Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 12, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/41/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210201843
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4210201843.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej, a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: V. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.
XXXX/XX, XXX XX K., zastúpeného: JUDr. Tibor Elzer, advokát so sídlom Hlavné námestie 7, 940 52
Nové Zámky, IČO: 11 732 474, proti žalovanému: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, P. XX K.,
zastúpenému: Mgr. Daniela Oravczová, advokátka so sídlom Nám. M.R. Štefánika 6, 945 XX Komárno,
IČO: 42 049 377, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu a o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 18. decembra 2020 č.k. 7C/43/2XX0-755,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Vo vzťahu k I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

III. Vo vzťahu k II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho

konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom prvým výrokom návrh na určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre okres N., obec a kat. územie K. ako parcely registra „C“,
záhrady s parc. č. XXXX o výmere 115 m2, zastavané plochy a nádvoria s parc. č. XXXX o výmere
447 m2, rodinný dom so súp. č. XXXX na parcele č. XXXX v celosti, zamietol. Druhým výrokom zamietol
návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením zo dňa 16. marca 2010
č.k. 7C/43/2010-24. Tretím výrokom priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100

% voči žalobcovi. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 137, § 150 ods. 1, 2, § 154, §
167 ods. 1, 3, 4, § 181 ods. 3, § 185, § 191, § 215 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, § 37 ods.
1, 2, 3, § 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka.
1.2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení vo vzťahu k
predmetu konania v súvislosti s kúpnou zmluvou zo dňa 11.12.2009 uzatvorenou medzi stranami sporu,
a vo vzťahu k osobe žalobcu, jeho mentálnym predpokladom z hľadiska spôsobilosti konať. Konštatoval,
že žalobca do súčasnosti nebol zbavený ani obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, ani len nebol

podaný návrh na zahájenie konania o zbavenie resp. obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. K tomu
prihliadol na Lekársku správu - nález“ z č.l. 17 pripojeného vyšetrovacieho spisu OP KN ČVS: ORP-32/
OEK-KN-2010, v ktorej psychiater MUDr. F. z FNsP Nové Zámky konštatoval, že žalobca nebol nikdy
psychiatricky liečený ani vyšetrený.1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca účelovo menil svoje výpovede, čím došlo k zníženiu
jeho dôveryhodnosti pre účely vykonaného dokazovania. Jednak v oznámení o podozrení zo spáchania
trestného činu tvrdil, že nebol u advokáta JUDr. Z. za účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy, následne v

žalobe pripustil, že u advokáta bol, ale tvrdil, že zmluvu nepodpísal a peniaze neprevzal, ďalej, podľa
žalobcu, malo byť dohodnuté, že sa stretnú dvakrát za účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy. Rovnako sa
túto skutočnosť snažila prezentovať sestra žalobcu a aj táto osoba následne zmenila svoju výpoveď
a pripustila, že žalobca bol u advokáta JUDr. Z.. Uviedol, že v konaní však bolo preukázané, že
žalobca sprístupnil svoju nehnuteľnosť za účelom ohliadky, čo možno považovať za bežnú prax pred

oboznámením sa kupujúceho so stavom kupovanej nehnuteľnosťou, a vzápätí vydal svoj občiansky
preukaz za účelom svojej identifikácie ako predávajúceho v kúpnej zmluve, nato spoločne aj s kupujúcim
navštívili advokáta za účelom spracovania písomného vyhotovenia kúpnej zmluvy. Uvedené skutočnosti
súd prvej inštancie považoval za prejav slobodného a vážneho úmyslu scudziť svoje nehnuteľnosti.
Ani v občiansko-právnom konaní, a dokonca ani v prebiehajúcom trestnom konaní žalobca nenamietal,
že proti svojej vôli pod vplyvom psychického resp. fyzického násilia pristúpil k uzatvoreniu právneho

úkonukúpnejzmluvy. Naopaksúdprvejinštanciemalvykonanýmdokazovanímpreukázané,žežalobca
poskytol súčinnosť pri uzatvorení kúpnej zmluvy priamo v priestoroch advokátskej kancelárie JUDr.
Z.. Súd prvej inštancie sa ďalej oboznámil aj s obsahom pripojeného vyšetrovacieho spisu OP KN
ČVS: ORP-32/OEK-KN-2010, osobitne s Uznesením zo dňa 29.04.2011, ktorým bolo trestné stíhanie
zastavené, lebo v trestnom konaní sa nepreukázali skutočnosti, napĺňajúce skutkovú podstatu trestného

