam uvedenými závermi
prvoinštančného súdu sa odvolací súd plne stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Odvolací súd
sa zhoduje s prvoinštančným, že možnosť zníženia najnižšieho podania nie je podstatnou náležitosťou
oznámenia o vykonaní dražby alebo opakovanej dražby a jej neuvedenie v oznámení o dražbe nemá
za následok neplatnosť dražby. Z oznámenia opakovanej dražby zn. 041/2012 založeného na č.l. 8

a nasl. spisu pritom vyplýva, že samotné najnižšie podanie (172.200,- Eur) bolo v tomto oznámení
nesporneuvedené,pričommožnosťznižovaniatohtonajnižšiehopodania,spoukazomnaargumentáciu
prvoinštančného súdu (ods. 47 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku) nemala a nemohla byť
náležitosťou predmetného oznámenia.

84. Vychádzajúc z vyššie uvedeného v spojení s odôvodnením preskúmavaného rozsudku
prvoinštančným súdom, odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
nedospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec v celom rozsahu aj právne správne posúdil, čím
neboli naplnené odvolateľom uplatnené dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.85. Nebol naplnený ani ďalší uplatnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP tým, že
by súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. S

nevykonaním žalobcom navrhnutými dôkazmi sa prvoinštančný súd riadne vysporiadal v ods. 56. až
59. odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, pričom odvolací súd sa s tam prezentovanými názormi
a závermi prvoinštančného súdu plne stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Žalobcom
navrhnuté dôkazy neboli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v danej veci. Naopak, boli
nadbytočné, keďže skutkový stav bol dostatočným spôsobom preukázaný inými pred súdom prvej

inštancievykonanýmidôkazmi.Žalobcomďalšienavrhnutédôkazybolipreobjasnenieskutkovéhostavu
už nepotrebné a ich vykonanie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho
konania (čl. 17 základných princípov CSP).

86. Z preskúmavaného rozsudku je zrejmé, že súd v odôvodnení uviedol všetky zákonné náležitosti v
zmysle § 220 ods. 2 CSP, keď uviedol čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy

označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil, keď jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia

príslušných zákonných ustanovení, ktorá by bola popretím ich účelu podstaty a zmyslu. Odvolací súd z
týchto dôvodov dospel k záveru, že odôvodnenie preskúmavaného rozsudku ako celok spĺňa parametre
odôvodnenia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Z tohto dôvodu nemožno za opodstatnenú považovať námietku
odvolateľa, že nedostatočným, nepresvedčivým dokonca arbitrárnym odôvodnením rozsudku, konanie
trpí inou vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nebol preto naplnený

ani odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP.

87. K námietke žalovaného 2 vo vyjadrení k odvolaniu sa žiada dodať, že okruh účastníkov súdneho
konania o neplatnosť dražby je taxatívne vymedzený v § 21 ods. 4 ZoDD, kde je výslovne uvedené, že
okrem iných účastníkom je vydražiteľ, ktorým v zmysle § 2 písm. g) ZoDD je účastník dražby, ktorému

bol udelený príklep. Týmto v danom prípade je žalovaný 3 E. B.. Vydražiteľom vzhľadom na uvedené
nemôže byť ten na koho bola vydražená nehnuteľnosť následne prevedená. Okruh účastníkov súdneho
konania v danom prípade je preto správny, v súlade s § 21 ods. 4 ZoDD, keď sú žalovaní všetci tí, ktorí
majú podľa zákona pasívnu vecnú legitimáciu.

88. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie

rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,
ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu
sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

89. Po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom potom odvolací súd (§ 262
ods. 1 CSP) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vo výrokoch
vecne správny, včítane závislého, vecne správneho a odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého
výroku II. o náhrade trov konania, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť.

90. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté s použitím § 255 ods. 1 v spojení s
§ 396 ods. 1 CSP, tak, že úspešným žalovaným 2 a 3 bola priznaná plná náhrada trov konania voči
neúspešnémužalobcovistým,žeovýškenáhradytrovkonaniavzmysle§262ods.2CSProzhodnesúdprvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalovanému
1, ktorý v odvolacom konaní vykonal jediný procesný úkon - podal vyjadrenie k odvolaniu, na ktoré ale
s poukazom na vyššie uvedené, pre absentujúcu autorizáciu, nebolo možné prihliadať, odvolací súd

nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

91. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).