Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 13, 2021

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 7T/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220010002
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Michal Polák

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2021:7220010002.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudca JUDr. Michal Polák na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. júla

2021 rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

X. S. G., nar. XX.XX.XXXX v Košiciach, trvale bytom Košice,
H. XX

X. M. G., nar. XX.XX.XXXX v Košiciach, trvale bytom Košice,

H. XX

sú vinní, že

v Košiciach v byte na ulici H. č. XX v období od 29.5.2015 do 3.7.2015 spôsobovali fyzické a psychické
utrpenie svojej dcére mal. V. nar. XX.X.XXXX. spočívajúce v zanedbávaní nevyhnutnej osobnej

starostlivosti,hygienyazdravotnejstarostlivosti,čoumaloletejdcéryV..,vyústilovjejzávažnézdravotné
problémy a to k dehydratácii s poruchou vedomia, čím došlo k hypovolemickému šoku následkom
straty tekutín pri prebiehajúcej toxickej dyspersii a iné, následkom čoho bolo dieťa hospitalizované
na Klinike pediatrickej anesteziológie a intenzívnej medicíny Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach
do dňa 26.7.2015, pričom po stabilizácii zdravotného stavu a následnom prepustení do rodinného
prostredia obaja obvinení, v ktorých starostlivosti bolo maloleté dieťa, pokračovali v zanedbávaní
osobnej starostlivosti o maloletú a dňom 05.01.2016 bola maloletá V.. opätovne hospitalizovaná na
Klinike detí a dorastu Detskej fakultnej nemocnice, ul. Trieda SNP č. 1 v Košiciach, kde u maloletej bolo

zistené zdurenie a omodranie pravého oka, pedikulóza (zavšivavenie), výrazné intertrigo (zapareniny) v
oblasti krčnej ryhy, pod pazuchami, v oblasti genitálií a zadku a susp. Bronchitída (zápal priedušiek), čo
bolo potvrdené aj vypracovaným znaleckým posudkom č. 15/2019 zo dňa 10.09.2019, znalcom v odbore
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie pediatria, kde ochorenia zaznamenané u maloletej sú v príčinnej
súvislosti so zanedbaním starostlivosti rodičov, pričom rodičia nenavštevovali s maloletou detského
lekára podľa plánu, maloletej neumožnili aby jej bola poskytnutá potrebná zdravotná starostlivosť,
trpela dlhodobo podvýživou 1. - 3. stupňa, ktorá vznikla ako následok podávania kvalitatívne a

kvantitatívne nesprávnej a nedostatočnej výživy maloletej, čím takto svojim konaním rodičia maloletej
R.B. zanedbávali svoju riadnu starostlivosť o svoje dieťa, čo vyústilo v jej ďalšie závažné zdravotné
problémy, kde celé toto konanie rodičov sa považuje za pasívne týranie maloletej R.B., ku ktorému
patrí nedostatočná starostlivosť, nenavštívenie lekára, ak je dieťa choré a nedostatok hygieny a týmto
konaním spôsobili maloletej R.B. ťažkú ujmu na zdraví,

tedablízkej osobe spôsobovali fyzické a psychické utrpenie bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu,
spánku, odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, hygieny a zdravotnej starostlivosti a spôsobili
ním ťažkú ujmu na zdraví,

tým spáchali

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr.zák.

za to sa odsudzujú

Podľa § 208 ods. 3 Tr.zák. s použitím § 42 ods. 1, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1 Tr.zák. k súhrnnému trestu
odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a). § 51 ods. 2 Tr.zák. sa im výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú
dobu v trvaní 5 (päť) rokov s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr.zák. súd ukladá obžalovaným povinnosť spočívajúcu najmä v príkaze

podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku, alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. súd zrušuje výrok o treste a spôsobe jeho výkonu o oboch obžalovaných, ktorí
bol obom obžalovaným uložený trestným rozkazom Okresného súdu Košice II sp.zn. 6T 53/2020 zo dňa

31.8.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.9.2020, ktorým boli obžalovaní uznaní za vinných z
prečinu podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr.zák., za čo im bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov
so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov do 25.3.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia, ktoré na tento
výrok obsahovo naväzujú a vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, vypočul opatrovníka,
prečítal znalecké posudky, ako aj ostatné listinné dôkazy a zistil tento skutočný a právny stav.

