Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, March 16, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/49/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200255
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4017200255.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: A. V., nar. XX. XX. XXXX,
H. F. XX, U., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému:
Okresný úrad Nitra, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Štefánikova tr.69, Nitra, za účasti
pribratých účastníkov konania: 1/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530,
zastúpenýJUDr.AllanomBöhmom,advokátom,Jesenského2,Bratislava,2/DOPRAVOPROJEKT,a.s.,
Kominárska 2, Bratislava, IČO: 31 322 000, 3/ Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu,
Trnavská cesta 100, Bratislava, IČO: 36 070 513, 4/ Združenie domových samospráv, o.z., Rovniankova

14, Bratislava, korešpondenčná adresa: P.O. BOX 218, Bratislava, IČO: 31 820 174, 5/ Nitra Invest,
s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 36 561 690, 6/ DESIGN ENGINEERING, a.s., Palisády 33, Bratislava,
IČO: 36 609 633, 8/ RNDr. K. Q., nar. XX. XX. XXXX, L. XX, R., 9/ Ing. C. G., nar. XX. XX. XXXX,
D. N. X, U., 10/ D. H., nar. XX. XX. XXXX, C. X, U., 11/ D. V., nar. XX. XX. XXXX, D. N. XX, U., za
účasti osôb zúčastnených na konaní: 1/ Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava,
IČO: 48 302 392, zastúpený advokátskou kanceláriou CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang,
advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, IČO: 256 02 381, za ktorú koná CMS Cameron McKenna

Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, IČO: 51 034 166 a
2/ Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, o správnej žalobe zo dňa
17. 03. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OCDPK-2017/005163 zo dňa 13. 01. 2017, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Pribratým účastníkom konania a osobám zúčastneným na konaní právo na náhradu trov konania n

e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 17. 03. 2016 bola podaná žiadosť o
stavebné povolenie stavebníkom MH Invest, s.r.o. o vydanie stavebného povolenia na stavbu: „Príprava
strategickéhoparkuNitra“vrozsahustavebnýchobjektov: Demolácie,vegetačnéúpravy,cestnéobjekty,

mosty, múry a protihlukové opatrenia v katastrálnych územiach W., M., Q., N., G. a Q..

2. Výzvou zo dňa 18. 04. 2016 stavebný úrad vyzval stavebníka na doplnenie žiadosti o stavebné
povolenie (z tam uvedených dôvodov - právoplatné rozhodnutia, ktorými sa povoľujú pripojeniajednotlivých komunikácií v zmysle predloženej projektovej dokumentácie, určenie použitia a umiestnenia
trvalého dopravného značenia a dopravného zariadenia odsúhlasené KR PZ Nitra, doklad o preukázaní,
žestavebníkjevlastníkompozemkovnaparceláchčísla-líniovástavbanatamuvedenýchkatastrálnych

územiach a rozhodnutie o vyňatí poľnohospodárskej pôdy pre účel výstavby) a rozhodnutím zo dňa
18. 04. 2016 prerušil stavebné konanie na dobu 60 dní od doručenia rozhodnutia. Stavebník dňa 01.
06. 2016 doplnil žiadosť o stavebné povolenie.

Následne správny orgán prvého stupňa vydal dňa 22. 06. 2016 oznámenie o začatí stavebného konania

s upustením od ústneho rokovania a miestneho zisťovania formou verejnej vyhlášky.

3. Žalobca podal námietky a pripomienky účastníka konania k oznámeniu o začatí stavebného konania
zo dňa 22. 06. 2016. Okrem iného namietal, že je účastníkom konania i z dôvodu, že bolo vydané
osvedčenie o významnej investícii, v ktorom sú zahrnuté i jeho pozemky priamo v Nitre, v katastrálnom
území Q., ktoré boli začlenené do strategického parku a taktiež bol vlastníkom pozemku v katastrálnom

území M. na LV č. XXXX a tu bol vyvlastnený.

4. Odhliadnuc od toho odvodzoval svoje účastníctvo v stavebnom konaní aj s poukazom na ust. § 59 ods.
1 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení
neskorších predpisov s tým, že bol účastníkom zisťovacieho konania z dôvodu podávania písomných

stanovísk a pripomienok, pričom následne má potom postavenie účastníka konania v povoľovacom
konaní k navrhovanej činnosti. Okrem iného uviedol, že namieta nezákonnosť zaradenia jeho pozemkov
do strategického parku v katastrálnom území Q.. Zaradenie jeho pozemkov do osvedčenia zo dňa 13.
07. 2015 a 22. 07. 2015 nie je vecne správne, nakoľko podľa územného plánu mesta Nitra tieto pozemky
sú svojou povahou funkčne určené pre vybavenosť s doplnkovými bývaním s výškou zástavby do 6.

nadzemného podlažia.
5. Ďalej namietal, že stavebnému konaniu musí predchádzať konanie o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie - povinné hodnotenie podľa § 18 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ak takýto
proces neprebehol, nie je možné, aby bolo vedené stavebné konanie. Taktiež poukazoval na to, že v

zámere označenom ako „Automotive Nitra Project“ je navrhovateľom a užívateľom Slovenská agentúra
pre rozvoj investícií a obchodu, zatiaľ čo v zámere „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ je ako navrhovateľ
a užívateľ uvedená spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. Navrhovaná činnosť „Automotive Nitra
Project“ bola len predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pričom
bolo rozhodnuté, že sa nebude posudzovať podľa ust. § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní

vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

6. Ďalšia námietka žalobcu smerovala k tomu, že uvedená investícia mala byť posudzovaná z hľadiska
vplyvov na životné prostredie podľa § 18 ods. 1, písm. a/ zák. č. 24/2006 Z. z., čo de facto predložením
nového zámeru uznal stavebník stavby „Automotive Nitra Project“, pričom stavba, o ktorej povolení sa

rozhoduje v tomto stavebnom konaní je vyvolanou investíciou práve vo vzťahu k stavbe „Automotive
Nitra Project“.

7. Následne bolo stavebnému úradu predložené záväzné stanovisko k stavebnému konaniu Okresným
úradom Nitra, odborom starostlivosti o životné prostredie s tým, že návrh spoločnosti MH Invest, s.r.o.

zo dňa 17. 03. 2016 na začatie stavebného konania stavby „Automotive Nitra Project - Strategický park
Nitra“ je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a
v súlade s rozhodnutím vydaným v zisťovacom konaní zo dňa 08. 10. 2015.

8. Dňa 17. 10. 2016 bolo stavebnému úradu doručené podanie zo dňa 14. 10. 2016 označené ako

„doplnok k podaniu žiadosti o stavebné povolenie a to dokladmi v doplnení uvedenými (nájomné zmluvy,
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, GP č. 68/2016 a LV).

9. Následne stavebný úrad, t. j. Mesto Nitra na základe žiadosti podanej stavebníkom MH Invest,
s.r.o. vydal stavebné povolenie č. UHA- DaCH-5484/2016-007-Ing.Dá dňa 04. 11. 2016, ktorým

povolil stavbu novostavbu „Príprava strategického parku Nitra“ - v rozsahu stavebných objektov
Demolácie, Vegetačné úpravy, Cestné objekty, Mosty, Múry, Protihlukové opatrenia bližšie špecifikované
vo vydanom stavebnom povolení: s tým, že k umiestneniu stavby sa nevyžaduje územné rozhodnutie
na základe ust. § 32 ods. 2 zák. č. 254/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 50/1976 Zb. oúzemnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Ministerstvo
hospodárstva SR vydalo pre uvedenú investíciu (vybudovanie strategického parku) Osvedčenie o
významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. júla 2015 a 20801/2015-1000-35613 zo dňa

22. júla 2015.

10. O námietkach žalobcu, ktoré vzniesol v priebehu stavebného konania stavebný úrad rozhodol tak, že
ich zamietol. V odôvodnení uviedol, že stavebný úrad nepochybil, keď doručoval verejnou vyhláškou v
súlade s ust. § 61 ods. 4 a ust. § 69 ods. 1, 2 stavebného zákona v súlade s ust. § 26 správneho poriadku.

11. K námietkam žalobcu, že stavebnému konaniu musí predchádzať konanie o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie uviedol, že stavebnému konaniu prechádzalo zisťovacie konania a bolo dňa 08. 10.
2015 vydané rozhodnutie, ktorým Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodol,
že navrhovaná činnosť Automotive Nitra Project sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.
z. Stavebný úrad je viazaný obsahom tohto rozhodnutia a nie je oprávnený preskúmavať správnosť

záverov v ňom obsiahnutých. V tejto súvislosti poukázal i na záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra,
Odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 15. 08. 2016, v ktorom uviedol, že z koncepčného
hľadiska je stavba Automotive Nitra Project v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie a súlade s rozhodnutím vydaným v zisťovacom konaní zo dňa 08. 10. 2015.

12. Stavba sa realizuje v rámci výstavby strategického parku, na ktorý vydalo Ministerstvo hospodárstva
SR osvedčenie podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. a týmto osvedčením je stavebný
úrad viazaný a nie je oprávnený skúmať relevantnosť tohto osvedčenia. Stavba je v súlade s platnými
územno-plánovacími dokumentáciami obcí, v katastrálnych územiach ktorých sa bude realizovať.
Vzhľadom na to, ako i na vydané osvedčenie je daná dôvodnosť na postup podľa ust. § 32 ods. 2

stavebného zákona.

13. Zdôraznil koncentračnú zásadu, v zmysle ktorej je potrebné námietky a pripomienky uplatniť
v stanovenej lehote, inak sa na neskôr podané námietky a pripomienky v konaní neprihliada.
V stavebnom konaní nebola v stanovenej lehote vznesená žiadna pripomienka, ani námietka vo

vzťahu k územnoplánovacej dokumentácii. Rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na
stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajší pôdorysné
ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru. Ohraničenie plochy strategického parku vyplýva z
osvedčenia a priestorové usporiadanie.

14. Vzhľadom na to, že stavebnému úradu boli dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytovala
dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, stavebný úrad upustil od miestneho zisťovania
a ústneho pojednávania. Účastníci boli poučení o možnosti podať námietky v lehote 7 pracovných dní,
inak sa na ne neprihliadne.

15. V súvislosti s námietkou žalobcu, že stavebnému konaniu musí predchádzať konanie o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie poukázal na skutočnosť, že v tomto prípade stavebnému konaniu
predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresnú úrad Nitra vydal dňa 08. 10. 2015 rozhodnutie,
ktorým rozhodol, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“ sa nebude posudzovať podľa zákona
č. 24/2006 Z. z. Stavebný úrad je týmto rozhodnutím viazaný.

16. K námietke žalobcu, že Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) nemohla podať
návrh prvého zámeru uviedol, že táto námietka nesúvisí so stavbou a namietané skutočnosti nemajú
vplyv na postup a rozhodnutie stavebného úradu a sú irelevantné. Žiadosť o stavebné povolenie podala
spoločnosť MH Invest, s.r.o., nie SARIO. Pokiaľ ide o doručovanie, stavebný úrad doručoval verejnou

vyhláškou podľa § 61 ods. 4 a § 69 ods. 1, 2 stavebného zákona, ide o zákonný postup pri doručovaní.

17. Mesto Nitra vydalo oznámenie o oprave zrejmých chýb v písaní zo dňa 08. 11. 2016 a zo dňa 24.
11. 2016.

18. Proti stavebnému povoleniu podal žalobca odvolanie zo dňa 06. 12. 2016, v ktorom poukázal na
svoju argumentáciu a vyjadrenia, ktoré podal a ktorých sa pridržiaval. Bol toho názoru, že správny orgán
prvého stupňa sa s jeho námietkami dostatočne nevysporiadal a nezohľadnil ich. Navrhol, aby odvolací
orgán podanému odvolaniu vyhovel a napádané rozhodnutie zrušil.II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

19. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. OU-NR-OCDPK-2017/005163 zo dňa 13. 01. 2017
uviedol, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 04. 11. 2016, spolu
so spisovým materiálom a nezistil dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie, a preto podanému odvolaniu

nevyhovel.

20. Uviedol, že rozhodnutím Mesta Nitra zo dňa 04. 11. 2016 bola povolená stavba - novostavba:
„Príprava strategického parku Nitra“, v rozsahu stavebných objektov:
k.ú. W.
SO053 - Vegetačné úpravy na TIP,

SO057 - Vegetačné úpravy v k. ú. M., W., Q.,
SO101 - Účelová komunikácia (obchvat) úsek I., úsek II.,
SO113 - Účelová komunikácia medzi „TIP a križovatkou „A",
SO125 - Komunikácie a spevnené plochy pri TIP,
SO307 - PHS pri ÚK od TIP po km 1,425 MK "TIP" a"A"

k. ú. N.
S0002 Demolácia mostného objektu na toku Dobrotka, úsek I, km 0,350 (obchvatu),
S0003 Demolácia mostného objektu na toku Dobrotka, úsek II. km 0,300 (obchvatu),
S0004 Demolácia mostného objektu na bezmennom potoku pri križovatke "D",
S0051 Vegetačné úpravy na komunikácií (obchvat),

S0052 Vegetačné úpravy na účelových komunikáciách,
S0056 Vegetačné úpravy v k.ú. N., G.. Q.,
SO057 Vegetačné úpravy v k.ú. M., W., Q.,
SO101 Účelová komunikácia (obchvat) úsek I., úsek II.,
SO102 Veľká okružná križovatka "D" vetva VI, V2. okruh OK,

SO103 Veľká okružná križovatka "D" vetva V3, V4. BYP2,
SO104 Komunikácia medzi križovatkou ,.D" a Strategický park - parking".
SO105 Účelová komunikácia medzi križovatkou ..D" a .G", bypassy.
SO109 Vjazd BUS a VIP parking ("C).
SO110 Účelová komunikácia, chodníky a nástupištia medzi križovatkou ..I" a ..D".

