Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 20, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/4/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211010151

Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8211010151.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.04.2022 v Prešove
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku na podklade odvolania okresného prokurátora z r u š u j e

rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1T/68/2011 zo dňa 16.11.2021 v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. priadku

obžalovaného U. M. - nar. XX.XX.XXXX vo F., trvale bytom F.,
ul. X. mája XXX/XX,

u z n á v a v i n n ý m , že

1/ od presne nezisteného dňa v mesiaci júl 2010 až do 29.10.2010 za doposiaľ neznámych okolností
si neoprávnene zadovažoval a prechovával omamné a psychotropné látky, najmä pervitín, a tento
následne predal X. M. dňa 29.10.2010, kedy bol u ods. X. M. zaistený 68 % metamfetamín o hmotnosti

0,14g,zktoréhobybolomožnépripraviť2až9obvyklýchjednorazovýchdávok,pričommetamfetamínje
zaradenývzmyslezákonaNRSRč.139/1998Z.z.oomamnýchapsychotropnýchlátkachaprípravkoch
v znení neskorších predpisov do druhej skupiny psychotropných látok, ktoré látky si toho istého dňa od
U. M. telefonicky objednal,

t e d a

- predal, zadovážil si a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku

t ý m s p á c h a l

- zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zákon v znení od 01.08.2013,a za tento zločin ako aj za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zákona, z ktorého bol

uznanývinnýmpodbodom2/rozsudkomOkresnéhosúduBardejovsp.zn.1T/68/2011z18.06.2020,mu

u k l a d á

podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 2 a § 39 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody
p o d m i e n e č n e odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1T/68/2011 zo dňa 16.11.2021 bol obžalovaný U.
M. uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zákona na tom
skutkovom základe, že

od presne nezisteného dňa v mesiaci júl 2010 až do 29.10.2010 za doposiaľ neznámych okolností
si neoprávnene zadovažoval a prechovával omamné a psychotropné látky, najmä pervitín, a tento

následne predával X. M. a ďalším záujemcom na rôznych miestach okresov Bardejov a Stropkov, ako
aj na ďalších nestotožnených miestach prešovského kraja, pričom dňa 29.10.2010 pri policajnej akcii
bol u ods. X. M. zaistený 68 % metamfetamín o hmotnosti 0,14 g, z ktorého by bolo možné pripraviť 2
až 9 obvyklých jednorazových dávok, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona NR SR č.
139/1998 Z. z. omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do

druhej skupiny psychotropných látok, ktoré látky si toho istého dňa od U. M. telefonicky objednal,

za čo mu bol podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h), § 41 ods. 2
a § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, výkon
ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr.

zákona mu bola určená skúšobná doba 24 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor dňa 01.12.2021 proti výroku o vine a treste. V
dodatočne predložených dôvodoch odvolania po rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku poukázal
na to, že okresný súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin nedovolenej výroby omamných a

psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), d) Tr. zákona, pričom naďalej trvá na tom, že v danej veci obž. M. M. spáchal obzvlášť závažný
zločin podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr.
zákona. Zvlášť nepochopiteľné je to preto, lebo z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd
túto okolnosť považoval za preukázanú, čo aj uviedol na strane 10 posledný odsek a na strane 11 odsek

tretí a štvrtý. Z uvedeného vyplýva, že skutková veta je v rozpore s právnou vetou a výrok rozsudku je
v rozpore s odôvodnením rozsudku. Po citácii § 39 ods. 1 Tr. zákona a dôvodov napadnutého rozsudku
k výroku o treste vyslovil, že súdom uvedené dôvody nenapĺňajú pojem pomery páchateľa v zmysle §
39 ods. 1 Tr. zákona a obž. M. M. nepreukázal, že by on alebo jeho rodina trpela nejakou závažnou
chorobou ani iné obzvlášť závažné pomery, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu. Súd u