Obžalovaní S. G. a M. G. v prípravnom konaní využili zákonné právo a odmietli vypovedať.

Obžalovaný S. G. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie žalovaného skutku. On nevie o ničom, on
maloleté dieťa netýral. Býva s rodinou v 4 izbovom byte, je tam veľa detí, on má s manželkou 10 detí.
Spolu sa o deti starali, v byte sa kúrilo aj tak, že tam horel oheň a dieťaťu sa musel do očí dostať dym,
on sa o deti staral ako najlepšie vedel. Cez deň väčšinou nebol doma, chodil do práce.

M. G. na hlavnompojednávaní uviedla, že spolu s manželom sa starajú o 10 detí, keďže nemajú dostatok
finančnýchprostriedkov,častoimchýbaliplienkypredeti,nemalipeniazenastravu.Taktiežvbytenemali
vodu, takže deti nemohli kúpať. Poprela aby svoje maloleté dieťa V. týrala, alebo aby sa o ňu nestarala.

Opatrovníkmaloletejpoškodenej,ktorýbolustanovenýsúdomsabližšiektrestnejčinnostiobžalovaných

nevedel vyjadriť.

Ošetrujúci lekár maloletej V. S.. K. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že maloletá V. je desiate dieťa
v rodine obžalovaných.

Obidvaja obžalovaní od narodenia dieťaťa zanedbali zdravotnú starostlivosť o maloleté dieťa. Nechodili
s ňou na pravidelné lekárske prehliadky, neabsolvovali očkovania, nepodávali jej pravidelne lieky, dieťa
žilo v zdravotne závadnom prostredí. Hygiena bola zlá, dieťa bolo podvýživené, často chorľavé. Z toho
dôvodu bolo obžalovaným odobraté a dané do Detského ústavu. Rodičia boli viackrát upozornení na
nedostatočnú starostlivosť.V uvedenej trestnej veci bola vypočutá znalkyňa z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia pediatrie
S.. S. V..
Zo záverov jej znaleckého posudku a jej výpovede na HP je zrejmé, že príčinou zhoršenia zdravotného

stavu bola kvantitatívne a kvalitatívne nedostatočná výživa maloletej, podávanie nevhodného mlieka
maloletej, používanie zdravotne závadnej vody na prípravu stravy pre maloletú, kontakt maloletej s
osobami, ktorí mali kvasinkovú a bakteriálnu infekciu kože, bakteriálnu infekciu spojovkového vaku a
nedostatočná starostlivosť rodičov o hygienu maloletej.
Hospitalizácia od 5.1.2016 do 22.3.2016 na Klinike detí a dorastu DFNsP v Košiciach pre výrazné

zhoršenie zdravotného stavu, pravé oko maloletej bolo veľké, modré, na rohovke pravého oka mala
vred, mala zanedbaný neliečený zápal spojovky pravého oka, ktorý výrazne poškodil aj rohovku na
pravom oku. Následkom neliečenej infekcie pravého oka vznikol vred na pravej rohovke, ktorý sa hojí
jazvou a vznikom leukómu, teda pravá rohovka zbelavela a pravé oko maloletej sa zväčšilo a stalo sa
nevidiacim. Maloletá trpela podvýživou 3. stupňa, bola zavšivená, mala rozsiahle zapareniny kože v
plienkovej oblasti a na krku, chronický hnisavý zápal stredného ucha vpravo, zápal dutiniek v hlávkovom

výbežku spánkovej kosti vpravo, ktorý vzniká následkom neliečeného zápalu stredného ucha.
Následne v rokoch 2016, 2017, 2018 sa stav maloletej podstatne zlepšil, maloletá žila v profi rodinách,
kde jej bola poskytovaná štandardná rodičovská a zdravotná starostlivosť, maloletá začala chodiť,
rozprávať, vyrástla, primerane sa zvýšila jej hmotnosť, zhojil sa jej chronický hnisový zápal stredného
ucha vpravo, kožné bakteriálne a kvasinkové zápaly sa jej vyhojili. Očný nález leukómu po neliečenom