SO115 Účelová komunikácia medzi križovatkami "B" - "E".
SO123 Účelová komunikácia od križovatky ..M"", po Strategický park.
SO124 Účelová komunikácia od križovatky ..O" po Strategický park.
SO129 Parkovisko a komunikácie pre osobné autá (parking Strategický park) I. fáza.
SO140 Preložka cyklotrasy.

SO141 Chodníky a nástupištia pri obchvate Dražovce,
SO0142 Chodníky nástupištia pri VIP vjazde ("C"),
SO150 Poľné cesty a zjazdy pre SVP,
SO151 Zjazdy pre čerpacie stanice,
SO153 Zjazdy pre ZSDE a.s.,

SO154 Prístupové komunikácie na pozemky medzi križovatkami "B" a "E",
SO201Most na komunikácií (obchvat), úsek l. v km 0,250 nad potokom Dobrotka,
SO202 Podjazd pre cyklistov a SVP pod komunikáciou (obchvat) v 0,5 km,
SO203 Most na komunikácií (obchvat) v km 0,700 nad komunikáciu do existujúceho priemyselného
parku,

SO204 Most na komunikácií (obchvat) v km 1,150 nad okružnou križovatku "D",
SO205 Most na komunikácií "D-G" nad potokom Dobrotka,
SO206 Most na komunikácií "B-E" nad potokom Dobrotka,
SO211 Podjazd pre cyklistov a chodcov pri VIP vjazde,
SO251 Oporné múry v 0,650 km komunikácie (obchvat) vpravo,

SO252 Oporné múry v 0,650 km komunikácie (obchvat) vľavo,
SO253 Oporné múry pri križovatke "D",
SO254 Oporné múr>' pri VIP vjazde ("C),
SO301 PHS pri ÚK medzi križovatkou "D"a "B",SO302 PHS pri BYP2 okružnej križovatky "D",
SO303 PHS pri ÚK medzi križovatkami „B" a „E",
SO304 PHS pri ÚK vedľa parkoviska strategického parku

k. ú. M.
SO051 Vegetačné úpravy na komunikácií (obchvat),
SO052 Vegetačné úpravy na účelových komunikáciách,
SO053 Vegetačné úpravy na TIP, "
SO056 Vegetačné úpravy v k. ú. N., G., Q.,

SO057 Vegetačné úpravy v k. ú. M., W., Q.,
SO101 Účelová komunikácia (obchvat) úsek L, úsek II.,
SO106 Okružná križovatka "B",
SO 110 Účelová komunikácia, chodníky a nástupištia medzi križovatkou „I" a „D'",
SO111 Účelová komunikácia medzi križovatkami „K-1",
SOl12 Účelová komunikácia medzi križovatkami „ I - TIP'",

SO113 Účelová komunikácia medzi „TIP a križovatkou ,,A'',
SOl14 Účelová komunikácia medzi Strategickým parkom a križovatkou „B",
SO120 Účelová komunikácia medzi križovatkou „J" a "L",
SO121 Účelová komunikácia od križovatky „H" po Strategický park,
SO122 Účelová komunikácia od križovatky „N", po Strategický park,

SO125 Komunikácie a spevnené plochy pri TIP,
SO126 Okružná križovatka "TIP (P)",
SO127 Okružná križovatka "TIP (P)" vetva ku ŽSR,
SOl28 Obratisko a odstavná plocha pre BUS pri križovatke „ľ',
SOl51 Zjazdy pre čerpacie stanice,

SOl53 Zjazdy pre ZSDE a.s.,
SO208 Tesniaca vaňa pod ŽSR,
SO301 PHS pri ÚK medzi križovatkou "D"a "B".
SO305 PHS pri ÚK medzi križovatkami "K" a "I" od km 1.525 po KÚ.
SO306 PHS pri ÚK medzi križovatkou "1" a "TIP".

SO307 PHS pri ÚK od TIP po km 1.425 MK "TIP" a"A"
k. ú. G.
SO006 Demolácia mostného objektu na toku Jelšina,
SO052 Vegetačné úpravy na účelových komunikáciách,
SO111 Účelová komunikácia medzi križovatkami ,,K- I SOI 20 Účelová komunikácia medzi

križovatkou ,,J" a "L",
SO150 Poľné cesty a zjazdy pre SVP,
SO152 Zjazdy pre SPP,
SO207 Most na komunikácií "K-I" nad potokom Jelšina,
SO255 Oporný múr v km 1,5 medzi križovatkami „K- í

SO305 PHS pri ÚK medzi križovatkami "K" a "I" od km 1,525 po KÚ
k. ú. Q.
SO051 Vegetačné úpravy na komunikácií (obchvat),
SO052 Vegetačné úpravy na účelových komunikáciách,
SO053 Vegetačné úpravy na TIP,

SO056 Vegetačné úpravy v k. ú. N., G., Q.,
SO057 Vegetačné úpravy v k. ú. M., W., Q.,
SO101 Účelová komunikácia (obchvat) úsek L, úsek II.,
SO106 Okružná križovatka "B",
SO113 Účelová komunikácia medzi „TIP a križovatkou „A",

SO114 Účelová komunikácia medzi Strategickým parkom a križovatkou „B",
SO115 Účelová komunikácia medzi križovatkami "B" - "E",
SO125 Komunikácie a spevnené plochy pri TJP,
SO301 PHS pri ÚK medzi križovatkou "D"a "B",
SO303 PHS pri ÚK medzi križovatkami „B" a „E",

SO307 PHS pri ÚK od TIP po km 1,425 MK "TIP" a"A"
k. ú. Q.
SO001 Demolácia mostného objektu na toku Dobrotka, úsek I. km 0,150 (obchvatu), SO05I Vegetačné
úpravy na komunikácií (obchvat),SO101 Účelová komunikácia (obchvat) úsek I., úsek II.,
SO140 Preložka cyklotrasy
(ďalej spoločne ako -Stavba").

21.Malzato,žesprávnyorgánprvéhostupňanepochybil,akdoručovalverejnouvyhláškouavsúvislosti
s doručovaním nedošlo k obmedzeniu práv odvolateľa.

22. V súvislosti s ďalšou námietkou žalobcu žalovaný uviedol, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti

o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia ako príslušný
orgán vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, ktorým rozhodol
tak, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra
pre rozvoj investícií a obchodu, sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie) a týmto rozhodnutím je stavebný úrad viazaný.

23. Konštatoval, že stavba je umiestnená v súlade s platnými územnoplánovacími dokumentáciami
obcí, v katastrálnych územiach ktorých sa bude stavba uskutočňovať. Nebolo potrebné vydať územné
rozhodnutie, pretože toto sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na
realizáciustrategickéhoparku,naktorébolovydanéosvedčenieovýznamnejinvestíciipodľaosobitného

predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je rozpore s ich
umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo územného plánu zóny.

24. V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný reagoval na námietky žalobcu v priebehu stavebného
konania a v podanom odolaní. Stavba sa má realizovať rámci výstavby strategického parku, na ktorý

vydalo Ministerstvo hospodárstva SR osvedčenie, ktorým je okresný úrad viazaný. Námietky žalobcu o
nesprávnosti zaradenia jeho pozemkov do osvedčenia sú irelevantné a s vecou nesúvisia. V predmetnej
veci nebolo potrebné územné rozhodnutie, nakoľko stavba je v súlade s platnými územnoplánovacími
dokumentáciami obcí, v katastrálnych územiach ktorých sa bude realizovať (M., U.) a bol daný dôvod
na postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona.

25. V odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tvrdeniu žalobcu, že v
stavebnomkonaníboliporušenéjehoprávagarantovanéÚstavouSR,aleboprocesnéprávavyplývajúce
zo správneho poriadku alebo stavebného zákona.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

26.Žalobcavpodanejžalobezodňa 17.03.2017žiadalzrušiťrozhodnutiežalovanéhoakoirozhodnutie

správneho orgánu prvého stupňa.

27. V časti III.l žaloby namietal nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia s
ohľadomnanenaplneniepodmienokpodľa§32ods.2stavebnéhozákona.Vtejtosúvislostipoukazujem
napríklad aj na oznámenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

zo dňa 25. 11. 2015, ktoré sa týka usmernenia výkladu v rámci aplikácie § 32 ods. 2 stavebného zákona,
kde sa uvádza, že uvedená právna norma (§ 32 ods. 2 stavebného zákona) sa použije v prípadoch, keď
je územie dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny.

28. Poukázal na to, že územný plán mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale

nedefinujepriestorovéregulatívyzástavby(prípustnúpodlažnosť,podielzastavanosti,...)aanidopravnú
koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku, a z tohto dôvodu sám stanovuje podmienku spracovania
územnoplánovacej dokumentácie na úrovní zóny, ktorá však do dnešného dňa vypracovaná nebola.

29. Poukázal konkrétne v textovej časti ÚPNO - mesta Nitra v poznámkovom aparáte v časti vysvetlenia

pojmu „ Zástavba " v odstavci „priemyselná výroba - priemyselný park " je uvedené vysvetlenie: ...
priemyselná výroba - priemyselný park (na vymedzených plochách je navrhnutá územná rezerva
pre investične ucelený zámer realizácie kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom hlavnej a
doplnkovej prevádzkovej činnosti). Z tohto kontextu vyplýva, že sa takýto zámer (realizácia kapacitneveľkej výrobnej prevádzky s komplexom) iba predpokladá. Z tohto dôvodu je využitie vymedzených
plôch v území limitované spracovaním samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovní zóny
v etape aktuálnej reálnosti zámeru. Na uvedenú skutočnosť nadväzuje fakt, že vo výkresovej časti

ÚPNO mesta Nitra, vo výkrese KOMPLEXNÝ NÁVRH je v grafickej časti legenda pri vyznačení
priemyselného parku uvedene: „Priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie
ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie
na úrovni zóny)". Dodal, že grafická časť - komplexný návrh ÚPN mesta Nitra je rovnako záväzná ako
textová časť ÚPN mesta Nitra a preto pokiaľ určité skutočnosti sú uvádzané v grafickej časti výkresu

KOMPLEXNÝ NÁVRH, sú tieto rovnako relevantné a záväzné ako ostatné údaje obsiahnuté v záväznej
časti ÚPNO mesta Nitra.

30. V aktuálne platnom ÚPNO - mesta Nitra je vymedzené územie priemyselného parku sever avšak nie
je vymedzená hranica Strategického parku a v predmetných dokumentoch územného plánu vôbec nie
je definované územie pre Strategický park. Z tohto pohľadu potom je nanajvýš pochybné odvolávanie sa

na § 32 ods. 2 vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje územné rozhodnutie s ohľadom na to, že priestorové
usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu, keď Strategický park v
tomto prípade ako taký vôbec nie je v ÚPNO - mesta Nitry obsiahnutý!

31. V časti III.2 žaloby namietal, že stavby, ktoré sú predmetom povolenia v stavebnom konaní sa

realizujú v rámci navrhovanej činnosti, ktorá nepodliehala povinnému posudzovaniu vplyvov na životné
prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. napriek tomu, že takémuto procesu podliehať mala, žalovaný
v napádanom rozhodnutí uvádza (str. 10 napádaného rozhodnutia), že odvolací orgán sa stotožňuje
s argumentáciou stavebného úradu, keď v tomto prípade bolo rozhodnutím Okresného úradu Nitra,
odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného

prostredia zo dňa 8.10.2015 č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36, stanovené že sa navrhovaná
činnosť „Automotive Nitra Project" nebude posudzovať.

32. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na odôvodnenie rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor
opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo

dňa 14.12.2015 (ďalej aj ako „rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu"), ktorým bolo potvrdené
predmetné rozhodnutie, na ktoré sa odvoláva žalovaný (predmetné rozhodnutie o tom, že navrhovaná
činnosť „Automotive Nitra project" sa z hľadiska vplyvov na životné prostredie nebude posudzovať -
rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody
a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2015/03ľ851-017-F36 zo dňa 08.10.2015).

Dal do pozornosti, že v predmetnom rozhodnutí odvolacieho správneho orgánu je uvedené, že ak sa
pri stavebnom konaní preukáže potreba zvýšenia parkovacích miest z terajších vykazovaných 440 (táto
potreba sa jednoznačne preukázala s ohľadom na obsah zámeru „Automotive Nitra Project - Fáza 2" -
4130 stojísk !!! ), bude navrhovateľ musieť zabezpečiť súlad podľa § 38 ods. 1 Zákona o posudzovaní,
alebo požiadať o zmenu - oznámenie o zmene podľa § 29 ods. l písm. b) Zákona o posudzovaní, resp.

v prípade presiahnutia počtu parkovacích miest nad 500, bude musieť požiadať MŽP SR o vykonanie
povinného hodnotenia.