obžalovaného nemal za preukázané poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Tr. zákona, naopak, priťažovalo
mu to, že sa dopustil viacerých skutkov a teda mal preukázanú priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h)
Tr. zákona. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k zmene dôkaznej situácie po rozhodnutí krajského súdu sp.
zn.5To/45/2020z08.12.2020,ktorýmbolnapadnutýrozsudokvtejtoveciz18.06.2020zrušený,navrhol,
aby krajský súd postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku uznal obžalovaného M. M. vinným z obzvlášť

závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zákona s
poukázanímna§138písm.j)Tr.zákonaauložilmuprimeranýnepodmienečnýtrestodňatiaslobody.Pre
prípad rozhodovania odvolacím súdom vo veci samej krajský prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol

obžalovanému uložiť trest aj za skutok, z ktorého bol uznaný vinným v tejto trestnej veci rozsudkom
okresného súdu z 18.06.2020, keďže ho opomenul.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania prokurátorom ako osobou na to oprávnenou
krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle

§ 317 ods. 1 Tr. priadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc
pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1,
a zistil, že odvolanie je dôvodné, aj keď z iných, ako namietaných dôvodov.

V rámci prieskumu postupu konania odvolací súd konštatuje, že tento je v súlade s procesným

predpisom, keďže právo na obhajobu porušené nebolo, čo posúdil odvolací súd už vo svojom
predchádzajúcom rozhodnutí sp. zn. 5To/45/2020 z 08.12.2020, a konajúci súd vykonal iba jedno
hlavné pojednávanie po zrušení predchádzajúceho rozsudku, na ktorom dodržal ustanovenia Trestného
poriadku. Obžalovaný na tomto hlavnom pojednávaní nevypovedal a nepredložil ani žiadne argumenty
k zmierneniu jeho viny, či k ukladaniu trestu.

Z dôvodu rozsahu odvolania prokurátora proti výroku o vine a treste v teraz napadnutom rozsudku
odvolací súd len pre úplnosť pripomína, že v prerokúvanej veci bol predchádzajúci rozsudok sp. zn.
1T/68/2011 zo dňa 18.06.2020 zrušený v časti vo výroku o vine v skutku 1/ a výroku o treste. Týmto
rozsudkombolaleobžalovanýM.M.uznanývinnýmajzďalšiehozločinunedovolenejvýrobyomamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), d) Tr. zákona označeného pod bodom 2/ na tom skutkovom základe, že

2/ dňa 3.11. 2010 v čase o 8.40 v PO na ulici Kpt. Nálepku č. 1 v ústave na výkon väzby bolo u
obžalovaného pri osobnej prehliadke vykonané samostatným referentom podpráporčíkom P. I. nájdené

igelitové vrecúško, v ktorom sa nachádzala injekčná striekačka z oboch strán uzatvorená, v ktorej
sa nachádzal prášok krémovej farby v množstve 6 dielikov o hmotnosti 3,8 g s obsahom 70, 7 %
metamfetamínu, z ktorého je možné pripraviť minimálne 67 obvykle jednorazových dávok drogy a
poskladané igelitové vrecúško s obsahom prášku krémovej farby s obsahom 68% metamfetamínu, z
ktorého je možné pripraviť minimálne 94 obvykle jednorazových dávok drogy, ktorá látka je zaradená

v zmysle zákona NR SR č. 139/98 Z. Z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v
znení neskorších predpisov do druhej skupiny psychotropných látok, ktorú látku si zadovážil od doposiaľ
neznámej osoby, a ktorú prechovával v nezistenú dobu.

Vo vzťahu k tejto časti výroku o vine (rozumej pod bodom 2/) už nebolo potrebné vykonať žiadne

dokazovanie, keďže táto časť rozsudku sa stala právoplatnou dňa 04.07.2020, pretože napadnutá
odvolaním nebola.

Konajúci súd z procesu dokazovania vyvodil skutkový stav uvedený vo výroku o vine v napadnutom
rozsudku, ktorý upravil vo vzťahu ku skutku 1/ ustálenému v rozsudku z 18.06.2020 tak, že vypustil

predaj pervitínu osobe M. B..