činu podvodu.
1.4. Súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal s podpisom žalobcu na kúpnej zmluve, na základe
ktorej došlo k scudzeniu nehnuteľností v prospech žalovaného. K tomu vykonal dokazovanie Odborným
stanoviskom č. 15/2012 vyhotoveným Mgr. W. E. dňa 25.06.2012, výsluchom Mgr. W. E., znaleckým
posudkom Bc. W. I. z pripojeného vyšetrovacieho spisu OP KN ČVS: ORP-32/OEK-KN-2010, ktoré mali

rozpornézávery.Ďalejustanovilznalca-Ústavkriminalistikyakriminológie,s.r.o.,avykonaldokazovanie
Znaleckým posudkom č. 2/2017 zo dňa 23.05.2017 a výsluchom Mgr. B. W., PhD. Napokon znalca JUDr.
V. N., z odboru a odvetvia písmoznalectvo - ručné písmo a vykonal dokazovanie Znaleckým posudkom
č. 15/2020 zo dňa 07.08.2020. Vyhodnotil znalecké posudky, ktoré boli počas konania vyhotovené tak,
že za relevantný považoval znalecký posudok č. 15/2020 JUDr. V. N., ktorý vychádzal z originálov listín

a v závere skonštatoval, že sporné podpisy (ozn. SN-1, SN-2, SN-3) vyhotovené k zneniu priezviska
a mena „J. V.“ na troch rovnopisoch písomností „Kúpna zmluva“ z dňa 11.12.2009, sú pravdepodobne
vlastnoručnými podpismi V.a J., sporný podpis (ozn. SN-4) vyhotovený k zneniu priezviska a mena „J.
V.“ v Knihe o autorizácii - JUDr. L. Z. číslo 000115, reg. číslo 596 na strane 5 zo dňa 11.12.2009, je
pravdepodobne vlastnoručným podpisom V.a J.. Zároveň poukázal na to, že ani v odbornom stanovisku

Mgr. M. E. ani z jej výpovede na pojednávaní dňa 08.12.2017 nevyplýva, že znalkyňa s istotou vylúčila,
že podpis v časti kúpnej zmluvy pri uvedení mena V. J. na strane 2. zmluvy, nie je jeho podpisom,
a nevyslovila ani záver o tom, že výsledkom jej skúmania je bez možnosti jednoznačného určenia
pisateľa. Preto aj z uvedeného odborného stanoviska si osvojil pravdepodobnostný záver, podobne ako
zo znaleckého posudku JUDr. V. N., založený na tom, že v tomto podpise sa súčasne vyskytuje zhodný

a aj rozdielny znak. Na odborné stanovisko Mgr. E. ani na znalecký posudok Bc. M. I. neprihliadal, keďže
vychádzali len zo xerox-kópií listín a neporovnávali sa originálne podpisy (na kúpnej zmluve, atď.) s
originálnymi podpisovými vzormi.
1.5. K tvrdeniu zástupcu žalobcu, že došlo k scudzeniu nehnuteľností za podstatne nižšiu cenu,
súd prvej inštancie uviedol, že dojednanie nižšej kúpnej ceny, než aká by bola všeobecná hodnota

nehnuteľnosti, ak by ju stanovil príslušný znalec, nepredstavuje absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy.
Vo všeobecnosti platí, že účastníci kúpnej zmluvy nie sú v zásade viazaní či obmedzení v dohode o
stanovení kúpnej ceny, ktorá nie je stanovená cenovými predpismi. Judikatúrou súdov bolo ustálené,
že ak aj bolo v kúpnej zmluve uvedené, že dohodnutá kúpna cena bola pri podpise zaplatená,
avšak táto skutočnosť (okrem regulovaných cien) sa nezakladá na pravde, ako sa to snaží žalobca v

prejednávanom prípade preukázať, táto skutočnosť, rovnako ako dojednanie zjavne nižšej ceny, než je
všeobecná hodnota nehnuteľnosti, ktorú by stanovil znalec, by nezakladala neplatnosť právneho úkonu
podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Údaj v zmluve o zaplatení kúpnej ceny má povahu potvrdenia (tzv.
kvitancie) o prijatí plnenia v zmysle § 569 Občianskeho zákonníka. Táto časť zmluvy je oddeliteľná
od ostatnej časti právneho úkonu a nemôže zakladať neplatnosť právneho úkonu, uzatvorenej kúpnej