33. V časti III. 3 správnej žaloby uviedol že v súčasnosti sa vedie súdne konanie (v rámci správneho
súdnictva), predmetom ktorého je prieskum zákonnosti vyššie uvádzaného rozhodnutia Okresného

úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-
OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015 ako aj prvostupňového rozhodnutia, na ktoré sa z hľadiska
obhajoby zákonnosti napádaného rozhodnutia odvoláva aj žalovaný - rozhodnutie Okresného úradu
Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného
prostredia č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015 (ďalej len ako „rozhodnutie o

neposudzovaní vplyvov na životné prostredie"). Už aj z vyššie citovaného zdôvodnenia napádaného
rozhodnutia žalovaného, keď sa s ohľadom na zákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu
(OkresnýúradNitra)odvolávanazáväznosťrozhodnutiaoneposudzovanívplyvovnaživotnéprostredie,
je zrejmé, že otázka zákonností rozhodnutia o neposudzovaní vplyvov na životné prostredie je
významným momentom pre náležité vysporiadanie sa s namietanými skutočnosťami ohľadom toho, či

výstavba, ktorá je predmetom stavebného povolenia, je v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona
č. 24/2006 Z. z., nakoľko tvrdí, že táto má byť predmetom povinného posudzovania vplyvov na životné
prostredie.34. Z tohto pohľadu potom je evidentné, že predmetom konania vedeného na Krajskom súde v Nitre pod
sp. zn. 26S/3/2016 je na účel tohto stavebného konania tzv. predbežnou otázkou, o ktorej si správny
orgán nemohol urobiť vlastný úsudok (mám tým na mysli úsudok o zákonnosti žalobou napádaného

rozhodnutia orgánu verejnej správy, čo patrí do výlučnej kompetencie správneho súdu) a preto mal už
prvostupňový správny orgán postupovať v zmysle § 29 Správneho poriadku a stavebné konanie mal
prerušiť.

35. S poukazom na znenie § 59 ods. 1 Správneho poriadku mal odvolací orgán - žalovaný, preskúmať

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu a teda mal vziať na zreteľ všetky
nesprávnosti, ktorými bolo napadnuté rozhodnutie postihnuté, teda nie len tie, ktoré boli namietané
účastníkom konania či už v priebehu prvostupňového konania (námietky) alebo v odvolaní, napríklad
mal vyvodiť dôsledky z toho, že nedošlo k posudzovaniu z hľadiska vplyvov na životné prostredie
Strategického parku, prípadne že nebolo nijak doriešené dopravné napojenie, resp. vyústenie dopravy.

36. Žalovaný mal okrem vyššie uvedených skutočností zohľadniť aj porušenie § 62 ods. 1 písm. a)
Stavebného zákona, keď vzhľadom na okolnosť absencie územného rozhodnutia bolo nutné, aby
dokumentácia spĺňala zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny, pritom s poukazom na
skutočnosti uvádzané v bode III.1 tejto žaloby je zrejmé, že táto podmienka naplnená byť nemohla,
keďže územný plán zóny vyhotovený nie je. V tejto súvislosti je evidentné aj nerešpektovanie § 47 písm.

a) Stavebného zákona, a to okrem faktu, že územný plán zóny vypracovaný nebol, aj s ohľadom na
skutočnostiuvádzanévbodeIII.2žaloby,keďdošlokzrejmémunerešpektovaniupríslušnýchustanovení
Zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

37. V časti III. 5 žaloby poukázal žalobca aj na nerešpektovanie § 9 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000

Z.Z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, podľa ktorého ak stavebník žiada
o stavebné povolenie postupne na jednotlivé stavby súboru, projektová dokumentácia prvej stavby
obsahuje celkovú situáciu (zastavovací plán) celého súboru stavieb, vrátane zariadenia staveniska. V
tejto súvislosti poukazujem na nespornú skutočnosť, konštatovanú aj žalovaným, že stavba je súčasťou
navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project" (stavebníkom v tomto stavebnom konaní je spoločnosť

Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o.), teda je evidentné, že sa jedná o súbor stavieb, pričom žiadny
zastavovací plán celého súboru stavieb v komplexnej rovine zo strany stavebníka v stavebnom konaní, v
rámci projektovej dokumentácie doložený nebol a orgány verejnej správy, t. j. stavebný úrad a žalovaný,
túto skutočnosť nijako nezohľadnili.

38. V časti III. 6 žaloby uviedol že vidí vadnosť vidím vydaného stavebného povolenia a tým aj
napádaného rozhodnutia žalovaného v tom, že podklady z ktorých stavebný úrad pri vydávaní svojho
rozhodnutia v stavebnom konaní vychádzal, konkrétne podklady týkajúce sa dopravného napojenia
stavieb a hlavne vyústenia dopravy na cestu 1/64, ktorých stavieb sa má toto stavebné konanie týkať,
pretože toto dopravné napojenie (a už vôbec nie jeho vplyvy na životné prostredie) je absolútne

nepreskúmateľné a z predmetných podkladov nezistiteľné. Ak má stavebný úrad v zmysle § 66 ods.4/
písmeno d/ stavebného zákona určiť aj podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby z hľadiska
napojení na pozemné komunikácie, nie je možné takéto konanie uskutočniť bez znalostí navrhovanej
dopravnej situácie. Podľa § 4 ods.2/ vyhlášky MŽP SR Číslo 532/2002 Z. z. umiestnením stavby a
jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť

prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Bez znalosti dopravnej situácie potom stavebný
úrad nemôže zabezpečiť dodržanie tejto zákonnej podmienky pri daných stavbách.
39. V tejto súvislosti je totiž veľmi podstatná tá skutočnosť, že úsek cesty 1/64 s napojením na
rýchlostnú komunikáciu RIA nebol do dnešného dňa vôbec dopravne a kapacitne riešený a vyriešený
tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál Strategického parku ako aj samotný areál

Automotive Nitra Project a taktiež teda daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov na
životné prostredie ani v rámci zisťovacieho konania podľa príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z.
z. Mám za to, že už aj bež ďalšieho len z tohto dôvodu je samotné stavebné konanie v tejto veci, resp.
proces jeho vedenia nezákonný.

40. V časti III. 7 žaloby zdôraznil, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa
zákona č. 24/2006 Z. z. Je treba si totiž uvedomiť, že pojem „Strategický park" je širším pojmom a
ide o väčšiu časť územia ako je zámer „Automotive Nitra Project", ktorý bol predmetom zisťovacieho
konania. Samotný strategický park teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie posudzovaný nebol. Sohľadom na túto skutočnosť je potom v spojení s citovanými ustanoveniami zákona o posudzovaní nutné
jednoznačne ustáliť nezákonnosť stavebného povolenia a tým pádom aj napádaného rozhodnutia.

41. Rozhodnutie Ministra Životného prostredia SR z 13.1.2017 č. 2930/2017-9.2 (l/20l7-rozkl.) ktorým
bolo potvrdené záverečné stanovisko Ministerstva ŽP SR č. 4783/2016-1.7/pl. zo dňa 4.11.2016, v
ktorom rozhodnutí minister o. i. uviedol (str. 19): „Z uvedeného dôvodu boli v záverečnom stanovisku
stanovené opatrenia pre ďalšiu etapu projektovej prípravy, a to, že pred predložením žiadosti o
stavebné povolenie bude potrebné spracovať návrh dopravného riešenia napojenia mestskej časti Q.,

v lokalite H. - D., N. ul. na cestu 1/64 ...". Predmetné rozhodnutie Ministerstva ŽP SR je výsledkom
posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti, Automotive Nitra Project - Fáza2, ktorá sa má realizovať
v rámci Strategického parku, ktorého súčasťou je aj stavba, ktorá je predmetom stavebného konania
v tejto veci.

42. V závere žaloby v časti IV. žalobca uviedol, že v prípade správneho konania, v rámci ktorého

došlo k vydaniu napádaného rozhodnutia, sa jedná o rozhodovací proces súvisiaci s výstavbou a
realizáciou strategického (priemyselného) parku v Nitre, keď sa jedná o investíciu extrémne veľkého
rozsahu, s čím je samozrejme spojený výrazný dopad tejto výstavby na životné prostredie. V tomto
smere je potrebné prihliadnuť aj na medzinárodnú zmluvu, ktorá bola Slovenskou republikou ratifikovaná
a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, a to konkrétne na Dohovor o prístupe k informáciám,

účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného
prostredia (tzv. Aarhuský dohovor), ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom 43/2006 Z.
z. V tejto súvislosti citoval čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru . Jednoznačne s prihliadnutím na účel
Aarhuského dohovoru je citovaný článok nutné vykladať v materiálnej rovine, teda prístup k správnemu
súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov orgánov verejnej moci nie je len niečo formálne,

ale v prípade zrejmých nezákonností rozhodnutí vydaných v procese týkajúcom sa životného prostredia
musí byt' v rámci tohto aj reálne zabezpečená náprava v prípade dôvodne napadnutých takýchto
nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej moci. Mál za to, že v tomto konaní napádaným rozhodnutím
práve tento účel nebol rešpektovaný, keďže s jeho relevantnými námietkami. sa žalovaný nevysporiadal
alebo vysporiadal len vo formálnej rovine, bez zrejmého zohľadnenia podstaty veci v jednotlivých

konkrétnych vytýkaných nedostatkoch. Je totiž zrejmé, že cieľom čl. 9 ods. 3 a4 Aarhuského dohovoru
je zabezpečiť' preskúmateľnosť aktov orgánov verejnej moci, a tým dostatočnú vymáhateľnosť práva v
oblasti životného prostredia. Prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa je priznanie niektorých práv členom
verejnosti súvisiacich s prístupom k spravodlivosti, čo má viesť k napĺňaniu celkového cieľu Aarhuského
dohovoru.

IV. Vyjadrenie žalovaného

43. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16. 05. 2017 k podanej žalobe namietal prípustnosť správnej
žaloby ako takej, a to s poukazom na ustanovenie § 7 písm. a) SSP, nakoľko žalobca nevyužil všetky
dostupné riadne opravné prostriedky. Žalobca síce podal námietky a neskôr aj odvolanie, avšak v žalobe
uvádza (aj) skutočnosti odlišné od skutočností, ktoré uviedol v námietkach, príp. v odvolaní. Teda je
zrejmé, že uplatnenie námietok a následne aj odvolania nie je možné považovať za využitie riadnych

opravnýchprostriedkov,ktorýchpoužitieumožňujeosobitnýpredpistak,akotopredpokladáustanovenie
§ 7 písm. a) SSP.

44. Podľa ustanovenia § 61 ods. 3 stavebného zákona, v spojení s poučením stavebného úradu v
oznámení, predstavuje koncentračnú zásadu, v zmysle ktorej je potrebné námietky a pripomienky

uplatniť v stanovenej lehote, inak sa na neskôr podané námietky a pripomienky v konaní neprihliada.
Na uvedenú skutočnosť boli účastníci konania (vrátane žalobcu) upozornení v oznámení, ktoré bolo
zákonným spôsobom doručené verejnou vyhláškou zverejnenou na úradnej tabuli po dobu 15 dní. S
poukazomnauvedenéskutočnostiaustanovenie§99písm.f)SSPnavrhol, abysúdkonanieuznesením
zastavil.

45.Kjednotlivýmnámietkamžalobcukaplikáciiust.§32ods.2stavebnéhozákonauviedol, že žalovaný
zotrváva na svojom názore uvedenom v odôvodnení rozhodnutia a opätovne poukázal na to, že boli
splnené podmienky pre postup podľa ustanovenia § 32 ods. 2 stavebného zákona, nakoľko:a) stavba je súčasťou výstavby strategického parku, na ktorý Ministerstvo hospodárstva SR vydalo v
súlade s uznesením vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015 v znení uznesenia vlády SR Č. 413/2015
zo dňa 21. 07. 2015 postupom podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých

opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov Osvedčenie
o významnej investícií zo dňa 13. 07. 2015 pod č. 20801/2015-1000-33509, doplnené dňa 22. 07. 2015
pod č. 20801/2015-1000-35613 (ďalej ako „Osvedčenie").
b) stavebný úrad, ako aj žalovaný sú viazaní Osvedčením a nie sú oprávnení, preskúmavať správnosť
či zákonnosť zaradenia pozemkov vo vlastníctve žalobcu do Osvedčenia;

c) stavba je v súlade splatnými územnoplánovacími dokumentáciami obcí, v katastrálnych územiach
ktorých sa bude realizovať, územie je dostatočne zaregulované územnoplánovacou dokumentáciou
a územnoplánovacia dokumentácia spĺňa všetky zákonné náležitosti podľa ustanovenia § 32 ods. 2
stavebného zákona.
d) v územnom pláne je riešené funkčné usporiadanie (funkčné využitie plôch), navyše stavba
komunikácie z Drážovskej strany je výslovne zakreslená v územnom pláne mesta ako plánovaná

komunikácia, pričom jej šírkové parametre z hľadiska mierky a podrobnosti územného plánu nie sú
definované.
e) z hľadiska priestorového usporiadania je tiež potrebné podotknúť, že nad rámec ustanovenia § 32
ods. 2 je potrebné aplikovať aj ustanovenie § 39 a ods. 3 písm. d) stavebného zákona, podľa ktorého
sa rozhodnutie o umiestnení stavby nevyžaduje na stavby umiestňované v uzavretých priestoroch

existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru.
Ohraničenie plochy strategického parku vyplýva z Osvedčenia a priestorové usporiadanie strategického
parku vyplýva zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na
prvý stavebný objekt areálu. Vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre
priestorové usporiadanie daného územia.

f) územný plán mesta dostatočne zaregulováva aj dopravu a cestnú sieť v danom území, čo potvrdzuje
aj Záväzné stanovisko Mesta Nitra zo dňa 22.3.2016, ktoré je aj súčasťou spisu k danému stavebnému
konaniu.

