Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, February 27, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoCsp/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120200975
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:6120200975.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1/ Q. Š., N.. XX.XX.XXXX, A.
W. XXX/X, XXX XX A. a 2/ T.Ž. D., N.. XX.XX.XXXX, A. B. XXX/X, XXX XX A., obaja právne zastúpení
advokátom:JUDr.LadislavRiedl,Slovenská46,08001Prešov,ozaplatenie3.000eursprísl.,oodvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 8Csp/21/2020-247 zo dňa 26.10.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. žalobu
žalobcu zamietol a vo výroku II. žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne priznal voči žalobcovi
100 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.

2. Citoval ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3,4 písm. a), § 54 ods. 1
a 2, § 524 ods. 1, § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka,§ 1 ods. 2 a 8, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 2,

§ 11 ods. 1, § 19 ods. 1 a 2 a § 23 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj ako „ZoSÚ“), § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že medzi B.., t.j. medzi pôvodným veriteľom
a žalovanými, ako dlžníkmi, bol nepochybne občianskoprávny záväzkový vzťah spotrebiteľského
charakteru a to titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo 04.08.2011, ktorou bol založený záväzok

žalovaných voči pôvodnému veriteľovi (predchodcovi žalobcu) a ktorá zmluva je spotrebiteľskou
zmluvou. Zároveň má uvedená úverová zmluva charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v súlade s
§ 2 písm. d) ZoSÚ. Podľa súdu prvej inštancie v úverovej zmluve zo 04.08.2011 absentuje v prvom
rade zákonná náležitosť podľa cit. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ a to je uvedenie cit. „doby trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere“, ktorý zákonný parameter nie je možné zamieňať s údajom o „termíne“,
resp. dátume konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zároveň je v úverovej zmluve zo 04.08.2011
zmätočne uvedený aj údaj podľa § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ a to je uvedenie „celkovej výšky ...

spotrebiteľského úveru“, pretože pokiaľ ide istinu úveru, tak z úverovej zmluvy síce vyplýva, že na
jej základe mal byť žalovaným poskytnutý úver vo výške 20.000 eur, avšak zo samotným žalobcom
predloženého výpisu z úverového účtu žalovaných je zrejmé, že v deň jeho čerpania 05.08.2011 bola
žalovaným z tejto sumy úveru ešte pred pripísaním časti istiny úveru na ich účet, žalovaným zúčtovanáv prospech žalobcu suma 239 eur a to ako poplatok za poskytnutie úveru, resp. tzv. „spracovateľský
poplatok“. Podotkol, že nie je zrejmé, akým spôsobom bola ustálená celková čiastka, ktorú museli
žalovaní ako spotrebitelia za úver zaplatiť [cit. § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ], keďže táto bola v úverovej

zmluve uvedená sumou 35.046,92 eura, avšak táto suma nezodpovedá násobku výšky anuitnej splátky
(obsahujúcej istinu aj úrok) s celkovým počtom dojednaných splátok [188,10 eura- t.j. prvá splátka +
(290,94 eura x 119 splátok = 34.621,86 eura) = 34 809,96 eura], čo podľa súdu nekorešponduje s
princípom transparentnosti, ak priemernému spotrebiteľovi nie sú poskytnuté prehľadné informácie o
úvere, čo práve súvisí so zákonnou požiadavkou cit. § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, uvádzať v úverovej zmluve

nie len výšku RPMN a celkovej čiastky úveru, ale uvádzať aj ich transparentný výpočet. Napokon mal
súd prvej inštancie za to, že v úverovej zmluve zo 04.08.2021 absentuje aj náležitosť podľa cit. § 9 ods. 2
písm. k) ZoSÚ. Na základe uvedených dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že úverová zmluva
zo 04.08.2011 neobsahuje správne náležitosti ustanovené cit. § 9 ods. 2 písm. f), g), j) a k) ZoSÚ, čo
v zmysle cit. § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ má za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalovaným
na základe tejto úverovej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov, z ktorého dôvodu boli žalovaní povinní

splatiť žalobcovi iba sumu im reálne poskytnutej istiny úveru z tejto úverovej zmluvy, t.j. boli povinní
vrátiť sumu 19.761 Eur, avšak keďže podľa žalobcom predloženého výpisu z úverového účtu žalovaných
ich splátky túto sumu prevýšili [v období od 01.01.2009 do 15.10.2011 boli splátky žalovaných okrem
spracovateľského poplatku v sume 742,43 eura a v období od 15.10.2011 do 17.01.2019 boli splátky
podľa pôvodného veriteľa 35.619,90 eura, podľa súčtu súdu v sume 32 885,69 eura], súd prvej inštancie