zmluvy pre nepomer dohodnutej kúpnej ceny so skutočnou všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti, ktorú
by stanovil znalec.
1.6. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovi, ktorý je plne
spôsobilý na právne úkony, muselo byť zrejmé, že, ak mu odovzdávajú kúpnu zmluvu na podpis, mámožnosť si túto zmluvu prečítať, keďže bola vyhotovená v stručnom prevedení, mala na jeden a pol
strany formátu A4, bez zbytočných dlhých textov, a to s dôrazom na zamýšľaný právny úkon predaja
konkrétnychnehnuteľností,zaakúcenu,aakžalobcatotosvojeprávonevyužil,t.j.zmluvuneprečítal,ide

o konanie, za ktoré musí niesť následok, t.j., že došlo k odpredaju nehnuteľností. Na základe uvedených
skutočností po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno svojich tvrdení a žalobu na určenie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam
zamietol.
1.7. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkami žalobcu, podľa ktorých je kúpna zmluva absolútne

neplatná z titulu značnej investície do hodnoty RD a dohodnutej ceny v sume 6 000 eur, ktorá je cca
10 x nižšia ako je všeobecná trhová cena 60 000 eur. Uviedol, že s otázkou vzťahu nízkej ceny a jej
vplyvu na neplatnosť právneho úkonu sa už zaoberal dôvodoch rozhodnutia a nebude sa opakovať.
K námietke, podľa ktorej na strane žalobcu nebol žiaden dôvod nehnuteľnosť predať cudzej osobe,
poukázal na tvrdenie žalobcu, že v jeho blízkosti bývajú jeho rodičia, z čoho vyplynulo, že nie je
vylúčené zabezpečenie bývania u rodičov. Navyše subjektívne skutočnosti a to vnútorné pohnútky neboli

predmetom dokazovania. Ak žalobca nemal záujem na získaní peňazí, potom nie je zrejmé, prečo
umožnil ohliadku svojho domu a poskytol aj ďalšiu súčinnosť, ktorá bola nevyhnutná na uzatvorenie
kúpnejzmluvy.AjsestražalobcuW.vovyjadrenípotvrdila,ženebolaprítomnápriuzatvoreníapodpísaní
kúpnej zmluvy, avšak viackrát mala z domu vyháňať neprispôsobivých spoluobčanov, jej brat mal byť
u N. N., ktorému mal odovzdať občiansky preukaz, následne mali ísť do Komárna k advokátovi JUDr.

Z.ovi.Zaoberalsatvrdeniamiadvokátažalobcu,podľa ktorýchspornákúpnazmluvasícemáobligatórne
náležitosti, je však strohá a neplatná podľa § 37 Občianskeho zákonníka, lebo nespĺňa podmienku
určitosti a zrozumiteľnosti a slobodného a vážneho rozhodnutia uzatvoriť právny úkon, klient zmluvu
vlastnoručne nepodpísal, a ani neobdržal kúpnu cenu 6 000 eur, preto absentuje dôkaz o slobodnej a
vážnejvôli,ozrozumiteľnosti,určitostiprávnehoúkonuvzmysle§40Občianskehozákonníka. Súdprvej

inštancie vychádzal z toho, že sám advokát potvrdil že kúpna zmluva má obligatórne náležitosti, ale ďalej
nešpecifikoval absenciu takých podmienok, ako je určitosť, zrozumiteľnosť, nedostatok slobodného a
vážneho rozhodnutia uzatvoriť právny úkon. Konštatoval, že zmluva bola vyhotovená advokátom, ako
osobou na to určenou, a následne o tejto zmluve na to určený štátny orgán Správa katastra N. pod
číslom konania: V-4202/09 rozhodol tak, že v návrhu vyhovel, z čoho je tiež zrejmé, že nevzhliadol

absenciu podmienok, ktoré namietal žalobca vo vzťahu aj k § 40 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k
námietke nepodpísania kúpnej zmluvy a skutočnosti že žalobca neobdržal kúpnu cenu 6 000 eur súd
prvej inštancie poukázal svoje odôvodnenie vo vzťahu k znaleckým posudkom. K splateniu kúpnej ceny
poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého bolo zrejmé, že podľa čl. II. kúpnej zmluvy účastníci
zmluvy stanovili kúpnu cenu dohodou a predávajúci svojim podpisom mal potvrdiť prevzatie tejto sumy

pred podpisom, preto uvedená časť zmluvy má povahu potvrdenia (tzv. kvitancie) o prijatí plnenia v
zmysle § 569 Obč. zák. Táto časť zmluvy je oddeliteľná od ostatnej časti právneho úkonu a nemôže
zakladať neplatnosť právneho úkonu, uzatvorenej kúpnej zmluvy pre nepomer dohodnutej kúpnej ceny
so všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti, ktorú by stanovil znalec. Poukázal na odôvodnenie, v časti v
ktorej sa individuálne vysporiadal so všetkými znaleckými posudkami zvlášť aj v ich vzájomnom vzťahu.