46. K námietkam ad 2), 3), 7) a 8) uviedol, že v tomto prípade stavebnému konaniu predchádzalo

zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, Odbor starostlivosti o životné prostredie, Oddelenie
ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia ako príslušný správny orgán vydal podľa
zákona č. 24/2006 Z. z. dňa 08. 10. 2015 rozhodnutie č. 0U-NR-0SZP3- 2015/03Í851-017-F36 (ďalej
ako „Rozhodnutie EIA"), ktorým rozhodol, že sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra project" nebude
posudzovať podľa zákona č. 24/2006Z.Z. Rozhodnutie EIA nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 12. 2015.

47. Stavebnému úradu bolo ďalej doručené záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra, Odboru
starostlivosti o životné prostredie, Oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia
č. OU-NR- OSZP3-2016/33829 zo dňa 15. 08. 2016 (ďalej ako „Stanovisko"), v ktorom okresný
úrad uviedol, že stavba je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov

na životné prostredie a v súlade s Rozhodnutím vydaným v zisťovacom konaní č. 0U-NR-0SZP3-
2015/031851-017- F36 zo dňa 08. 10. 2015.

48. Stavebný úrad, ako aj žalovaný, sú viazaní rozhodnutím EIA, ktoré je právoplatné a vykonateľné,
a stanoviskom a nie sú oprávnení preskúmavať správnosť záverov v nich obsiahnutých. Z uvedeného

dôvodu je preto námietka žalobcu v tomto smere nedôvodná a účelová.

49. K námietke vo vzťahu k parkovisku a počtu parkovacích miest, poukázal na to, že ani túto
skutočnosť žalobca doposiaľ nenamietal. Predmetom tohto stavebného konania je „SO 129: Parkovisko
a komunikácie pre osobné autá (parking Strategický park) I. fáza", a nie fáza II, ako to uvádza žalobca,

čo vyplýva aj zo stavebného povolenia (str. 26): Stavebný objekt SO 129 rieši 1. fázu parkoviska, t. j 36
parkoviskových státí (z čoho 10 je vyhradených pre osoby zo zdravotným postihnutím a 6 parkovacích
miest je vyhradených pre vozidlá šetrné k životnému prostrediu) a parkoviskové komunikácie - vetvy
"A", "B", ktoré tvoria nosnú dopravnú komunikáciu parkoviska. V II. fáze bude dobudovaný počet
parkoviskových státí na 3300, čo rieši stavebný objekt SO 131. Súčasťou tohto objektu 129 je aj

vybudovanie zárodkov pre II. fázu (SO 131)... Zámer „Automotive Nitra Project - Fáza 2" je predmetom
samostatného konania o posudzovaní vplyvov a týka sa stavebných objektov, ktoré budú predmetom
samostatných stavebných konaní.50. Žalovaný prezentoval názor, že v tomto prípade nebol daný dôvod na prerušenie konania. V súdnom
konaní 26S/3/2016 doposiaľ nebolo vydané žiadne rozhodnutie vo veci samej a nebola ani odložená
vykonateľnosť rozhodnutia EIA. Rozhodnutie EIA je právoplatné a vykonateľné, pričom samotná

skutočnosť, že žalobca podal proti rozhodnutiu EIA správnu žalobu, nie je dôvodom na prerušenie
stavebného konania. Dôvody prerušenia konania sú upravené v ustanovení § 29 Správneho poriadku,
pričom podľa právneho názoru žalovaného v tomto prípade nejde ani o jeden z týchto dôvodov. Do
úvahy neprichádza ani konanie o predbežnej otázke, nakoľko v tomto prípade bolo vydané právoplatné
a vykonateľné rozhodnutie EIA a stavebný úrad, ako aj žalovaní sú týmto rozhodnutím viazaní.

51. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou ohľadom absencie zastavovacieho plánu. Aj v súvislosti s
touto námietkou uviedol, že táto nebola vznesená v stavebnom ani odvolacom konaní, a teda na ňu
nie je možné prihliadnuť. Súčasne odkázal na odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom skonštatoval, že
zastavovací plán bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu a rieši
priestorové usporiadanie strategického parku. Vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal

záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia. Je teda zrejmé, že námietka žalobcu o tom, že
žiadny zastavovací plán nebol doložený, nemôže obstáť.

52. Námietka žalobcu týkajúca sa podkladov dopravného napojenia stavieb a vyústenia dopravy na
cestu 1/64 bola uplatnená v odvolaní žalobcu, avšak nie v námietkach. Túto skutočnosť žalobca uviedol

aj v rozhodnutí (str. 12), pričom zároveň skonštatoval, že uvedená námietka je nielenže neprípustná, ale
aj nedôvodná. Žalovaný opätovne poukazuje na to, že dopravné napojenie ani ďalšie skutočnosti, ktoré
žalobca v tomto bode namieta, sa neriešili v tomto stavebnom konaní, neboli predmetom stavebného
povolenia ani projektovej dokumentácie týkajúcej sa stavby a nesúvisia s realizáciou stavby. Riešenie
cestnej siete vychádza z Dopravnej štúdie spracovanej spoločnosťou Výskumný ústav dopravný, a.s.

v novembri 2015, pričom riešenie územia H. je vecou samostatného projektu riešeného v súčasnosti
spoločnosťou Slovenská správa ciest.

53. Napokon nemôžu obstáť ani námietky žalobcu ohľadom (údajného) porušenia ustanovení a účelu
Aarhuského dohovoru. V súvislosti s namietaným porušením článku 9 ods. 3 a článku 1 Aarhuského

dohovoru poukázal na to, že tak v stavebnom, ako aj odvolacom konaní boli riadne zabezpečené
práva verejnosti (vrátane žalobcu) v oblasti ochrany životného prostredia, vrátane práva na prístup
k informáciám a práva účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupu k spravodlivosti v
záležitostiach životného prostredia.
Navrhol žalobu zamietnuť.

V. Ďalší priebeh konania

54. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. v podaní zo dňa 18. 05. 2017 podala návrh na pribratie do konania ako
účastníka konania a zároveň podala vyjadrenie k správnej žalobe. Uviedla, že nesúhlasí so žalobnými
dôvodmi uvedenými žalobcom a považuje ich za nedôvodné, neopodstatnené, zavádzajúce a účelové.

55. Vo vzťahu k námietke neaplikovania ust. § 59 odsek 1 správneho poriadku, uviedla, že žalovaný

sa zaoberal odvolaním žalobcu a svoje rozhodnutie o ňom riadne odôvodnil. Vzhľadom na to, že boli
splnené podmienky pre povolenie stavby a v konaní sa nevyskytli žiadne prekážky, žalovaný správne
vyhodnotil, že stavebný úrad postupoval v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, keď vydal
rozhodnutie Mesta.

V súvislosti s námietkami žalobcu, že neboli naplnené podmienky pre aplikáciu ust. § 32 odsek 2
stavebného zákona, pretože územie nie je dostatočne zaregulované územným plánom zóny, uviedla,
že stavba je v súlade s platnými územnoplánovacími dokumentáciami obcí, v katastrálnych územiach
ktorých sa bude realizovať, pričom tieto územnoplánovacie dokumentácie dostatočne regulujú dotknuté
územie, na základe čoho je nepochybné, že bola daná dôvodnosť postupu podľa ust. § 32 odsek 2

stavebného zákona, a teda správny orgán, ani žalovaný, žiadnym spôsobom nepochybili.

56. K námietke žalobcu, že stavebnému konaniu nepredchádzalo konanie o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie, uviedla, že rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odborom starostlivosti oživotné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-
NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08.10.2015 bolo skonštatované, že navrhovaná činnosť
„Automotive Nitra Project“, ktorej je stavba súčasťou, sa nebude posudzovať z hľadiska vplyvov na

životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Aj v tomto prípade je stavebný úrad (ako aj žalovaný)
viazaný obsahom uvedeného rozhodnutia, ktoré je právoplatné a vykonateľné.

57. Skutočnosť, že spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. predložila zámer navrhovanej činnosti,
nie je relevantný pre toto konanie, nakoľko stavba je zahrnutá v navrhovanej činnosti “Automotive Nitra

Project“, a nie „Automotive Nitra Project - fáza 2“.

58. K námietke nedostatočnej dokumentácie týkajúcej sa dopravného napojenia poukázala na to, že
dokumentácia, ktorá bola podkladom pre rozhodovanie stavebného úradu o žiadosti stavebníka a
povolenie stavby, je postačujúca, spĺňa zákonné podmienky a požiadavky a predstavuje dostatočný
podklad pre vydanie stavebného povolenia pre realizáciu stavby. Navyše, posúdenie vplyvov úseku

cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A na životné prostredie bolo predmetom
samostatného zisťovacieho konania, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie Okresného úradu Nitra,
odboru opravných prostriedkov (referát starostlivosti o životné prostredie), ktorým bolo zamietnuté
odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné
prostredie č. 2017/026765-052-F21, ktoré je právoplatné.

59. Pokiaľ ide o námietku, že Žalobca podal správnu žalobu - žalobu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie zo
zisťovacieho konania č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, spolu s návrhom
na priznanie odkladného účinku, spoločnosť MH Invest poukazuje na skutočnosť, že doposiaľ nebolo

vydané žiadne rozhodnutie o podanej žalobe ani o priznaní odkladného účinku. Podanie správnej žaloby
nepredstavuje ani dôvod na prerušenie stavebného konania. Akceptácia výkladu žalobcu by znamenala,
že podanie akejkoľvek žaloby, hoc i nedôvodnej a šikanóznej, by bolo dôvodom na zastavenie alebo
prerušenie stavebných prác, čo by bezpochyby bolo v rozpore s princípom právnej istoty a oprávnenými
záujmami stavebníkov, ako aj so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania.

60. K argumentácii Žalobcu o nerešpektovaní ust. § 9 odsek 2 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z.
z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, spoločnosť MH Invest uviedla, že
zastavovací plán bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu a rieši
priestorové usporiadanie strategického parku. Vydaním stavebného povolenia pre prvý stavebný objekt

areálu sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia. Je teda zrejmé,
že námietka Žalobcu o tom, že žiadny zastavovací plán nebol doložený, nie je ničím podložená.

61. K tvrdeniu žalobcu, že stavebnému konaniu nepredchádzalo posudzovanie vplyvov na životné
prostredie, týkajúce sa strategického parku ako celku uviedla, že v preskúmavanom konaní bolo Mesto

Nitra, ako aj žalovaný, viazané rozhodnutím č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015, ktorým
bolo potvrdené rozhodnutie zo zisťovacieho konania č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa
08. 10. 2015 a záväzným stanoviskom Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie
č. OU-NR-OSZP3-2016/33829 zo dňa 15.08.2016, ktorým bolo potvrdené, že navrhovaná stavba je z
koncepčného hľadiska v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. a rozhodnutím zo zisťovacieho konania č.

OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08.10.2015. Aj v tomto prípade je stavebný úrad (ako aj
žalovaný) viazaný obsahom uvedených stanovísk, ktoré sú právoplatné a vykonateľné.

62. Spoločnosti MH Invest nie je zrejmé, čoho sa žalobca domáha odkazom na čl. 9 ods. 3 Aarhuského
dohovoru, akým postupom malo dôjsť k porušeniu uvedeného ustanovenia prvostupňovým alebo

druhostupňovým správnym orgánom, keďže žalobca bol účastníkom správneho konania, využil všetky
práva účastníka správneho konania a podal správny opravný prostriedok ako aj žalobu, a teda nemohlo
dôjsť k žiadnemu porušeniu jeho práv.

63. Na záver navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazla žalobcu a náhradu trov

konania. Spoločnosť podala totožné vyjadrenie podaním zo dňa 13. 06. 2018 potom, čo bola pribratá
do konania akú účastník konania.64. Uznesením č. k. 11S/49/2017-103 zo dňa 27. 02. 2018 súd pribral do konania účastníkov
administratívneho konania, a to: 1/ MH Invest, s.r.o. a DOPAVOPROJEKT, a.s. (ktorý sa účinne
účastníctva v tomto konaní vzdal).

65. Podaním zo dňa 17. 10. 2018 podala spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. návrh na
priznanie osoby zúčastnenej na konaní. Uznesením č. k. 11S/49/2017-212z dňa 29. 10. 2018 súd priznal
spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. postavenie osoby zúčastnenej na konaní. Podaním zo
dňa 28. 01. 2019 podala spoločnosť vyjadrenie k správnej žalobe, ktorú žiadala zamietnuť.