vrodenom glaukóme a ťažkej infekcii pravého oka pretrváva, pravé oko je v podstate nevidiace, stav je
nezvratný, ľavé oko je vidiace, ďalekozraké, kde vzhľadom na stanovené diagnózy a vývoj zdravotného
stavu maloletej nebola zo strany rodičov zabezpečená o ňu dostatočná starostlivosť vo všetkých
smeroch, resp. iné s tým súvisiace okolnosti.
Táto nestarostlivosť o maloletú zo strany rodičov v rôznych smeroch patrí k známkam, ktoré

svedčia pre pasívne fyzické týranie. K pasívnemu fyzickému týraniu patrí nedostatočná starostlivosť,
resp. „úmyselná“ alebo „neúmyselná“ nestarostlivosť, nedostatok zdravotníckej starostlivosti /rodičom
„zabudnutie“ očkovania dieťaťa, preventívna prehliadka, ak je choré, nenavštívenie lekára/, nedostatok
vo výchove, vzdelávaní, nedostatok prístrešia, ošatenia, hygieny.
Ochorenia zaznamenané u maloletej sú v príčinnej súvislosti so zanedbaním starostlivosti rodičov,

zo strany rodičov bolo možné im predísť dodržiavaním zásad starostlivosti o výživu maloletej, o
hygienu maloletej, dodržiavaním zásad hygieny pri príprave výživy maloletej, obmedzením kontaktu
maloletých s osobami, ktoré mali akútnu infekciu dýchacieho a tráviaceho systému, bakteriálne infekcie
kože, podávaním kvalitatívne a kvantitatívne správnej a dostatočnej výživy maloletej, podávaním
odporučených liekov maloletej, opakovanými návštevami u svojho detského lekára podľa odporučenia.

Maloletá bola opakovane závažne chorá, tým že rodičia nenavštevovali s maloletou detského lekára
podľa plánu, maloletej neumožnili, aby jej bola poskytnutá potrebná zdravotná starostlivosť, dlhodobo
trpela podvýživou 1.- 3.stupňa, ktorá vznikla ako následok podávania kvalitatívne a kvantitatívne
nesprávnej a nedostatočnej výživy maloletej.
Okrem iného znalkyňa potvrdila, že psychomotorický vývin maloletej bol poškodený z dôvodu

nedostatočnej starostlivosti rodičov o prípravu stravy pre maloletú, stravu pripravovali nehygienicky s
použitím hygienicky závadnej vody, následkom čoho došlo k závažnej infekcii črevného traktu maloletej
baktériami E coli ESBL, čo spôsobilo vodnaté značky u maloletej, stratu celkovej telovej tekutiny, rozvrat
metabolizmu,závažnúacidózuorganizmu(prekyslenie),stratuminerálov,čoviedlokporucheprekrvenia
vnútorných orgánov a mozgu, mozog bol poškodený nedostatočným prísunom energie a kyslíka.

Po intenzívnej liečbe na Klinike detí a dorastu a na Klinike KPAIM došlo k úprave parametrov vnútorného
prostredia a k zlepšeniu celkového stavu v priebehu 3 týždňov. Po hospitalizácii mali rodičia rehabilitovať
dieťa,ísťnaneurologickévyšetrenie,zlepšiťhygienustravovaniamaloletejazlepšiťcelkovústarostlivosť
o maloletú, čo obaja rodičia nerealizovali. Poškodenie mozgu sa rozvinulo a došlo k výraznému
zaostávaniu psychomotorického vývinu, vzpriamovania reči a chôdze.