1.8. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného
uznesením zo dňa 16. marca 2010 č.k. 7C/43/2010-24, vykonateľným dňa 22.03.2010 a právoplatným
dňa 07.04.2010, ktorým sa zakázalo nakladanie s predmetnými nehnuteľnosťami nehnuteľnosťami, z
dôvodu prebiehajúceho súdneho konania o určenie vlastníckeho práva, a do doby, kým toto konanie
nebude ukončené. Dospel k záveru, že predbežné opatrenie, za účinností CSP už ako neodkladné

opatrenie, je naďalej dôvodné, a preto návrh jeho na zrušenie zamietol.
1.9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 251, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.
Keďže žalobu zamietol procesne úspešnou stranou sporu v merite veci o určenie vlastníckeho práva sa
stala žalovaná strana, ktorá si uplatnila nárok na náhradu trov konania, a preto jej tento nárok priznal
v rozsahu 100 %.

2. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v jeho II. výroku zmenil tak, že neodkladné opatrenie zruší a prizná žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania na základe tohto odvolania v rozsahu 100 %. Dôvodil ustanoveniami
§ 470 CSP a § 335 ods. 1 CSP. Tvrdil, že súd prvej inštancie postupoval právne nesprávne, keď
rozhodnutím, ktorým v I. výroku žalobu zamietol, neodkladné pôvodne predbežné opatrenie nezrušil a

návrh na jeho zrušenie v II. výroku zamietol.
3.1. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav.3.2. V odvolaní žalobca zopakoval svoje tvrdenia prezentované v konaní pred súdom prvej inštancie,
podľa ktorých nemal úmysel odpredať nehnuteľnosť a už vôbec nie za cenu 6 000 eur. Tvrdil, že pred
11.12.2009 bola nehnuteľnosť zrenovovaná, boli do nej investovali značné náklady do vybudovania

kúpeľne, WC, schodov, podlahy, kotol na kúrenie s úmyslom jej zveľadenia a za účelom zabezpečenia
lepšieho bývania. Namietal, že súd prvej inštancie neprihliadol na jeho výsluch na polícii vo veci:
ČVS: KRP-32-OEK-KN-2010 a jeho vysvetlenia o okolnostiach, za, ktorých bol oslovený súvislosti
s odpredajom nehnuteľnosti pánom Koreňom. Uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že nebola
preukázaná jeho slobodná a vážna vôľa a otázka podpísania zmluvy zostáva naďalej sporná a kontexte

s okolnosťami, za ktorých malo dôjsť k uzavretiu zmluvy.
3.3. Nesúhlasil s odôvodnením, podľa ktorého účastníci odmietli poskytnúť súčinnosť Mgr. B. PhD. pri
vypracovaní znaleckého posudku, z ktorého dôvodu tento znalecký posudok nevypracoval. Tvrdil, že s
originálom kúpnej zmluvy ani s originálom autorizačnej knihy nedisponoval, preto súčinnosť poskytnúť
nemohol. Uvedené originály boli poskytnuté až ďalšiemu znalcovi JUDr. N., čo spochybňuje okolnosti
postupu pri vypracovaní znaleckého posudku. Poukázal na výsluch Mgr. W. E., a tvrdil, že jej stanovisko

ani jej návrhy neboli vôbec zohľadnené. Navyše, hoci podľa zmluvy mali poplatok z návrhu platiť
účastníci po 1, odmietol, že by platil akýkoľvek poplatok, pričom opak preukázaný nebol. Namietal, že
s uvedenými spornými skutočnosťami sa súd prvej inštancie dostatočne nezaoberal a na jeho obranu
neprihliadol.
3.4. Tvrdil, že v tom čase, ako aj neskôr, mal sklony k požívaniu alkoholických nápojov, čo potvrdila

jeho sestra. Napriek tomu, že podľa zistenia súdu nebol psychiatricky liečený, evidentne nie vždy vedel
správne posúdiť a vyhodnotiť svoje konanie. Namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal všetkými
aspektmi pre posúdenie platnosti kúpnej zmluvy z pohľadu § 37 Občianskeho zákonníka. Hoci kúpna
zmluva má zdanlivo náležitosti, čase keď mala byť uzavretá sa zmenila mena zo Slovenskej koruny
na Euro, preto sa vyžadovalo vypísanie konverzného kurzu, teda hodnota kúpnej ceny v eurách a

zároveň tomuto zodpovedajúci ekvivalent v slovenských korunách, aby účastníci neboli uvedení do
omylu. V danom prípade táto dôležitá skutočnosť absentuje. Poukázal, že v čase konania o určenie
vlastníckeho práva boli na sporné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného vyznačené ťarchy titulom
viacerých exekúcii.
4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že 1. a 3. výrok rozsudku súdu prvej inštancie

považuje za vecne správne a odôvodnenie v žalobcom napadnutej časti za presvedčivé. Preto navrhol,
aby odvolací súd odvolanie žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie v I. a
III. výroku ako vecne správne potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie správne poukázal,

že dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia bola skutočnosť prebiehajúceho súdneho konania o
určenie vlastníckeho práva, a to do doby, kým konanie nebude skončené. Z uvedených dôvodov navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku ako vecne správny potvrdiť.
6.1. Žalovaný stanovisku zo dňa 31.03.2021 uviedol, že s argumentáciou žalobcu v jeho vyjadrení sa
nestotožňuje a zotrváva na podanom odvolaní.

6.2. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 01.04.2021 uviedol, že na podanom odvolaní trvá. Vo vyjadrení zo
dňa 21.04.021 poukázal na svoje písomné odvolanie a následné vyjadrenie.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané stranami sporu v
zákonomstanovenejlehotenapodanieodvolania(§359,362ods.1CSP)azistení,žespĺňajúnáležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolaní (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,

ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu ani odvolanie žalovaného nie sú dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
8. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016,

vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie,
ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.1. V predmetnej veci sa žalobca domáhal určenia vlastníctva nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXX pre okres N., obec a kat. územie K. ako parcely registra „C“ záhrady s parc. č. XXXX o výmere 115
m2, zastavané plochy a nádvoria s parc. č. XXXX o výmere 447 m2, a rodinný dom so súp. č. XXXX na
parcele č. XXXX v celosti. V žalobe tvrdil, že kúpnu zmluvu nepodpísal a nepodpísal ani návrh na vkladvlastníckeho práva, neuzavrel žiadnu zmluvu so žalovaným, lebo za 6 000 eur by svoj dom nepredal.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a zrušiť nariadené neodkladné opatrenie.
10.2. Súd prvej inštancie žalobu zamietol. Zamietol aj návrh žalovaného na zrušenie nariadeného

neodkladného opatrenia nariadeného uznesením zo dňa 16. marca 2010 č.k. 7C/43/2010-24.
Žalovanému priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Žalobca napadol
odvolaním výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby a žalovaný napadol odvolaním
výrok rozsudku o zamietnutí návrhu na zrušenie predbežného opatrenia, preto je rozsudok súdu prvej
inštancie, vrátane výroku o trovách konania, predmetom skúmania odvolacím súdom.

11. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
12. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
13. Podľa § 40 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, (1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme,

ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. (3) Písomný právny úkon je platný, ak je
podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej
listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v
prípadoch, keď je to obvyklé.
14.1. Odvolací súd posudzujúc napadnutý rozsudok z hľadiska súdom prvej inštancie zisteného

skutkového stavu, citovaných zákonných ustanovení a odvolacích dôvodov, dospel k záveru, že
súd prvej inštancie vykonal vo veci samej v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie
rozhodujúcich skutočností a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Súd prvej
inštancie sa vecou v prvom rade zaoberal z hľadiska danosti naliehavého právneho záujmu žalobcu
na požadovanom určení tak ako to stanovuje ustanovenie § 137 písm. c) CSP. Dospel k záveru,

že naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení vlastníckeho práva je daný, nakoľko
predstavuje jediný prostriedok na dosiahnutie zmeny súčasného stavu vlastníckeho práva v prospech
žalobcu. Ďalej súd prvej inštancie považoval v danej veci za rozhodujúce, že žalobca nepreukázal, že
kúpnuzmluvu,ktoroupreviedolsvojenehnuteľnostinažalovaného,nepodpísal,atovzhľadomnazávery
znaleckého dokazovania znaleckým posudkom znalca JUDr. N., vykonaného súdom prvej inštancie na

zhodný návrh strán sporu, a vzhľadom na vyhodnotenie ostatných dôkazov vykonaných v súvislosti s
overením pravosti podpisu žalobcu na kúpnej zmluve a v autorizačnej knihe. Navyše nebol preukázaný
ani nedostatok spôsobilosti žalobcu konať, keďže nebol ani zbavený ani obmedzený v spôsobilosti
na právne úkony, ani nebol podaný návrh na začatie konania o obmedzení či pozbavení spôsobilosti
žalobcu na právne úkony. Súd prvej inštancie sa vyporiadal zo všetkými námietkami žalobcu, ktorý v