66. Ďalším uznesením č. k. 11S/49/2017-263 zo dňa 31. 01. 2019 súd pribral za účastníkov konania
Slovenskú agentúru pre rozvoj investícii a obchodu, Združenie domových samospráv, Nitra Invest, s.r.o.,
DESIGN ENGINEERING, a.s., Mgr. G. A. (ktorý sa účinne vzdal účastníctva v tomto konaní č. l. 366),
RNDr. K. Q., Ing. C. G., D. H. a D. V., ktorým (resp. ich právnym zástupcom) zaslal žalobu spolu s
prílohami a s výzvou, aby sa k podanej žalobe a k jej prílohám v určenej lehote vyjadrili s poučením, že

ak tak neurobia, súd môže pokračovať ďalej v konaní.

67. Podaním zo dňa 4. 02. 2020 Železnice Slovenskej republiky podali návrh na pribratie do konania/
priznaniepostaveniaosobyzúčastnenejnakonaní,čomusúdvyhovelaunesenímč.k.11S/49/2017-442
zo dňa 29. 04. 2020 priznal tejto spoločnosti postavenie osoby zúčastnenej na konaní.

68. Železnice Slovenskej republiky (ďalej len ŽSR) v podaní zo dňa 13. 07. 2020 podali vyjadrenie k
správnej žalobe a uviedli, že boli splnené podmienky na postup podľa § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) ďalej len „stavebný zákon“, nakoľko
stavba je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou obcí, na území ktorých sa má realizovať.

Predmetná územnoplánovacia dokumentácia tiež dostatočne reguluje dotknuté územie, a teda boli
podľa názoru ŽSR nepochybne splnené podmienky na to, aby stavebný úrad postupoval podľa § 32
ods. 2 stavebného zákona.
69. Stavba povolená napadnutým rozhodnutím v spojení rozhodnutím mesta Nitra č. UHA-DaC
H-5484/2016-007-Ing. Dá zo dňa 04. 11. 2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie") je súčasťou

navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project". Rozhodnutím Okresného úradu Nitra číslo OU-NR-
OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015 bolo konštatované, že predmetná navrhovaná
činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie"). Predmetné rozhodnutie zo dňa 08. 11. 2015 bolo v čase

vydania napadnutého rozhodnutia právoplatné a vykonateľné, a preto ním bol žalovaný viazaný.

70. K námietke žalobcu uvedenej v bode III. 5. žaloby ŽSR uviedli, že zastavovací plán bol predložený
v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu a rieši priestorové usporiadanie celého
Strategického parku. Vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové

usporiadanie daného územia.

71. K námietke žalobcu uvedenej v bode III.6. žaloby ŽSR uvádzajú, že, podľa ich názoru je
dokumentácia, ktorá bola podkladom rozhodnutia mesta Nitra a aj podkladom napadnutého rozhodnutia,
dostatočným podkladom pre vydanie predmetných rozhodnutí, a preto pokladajú ŽSR predmetnú

námietku žalobcu za nedôvodnú. Nad rámec uvedeného ešte ŽSR dávajú súdu do pozornosti, že
posúdenie vplyvov úseku cesty 1/64 s napojením na rýchlostnú cestu RIA na životné prostredie bolo
predmetnom samostatného zisťovacieho konania, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie Okresného
úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Nitra,
odboru starostlivosti o životné prostredie č. 2017/026765- 052-F21. Toto rozhodnutie je podľa vedomostí

ŽSR v súčasnosti právoplatné.

72. V konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie bol prvostupňový orgán a rovnako tak
aj žalovaný viazaný rozhodnutím č. 0U-NR-00P4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie zo zisťovacieho konania č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08.

10. 2015 a záväzným stanoviskom Okresného úradu Nitra č. OU-NR-OSZP3-2O15/33829 zo dňa
15. 08. 2016, ktorým bolo potvrdené, že navrhovaná stavba je z koncepčného hľadiska v súlade so
zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a rozhodnutím zo zisťovacieho konania č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015. Obsahom uvedených stanovísk bol žalovaný a
rovnako aj prvostupňový orgán viazaný.

73. K námietkam uvedeným v časti IV. žaloby ŽSR uviedli, že zo žaloby nevyplýva akým konkrétnym
spôsobom mali byť porušené práva žalobcu, či iných účastníkov správneho konania, v správnom konaní.
Pokiaľ považuje žalobca za porušenie svojich práv to, že jeho námietkam nebolo vyhovené, tak ŽSR
považujú za potrebné pripomenúť rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
4/94, v ktorom je uvedené, že „Ústavné právo na súdnu ochranu uvedené v či. 46 Ústavy SR neznačí

právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym) súdom". Podľa názoru ŽSR je možné
predmetné závery per analogiam použiť aj vo vzťahu ku konaniam, ktoré sú vedené orgánmi verejnej
správy.

74. ŽSR navrhli, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

75. Na pojednávaní konanom dňa 08. 09. 2021 sa vyjadril právny zástupca žalobcu a žalobca (ktorí
predložili súdu vyjadrenie k súdnemu pojednávaniu - rozšírenie žalobného dôvodu v zmysle § 134 ods.
2 písm. b/ SSP o tom, že rozhodol nepríslušný prípadne neoprávnený a teda vylúčený správny orgán na
prvom stupni., výpis z obchodného registra MH Invest, s.r.o. z ktorého vyplýva, že od 02. 06. 2021 sa stal
prokuristom spoločnosti Ing. L. R., MBA, podanie námietky predpojatosti voči zamestnancovi Okresného

úradu Nitra Ing. Y. R., ktorý koná o vyvlastňovacom konaní majetku žalobcu, rozhodnutie Okresného
úradu Nitra zo dňa 14. 02. 2018 o tom, že Ing. Y. R. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo
veci vyvlastňovacieho konania týkajúceho sa pozemkov vo vlastníctve podávateľa námietky zaujatosti
(žalobcu), ktoré rozhodol a podpísal vtedajší prednosta Okresného úradu Nitra Ing. L. R., MBA a zápis
zo stretnutia so spoločnosťou MH Invest, SSC, JLR, primátormi, starostami a zástupcami NSK zo dňa

28. 01. 2020. Správny súd si pripojil i rozsudok tunajšieho súdu č. k. 11S/164/2017-323 zo dňa 13.
11. 2019, na ktorý poukázal žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

76. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo
dňa 17. 03. 2017, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal

na pojednávaniach žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 13. 01. 2017 ako i konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa
ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

77. Podľa § 8 ods. 1, 2, 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom od 17. 10. 2015 do 31. 12. 2018, teda i v
čase stavebného konania, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie
a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné
prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného
využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny,

pre obce a časti obce.
Územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria:
a/ Koncepcia územného rozvoja Slovenska,
b/ územný plán regiónu,
c/ územný plán obce,

d/ územný plán zóny.
Územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné
prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej
správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo
kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie ( § 13).

Podľa § 11 ods. 5, 6 vyššie citovaného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä
a/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti
na okolité územie,b/ prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch,
c/ zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby
krajiny vrátane plôch zelene,

d/ zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a
významných krajinných prvkov,
e/ hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len
"zastavané územie") a ostatným územím obce,
f/ zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia,

g/ plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.
Územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny.

Podľa § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený
územný plán obce ustanovuje
a/ obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce,

b/ vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely.

Podľa § 13 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá, ods. 3 písm. b/ vyššie citovaného zákona,
územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť.
Schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie.

V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy
b/vobcipriestorovéhousporiadaniaafunkčnéhovyužívaniaúzemiaobce,hranicezastavanéhoúzemia,
usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre
verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania
prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému

ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene.

Podľa § 27 ods. 3, 6 vyššie citovaného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej
záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.
Schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným

podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné
rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb.

Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby,
meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia,

ktorým je
a/ rozhodnutie o umiestnenie stavby,
b/ rozhodnutie o využití územia,
c/ rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme,
d/ rozhodnutie o stavebnej uzávere.

Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na
realizáciustrategickéhoparku,naktorébolovydanéosvedčenieovýznamnejinvestíciipodľaosobitného
predpisu, 1fc) ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore
s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.

Podľa § 59 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníkmi stavebného konania sú:
a/ stavebník,
b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť
stavebným povolením priamo dotknuté,

c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g)
d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,
e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

Podľa§139ods.1,vyššiecitovanéhozákona,podpojmom"inéprávakpozemkomastavbám"použitým

v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie
a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo
dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej
zmenu, 13)b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, 13a)
c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, 13b)
d/užívaniepozemkualebostavbynazákladekoncesnejzmluvy,zktorejvyplývaprávouskutočniťstavbu

alebo jej zmenu. 13c)

Podľa § 139a ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, regulatív priestorového usporiadania a funkčného
využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého
objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej

štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení
alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia.
Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území.
Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania
požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí.

Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
__________________________
1fc) § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

1g) § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

78. Podľa § 2 ods. 1 písm. d/ zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania
správnych orgánov, ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie

d) rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja vo veciach, ktoré
sú zákonom ustanovené len okresnému úradu v sídle kraja.

Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, okresný úrad v sídle kraja vykonáva štátnu správu
starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4)

Podľa § 5 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu
správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4)
Okresný úrad plní ďalej tieto úlohy:
a) vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vo veciach, v ktorých v

správnom konaní v prvom stupni koná obec,
________________________________
4) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

79. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v znení

neskorších predpisov, v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, pozemné komunikácie
sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c)
miestne komunikácie, d) účelové komunikácie.

Podľa § 3 ods. 1, 5 písm. c) vyššie citovaného zákona, orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie

(ďalej len "cestný správny orgán") sú:
a) ministerstvo,
b) okresné úrady v sídlach krajov,
c) okresné úrady.
Okresné úrady

c) vykonávajú v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni
rozhoduje obec.

Podľa § 3a ods. 1, 2, 4, 5 vyššie citovaného zákona, pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre
diaľnice a rýchlostné cesty vykonáva ministerstvo.

Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre cesty I. triedy vykonávajú okresné úrady v sídle kraja.
Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre miestne komunikácie a účelové komunikácie
vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.Ak ide o stavbu pozemnej komunikácie rovnakej triedy okrem diaľnice a rýchlostnej cesty, ktorá sa
má uskutočniť v pôsobnosti dvoch alebo viacerých špeciálnych stavebných úradov, tieto sa dohodnú,
ktorý z nich uskutoční stavebné konanie a vydá stavebné povolenie. Ak sa nedohodnú, ministerstvo

určí rozhodnutím špeciálny stavebný úrad, ktorý toto konanie uskutoční a vydá stavebné povolenie.
Na konanie o určenie príslušnosti špeciálneho stavebného úradu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o
správnom konaní. 1)
_____________________________________
2/ § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom konaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení

neskorších predpisov.

Podľa § 16 ods. 1, 5, 6 vyššie citovaného zákona, na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej
komunikácie a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad ( §
3a), ak ďalej nie je ustanovené inak.
Súčasťou povoľovania stavby pozemnej komunikácie podľa odseku 1 sú aj jej súčasti a vyvolané úpravy

podľa § 18 ods. 13.
Súčasťou konania podľa odseku 1 sú všetky konania, ktoré sú podľa osobitných predpisov potrebné
na povolenie stavby podľa odseku 5. Správne orgány príslušné na tieto konania majú v konaní podľa
odseku 1 postavenie dotknutého orgánu a svoju pôsobnosť uplatňujú záväznými stanoviskami. 6b)

80. Podľa § 1 ods. 3, 8, 11, 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 07.
07. 2015, významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať
a/ podnik, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo
významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí a vláda o

nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, alebo
b/ podnik so 100 % majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na
zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej
uskutočnenie je vo verejnom záujme.
Osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa osvedčenia, že stavba je významnou investíciou.

Strategickým parkom sa rozumie súhrn
a/ pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne
susediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 ha, a
b/ stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej
výroby, služieb,2a) činností v oblasti výskumu a vývoja.

Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to
a/ usporiadanie vlastníckych vzťahov,
b/ výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií,
c/ výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti,
d/ výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení,

e/ iné obdobné prípravné činnosti.

81. Podľa § 3 písm. r/, s/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 14. 06. 2017, teda i v čase
rozhodovania žalovaného, na účely tohto zákona

r) verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb,
ich organizácie alebo skupiny,
s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim
sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia
podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má

záujem na takom konaní.

Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní
vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu
strategických dokumentov pred ich schválením.

Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí
a/ fyzická osoba staršia ako 18 rokov,
Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť
sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategickéhodokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti
na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu.

Podľa § 24 ods. 2, 3, 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka
v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k
navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť
v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné
prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3

alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.
Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním
a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,
b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30
ods. 6,

c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,
d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.
Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa
odseku 4 je
c/ meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu.

82.Podľa§14ods.1,2zákonač.71/1967Zb.osprávnomkonanívzneníneskoršíchpredpisovúčinnom
do 30. 06. 2017, teda i v čase rozhodovania žalovaného, účastníkom konania je ten, o koho právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí,

že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

83. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo

opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané
rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné
a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom
podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v

konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).

