Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, January 21, 2021

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 8Csp/463/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519207694
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Beňák
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2021:7519207694.3

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie sudcom JUDr. Lukášom Beňákom v spore navrhovateľky: J. X., Q..
XX.X.XXXX, U. Ž. X, zastúpenej Mgr. Bc. Petrom Kubákom, advokátom, so sídlom v Košiciach,
Werferova 1, proti odporcom: 1. BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom v Bratislave,
Vajnorská 100/A, 2. NODUS s.r.o., IČO : 36 215 074, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 61, o uloženie
povinnosti zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

takto

r o z h o d o l :

I. Odporca v 1. rade je p o v i n n ý zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľky na základe
Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.06.2015 uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade,
a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

II. Odporca v 2. rade je p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky na základe

Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.06.2015 uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade,
a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

III. Navrhovateľke náhradu trov konania voči odporcovi v 2. rade n e p r i z n á -v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 19.11.2019

žiadala, aby súd uložil odporcovi v 1. rade zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy na základe
Dohody o zrážkach zo dňa 19.6.2015, uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade, a to
do právoplatného skončenia konania vo veci samej; uložil odporcovi v 2. rade povinnosť zdržať sa
vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.6.2015
uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcovom v 1. rade, a to do právoplatného skončenia konania vo
veci samej.

2. Okresný súd Košice - okolie uznesením zo dňa 16. decembra 2019 č. k. 8Csp/463/2019-26 zamietol
návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že navrhovateľka neosvedčila
rizikovymáhanianezákonnéhoplneniaodporcomv1.rade,keďženeosvedčila,žedohodaozrážkachzo
mzdy umožňuje odporcovi v 1. rade, aby od nej vymohol plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok
a tiež úroky a poplatky, na ktoré nemá nárok. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ

pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Navrhovateľka doložila k návrhu len dohodu o zrážkach zo mzdy,
výzvu odporcu v I. rade adresovanú odporcovi v II. rade na vykonávanie zrážok z jej mzdy a oznámenie
postupcu o postúpení pohľadávky. Ani jedna z týchto listín ale neosvedčuje tvrdenie navrhovateľky,
že prostredníctvom zrážok zo mzdy odporca v 1. rade vymáha plnenie z neprijateľných zmluvných
podmienok alebo premlčanú pohľadávku. K možnosti osvedčiť tieto tvrdenia súd uviedol, že ako dôvod
neobstojí, že úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX navrhovateľka nedisponuje. Navyše z článku I. bodu

1 Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že táto zabezpečuje Dohodu o splatení dlhu a privatívnej novácii
zo dňa 19.6.2015. Privatívna novácia predstavuje nahradenie doterajšieho záväzku novým záväzkom(§ 570 Občianskeho zákonníka). Uvedené znamená, že medzi navrhovateľkou a veriteľom malo dôjsť k
zmluvnému zrušeniu ich doterajšieho záväzku a jeho nahradením novým záväzkom s tým, že doterajší
záväzok zanikol a navrhovateľka je povinná splniť už nový záväzok. Žiadne bližšie okolnosti o obsahu

tohto záväzkového vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade ale nie sú súdu známe, sama
navrhovateľka sa o novácii v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bližšie prakticky vôbec
nezmieňuje a z návrhu nevyplýva ani to, prečo k nemu dohodu o splatení dlhu a novácii nedoložila.

3. Navrhovateľka proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie a žiadala napadnuté

uznesenie zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.01.2020 sp. zn. 6CoCsp/1/2020 potvrdil napadnuté
uznesenie Okresného súdu Košice - okolie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nie sú splnené zákonné
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože navrhovateľka neosvedčila nárok, ktorému
sa má poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením a zároveň neosvedčila skutočnosť,

že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a teda, že bez neodkladnej úpravy pomerov
bude jej hroziť vznik škody alebo inak dochádza k porušovaniu jej práv a oprávnených záujmov.
Navrhovateľka neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia ani to,
že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje odporcovi v 1.rade vymôcť od nej plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok, úroky a poplatky, na ktoré nemá nárok. Navrhovateľka s návrhom na nariadenie

neodkladného opatrenia doložila len dohodu o zrážkach zo mzdy a výzvu odporcu v 1. rade adresovanú
odporcovi v 2. rade na vykonanie zrážok zo mzdy navrhovateľky a oznámenie postupcu o postúpení
pohľadávky. Je treba dať za pravdu súdu prvej inštancie, že ani jedna z predložených listín neosvedčuje
tvrdenie navrhovateľky, že prostredníctvom zrážok zo mzdy odporca v 1. rade vymáha plnenie z
neprijateľných zmluvných podmienok alebo premlčanú pohľadávku. V tomto štádiu konania bez úverovej

zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi Poštovou bankou a.s. a navrhovateľkou, ako aj Dohody o
splatení dlhu a privatívnej novácii zo dňa 19.6.2015, nemôže odvolací súd zaujať názor k (ne)platnosti
úverovej zmluvy, resp. či ide o úverovú zmluvu bez úrokov a bez poplatkov, ani k námietke premlčania
práva, ani k (ne)platnosti dohody o splatenie dlhu a privatívnej novácii.

5. Navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 30.12.2020 navrhla opätovne nariadiť neodkladné
opatrenie, keďže zabezpečením do súdneho spisu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.08.2010
uzavretej medzi navrhovateľkou a Poštovou bankou, a. s. došlo k významnému posunu v dokazovaní,
resp. k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie podľa ust. § 329 ods. 3 CSP. Mala za
to, že v zmluve o úvere je uvedený celkový počet mesačných splátok 70 vo výške mesačnej splátky

165,50 €, čiže celková suma uhradená navrhovateľkou by mala byť vo výške 11.585,- €. Avšak ak
spočítame v úverovej zmluve uvedenú výšku úveru 6.400,- € a celkovú výšku nákladov 4.238,01 €,
dostaneme číslo 10.638,- €. Z uvedeného je zrejmé, že veriteľ úmyselne uviedol nesprávny údaj týkajúci
sa celkovej výšky nákladov, ktorý úmyselne ponížil o sumu 947,- € (28.529 SK), pričom správny údaj mal
byť 5.185,- €. Ide o nesprávne stanovenie celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom

a tým pádom aj nesprávne určenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť tak, ako
to definuje zákon, čím je spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj o celkovej sume „preplatenia“ úveru, a
pretotrebaúverpovažovaťzaposkytnutýbezúrokuabezpoplatkov.Uvedenéjevýznamnéipresprávne
stanovenie RPMN, nakoľko je nepochybné, že ak sú celkové náklady na úver stanovené v predmetnej
zmluve v nižšej sume ako sú v skutočnosti, je následne aj RPMN stanovená v nižšej percentuálnej

výške. Čo sa týka Dohody o splatení dlhu a privátnej novácii zo dňa 19.06.2015, ktorú predložil odporca
v l. rade na podpis navrhovateľke, v dohode je uvedená pohľadávka vo výške 13.836,46 €, ktorá
je zložená z istiny a príslušenstva pohľadávky pozostávajúceho z vyčíslených nákladov spojených s
právnym zastúpením. Z uvedeného však nijakým spôsobom nevyplýva, aká suma predstavuje istinu
pôvodnej pohľadávky, resp. aká suma predstavuje náklady právneho zastúpenia. Už táto skutočnosť

robí predmetnú dohodu neurčitou do tej miery, že je neplatná a na základe neplatnej dohody nemôžu byť
vykonávané zrážky zo mzdy. Pôvodná istina pohľadávky odporcu v 1. rade bola vo výške 6.400,- €. Ak by
naistinunebolapoukázanážiadnaplatba,takdruháčasťzáväzkubybolaminimálnevovýške7.436,46€
a predstavovala by náklady spojené s právnym zastúpením. Je doslova nemysliteľné, aby navrhovateľka
mala skutočne dlh minimálne vo výške 7.436,46 € majúci svoj pôvod v nákladoch spojených s právnym

zastúpením, ktorý dlh mal byť pojatý do Dohody o splatení dlhu a privátnej novácii zo dňa 19.06.2015.
Ide o zrejme o fabuláciu a tento domnelý dlh je teraz vymáhaný cez inštitút zrážok z mzdy. Už len táto
samotná skutočnosť podľa jej názoru dostatočne osvedčuje potrebu bezodkladne upraviť pomery lebo je
zrejmé, že sa jedná doslova o podvodné konanie na úkor spotrebiteľa. Navyše ako je zrejmé zo zmluvyo úvere, prvá splátka bola splatná dňa 17.09.2010 a ďalšie boli splatné v mesačných intervaloch, a
teda v čase uzavretia Dohody o splatení dlhu a privátnej novácii musel byť dlh, resp. jeho istina, pokiaľ
nebola uhradená, v značnej časti premlčaná (splátky od 09/2010 do 05/2012). Z tohto dôvodu konanie

odporcu v 1. rade, resp. samotná novácia záväzku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Taktiež podľa
čl. II bod 2 Dohody je v zmluve uvedený úrok z omeškania vo výške 0,05% denne, čo predstavuje
ročný úrok vo výške 18,25% a ako taký je v rozpore s kogentným ust. § 517 ods. 2 Obč. zák., resp.
jeho vykonávacím predpisom. Jedná sa tak tiež o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve a dohoda o zrážkach zo mzdy nadväzujúca na ňu by umožňovala vymáhať toto nezákonné

príslušenstvo. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje odporcovi v 1. rade, aby od navrhovateľky
vymohol plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, tiež platby na ktoré nemôže mať nárok, a to
bez súdnej kontroly. Pritom v tejto veci sa s pravdepodobnosťou rovnajúcou istotu jedná o konanie
protizákonné,keďžeDohodaosplatenímdlhuaprivátnejnováciizodňa19.06.2015anaňunadväzujúca
Dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a dokonca nie je ani zrejmé v čom v skutočnosti spočíva domnelý