priebehu konania pripustil, že zmluvu podpísal, ale už tvrdil, že nemal úmysel uzatvoriť kúpnu zmluvu
a predať nehnuteľnosti za takú nízku cenu. Dospel k záveru, že kúpna zmluva netrpí nedostatkom
zrozumiteľnosti a určitosti, ani nedostatkom slobodného a vážneho rozhodnutia uzatvoriť právny úkon,
keďže obsahovala všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti a žalobca ju dobrovoľne podpísal
pred advokátom. Navyše v zmluve uvedená kúpna cena bola stanovená dohodou, a pokiaľ aj bola

dohodnutá nižšia cena, ako všeobecná hodnota sporných nehnuteľností, uvedená skutočnosť nemá za
následok neplatnosť kúpnej zmluvy. Na základe uvedených skutočnosti dospel k záveru, že žalobca
nie je vlastníkom sporných nehnuteľností a žalobu o určenie jeho vlastníckeho práva zamietol. S
uvedenýmizávermisaodvolacísúdvplnomrozsahustotožnil,pretovýrokrozsudkusúduprvejinštancie,
ktorým žalobu zamietol (výrok I.), ako vecne správny, potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že

súd prvej inštancie svoj rozsudok po právnej aj skutkovej stránke riadne odôvodnil, keď uviedol svoje
úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto
odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov rozsudku v napadnutej časti ďalej
iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
14.2. Správny bol aj výroku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh žalovaného na zrušenie

neodkladného opatrenia nariadeného uznesením zo dňa 16. marca 2020 č.k. 7C/43/2010-24. Z výroku
uznesenia, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie totiž jednoznačne vyplýva, že neodkladné
opatrenie (pôvodne predbežné opatrenie) bolo nariadené do právoplatného skončenia veci samej v
konaní o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Teda ide o neodkladné opatrenie,
nariadené na časovo obmedzenú na dobu, určenú do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z

uvedeného dôvodu k zániku neodkladného opatrenia dôjde zo zákona podľa § 333 CSP uplynutím času,
na ktorý bolo nariadené, v danej veci momentom, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,
nadobudne právoplatnosť. Ustanovenie § 335 CSP sa aplikuje len na nariadené neodkladné opatrenie,
ktorého trvanie súd časovo neobmedzil, preto k jeho zániku zo zákona nedochádza. Z uvedenéhovyplýva záver, že časovo obmedzené neodkladné opatrenie zaniká zo zákona uplynutím času, na
ktorý bolo nariadené (§ 333 CSP), a časovo neobmedzené neodkladné opatrenie musí byť zrušené
rozhodnutím súdu postupom podľa § 335 CSP. Z uvedených dôvodov odvolací súd aj výrok rozsudku,

ktorým zamietol návrh na zrušenie neodkladného opatrenia (výrok II.), ako vecne správny, potvrdil.
14.3. Rovnako správny bol aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania právne posúdený podľa §
251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola zamietnutá, žalovaný mal plný
úspechvspore,pretomupatrínároknanáhradutrovkonaniavočižalobcovivrozsahu100%.Naúspech
žalovaného nemá vplyv zamietajúce rozhodnutie vo vzťahu k jeho návrhu na zrušenie neodkladného

opatrenia,keďžeideoprocesnérozhodnutie,ktorévkonečnomdôsledkunemávplyvnavýsledokcelého
konania.
15.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva,
že ustanovenie § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku stanovuje základné predpoklady určovacej
žaloby, ktorými sú vecná legitimácia a existencia naliehavého právneho záujmu. Za skutkových okolností
danej veci, z ktorých vyplýva, že žalobca sa domáha ručenia vlastníckeho práva dôvodiac, že jeho

vlastníctvo trvá, keďže k zmene vlastníka došlo na základe vadného právneho úkonu, je významným
predpokladom úspešnosti určovacej žaloby aj preukázanie skutočnosti odôvodňujúcich prijatie záveru,
podľa ktorého má kúpna zmluva o prevode sporných nehnuteľností vady zakladajúce jej absolútnu
neplatnosť. V danej veci bolo nesporné, že vklad vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v
prospech žalovaného bol vykonaný na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 11.12.2009 pod č.