Podľa § 42 ods. 1, 2 SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len
"zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo
veciach životného prostredia, je oprávnená

a/ podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a),
b/ podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e),
c/ podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu,
d/ zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce
sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť.

Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je
dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.

Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej
zákonom na podanie žaloby na správny súd.

Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to
oprávnený zákonom.

Podľa § 178 ods. 1, 3 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy
alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného
prostredia.

Podľa § 181 ods. 1, 3, 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

84. Žalobca v podanej žalobe v časti III.1 až III.8 a IV. vzniesol viacero námietok proti rozhodnutiu
žalovaného zo dňa 13. 01. 2017, ako i proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa
04. 11. 2016. Na pojednávaní, okrem iného, namietal zákonnosť rozhodnutia žalovaného pre vecnú

nepríslušnosť tvrdiac, že na prvom i druhom stupni rozhodol vecne nepríslušný správny orgán.

85. V prípade, ak by rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, jednalo by sa o
takú vadu, na ktorú správny súd prihliada ex offo a v takom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby (ust. § 134 ods. 2 písm. b/ SSP), pričom takéto zistenie správneho súdu by bolo dôvodom na

zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. b/ SSP. Pri zistení takejto
vady správny súd už z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania nezisťuje existenciu iných dôvodov
pre zrušenie rozhodnutia. S poukazom na uvedené súd prioritne preskúmal, či žalobou napadnuté
rozhodnutia vydali správne orgány, ktoré boli na to vecne príslušné.

86. Z administratívneho spisu súd zistil, že v stavebnom konaní vydalo Mesto Nitra ako vecne príslušný
správny orgán v rozhodnutí zo dňa 04. 11. 2016 stavebné povolenie ako príslušný stavebný úrad
podľa § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v
znení neskorších predpisov stavebného zákona, § 3a ods. 4 zák. č. 135/1961 cestného zákona a § 13
ods. 5 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení pre stavebníka MH Invest, s.r.o. na stavbu „Príprava

strategického parku Nitra“ na pozemkoch v katastrálnych územiach W., N., M., G., Q. a Q. v rozsahu
stavebných objektov tam uvedených (bod 20 tohto rozsudku). Pretože ide o špeciálnu stavbu v zmysle
§ 120 stavebného zákona (stavba pozemných komunikácií), vykonávajú štátnu správu na uvedených
úsekoch podľa osobitných predpisov špeciálne stavebné úrady. V súlade s ust. § 3a ods. 4, 5 cestného
zákona, preto rozhodoval o stavebnom povolení Mesto Nitra, ktoré vykonáva pôsobnosť špeciálneho

stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie ako prenesený výkon štátnej správy.

87. Vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v
znení neskorších predpisov a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v
prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje

iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v predmetnej veci
(jedná sa o stavebné povolenie k cestnej stavbe) je zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách
(cestný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý určuje pôsobnosť štátnej cestnej správy tak, že
pre stavby miestnych a účelových pozemných komunikácií určuje pôsobnosť príslušných obcí, a to v
ust. § 3a ods. 4 cestného zákona. Mesto Nitra vo svojom rozhodnutí - stavebnom povolení uvádza, že

rozhoduje ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona a podľa § 3a ods. 4 cestného
zákona. Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. i
cestné stavby. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi,
medzi ktoré patrí i cestný zákon. Pri cestných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány
vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov, t. j. špeciálne stavebné úrady.

88. Nakoľko cestná stavba sa nachádza i v k. ú W., M., Q. a N., uvedené obce vydali súhlas pre
špeciálny stavebný úrad pre komunikácie - Mestský úrad v Nitre, čim došlo k naplneniu ust. § 3a
ods. 5 cestného zákona a preto správny súd považoval námietku žalobcu o tom, že rozhodol miestne
nepríslušný stavebný úrad za nedôvodnú.

89. O odvolaní žalobcu potom rozhodol žalovaný - Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a
pozemných komunikácií, a to v súlade s § 3 ods. 5 písm. c/ cestného zákona, a v zmysle zákona č.180/2013 Z. z. o organizácií miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.

Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci
rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu správny súd posúdil ako nedôvodnú.

90. S poukazom na takto žalobcom formulované dôvody žaloby (III. časť žaloby) a obsah predloženého
administratívneho spisu, správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie predmetnej žaloby.

Pod aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie subjektu, z ktorého mu vyplýva
ním uplatňované právo, resp. nárok si takéto právo, či nárok uplatňovať na súde. Súd aktívnu legitimáciu
skúma vždy aj bez návrhu, pričom v správnom súdnictve ide o osobitný druh procesnej podmienky
konania, ktorej nedostatok by mal za následok odmietnutie žaloby v zmysle ust. § 98 ods. 1 písm. e/ SSP.

91. Na stavebné konanie sa aplikuje zákon č. 71/967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších

predpisov, ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v
ust. § 14 obsahuje i definíciu účastníka správneho konania v tom zmysle, že: 1/ účastníkom konania
je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, 2/ koho práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; 3/ ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo

dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, 4/ ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

92. Stavebný zákon v ust. § 59 ods. 1 (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom) ustanovuje, kto
môže byť účastníkom stavebného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom v
správnom konaní (územnom alebo stavebnom konaní), a preto pre stavebné konanie platia primerane

ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov (správny poriadok), a to s poukazom na ust. § 140 stavebného zákona
(ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy
o správnom konaní).
93. Pojem účastníka konania definuje tak stavebný zákon, ako aj správny poriadok, ktorý je všeobecným

predpisomosprávnomkonaní,apretojepotrebnépostupovaťpodľainterpretačnéhopravidla,ktoréurčí,
ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a
osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší
generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k záveru,
že na posúdenie účastníctva žalobcu v stavebnom konaní bolo potrebné postupovať podľa ut. § 59 ods.

1 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému
predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku.

94. Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je
otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná v ust. § 140 stavebného

zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona
všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na
konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len
vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku,
inak.

95. Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania, je preto
v danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14 správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh
účastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych procesov
upravené osobitnými právnymi aktmi. Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má

subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom,
osobitným zákonom.

96. Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese
prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v ust. § 14 správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje,

kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje dávajú predpisy hmotného
práva. Postavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie
v príslušnom zákone výslovne priznané. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v ust. § 59 definuje účastníkov stavebnéhokonania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením konkrétnych
subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V súvislosti s účastníctvom v stavebnom
konaní správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4Sžk/23/2017 zo

dňa 01. 03. 2018, v zmysle ktorého „stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania
podľa stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom
predpise o správnom konaní, kasačný súd má za to, že ustanovenie § 140 stavebného zákona vylučuje
aplikáciu ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania“.

97. V priebehu stavebného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby,
nie je osobou, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkovastavieb,akjejvlastníckealeboinéprávaktýmtopozemkomastavbámmôžubyťstavebným
povolením priamo dotknuté. Z predloženého administratívneho spisu je nepochybné, že žalobca nie
je vlastníkom pozemku v katastrálnom území N., W., M., G., Q. a Q., na ktorých sa stavba realizuje
a ktoré sú uvedené v rozhodnutí zo dňa 04. 11. 2016 (stavebné povolenie) a nie je vlastníkom ani

susedných pozemkov (toto ani netvrdil), teda jeho vlastnícke práva nemôžu byť žiadnym spôsobom
dotknuté. Ustanovenie § 139 stavebného zákon definuje pojem „iné práva k pozemkom a stavbám“
použitý v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich". Iné práva k pozemkom
sú definované v ust. § 139 písm. a/, b/, c/ stavebného zákona tak, že iným právom k pozemkom a
stavbám sa podľa povahy prípadu rozumie a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej

zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých
vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného
s pozemkom alebo stavbou, c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov.

98. Žalobca nepreukázal iné práva k pozemkom, na ktorých sa stavba realizuje tak, ako sú tieto

práva vymedzené v ust. § 139 písm. a/, b/, c/ vyššie citovaného zákona, teda nepreukázal užívanie
pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o
budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, taktiež
nepreukázal ani právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, resp.
z iných právnych predpisov. V predmetnom stavebnom konaní žalobca nebol ani stavebným dozorom

alebo kvalifikovanou osobou, ani projektantom povoľovanej stavby.

99. Žalobcovi teda nemožno priznať postavenie účastníka stavebného konania podľa ust. § 59 ods.
1 písm. a/, b/, d/, e/ stavebného zákona. V súvislosti s ust. § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona
je potrebné uviesť, že žalobca bol vlastníkom pozemku parc. č. 3064 v katastrálnom území M. a jeho

vlastnícke právo k uvedenému pozemku bolo vyvlastnené rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru
výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2015/032532-7 zo dňa 01. 12. 2015, ktoré bolo potvrdené
rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 06914/2016/B624-SV/01672/
Ka zo dňa 13. 01. 2016 a ktoré podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť v januári 2016, pričom tento
stav pretrvával počas celého stavebného konania začatého dňa 17. 03. 2016, výsledkom ktorého bolo

vydanie stavebného povolenia dňa 04. 11. 2016. Až rozsudkom Najvyššieho súdu SR v konaní pod
sp. zn. 10Sžk/15/2016 zo dňa 08. 11. 2017 bolo zrušené rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja SR č. 06914/2016/B624-SV/01672/Ka zo dňa 13. 01. 2016 a vec bola vrátená
žalovanému (ministerstvu) na ďalšie konanie. Uvedená skutočnosť však nemá žiadny vplyv na stavebné
konanie v predmetnej veci, ktoré prebiehalo v roku 2016 a ani na súdne konanie v predmetnej veci,

nakoľko pre súd je v zmysle ust. § 135 ods. 1 SSP rozhodujúci stav v čase právoplatnosti žalobou
napadnutého rozhodnutia, ktorý bol taký, že žalobca nebol vlastníkom parc. č. XXXX v katastrálnom
území M.. Taktiež je potrebné uviesť, že predmetné stavby uvedené v stavebnom povolení zo dňa
04. 11. 2016 ani neboli umiestnené na parc. č. XXXX v katastrálnom území M. a žalobca nebol ani
vlastníkom pozemkov susediacich s pozemkami (ani to netvrdil), na ktorých bola povolená stavba

„Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu stavebných objektov, ktoré sú uvedené v stavebnom
povolení zo dňa 04. 11. 2016.

100. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že správne orgány konali so žalobcom ako s účastníkom
stavebného konania v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, čo znamená, že žalobca

bol účastníkom stavebného konania ako osoba, ktorej toto oprávnenie vyplývalo z osobitného predpisu,
ktorým je zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(§24až27tohtozákona),tedaakodotknutáverejnosť,
nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného zákona (posudzovanie navrhovaných činností)uplatnil postup podľa ust. § 24 ods. 3, resp. 4 tohto zákona, teda podal odôvodnené písomné stanovisko
k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, ktorý predložila Slovenská agentúra pre
rozvoj investícií a obchodu (čo vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti

o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-
OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015) a taktiež podal i odvolanie proti uvedenému
rozhodnutiu zo dňa 08. 10. 2015, čo mal súd preukázané z konania vedeného na tunajšom súde pod sp.
zn. 26S/3/2016, v ktorom sa žalobca správnou žalobou domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia
Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie

č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015, ktorým bolo zamietnuté odvolanie spoločnosti
Nitra Invest, s.r.o. a A. V. a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o
životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-
OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015.

101. S poukazom na vyššie uvedené je potom súd toho názoru, že žalobu žalobcu je potrebné

posudzovať v zmysle ust. § 178 ods. 3 SSP, teda ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou,
pretože nestačí tvrdiť, že žalobca sa prihlásil do stavebného konania, ale dôvod jeho účasti musí byť
presne definovaný v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. a/ až e/ stavebného zákona, čo je dôležité i z hľadiska
posúdenia žalobnej legitimácie na podanie správnej žaloby. Aktívne legitimovaná na podanie žaloby
je okrem iných i fyzická osoba za predpokladu, že bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej

správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pričom tvrdenie o takomto
ukrátení musí byť súčasťou správnej žaloby v rámci jej žalobných bodov. Žaloba podaná žalobcom v
predmetnej veci, teda proti rozhodnutiu v stavebnom konaní, takéto tvrdenie obsahuje, ale žalobca v
nej žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré
jeho práva mali byť porušené alebo priamo dotknuté. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných

námietok uvedených v jej III. časti je súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná
verejnosť, čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že investícia, súčasťou ktorej sú i
stavby uvedené v stavebnom povolení zo dňa 04. 11. 2016, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov
na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

102. Žalobca teda vzniesol žalobnú argumentáciu spočívajúcu v tom, že stavby, ktoré boli predmetom
stavebného konania sa realizujú v rámci navrhovanej činnosti, ktorá podľa tvrdení správnych orgánov
nepodlieha povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa vyššie citovaného zákona.
Táto jeho argumentácia by mohla poukazovať, resp. poukazuje na negatívne dôsledky neposudzovania

navrhovanej činnosti na životné prostredie. Preverenie oprávnenosti tejto argumentácie je však
úlohou správnych orgánov. V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že stavebnému
konaniu v predmetnej veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor
starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia
vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, v zmysle ktorého

sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra
pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa ust. §
29 zákona č. 24/2006 Z. z. (navrhovaná činnosť spočíva vo výstavbe nového závodu na výrobu
automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne). Toto rozhodnutie bolo
potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím Okresného

úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-
OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015. Žalobca sa žalobou zo dňa 23. 02. 2016 v konaní vedenom
na tunajšom súde pod sp. zn. 26S/3/2016 domáha preskúmania a zrušenia tohto rozhodnutia, pričom
ku dňu 16. 03. 2022 bolo vo veci rozhodnuté tak, že žaloba bola zamietnutá a rozsudok vydaný v tomto
konaní správnym súdom je t.č. predmetom konania na kasačnom súde na základe kasačnej sťažnosti

podanej žalobcom, čo je súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. To znamená, že žalobou napadnuté
rozhodnutie je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní ako i pre
správny súd konajúci o správnej žalobe žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/49/2017.