V skutkových okolnostiach konajúci súd ale ponechal tvrdenie, že pervitín následne predával „X. M.
a ďalším záujemcom na rôznych miestach okresov Bardejov a Stropkov, ako aj na ďalších presne
nestotožnených miestach Prešovského kraja“ s odôvodnením, že vykonaným dokazovaním a to najmä

z obsahu vykonaných hovorov a zaslaných SMS správ je evidentné, že tieto sa týkali zabezpečenia drog
od obžalovaného U. M. s tým, že obžalovaný bol kontaktovaný síce z konkrétnych telefónnych čísel, ale
väčšina svedkov, na ktorých bolo konkrétne číslo registrované, tieto telefónne čísla neužíva, užívajú ich
príbuzní či známi a títo užívatelia popreli, aby kontaktovali obžalovaného, ale pripustili, že svoje telefóny
poskytli iným, bližšie nešpecifikovaným osobám.

Na uvedené poukazuje odvolateľ práve z dôvodu, že pokiaľ súd ustálil predaj aj iným nestotožneným
osobám v skutkovej vete, potom mal uznať vinu aj podľa ods. 2 písm. c) § 172 Tr. zákona s poukázanímna kvalifikačný moment na viacerých osobách ustanovený v § 138 písm. j) Tr. zákona, ktorý je zákonným
znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty a napĺňa znak závažnejší spôsob konania.

S touto námietkou odvolateľa sa odvolací súd stotožnil ale len v rozsahu, že je tu rozpor medzi
ustálenými skutkovými zisteniami a ich právnym posúdením. Nestotožnil sa s námietkou odvolateľa,
že dokazovaním bol obžalovanému preukázaný predaj pervitínu viacerým osobám. Odvolací súd už
vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí sp. zn. 5To/45/2020 poukázal na výsledky dokazovania, z
ktorých oproti obžalobe nevyplynulo, aby obžalovaný predával pervitín svedkovi B., ktorý ani v jednej

jeho výpovedi nepotvrdil, aby si kupoval drogu od obžalovaného. Túto okolnosť napokon konajúci súd
vypustilzoskutkovejvety.Ponechalvnejvšakpredajomamnýchapsychotropnýchlátokdoposiaľbližšie
nestotožnenýmosobámnarôznychmiestachokresovBardejovaStropkov,čivrámciprešovskéhokraja,
hoci ani táto okolnosť nie je zo žiadnym z vypočutých svedkov potvrdená. Odvolací súd sa nestotožnil s
úvahou konajúceho súdu, že na preukázanie predaja postačuje obsah vykonaných hovorov a zaslaných
SMS správ, pretože z nich jednoznačne a bez pochýb nákup drog inými osobami nevyplýva, z týchto

rozhovorov možno vyvodiť domnienky, že obžalovaný bol kontaktovaný za účelom predaja drog, avšak
domnienky nemôžu zakladať vinu. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že podstatná časť volajúcich
bola stotožnená, na čo poukázal odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, a títo popreli,
aby si zadovažovali od obžalovaného pervitín, resp. inú psychoaktívnu látku. Preto opätovne na tomto
mieste odvolací súd konštatuje, že hodnotenie sms- správ a prepisov hovorov s konkrétnymi osobami

ako účelovými, ktoré popreli nákup drog od obžalovaného, nemôže byť podkladom pre záver súdu o
predaji drog nestotožneným osobám. Je totiž nelogické, aby stotožnené osoby telefonických rozhovorov
boli súčasne označované ako nestotožnené osoby.