V-4202/09. Platnosť kúpnej zmluvy žalobca spočiatku spochybňoval tvrdením, že ju vlastnoručne
nepodpísal. Vzhľadom na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie a jeho právne vyhodnotenie,
aj odvolací súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že kúpnu
zmluvu zo dňa 11.12.2009 vlastnoručne nepodpísal, keďže pravosť jeho podpisu bola overená
znaleckým dokazovaním. Pritom je nesporné, že až znalec JUDr. N., ako jediný pri posudzovaní tejto

odbornej otázky, mal pri vypracovaní znaleckého posudku k dispozícii originály kúpnej zmluvy a originál
autorizačnejknihy,čovytvorilopredpokladypre posúdeniepravostipodpisovžalobcusozáverom,podľa
ktorého „sporné podpisy sú pravdepodobne vlastnoručnými podpismi žalobcu“.
15.2. Následne žalobca spochybnil svoj vlastný úmysel predať nehnuteľnosti za podstatne nižšiu cenu,
než aká je ich všeobecná hodnota tvrdiac, že predať chcel ale za 1 000 000 Sk čo je 60 000 eur, a nie

za 6 000 eur. Úvodom považuje odvolací súd za poukázať na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka kladúce na právny úkon požiadavky, a to sloboda, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť vôle,
ktoré predstavujú subjektívnu stránku konajúceho a prejavujú sa v existencii vôle a v prejave vôle. Ak
nie je vôľa daná vôbec ide o absolútne neplatný právny, ktorý z hľadiska práva nevznikne. Rovnako
absolútne neplatný je právny úkon ak vôli či jej prejavu chýba vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Na

vnútornú výhradu konajúceho sa však neprihliada. V danej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva,
že žalobca mal záujem predať sporné nehnuteľnosti, za ktorým účelom poskytol všetky potrebné údaje
k príprave kúpnej zmluvy. Dňa 11.12.2009 sa strany sporu dostavili do advokátskej kancelárie JUDr.
Z., kde po prečítaní kúpnej zmluvy a odovzdaní dohodnutej kúpnej ceny, podpísali kúpnu zmluvu ako
dvojstranný právny úkon, zmluvu podpísali trikrát a navyše sa žalobca podpísal aj do autorizačnej knihy

advokáta za účelom overenia podpisu. Kúpna zmluva mala všetky zákonom stanovené obligatórne
náležitosti, čo potvrdil aj právny zástupca žalobcu. Pokiaľ žalobca aj mal voči obsahu kúpnej zmluvy
akékoľvek výhrady, tieto pri uzavretí zmluvy neprezentoval. Za týchto skutkových okolností nie je možné
priať iný záver, ako ten, že predmetný právny úkon je úkonom platným, ktorý má všetky náležitosti
stanovené v ustanovení § 37 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

16. Odvolacou námietkou žalovaného spočívajúcou v tvrdení, že súd prvej inštancie postupoval právne
nesprávne, keď v rozhodnutí, ktorým v I. výroku žalobu zamietol, zároveň nezrušil neodkladné pôvodne
predbežné opatrenie a návrh na jeho zrušenie v II. výroku zamietol, sa odvolací súd nestotožňuje. K
tomu poukazuje na dôvody uvedené v bode 14.2., ktoré nepovažuje za potrebné opakovať.
17.1. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že nemal úmysel odpredať nehnuteľnosť a už vôbec nie za cenu 6 000

eur, pričom poukazoval na nedávne investície do renovácie nehnuteľnosti do vybudovania kúpeľne, WC,
schodov, podlahy, kotol na kúrenie. S uvedeným tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje. Úmysel žalobcu
predať nehnuteľnosti bol jednoznačne preukázaný jeho konaním tak, že poskytol súčinnosť pre prípravu
kúpnej zmluvy a následne sa osobne dostavil do kancelárie advokáta a tam kúpnu zmluvu podpísal. V
konaní nebolo preukázané, že žalobca mal nejaké výhrady voči kúpnej cene uvedenej v zmluve, či už

pred uzavretím zmluvy alebo pri samotnom podpise zmluvy.
17.2. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné ani námietky žalobcu, podľa ktorých súd prvej inštancie
neprihliadol na jeho výsluch na polícii vo veci: ČVS: KRP-32-OEK-KN-2010 a na jeho vysvetlenia o
okolnostiach, za ktorých bol oslovený súvislosti s odpredajom nehnuteľnosti pánom N. Naopak súdprvej inštancie si uvedený vyšetrovací spis pripojil a oboznámil jeho obsah. Konštatoval, že prihliadol
aj na výpovede strán sporu a svedkov, ktorí zhodne v trestnom konaní a v konaní pred súdom prvej
inštancie vypovedali, že dňa 11.12.2009 strany sporu uzavreli kúpnu zmluvu. Zároveň poukázal na