103. Pre konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/49/2017 je podstatná tá skutočnosť, že v čase

vydania žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 13. 01. 2017 (zrušenia ktorého sa žalobca v tomto
konaní domáha), existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 08. 10. 2015 vydané v zisťovacom konaní
(právoplatnosť nadobudlo podľa vyznačenia dňa 28. 12. 2015), ktoré bolo potvrdené odvolacím
orgánom rozhodnutím zo dňa 14. 12. 2015. Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní akoi žalovaný v odvolacom stavebnom konaní z týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre
ne záväzné (čo vyplýva i zo žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní), a to s
poukazom na ust. § 40 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Tento

stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí (kedy existovali a stále
existujú právoplatné rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní) je rozhodujúci i pre správny súd, a to s
poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal.

104. Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť rozhodnutí vydaných v

zisťovacom konaní (žalobca to ani nežiadal, i keď na tieto rozhodnutia poukazoval), ktoré boli záväzné
pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, ktoré vychádzajú z rozhodnutí vydaných v zisťovacom
konaní, a to i s poukazom na ust. § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní je
možné preskúmať správnym súdom a tieto boli predmetom samostatného súdneho konania vedeného
na tunajšom súde (sp. zn. 26S/3/2016).

105. S poukazom na uvedené potom nebolo možné prihliadať ani na námietku žalobcu o existencii
zámeru „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, nakoľko tento zámer, resp. správa o hodnotení navrhovanej
činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ sa nevzťahoval na objekty, ktoré boli uvedené v stavebnom
povolení zo dňa 04. 11. 2016.

106. V predmetnom súdom konaní na základe podanej žaloby sa teda nebolo možné zaoberať otázkou,
či predmetná investícia (súčasťou ktorej sú i stavby uvedené v stavebnom povolení zo dňa 04. 11. 2016)
mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle ust. § 18 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 24/2006 Z. z., nakoľko táto otázka bola predmetom posudzovania v inom súdnom konaní vedenom
na základe žaloby žalobcu.

107. Žalobca v podanej žalobe namietal, že neboli naplnené podmienky vydania stavebného povolenia
v zmysle ust. § 32 od 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov (teda na vydanie stavebného povolenia bez toho, aby stavebnému
konaniu predchádzalo územné konanie a vydanie rozhodnutia v územnom konaní) tvrdiac, že územný

plán mesta stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá
nebola vypracovaná. Ďalej tvrdil, že územný plán mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné
využitie, ale podľa jeho názoru nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a teda stanovuje podmienku
spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny. Taktiež poukazoval na konkrétne body
textovej časti územného plánu mesta Nitra (poznámkový aparát) a na vysvetlenie pojmu zástavba ako

i na výkresovú časť (komplexný návrh) a na legendu pri grafickom vyznačení priemyselného parku.

108 Ďalšia jeho námietka smerovala k tomu, že navrhovaná činnosť, v rámci ktorej realizujú aj stavby
povolené v predmetnom stavebnom konaní, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné
prostredie podľa ust. § 18 ods. 1 písm. a/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné

prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

109. Súd sa zaoberal i ďalšou námietkou žalobcu, ktorá sa týkala toho, že neboli naplnené podmienky
vydania stavebného povolenia v zmysle ust. § 32 od 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a že stavebnému konaniu malo

predchádzať územné konanie.

110. K tejto námietke je potrebné uviesť, že súd sa oboznámil s územným plánom mesta Nitra, ktorý
bol schválený mestským zastupiteľstvom v Nitre dňa 22. 05. 2003 a jeho záväzná časť bola vyhlásená
Všeobecne záväzným nariadením (ďalej len VZN) mesta Nitry č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4

a 5 (posledný nadobudol účinnosť dňa 18. 07. 2015) a je uvedená v prílohe č. 1 k tomuto VZN. Cieľom
VZN je zabezpečenie dokumentu pre riadenie územnej a koncepčnej činnosti a taktiež pre stanovenie
regulatívovalimitovvyužitiaúzemiaazásadpreďalšírozvojmestaNitravsúladesozákonomč.50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

111. Správny súd poukazuje na predmetné VZN mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho dodatkov, konkrétne
na jeho záväznú časť, t.j. časť I. (Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia),
kapitolu 1 (V oblasti usporiadania územia a rozvoja sídelnej štruktúry), bod 1.13 (Pre podrobnejšie
priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia obstarať a schváliť územný plán zóny), pričomv bodoch 1.13.1 - 1.13.5 sú uvedené priestorovo funkčné celky, ktorých sa obstaranie a schválenie
územného plánu zóny týka, ale oblasť, resp. priestorovo funkčný celok N., G. a Q. tu nie je uvedený.

112. Na tejto skutočnosti nemôže nič meniť ani zistenie, že v časti územného plánu mesta Nitra s
označením „UPN Nitra - Zástavba“ pod bodom „zástavba“ a v časti „UPN Nitra - Komplexný výkres“ pod
bodom „priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia“ je uvedený text „Priemyselná výroba -
priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením
samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“.

113. Z vyššie uvedených dôvodov potom súd námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že pre vydanie
stavebného povolenia v predmetnej veci bez predchádzajúceho vydania územného rozhodnutia neboli
naplnené podmienky považoval za nedôvodnú. Ako vyplýva z ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov na postup
podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok.

114. Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie je, že sa jedná o umiestnenie
strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané
osvedčenie o významnej investícii v zmysle ust. § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o
niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov. V predmetnej veci je nepochybné, že stavebné konanie sa týkalo stavby
„Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu stavebných objektov - pozemných komunikácií, teda
výstavby objektov na prípravu územia na realizáciu strategického parku. Ministerstvo hospodárstva
SR vydalo na základe žiadosti spoločnosti MH Invest, s.r.o. dňa 13. 07. 2015 a následne dňa 22. 07.
2015 osvedčenie pre stavbu „vybudovanie strategického parku“, ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu

územia v súlade s ust. § 1 ods. 12 vyššie citovaného zákona s tým, že výstavbu bude zabezpečovať
spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá o vydanie osvedčenia požiadala. V oboch osvedčeniach je uvedené,
že stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa ust. § 1 ods. 3
zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Následne po vydaní týchto osvedčení bolo

vydané osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR o významnej investícii č. 08806/2017-4220-10455 zo
dňa 27. 02. 2017. Z tohto osvedčenia (ktoré sa nachádza v súdom spise) súd zistil, že bolo vydané
pre stavbu „vybudovanie strategického parku“ s tým, že stavbu bude zabezpečovať MH Invest, s.r.o.
a táto stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa ust. § 1 ods.
2 vyššie citovaného zákona.

115. Týmto bola teda jednoznačne splnená prvá podmienka stanovená v ust. § 32 ods. 2 zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a
na prípravu územia na realizáciu strategického parku.

116. Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia je, že priestorové
usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením,
vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. V predmetnej veci umiestnenie
strategického parku, resp. príprava územia na realizáciu strategického parku nie je v rozpore s platnou

územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitra a vyplýva z územného plánu mesta bez potreby
vypracovaniaúzemnéhoplánuzóny.Umiestneniestrategickéhoparku,resp.navrhovanejčinnosti(podľa
zámeru vypracovaného v auguste 2015 pre potreby navrhovateľa a užívateľa - Slovenskej agentúry
pre rozvoj investícií a obchodu) v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever potvrdzuje i
predmetný zámer. Sám žalobca v podanej žalobe tvrdí, že v aktuálnom územnom pláne mesta Nitra je

vymedzené územie priemyselného parku sever (ale nie je vymedzená hranica strategického parku a nie
je definované územie pre strategický park) s tým, že strategický park ako taký v územnom pláne mesta
Nitra nie je obsiahnutý. V územnom pláne mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím
„priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne mesta Nitra neuvádza, pretože
termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17. 10. 2015 zákonom

č. 254/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z.
o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej
prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov vznení neskorších predpisov. Do zákona č. 175/1999 Z. z. bol termín „strategický park“ zavedený s
účinnosťou od 07. 07. 2015 zákonom č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z.
o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

117. Z uvedených dôvodov potom termín „strategický park“ nie je zahrnutý v územnom pláne mesta
Nitra, nakoľko posledný dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválený mestským zastupiteľstvom mesta

Nitra dňa 11. 06. 2015, kedy ešte uvedený termín nebol v našom právnom poriadku definovaný. Podľa
zámeru „Automotive Nitra Project“ vypracovaného pre užívateľa Slovenská agentúra pre rozvoj investícií
aobchoduvauguste2015budenavrhovanáčinnosť(spočívajúcavovýstavbenovéhozávodunavýrobu
automobilovskapacitouvrozmedzí150.000až300.000kusovvozidielročne)umiestnenávnadväznosti
na existujúci priemyselný park Nitra - Sever.

118. Podmienkou pre postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona nie je „vymedzenie hranice
strategického parku“, resp. „definovanie územia strategického parku“, ale, ako už bolo vyššie uvedené,
podmienkou je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného
plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu
strategického parku a táto podmienka bola splnená.

119. K oznámeniu žalovaného zo dňa 25. 11. 2015, na ktoré poukazoval žalobca v podanej žalobe je
potrebné uviesť, že sa jedná o stanovisko žalovaného k výkladu ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Z.
z. a je v ňom výslovne uvedené „pre územie, ktoré je dostatočne zaregulované územným plánom obce
alebo zóny a ktoré je zároveň určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu územia

na realizáciu strategického parku významnej investície sa nevyžaduje územné konanie“. Predmetné
stanovisko nie je záväzné pre súd a ani z neho nevyplýva, že by konkrétne územie určené na
umiestnenie strategického parku alebo na prípravu realizácie strategického parku významnej investície
vyžadovalo vykonanie územného konania. V predmetnej veci súd poukazuje na ust. § 12 ods. 1 vyššie
citovaného zákona, ktorý stanovuje prípady, kedy sa spracúva pre časť obce územný plán zóny (okrem

inéhoivprípade,akschválenýúzemnýplánobceustanovujeobstaraťúzemnýplánzónyprevymedzenú
časť obce) a je toho názoru, že o takýto prípad sa v predmetnej veci nejedná, nakoľko platný územný
plán mesta Nitry neustanovuje pre priestorovo funkčný celok Dražovce obstarať a vypracovať územný
plán zóny. Povinnosť obstarať a vypracovať územný plán zóny nevyplýva a ani nemôže vyplývať z
oznámenia žalovaného zo dňa 25. 11. 2015. Taktiež súd považuje za dôležité poukázať na skutočnosť,

že stavba s označením „vybudovanie strategického parku“, na ktorú bolo dňa 13. 07. 2015 a 22. 07. 2015
vydané osvedčenie o významnej investícii, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme je umiestnená
v nadväznosti na existujúci priemyselný park, Nitra - Sever, čo vyplýva z predloženého zámeru podľa
zákona č. 24/2006 Z. z. vypracovaného v auguste 2015 pre užívateľa a navrhovateľa, t. j. Slovenskú
agentúru pre rozvoj investícií a obchodu.

120. K námietke žalobcu v bode III.5 žaloby (nepredloženie zastavovacieho plánu v zmysle ust. § 9 ods.
2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z.) správny súd uvádza, stavebník sa v predmetnej veci domáhal vydania
stavebného povolenia na cestnú stavbu, ktoré nadväzujú už na predchádzajúce stavebné povolenia
celého strategického parku, z čoho možno vyvodiť záver, že sa nejdená o povolenie prvej stavby v

rámci súboru stavieb, a teda projektová dokumentácia v predmetnej veci nemusí obsahovať celkovú
situáciu celého súboru stavieb. Z uvedených dôvodov potom správny súd posúdil žalobcom vznesenú
námietku ako nedôvodnú. Dokumentácia v zmysle ust. § 9 ods. 2 vyhl. č. 453/2000 Z. z., ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, na absenciu ktorej žalobca poukazoval sa
predkladá v prípade, ak stavebník žiada o stavebné povolenie postupne na jednotlivé stavby súboru,

pričom v takom prípade projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu (zastavovací
plán) celého súboru stavieb vrátane zariadenia staveniska. Stavebné povolenie na prvý stavebný
objekt bolo vydané pod č. OU-NR-OVBP2-2015/041342-026 dňa 16. 12. 2015, čo je súdu známe z
jeho rozhodovacej činnosti, nakoľko žalobca podal niekoľko desiatok žalôb súvisiacich s výstavbou
strategického parku v Nitre.