Vo veci boli vypočutí majitelia telefónnych účastníckych staníc, ktorí sú spravidla blízkymi osobami k

ich užívateľom (rodičia, súrodenci), prípadne kamaráti, ale ani jeden z nich (bolo ich vypočutých 27)
nepotvrdil nákup pervitínu od obžalovaného. Neobstojí ani úvaha súdu o tom, že tieto osoby poskytli
svoj telefón bližšie nešpecifikovaným osobám, ktoré si prostredníctvom neho drogu zabezpečovali.
Je totiž ťažko uveriteľné, aby užívatelia mobilných telefónov takto konali vo svoj neprospech a
poskytovali telefón na protiprávnu činnosť. Dokázať predaj drog práve prostredníctvom telefonickej

komunikácie konkrétnym osobám bolo ale povinnosťou strany obžaloby. Ak orgány činné v trestnom
konaní sa spoliehali iba na prepisy hovorov, ktoré svojou podstatou vyznievajú ako objednávka drog, ale
nedokazujú ich reálny predaj a nákup, potom skutkové tvrdenie „predával ďalším záujemcom“ neobstojí.
V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti i to, že z prepisov hovorov obsiahnutých v spise, ktoré
boli oboznámené aj v odvolacom konaní, vyplýva okolo 60 majiteľov účastníckych telefónnych staníc,

z čoho je zrejmé s poukázaním na vyššie konštatovaný rozsah výsluchov svedkov, že bolo vypočutých
menej ako 50 % kontaktov.

Vychádzajúc z uvedených úvah, ktorých podklad je v procese dokazovania, odvolací súd uzavrel, že
v skutku 1/ bolo dokazovaním preukázané v rozhodnom období zadovažovanie si drog obžalovaným,

ich držba a predaj V. M..

Je nutné konštatovať, že konajúci súd opätovne zmätočne rozhodol, hoci na vyššie uvádzané
pochybenie bol v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu upozornený. Vzhľadom na dobu
konania v tejto prerokúvanej veci odvolací súd dospel k záveru, že vo veci rozhodne sám, pretože

ďalšie zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci konajúcemu súdu by len zbytočne predlžovalo už
tak neprimerane dlhé súdne konanie, ktoré prebieha takmer 11 rokov. Keďže obžalovaný má právo na
odstránenie stavu právnej neistoty, z dôvodu efektívneho ďalšieho konania odvolací súd na podklade
odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr.
poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vo veci rozhodol sám tak, že upravil skutkové zistenia v súlade s

vyslovenými úvahami, teda zo skutkových tvrdení vypustil okolnosť zakladajúcu použitie vyššie trestnej
sadzby, ktorá preukázaná nebola, a to „predával ďalším záujemcom na rôznych miestach okresov
Bardejov a Stropkov, ako aj na ďalších presne nestotožnených miestach Prešovského kraja“.

Konanie obžalovaného po úprave skutkových zistení bolo posúdené ako zločin neoprávnenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie alebo obchodovanie s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zákona účinného od 01.08.2013, keďže ustálené skutkové zistenia
nenapĺňali znak kvalifikačného momentu na viacerých osobách. Obžalovaný spáchal posudzovaný
skutok v období júla 2010 a 29.10.2010, teda za účinnosti Trestného zákona, ktorý stanovoval zaprerokúvaný zločin podľa § 172 ods. 1 sankciu odňatia slobody na 4 roky až 10 rokov. Zákonom č.
204/2013Z.z.súčinnosťouod01.08.2013došlokzmene§172ods.1tak,že jehotrestnosťsazmiernila
v dôsledku zmiernenia sankcie, ktorou je aj v súčasnosti odňatie slobody na 3 roky až 10 rokov. V zmysle

§ 2 ods. 1 Tr. zákona, keďže v čase medzi spáchaním činu a vyhlásením rozsudku nadobudli účinnosť
viaceré zákony, odvolací súd trestnosť činu posúdil podľa najpriaznivejšieho zákona pre obžalovaného
a to podľa Tr. zákona účinného od 01.08.2013.