skutočnosť, že žalobca mal sklony účelovo meniť svoje tvrdenia, čím došlo k zníženiu dôveryhodnosti
jeho výpovede. Už v trestnom konaní tvrdil, že nebol u advokáta za účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy,
neskôr pripustil, že u advokáta bol, ale zmluvu nepodpísal a peniaze neprevzal. Uvedené tvrdenia boli
v protiklade s preukázanými skutočnosťami, podľa ktorých sprístupnil svoju nehnuteľnosť za účelom
ohliadky, vydal svoj občiansky preukaz za účelom svojej identifikácie ako predávajúceho a spoločne s

kupujúcim navštívili advokáta.
17.3.Ďalejžalobcavodolanívpodstatenamietalvočitomu,akosúdprvejinštancievdôvodochrozsudku
vyhodnotil vykonané znalecké dokazovanie. Nesúhlasil, že účastníci odmietli poskytnúť súčinnosť
Mgr. B. W. PhD. pri vypracovaní znaleckého posudku, z ktorého dôvodu tento znalecký posudok
nevypracoval a tvrdil, že s originálom kúpnej zmluvy ani s originálom autorizačnej knihy nedisponoval.
Vzhľadom na skutočnosť, že originály boli poskytnuté až ďalšiemu znalcovi JUDr. N., tvrdil, že to

spochybňuje okolnosti postupu pri vypracovaní znaleckého posudku. Poukázal na výsluch Mgr. W.
E., a tvrdil, že jej stanovisko ani jej návrhy neboli vôbec zohľadnené. Uvedené námietky odvolací
súd nepovažuje za dôvodné. Súd prvej inštancie sa vyhodnotením dokazovania vo vzťahu k pravosti
podpisu žalobcu ma kúpnej zmluve podrobne zaoberal v bodoch 27. až 34. napadnutého rozsudku,
vyporiadal sa so všetkými posudkami, ktoré boli do spisu predložené stranami sporu, ako aj s tými,

ktoré vyhotovili súdom ustanovení znalci, ako aj s obsahom výpovedí znalcov. Jednoznačne uviedol
dôvody, pre ktoré považoval za určujúci znalecký posudok JUDr. N. a nevychádzal zo záverov ostatných
znalcov.Podľanázoruodvolaciehosúdujevyhodnotenieznaleckéhodokazovaniasúdomprvejinštancie
vyčerpávajúce, preto k nemu nepovažuje za potrebné nič dodať. Pokiaľ žalobca namietal, že neplatil
poplatok z návrhu na vklad, uvedené tvrdenie bolo vo vzťahu k pravosti podpisu žalobcu na kúpnej

zmluve nepodstatné.
17.4. Žalobca v odvolaní ďalej tvrdil, že v tom čase, ako aj neskôr mal sklony k požívaniu alkoholických
nápojov, čo potvrdila jeho sestra a preto nie vždy vedel správne posúdiť a vyhodnotiť svoje konanie.
Uvedené tvrdenie považuje odvolací súd za účelové, keďže opätovne ide o zmenu v tvrdeniach žalobcu,
ktorýspočiatkutvrdil,žezmluvuvôbecnepodpísal,neskôrpripustil,žejupodpísal,aleneprevzalpeniaze

a následne sa zmenou svojho tvrdenia snaží spochybniť svoju spôsobilosť uzatvoriť predmetnú kúpnu
zmluvu. Pritom súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj výsluchom JUDr. Z., v kancelárii ktorého
došlokpodpísaniukúpnejzmluvy,ažiadneokolnostispochybňujúcemomentálnunespôsobilosťžalobcu
podpísať zmluvu z výsluchu nevyplynuli. S námietkou, podľa ktorej sa súd prvej inštancie nezaoberal
všetkými aspektmi pre posúdenie platnosti kúpnej zmluvy z hľadiska požiadavky vypísania kúpnej ceny v

eurách a zároveň tomuto zodpovedajúci ekvivalent v slovenských korunách, sa odvolací súd nestotožnil.
Uvedenú otázku upravuje § 18 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro, z ktorého vyplýva, že
povinnosť duálneho zobrazovania sa vzťahovala len na ceny, ktoré pred dňom zavedenia meny euro
boli uvedené v slovenskej mene a ceny, ktoré po tomto dni boli uvedené v eurách, čo nie je tento prípad.
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1

CSP ako vecne správny potvrdil.
19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP. Vo vzťahu k I. výroku rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá, priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % z dôvodu, že v tejto časti bol v odvolacom konaní úspešný

žalovaný. Vo vzťahu k II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh žalovaného
na zrušenie neodkladného opatrenia, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalovanému v rozsahu 100 % z dôvodu, že v tejto časti bol v odvolacom konaní úspešný žalobca.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručeniaopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).