121. K ďalšej námietke žalobcu, že samotný strategický park nebol posúdený, správny súd uvádza,
že v tomto konaní je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - stavebné povolenie na stavbu „Príprava strategickéhoparku Nitra“ v rozsahu stavebných objektov (bod 20 rozsudku). V súvislosti s touto námietkou
správny súd uvádza, že stavebnému konaniu a predchádzalo konanie o posudzovaní vplyvov podľa
zákona č. 24/2006 Z. z., v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie,

oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č. OU-
NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť
„Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a
obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa ust. § 29 zákona č. 24/2006 Z. z.
(navrhovaná činnosť spočíva vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí

150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne). Toto rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní
(vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných
prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12.
2015. Okrem toho, Okresný úrad Nitra, odbor životného prostredia ako príslušný orgán posudzovania
vplyvom na životné prostredie vo svojom záväznom stanovisku zo dňa 15. 08. 2016 k predmetnému
stavebnému konaniu uviedol, že návrh spoločnosti MH Invest, s.r.o. je z koncepčného hľadiska v súlade

so zákonom o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich relevantnými
podmienkami.

122. Opodstatnenosťou námietky žalobcu, či strategický park mal byť posudzovaný podľa zák. č.
24/2006 Z. z. ako celok sa vysporiada správny súd v konaní, predmetom ktorého je prieskum rozhodnutí

vydaných v zisťovacom konaní, ktoré žalobca napadol správnymi žalobami.

123. Správny súd v súvislosti s touto námietka žalobcu dáva do pozornosti žalobcu, že citovaný zákon
nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona,
ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní

strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo
programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov.
Žalobca v žalobe poukazoval na ust. § 18 ods. 2 písm. b/ vyššie citovaného zákona, pričom tvrdil, že v
zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona
povinnosť viesť zisťovacie konanie. Z ust. § 18 ods. 2 písm. b/ tohto zákona vyplýva, že predmetom

zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti
(ďalej len „zisťovacie konanie") musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti
B. V prílohe č. 8 (Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné
prostredie) je uvedený, okrem iných, i bod 9 a položka 15 nasledovne:
9. Infraštruktúra, Pol. Činnosť, objekty a Prahové hodnoty číslo zariadenia Časť A Časť B (povinné)

(zisťovacie hodnotenie) konanie) 15. Projekty budovania priemyselných zón bez limitu vrátane
priemyselných parkov.

124. V predmetnom súdom konaní na základe podanej žaloby sa teda nebolo možné zaoberať otázkou,
či predmetná investícia mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle ust. §

18 ods. 1 písm. a/ zákona č. 24/2006 Z. z., nakoľko táto otázka bola predmetom posudzovania v inom
súdnom konaní vedenom na tunajšom súde základe žaloby žalobcu, v konaní vedenom pod sp. zn.
26S/3/2016, v ktorom bola správna žaloba žalobcu zamietnutá.

125. K námietke žalobcu, že navrhované dopravné riešenie nie je dostatočné (dopravné napojenie,

vyústenie dopravy na cestu I/64, napojenie na rýchlostnú komunikáciu R1A), správny súd poukazuje
na ust. § 66 ods. 4 písm. d/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa v záväzných podmienkach
uskutočňovania stavby podľa potreby okrem iného určia i podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie
stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického

vybavenia, pozemné komunikácie a pod.. Z uvedeného vyplýva, že napr. požiadavky napojenia na
pozemné komunikácie sa určia v podmienkach uskutočnenia stavby podľa potreby. Správny orgán
prvého stupňa, rovnako ako žalovaný, sa v súvislosti s požadovanou výstavbou otázkou dopravného
napojeniaavyústeniaciestnezaoberali,pretožetonebolopredmetomtohtostavebnéhokonania,pričom
svoj postup v oboch žalobou napadnutých rozhodnutiach riadne odôvodnili.

126. Žalobca v podanej žalobe (časť II.) poukazoval na Aarhuský dohovor (konkrétne na čl. 9 ods.
3), t.j. Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe
k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Správny súd po oboznámení sa s obsahomadministratívneho spisu je toho názoru, že žalobca bol účastníkom predmetného stavebného konania
ako dotknutá verejnosť a v rámci tohto konania mu bolo umožnené, aby realizoval svoje práva, podával
námietky a pripomienky týkajúce sa životného prostredia a správny orgán sa týmito námietkami i

zaoberal, posudzoval ich a rozhodol tak, že ich v rozhodnutí zo dňa 04. 11. 2016 (stavebné povolenie)
zamietol. Rovnako sa námietkami žalobcu na základe je odvolania proti stavebnému povoleniu zaoberal
i žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 13. 01. 2017. Nakoľko v správnom konaní žalobca
so svojimi námietkami nebol úspešný, inicioval ako zainteresovaná verejnosť v zmysle SSP predmetné
súdne konanie, v ktorom sa domáha zrušenia oboch rozhodnutí správnych orgánov.

127. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu v IV. časti jeho žaloby správny súd dáva do jeho pozornosti
rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23. 02. 2017, v zmysle
ktorého „zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny
nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v
procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám

a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach
životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale
najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky
tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (k tomu pozri bližšie
rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžz/1/2010 z 28. apríla 2011 a sp. zn.

8Sžz/1/2010 z 27. januára 2011)“.

128. Nebola teda dôvodná námietka žalobcu uvedená v IV. časti žaloby spočívajúca v tom, že
napadnutým rozhodnutím a jemu predchádzajúcim konaním nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru
a že správne orgány sa s jeho relevantnými námietkami nevysporiadali, resp. vysporiadali sa len vo

formálnej rovine, bez zohľadnenia podstaty veci. Všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutého
rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru, bez
konkrétneho tvrdenia jeho porušenia na základe vlastných úvah a záverov, alebo iných skutočností,
na základe ktorých by mal správny súd dôjsť k inému záveru, než je uvedený v napadnutom
rozhodnutí a bez uvedenia, s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentmi žalobcu sa žalovaný

nevysporiadal (žalovaný ako aj prvostupňový orgán správne a dostatočne zrozumiteľne reagovali na
všetky relevantné námietky), na prieskum správnym súdom nepostačuje. Správny súd nie je ďalšou
inštanciou v administratívnom konaní, a preto nemôže vykonať hodnotenie dôkazov sám a tak sám
zisťovať skutkový stav. Súd môže vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či
rozhodnutie je alebo nie je v súlade so zákonom. Vo veciach všeobecných správnych žalôb, a teda v

konaní podľa § 6 písm. a/ SSP nie je súdom skutkovým, ale vychádza zo skutkového stavu zisteného
orgánom verejnej správy. Nie je preto úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať a ani
ich za žalobcu špecifikovať.

129. Súd sa v konaní nezaoberal námietkou žalobcu, ktorú predložil v písomnej forme na pojednávaní
dňa 08. 09. 2021 z dôvodu, že ide o námietku vznesenú po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie
námietok (koncentračná zásada) a nestotožnil sa s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, že ide o
rozšíreniežalobnéhodôvoduvsúladesust.§134ods.2písm.b/SSP.Vzmyslekoncentračnejzásadyje
uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov v zásade

obmedzené, až na výnimky stanovené zákonom v citovanom ustanovení SSP, len do uplynutia lehoty na
podanie žaloby. Naviac, skutočnosť, že bývalý prednosta Okresného úradu Nitra Ing. L. R., MBA sa stal v
júni 2021 prokuristom spoločnosti MH Invest, s.r.o. nemožno vyhodnotiť tak, že rozhodnutia Okresného
úradu Nitra, ktoré boli vydané v čase výkonu funkcie prednostu Ing. R., sú rozhodnutiami, ktoré vydal
orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Oprávnenosť orgánu vo veci konať je daná jeho

vecnou príslušnosťou upravenou v príslušných zákonných ustanoveniach, a pokiaľ má účastník konania
dôvodné podozrenie, že osoba, ktorá vydala rozhodnutie, bola neoprávnenou osobou, resp. zaujatou
osobou, môže uplatniť i v správnom konaní námietku predpojatosti. Z listín predložených žalobcom
vyplýva, že podal námietku zaujatosti voči vedúcemu odboru výstavby a bytovej politiky Okresného
úradu Nitra Ing. Y. R., o ktorej bolo rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 14. 02. 2018 tak, že uvedený

pracovník Okresného úradu Nitra nie je vylúčený z prejednania a rozhodovania vo veci vyvlastňovacieho
konania podľa zákona č. 282/2015 Z. z., ktoré sa týka pozemkov vo vlastníctve podávateľa námietky
zaujatosti (žalobcu). Rozhodnutie o námietke zaujatosti vydal prednosta Okresného úradu Nitra Ing.
L. R., MBA dňa 14. 02. 2018, teda v čase, kedy zastával funkciu prednostu Okresného úradu Nitra.Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy (§ 135 ods. 1 SSP), alebo v čase vydania opatrenia. Tvrdenie žalobcu, že rozhodoval v súdenej
veci orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený len na základe toho, že prednosta Okresného

úradu Nitra sa stal v júni 2021 prokuristom v spoločnosti MH Invest, s.r.o. nie je spôsobilé spochybniť
zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí v tomto súdnom konaní.

130.VsúvislostistýmtozistenímanámietkoužalobcusprávnysúdpoukazujenarozhodnutieÚstavného
súduSRvkonanívedenompodsp.zn.III.ÚS502/2015zodňa 06.10.2015,ktorýuviedol,že„správne

súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej
najrôznejších podobách. ... správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť k naprávaniu
nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti
na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie konania
v správnom súdnictve, ktorého prerokovanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej
správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry

navrhovateľa. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná
ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v
jednotlivom prípade vykonávaná“.

131.Právnyzástupcažalobcunapojednávaníkonanomda08.09.2021upriamilpozornosťsúdunajeho

rozhodnutievkonanívedenomnatunajšomsúdepodsp.zn.11S/164/2017,vktoromsúdzrušilstavebné
povolenie k stavbe prekládka toku Dobrotka v súvislosťou s touto stavbou je aj v preskúmavanom
rozhodnutí riešená demolácia mostného objektu na toku. Súd si pripojil rozsudok č. k. 11S/164/2017-323
zo dňa 13. 11. 2019, v ktorom zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 08. 2017 ako i rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31. 03. 2017 (išlo o stavebné povolenie k vodnej stavbe) z

dôvodu ich nepreskúmateľnosti, keď z rozhodnutia správnych orgánov nebolo zrejmé, či stavebnému
konaniu predchádzalo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a teda nebolo zrejmé, titulom
čoho konali v uvedenom stavebnom - vodoprávnom konaní so žalobcom. Skutkové okolnosti v tejto
právnej veci však boli odlišné od tejto súdenej veci a teda nebol dôvod postupovať tak, ako v konaní
sp. zn. 11S/164/2017.

132. V predmetnej veci je potrebné si uvedomiť, že na základe podanej žaloby v predmetnej veci
a žalobných bodov v nej uvedených nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese
prípravy a realizácie výstavby priemyselného parku (pokiaľ je na ich preskúmanie zákonom upravený
postup), resp. poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v iných správnych konania, ktoré

predchádzali stavebnému konaniu. Žalobca, ktorý podal všeobecnú správnu žalobcu v predmetnej
veci ako zainteresovaná verejnosť a žiadal zrušiť rozhodnutia vydané v stavebnom konaní k cestnej
stavbe,žiadnymspôsobomnevymedzil,včombolvdôsledkuvydanéhostavebnéhopovoleniaporušený
verejný záujem v oblasti životného prostredia. Všeobecná správna žaloba zainteresovanej verejnosti sa
totiž týka ochrany porušeného verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Nejde teda o porušenie

individuálneho subjektívneho práva na úseku životného prostredia u konkrétnej fyzickej alebo právnickej
osoby, prípadne i člena zainteresovanej verejnosti, ale o porušenie práva na zdravé životné prostredie
ako celku. Takéto vymedzenie korešponduje s definíciou žaloby zainteresovanej verejnosti v ust. §
61 písm. c/ SSP ako procesného úkonu na uplatnenie práva na súdnu ochranu vo veciach životného
prostredia. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu

verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem
v oblasti životného prostredia. Takéto tvrdenie v predmetnej žalobe proti rozhodnutiam vydaným v
stavebnom konaní k cestným stavbám absentuje.

133. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru,

že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového
stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca v priebehu
správneho konania predložil. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho
orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP, pričom nezistil také vady, na ktoré by

musel prihliadať z úradnej povinnosti.134. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobuzamietol)nepriznalnáhradutrovkonania,atospoukazomnaust.§168SSP,nakoľkozosúdneho
spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

135. O trovách pribratých účastníkov súdneho konania a osobách zúčastnených na konaní rozhodol
správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené
zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto ďalších účastníkov. Správny súd pribratým
účastníkom konania ani osobám zúčastneným na konaní neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s

plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu, aby
sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej
(ust. § 105 ods. 2 SSP). V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa,
na základe ktorých by bolo možné pribratým účastníkom konania priznať právo na náhradu ďalších trov
konania.

136. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.