žalobu žalobcu zamietol.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní
neúspešný, neprislúcha mu nárok na náhradu trov konania. V plnom rozsahu tak bola v danej veci

úspešná žalovaná strana, ktorej patrí nárok na priznanie náhrady trov konania proti žalobcovi v rozsahu
100 %.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Nesúhlasil s tvrdeniami
súdu prvej inštancie s ohľadom na jeho závery o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, keďže úverová

zmluva obsahuje správne všetky náležitosti ustanovené v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f), g), j) a k) ZoSÚ.
Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého v úverovej zmluve absentuje údaj ohľadom
doby trvania zmluvy, k predmetnému ustanoveniu žalobca uvádza, že v nej bola jasne určená doba
trvania zmluvy (doba určitá) ako i termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (20.07.2021), a
preto považoval záver súdu o nesplnení podmienky v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ za arbitrárny,

resp. nepreskúmateľný až zmätočný. Podľa žalobcu taktiež úverová zmluva obsahuje správny údaj o
výške poskytnutého úveru vo výške 20.000,00 eur, avšak v deň jeho čerpania došlo k účtovnej operácii
postupcu tak, že zaúčtoval zmluvne dohodnutý spracovateľský poplatok vo výške 239,00 eur, ktorý
bol v úverovej zmluve v rámci kontraktačného procesu riadne dohodnutý. Žalobca bol toho názoru, že
v aplikačnej praxi nie je vôbec relevantné, či tento spracovateľský poplatok bude zaúčtovaný v deň

poskytnutia úveru alebo ho spotrebitelia budú platiť priebežne ako súčasť pravidelných mesačných
splátok splatných v tom-ktorom mesiaci počas trvania úverového vzťahu. Opakovane zdôraznil, že
platobná história obsahuje účtovné predpisy, t. j. nie reálne úhrady a ich započítanie. Z uvedenej
platobnej histórie jasne vyplýva, že na úvod bol predpísaný spracovateľský poplatok za uzavretie
úverovej zmluvy vo výške 239,00 eur. Uvedený spracovateľský poplatok bol však zaplatený jednorazovo

pri prvom poskytnutí úveru. Žalobca mal za to, že RPMN uvedená v Zmluve vo výške 13,38 % je
správna,pričompoukázalnavýpočetvzmyslePrílohyč.2kZoSÚ.Dodal,žepostupcovi,resp.žalobcovi
zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť v Zmluve uvádzať výpočet RPMN vzorcom
a nasledovným výpočtom. ZoSÚ ukladá v úverovej spotrebiteľskej zmluve uviesť výslednú hodnotu
RPMN. Súd si však podľa názoru žalobcu predmetné ustanovenia ZoSÚ vyložil až priveľmi extenzívne

ažšikanóznymspôsobom.Súdprvejinštanciemalpodľanázoružalobcumylnezato,žecelkováčiastka,
ktorú museli žalovaní zaplatiť za úver nezodpovedá násobku výšky anuitnej splátky s celkovým počtom
splátok. Teda súd považoval celkovú čiastku za netransparentnú, keď priemernému spotrebiteľovi nie
sú poskytnuté prehľadné informácie o úvere. Žalobca sa však s tvrdením súdu opätovne absolútne
nemôže stotožniť a má za to, že celková čiastka spojená s úverom je v zmluve uvedená správne.

Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom predstavujú sumu vo výške 15.046,92
eura, ktorá pozostáva z nákladov spotrebiteľa v zmysle ust. § 2 písm. g) ZoSÚ, a to konkrétne zo
všetkých predpísaných úrokov a poplatkov. Výpočet celkovej čiastky ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
v súvislosti s poskytnutím úveru použitý súdom (bod č. 44 odôvodnenia), považuje za svojvoľný,pretože nezohľadňuje výšku poslednej splátky v sume zostatku pohľadávky podľa bodu 5.5.3 Úverových
podmienok. Nestotožnil sa ani so záverom súdu prvej inštancie, že v úverovej zmluve absentujú
predpoklady použité na výpočet RPMN a tieto majú byť podľa názoru súdu uvedené vo výpočte RPMN