Ďalej znalkyňa uviedla, že k poškodeniu pravého oka a nezvratnému porušeniu videnia došlo následkom
toho, že rodičia neboli na očnom vyšetrení s dieťaťom a neliečili zápal spojovky na pravom oku, pričom
jeden mesiac nechali doma dieťa s hnisajúcim pravým okom a neošetrovali ho.
Uvedené skutočnosti sú podrobne rozobraté na stranách č. 12, 13 a 14 znaleckého posudku, pričom
pokiaľ by sa rodičia starali o maloletú dostatočne a išli by k svojej lekárke, že má zapálené oko a toto by

ošetrovali očnými kvapkami a mastičkami, nemuselo dôjsť k poškodeniu oka zápalom.
V závere výpovede znalkyňa uvádza, že svojim nekonaním a nestarostlivosťou o maloletú R.B. jej
spôsobili jednoznačne ťažkú ujmu na zdraví, kde následkom tejto nestarostlivosti bol poručený jej
psychomotorický vývin, rast a stratila videnie na pravom oku.Čo sa týka poškodenia sluchu, toto bolo spôsobené o hnisavý zápal stredného ucha obojstranne, ktorý
prešiel do chronického zápalu stredného ucha a zápalu dutiniek v hlávkovom výbežku, spánkovej kosti
vpravo, čo bolo dôvodom na nutnú operáciu maloletej. Celé toto konanie rodičov možno považovať za

pasívne týranie maloletej, ku ktorému patrí nedostatočná starostlivosť, nenavštívenie lekára, ak je dieťa
choré a nedostatok hygieny, čo u menovanej všetko bolo a takisto aj poskytovanie nedostatočnej stravy
po stránke kvalitatívnej i kvantitatívnej.

Takto zistený skutkový stav bol v konaní preukázaný aj listinnými dôkazmi, ktoré súd prečítal na hlavnom

pojednávaníatonajmäsprávamiDetskéhodomovaKošice,správamiÚPSVaRKošice,správamiCentra
pre deti a rodinu Košice, rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 23P 77/2016 a 26P 20/2019,
rodným listom dieťaťa.
Z výsledkov vykonaného dokazovania v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní mal súd za
preukázané, že obidvaja obžalovaní svojim konaním naplnili pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr.zák. a to tak po

stránke subjektívnej, ako aj po stránke objektívnej.

V konaní bolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v rozsudku, že ho spáchali
obžalovaní a že má všetky zákonné znaky žalovaného prečinu.

Vo vzťahu k výroku o treste sa Okresný súd nestotožnil s návrhom Okresného prokurátora, že neboli
zistenétakéskutočnosti,ktorébyodôvodňovalipoužitieustanovenia§39Tr.zák.omimoriadnomznížení
trestu a to z nasledovných dôvodov.

Ústava Slovenskej republiky v článku 48 ods. 2 zahrňuje, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11, ktorý nadobudol účinnosť
1.novembra 1998 v článku 6 ods. 1 zakotvuje, že každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednávaná nezávislým a nestranným súdom. Primeraná
lehota,vktorejmábyťvecprejednanániejevýslovnestanovená,jevšakriešenájudikatúrouEurópskeho

súdu a vyplýva z nej, že v trestnom konaní lehota začne plynúť od vznesenia obvinenia. Pri posudzovaní
lehoty je potrebné prihliadnuť na zložitosť prípadu, chovanie osôb, ktoré mohli prispieť k prieťahom a
tiež k spôsobu akým štátne orgány záležitosť prejednali. Vo výnimočných prípadoch Európsky súd uznal
za primeranú lehotu konania pred vnútroštátnymi orgánmi lehotu v trvaní 6 rokov.

Svojimi dôsledkami v kontexte 6 rokov od spáchania žalovaného skutku môžu nadobudnúť
charakter odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae ).

Ochranné práva na primeranú dĺžku konania, ktoré garantuje článok 48 ods. 2 Ústavy SR a článok 6 ods.

1, 2, Dohovoru resp. kompenzácia jeho poručenia môže byť dosiahnutá prostriedkami, ktoré sú vlastné
trestnému právu, ako sú jeho normy uplatnené ústavne komfortným spôsobom. Tento naznačený postup
trestných senátov všeobecných súdov je aj istou formou prevencie pred nastúpením zodpovednosti
sudcu (štátu) a jeho povinnosti ku kompenzácii vo finančnom vyjadrení.

Porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote je tak bezpochyby významným zásahom do
princípov zaručujúcich právo na spravodlivý proces, pričom neprimeraná dĺžka konania je závažným a
nežiadúcim javom, ktorý nielej odporuje zmyslu práva obžalovaného na spravodlivý proces, ale je i v
rozpore so základnými zásadami trestného práva a odporuje účelu trestného konania.

Článok 6 ods. 1 Dohovoru nestanovuje žiadnu výchovnú sankciu, ktorou by stihol poručenie práva na
spravodlivý proces, ktoré je v tom článku zakotvené a pod ktorým je uvedený celý rad čiastkových práv
a slobôd, ktorého súčasťou je i právo na rozhodnutie v primeranej lehote.

Ako to už vyššie súd uviedol, primeranosť dĺžky konania je judikatúrou EĽSP posudzovaná s ohľadom

na konkrétne okolnosti prípadu s prihliadnutím ku kritériám zakotveným v judikatúre, akými sú zložitosť
prípadu, správanie sťažovateľa a správanie sa štátnych orgánov, poprípade čo je pre sťažovateľa v
stávke, EĽSP v žiadnom zo svojich rozhodnutí nekonkretizoval všeobecnú záväznú dobu, ktorú by bolomožné za primeranú lehotu považovať s tým, že každú trestnú vec je potrebné hodnotiť individuálne s
poukazom na všetky konkrétne okolnosti daného prípadu.

Z predloženého spisu je zrejmé, že skutok obžalovaní spáchali v období od 29.5.2015 do 3.7.2015.
Obžalobu OP Košice II podal na tunajší súd 2.1.2020. vo veci bolo nariadených viacero termínov HP a
meritórne bolo rozhodnuté 13.7.2021.

Pri posudzovaní dĺžky konania je tak zrejmé z predloženého spisového materiálu, že od spáchania

skutku uplynulo viac ako 6 rokov.

Pokiaľ ide o aktuálne osobné pomery obžalovaných, je zrejmé že sa spolu starajú o 9 maloletých detí
a v prípade uloženia NEPO trestov u obidvoch obžalovaných by deti boli umiestnené do príslušných
Detských domovov v rámci mesta Košice a okolie.

Dĺžka konania, ako aj sociálne pomery v rodine obžalovaných, najmä počet maloletých detí je tak
v kontexte všetkých vyššie uvedených skutočností významnou okolnosťou z hľadiska posudzovania
výnimočných okolností prípadu v zmysle § 79 ods. 1 Tr.zák., ktorá má vplyv na hodnotenie stupňa
nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktorý sa uplynutím času znižuje, rovnako ako sa znižuje potreba
postihnutia obžalovaných, keďže výrazným odstupom času sa míňa aj účel trestu.

Celková dĺžka trestného konania v predmetnej trestnej veci nebola spôsobená prieťahmi v konaní, či
obštrukciami zo strany obžalovaných a doba od spáchania skutku presahuje 6 rokov.

Okresný súd je toho názoru, že sú splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1

Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej
sadzby podľa § 39 ods. 3 písm. d) Tr.zák. a uložil obom obžalovaným pri trestnej sadzbe podľa § 208
ods. 3 Tr.zák. 7 až 12 rokov trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Obžalovaný S. G. bol doposiaľ 7 krát súdne trestaný, z toho 6x súdne trestaný pre trestný čin ohrozenia
mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 b), 3 a) Tr.zák. a 64 krát bol postihnutý za priestupok. Z
miesta bydliska je hodnotený všeobecne.
Obžalovaná M. G. bola doposiaľ 6 krát súdne trestaná, vo všetkých prípadoch pre trestný čin ohrozenia
mravnej výchovy mládeže podľa § 213 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr.zák. a 135x bola postihnutá

za priestupok. V mieste bydliska je hodnotená všeobecne.

Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a
uložil im súhrnné tresty odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu v trvaní 5 (päť) rokov s probačným dohľadom, zároveň súd uložil obom obžalovaným povinnosť

v zmysle § 51 ods. 4 písm. g) Tr.zák.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Košice II na Krajský súd v Košiciach.