Následne odvolací súd rozhodoval aj o uložení trestu. Prihliadal pritom na skutočnosť, že obžalovanému

ukladal trest za prerokúvaný skutok a aj za ďalší skutok, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným z toho
istého zločinu neoprávnenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie alebo obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zákona rozsudkom konajúceho
súdu sp. zn. 1T/68/2011 z 18.06.2020, na čo je poukázané vyššie.

Konajúci súd totiž obžalovanému uložil trest iba za skutok, ktorý bol uvedený v teraz napadnutom

rozsudku, čo bolo tiež dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku pre jeho nejasnosť, hoci podľa §
166 Tr. poriadku bolo jeho povinnosťou poukázať vo výroku o treste na súvislosť tohto výroku s výrokom
o vine, ktorý sa stal právoplatným už skorším rozsudkom.

Pri ukladaní trestu podľa sprísňovacieho ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zákona, v dôsledku čoho sa zvyšuje

horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu, sa v prípade ukladania trestu za dva trestné činy, z ktorých
jeden je zločinom, neaplikuje súčasne aj ustanovenie § 37 písm. h), pretože by došlo k porušeniu zásady
ne bis in idem vyjadrenej
v § 38 ods. 1 Tr. zákona (pozri stanovisko NS SR sp. zn. Tpj 104/2009 z 14.06.2010). Toto zistenie
potom v súdenej veci opodstatňuje vysloviť, že použitie ustanovenia § 37 písm. h) Tr. zákona nemá

svoj zákonný podklad.

Ak sa teda vezme do úvahy po úprave hornej hranice trestnej sadzby, že trest sa mal obžalovanému
uložiť v rozmedzí od 3 rokov do 13 rokov 4 mesiacov, uloženie trestu vo výmere 2 rokov za súčasného
použitia § 39 ods. 1 Tr. zákona z dôvodu neprimeranej dĺžky konania je trestom primeraným. Je potrebné

si uvedomiť, že prerokúvaná vec nebola právne a ani skutkovo na dokazovanie náročná a zložitá,
konajúci súd nevyužil všetky prostriedky na zabezpečenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní,
pričom mnohé prekážky boli na strane súdu, za ktoré obžalovaný nezodpovedá. Za neprimeranú dobu
súdneho konania priznal odvolací súd obžalovanému, ktorý na rozhodnutie vo veci po podaní obžaloby
čakal takmer 11 rokov a žil v právnej neistote, zadosťučinenie vo forme zníženia trestu a preto pri

ukladaní trestu použil ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona a uložil mu trest odňatia slobody pod dolnú
hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 2 rokov, ktorý mu podmienečne odložil. Takto
uložený trest považoval odvolací súd za prostriedok nápravy za neprimeranú dĺžku trestného konania
v zmysle čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže došlo k porušeniu čl. 6
ods. 1 tohto Dohovoru. So zreteľom na uvedené potom odvolaciu námietku spočívajúcu v nesprávnom

použití § 39 Tr. zákona nepovažoval za opodstatnenú.

Uložený trest odňatia slobody bol obžalovanému podmienečne odložený na kratšiu skúšobnú dobu
2 rokov, pretože počas celej dĺžky súdneho konania nebolo zistené, aby obžalovaný spáchal trestný
čin a bol zaň odsúdený. Obžalovaný sa síce dopustil dvoch priestupkov na úseku cestnej premávky

prekročením rýchlosti, avšak so zreteľom na iný charakter a podstatne nižšiu závažnosť tohto porušenia
pri hodnotení osoby obžalovaného na ne neprihliadal. Má sa teda za to, že obžalovaný počas trestného
stíhania viedol riadny život, pričom predchádzajúce odsúdenia má obžalovaný zahladené. To zakladalo
záver o aplikácii
§49ods.1písm.a)a§50ods.1Tr.zákona,keďževýkontrestuodňatiaslobodysozreteľomnadoterajší

spôsob života obžalovaného nebol nevyhnutný.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd na podklade odvolania prokurátora napravil chyby v
napadnutom rozsudku spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľnePoučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.