v predmetnej zmluve. Právny názor o povinnosti obsiahnuť podrobný rozpis a dosadenie jednotlivých
veličín do vzorca na výpočet RPMN by bol v rozpore so zrozumiteľnosťou a stručnosťou náležitostí
uvedených v spotrebiteľskej zmluve. Podľa žalobcu nie je možné považovať úver za bezúročný a bez
poplatkov, nakoľko údaje podľa ust. ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ obsiahnuté v článku I. zmluvy sú uvedené
dostatočne a v správnej výške. Posudzovaná úverová zmluva obsahuje i náležitosť ohľadom výšky,

počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov vyžadovanú v ust. § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ
a poskytnutý úver preto nie je možné posudzovať z uvedeného dôvodu za bezúročný a bez poplatkov.
S tvrdením súdu o celkových úhradách žalovaných sa žalobca absolútne nemohol stotožniť, keďže
žalovaní z poskytnutého úveru uhradili sumu v celkovej výške 18.370 eur a nie ako uviedol súd po jeho
prepočte sumu 32.885,69 eura. Z prehľadu splátok je zrejmé, že žalovaným bol poskytnutý úver vo výške
20.000 eur, ktorý však včas a riadne nesplácali. Žalovaní podľa prehľadu splátok na poskytnutý úver

uhradili len splátky v súhrnnej výške 18.370 eur. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia
predmetnej pohľadávky sumu vo výške 17.720,18 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 11.939,58
eura, z riadneho úroku vo výške 4.490,86 eura, z úroku z omeškania vo výške 1.289,74 eura a z
poplatkov vo výške 0 eur. Žalobca si v rámci svojho dispozičného oprávnenia uplatnil len nárok vo
výške 3.000 eur s prísl. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v

napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe
žalobcu v celom rozsahu, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP ho zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietanými nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to
všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku

alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

8. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, Zmluva o spotrebiteľskom úvere v znení účinnom v rozhodnom čase,
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: g)

celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, j) ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

9. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom v rozhodnom čase, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

10. V danom prípade bol predmetnou Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.08.2011
založený medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako
dlžníkmi záväzkovo-právny vzťah, z ktorého vyplynula veriteľovi povinnosť poskytnúť za dohodnutých
podmienok žalovaným ako dlžníkom úver - peňažné prostriedky 20.000 eur a žalovaným ako dlžníkom

povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť žalobcovi aj s úrokmi a dohodnutými poplatkami
(vrátane spracovateľského poplatku vo výške 239 eur a poplatku za správu úveru vo výške 2,99 eur
mesačne) splátkou vo výške 188,10 eura od prvého čerpania úveru do 31.08.2011 a vo výške 290,94
eura od 20.09.2011 k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola 20.07.2021. RPMNbola vo výške 13,38 %. V základných podmienkach zmluvy bolo uvedené, že predpoklady použité na
výpočet RPMN sú: úver bol poskytnutý okamžite a v plnej výške, dlžník bude plniť svoje povinnosti za
podmienok a v lehotách uvedených v úverovej zmluve, typ a výška úveru úrokovej sadzby platí až do

konečnej splatnosti úveru.

11. V danom prípade išlo vzhľadom k subjektom zmluvy (dodávateľ podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka a spotrebitelia podľa cit. ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka) o zmluvu spotrebiteľskú
podľa cit. ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Možno bez najmenších pochybností konštatovať, že v

danomprípadeišlootzv.formulárovúzmluvu,ktorábolauzavieranávoviacerýchprípadochaspotrebiteľ
obsahzmluvypodstatnýmspôsobomovplyvniťnemohol.Zároveňtútoúverovúzmluvuvzhľadomktomu,
že predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového úveru zo strany veriteľa poskytujúceho úvery v
rámci svojho podnikania spotrebiteľovi možno podľa ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ
podradiť pod právnu úpravu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ.

12. Súd je povinný skúmať danosť obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy za účelom vyváženia
nerovnakého (nerovnocenného) postavenia jej zmluvných strán, keďže pre spotrebiteľské zmluvy je vo
všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla
z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré
sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom právnej úpravy

upravujúcejprávnevzťahyspotrebiteľskéhocharakterujeprávevyrovnávaťtútonerovnováhuvprávnom
postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ
uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie koná
profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu.

13. Pôvodný veriteľ, B., ako osoba podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad
spotrebiteľom,ktorémuposkytujesvojeslužby,apretomožnoodnehoočakávať,ževovzťahuknemusa
bude správať poctivo. V predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov, teda jeho povinnosťou
bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov, obzvlášť pokiaľ ide
uvádzanie obligatórnych náležitostí podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

14. Je zrejmé, že súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že žalobca svoju povinnosť podľa
ust. § 497 Obchodného zákonníka splnil prenechaním peňažnej sumy len do sumy 19.761 eur
žalovaným. Podľa čl. I. Základných podmienok zmluvy o splátkovom úvere č. č. XXXXXXXXXX zo dňa
04.08.2011, mal byť spracovateľský poplatok vo výške 239 eur, uhradený pri uzatvorení úverovej zmluvy

z prostriedkov úveru.

15. Vzhľadom na uvedené sa súd prvej inštancie správne zaoberal otázkou, či predmetná zmluva
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.08.2011 uzavretá medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanými obsahovala správne uvedenie všetkých náležitostí podľa cit. ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ,

pričom dospel k záveru, že tomu tak nie je. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ totiž žalovaným na
základe predmetnej úverovej zmluvy neposkytol úver v dohodnutej výške 20.000 eur, teda neprenechal
žalovaným k dispozícii celú sumu 20.000 eur, ale len peňažnú sumu vo výške 19.761 eur. Právny
predchodca žalobcu tak už vopred zjavne vstupoval do zmluvného vzťahu so žalovanými, čo možno
vyvodiť aj s ust. čl. I. zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.08.2011 tak, že žalovaným

dá k dispozícii len sumu 19.761 eur, keďže v podstate započíta svoju pohľadávku na zaplatenie
spracovateľského poplatku vo výške 239 eur proti pohľadávke na poskytnutie časti úveru v sume 20.000
eur. K tomuto aj napokon reálne nepochybne došlo.

16. Z pohľadu uvedenia náležitostí podľa ust. § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ definovanej v ust. § 2

písm. l) ZoSÚ však nie je prípustné, aby veriteľ zahrnul do celkovej výšky úveru sumy, ktoré vstupujú
do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa [teda aj vrátane v danom prípade dojednaného
spracovateľského poplatku v sume 239 eur, ktorý tak žalobca jednak zahrnul do celkovej výšky
spotrebiteľského úveru, ako aj do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s daným spotrebiteľským
úverom. Celkovú výšku spotrebiteľského úveru totiž ZoSÚ definuje v ust. § 2 písm. l) ako maximálnu

výšku alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.17. Ustanovenie § 2 písm. l) ZoSÚ obsahuje presnú transpozíciu ust. čl. 3 písm. l) smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“). Európsky súdny dvor v rozsudku vo veci Radlinger,

Radlingerová proti FINWAY a. s. C-377/2014 zo dňa 21.04.2016 vyložil ust. čl. 3 písm. l) a čl. 10 ods.
2, ako aj bod I prílohy I Smernice tak, že tieto „sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru
a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje
sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré
nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.“. V bode 85 až 87 tohto rozsudku Európsky súdny dvor

uviedol: „85. Keďže je pojem „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ vymedzený v článku 3
písm. h) smernice 2008/48 ako „súčet celkovej výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s úverom“, vyplýva z toho, že pojmy „celková výška úveru“ a „celkové náklady spotrebiteľa spojené s
úverom“ sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru preto nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú
do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. l) a
článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky

dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek
ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady
spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN,
ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru.“.

18. S poukazom na uvedené skutočnosti je tak možné zároveň konštatovať, že zo strany právneho
predchodcu žalobcu ako veriteľa došlo uvedeným spôsobom k zjavnému podhodnoteniu výšky ročnej
percentuálnej miery nákladov (RPMN), teda k jej uvedeniu v neprospech spotrebiteľa, čo ZoSÚ v cit.
ust. § 11 ods. 1 písm. b) sankcionuje tým, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. V danom prípade tak súd prvej inštancie správne považoval žalobcom poskytnutý

spotrebiteľský úver na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.08.2011 za
poskytnutý bez úrokov a poplatkov.

19. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere v zhode s názorom súdu prvej inštancie absentuje aj
jej podstatná náležitosť podľa cit. § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, v súvislosti s v úverovej zmluve uvedenou

ročnou percentuálnou mierou nákladov (RPMN), a to uvedenie všetkých predpokladov použitých na
výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, resp. priamo v úverovej zmluve absentuje explicitný
a pre spotrebiteľa zrozumiteľný výpočet tejto RPMN na základe údajov platných v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy s prehľadným uvedením všetkých predpokladov k jej výpočtu použitých.

20. RPMN vyjadruje reálnu cenu spotrebiteľského úveru a je kľúčovým ukazovateľom pre porovnanie
výhodnosti úverov od rôznych úverových inštitúcií. Je to teda pre spotrebiteľa najdôležitejší ukazovateľ
ceny úveru, pretože okrem úrokovej miery v sebe zahŕňa aj ďalšie iné poplatky súvisiace s úverom ako
napr. poplatok za vybavenie účtu, poistenie úveru, ak je podmienkou pre získanie výhodnejšieho úroku,
a iné, prepočítané na jeden kalendárny rok. Inými slovami RPMN vyjadruje celkové náklady, ktoré musí

spotrebiteľ zaplatiť za požičanú sumu, keďže zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace
s úverom.

21. V danom prípade v úverovej zmluve nie sú v súlade s dikciou cit. § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ prehľadne
uvedené všetky potrebné údaje, pôvodným veriteľom použité pre výpočet RPMN, pretože nie je úlohou

spotrebiteľa hľadať a „pátrať“ v úverovej zmluve, či táto obsahuje všetky potrebné údaje pre výpočet
RPMN, o ktorých spotrebiteľ napokon ani len nemá vedomosť, ktoré všetky údaje to sú (teda nevie ani
ktoré má hľadať) a aj preto spotrebiteľ má mať prehľadne a na jednom mieste sprístupnené všetky tieto
vstupné údaje k výpočtu RPMN použité.

22. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie, že výpočet RPMN nie je len internou záležitosťou
dodávateľa (veriteľa), ktorý by mal v úverovej zmluve uviesť už len výsledok tohto svojho výpočtu, ale
tento výpočet má byť transparentným (prehľadným) s komplexným uvedením vstupných premenných
na jej výpočet použitých (aby aj spotrebiteľ vedel, ktoré z množstva údajov uvedených v úverovej zmluve
sú práve tými, ktoré sú pre výpočet RPMN dôležité), tak aby tento výpočet bol odkontrolovateľným nie

len samotným spotrebiteľom v čase uzavretia úverovej zmluvy, ale hlavne a predovšetkým, aby bol
odkontrolovateľným aj hocikedy spätne kontrolným orgánom za účelom zistenia, ako a či dodávateľ
(veriteľ) v ktoromkoľvek čase postupoval pri výpočte RPMN v súlade so zákonom.23. Aj v tomto prípade platí pri pochybnostiach o obsahu úverových zmlúv všeobecné výkladové pravidlo
uprednostňujúce výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Na základe vyššie uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že priamo v
zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.08.2011 absentuje explicitný a pre spotrebiteľa
zrozumiteľný výpočet tejto RPMN na základe údajov platných v čase uzatvorenia úverovej zmluvy s
prehľadným uvedením všetkých predpokladov k jej výpočtu použitých.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí. Žalovaným tak vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi
len sumu zodpovedajúcu poskytnutým peňažným prostriedkom (19.761 eur), čo žalovaní učinili a
právnemu predchodcovi žalobcu, resp. žalobcovi splatili sumu vyššiu, a to 32.885,69 eura). Odvolací
súd v zhode so súdom prvej inštancie poukazuje na výpis z úveru zo dňa 17.01.2019 (čl. 92 až 100
spisu), ktorý predložil právny predchodca žalobcu v konaní, a podľa ktorého v účtovnom období od

15.10.2011 až 17.01.2019 žalovaní uhradili v prospech účtu sumu 32.885,69 eura. Navyše k tomuto
skutkovému tvrdeniu v odvolaní už odvolací súd prihliadnuť ani nemôže. V zmysle ust. § 373 ods. 4
CSP totiž prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvej inštancie, je možné uplatniť v odvolacom konaní iba za splnenia podmienok podľa § 366 CSP, teda
za predpokladu, že ide o novoty v odvolacom konaní. Skutkové tvrdenie žalobcu ohľadne výšky úhrad

žalovaných nespĺňa žiadne z podmienok novôt v odvolacom konaní, osobitne nejde o tvrdenie, ktoré by
odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Iné nároky zo zmluvy
žalobca voči žalovaným nemá, a preto správne súd prvej inštancie zamietol žalobu.

26. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné.

I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované

na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

27. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

28. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§
387 ods. 1 CSP).

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaní boli úspešní, no v priebehu
odvolacieho konania im žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej
strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 základných
princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP

v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania
nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
konania.

30. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).