dlh spotrebiteľa, respektíve v akej výške sa jedná o istinu, v akej o príslušenstvo a taktiež povaha
príslušenstva definovaná ako vyčíslené náklady spojené s právnym zastúpením vo výške presahujúcej
istinu poskytnutého spotrebiteľského úveru sa javí ako zrejme nezákonná. Obava, že odporca v 1.
rade zasiahne do majetkovej sféry navrhovateľky bez súdneho prieskumu zmluvných podmienok a de
facto mimosúdne zexekvuje jej majetok sa reálne naplnila požiadaním zamestnávateľa navrhovateľky

o vykonanie zrážok zo mzdy, preto v záujme zabráneniu ďalšej majetkovej ujmy na úkor navrhovateľky
navrhla, aby konajúci súd odporcom v 1. a 2. rade zakázal výkon zrážok zo mzdy. Navrhovateľka žiada,
aby jej bola súdom poskytnutá reálna ochrana jej práv, a aby bolo odporcom v 1. a 2. rade nariadené
neodkladným opatrením zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy.

6.Podľaust.§324ods.1zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlenCSP)predzačatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Poľa ust. § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

14. Neodkladné opatrenie slúži bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených

práv strany sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Ten, kto
navrhuje vydať neodkladné opatrenie, musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí
osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na
splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkýmosvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom
v konaní. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov strán sa rozumie stav vzťahov strán, ktorý
neznesie odklad. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd

zistiťvšetkyskutočnosti,ktorésúpotrebnéprevydaniekonečnéhorozhodnutiaapriichzisťovanínemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie
je dobre možné.

15. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je ďalej nevyhnutné, aby boli aspoň

osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver
odôvodnenosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné
právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania)
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie.

16. Existencia právneho pomeru (nároku) medzi stranami, resp. osvedčenie základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti nároku, samé osebe netvoria zákonný dôvod pre vydanie
neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť.

17. Súd sa oboznámil s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj s priloženými
listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu, a po preskúmaní skutkových a právnych dôvodov návrhu
ustálil, že sú splnené podmienky pre jeho nariadenie.

18. Navrhovateľka skutočnosťami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

a predloženými (resp. zadováženými) listinnými dôkazmi osvedčila oprávnenosť navrhovaného
neodkladného opatrenia z hľadiska existencie (ohrozeného) práva a pravdepodobnosť nároku, ktorý je
predmetom konania vo veci samej. Rovnako osvedčila aj existenciu právneho vzťahu medzi sporovými
stranami, čo vyplýva z Dohody o zrážkach zo mzdy (č. l. 15), z Oznámenia o postúpení pohľadávky (č.
l. 16), z výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 01.10.2019 (č. l. 17), z Dohody o privatívnej

novácii (Dohoda o splatení dlhu, č. l. 70 - 71), zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX (č. l. 69 - 70).
Navrhovateľkou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
Uložením požadovanej povinnosti v danom prípade možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľka domáha, t.j. zabrániť ohrozeniu jej práv vykonávaním eventuálnych nezákonných zrážok
zo mzdy. Nariadeným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav a ani právne účinky

neodkladného opatrenia neobmedzia odporcu v I. rade neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný
rozsah. Dočasnou úpravou pomerov nariadeným neodkladným opatrením sa neprejudikujú práva a
povinností strán.

19. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že odporca v 1. rade listom zo dňa 01.10.2019 (č. l.

17) požiadal zamestnávateľa navrhovateľky (odporcu v 2. rade) o realizáciu výkonu zrážok zo mzdy na
základe dohody o zrážkach zo mzdy za účelom uspokojenia pohľadávky odporcu v 1. rade vzniknutej na
základe Dohody o splatení dlhu a privátnej novácii uzatvorenej z dôvodu nesplatenia úveru zo Zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXXX, pričom dlh navrhovateľky ustálil ku dňu 01.10.2019 na sumu 14.062,97 €.
Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená v súvislosti s Dohodou o splatení dlhu zo dňa 19.06.2015 bola

uzatvorená na formulári pripravenom odporcom v 1. rade (č. l. 15).

20. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že navrhovateľka ako nepodnikateľ a právny predchodca odporcu v
1. rade, Poštová banka, a.s., uzavreli dňa 17.08.2010 Zmluvu o úvere, skonsoliduj si svoje pôžičky č.
XXXXXXXXXX („Zmluva o úvere“). Predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 6.400,- €, ktorý mala

navrhovateľka zaplatiť v 70-tich mesačných splátkach. Výška mesačnej splátky predstavovala 165,50
€, úroková sadzba bola vo výške 19 %.

21. Dohodou o splatení dlhu (dohodu o privátívnej novácii ) zo dňa 19.06.2015 (č. l. 70 - 71) sa účastníci
tejto dohody dohodli, že všetky svoje práva a nároky, ktoré vznikli na základe ustanovení Zmluvy o úvere

č. XXXXXXXXXX a jej príloh sa nahradia právami a povinnosťami v tejto dohode, teda zanikajú ku dňu
účinnosti tejto dohody a nahrádzajú sa nasledujúcim záväzkom dlžníka zaplatiť veriteľovi dlh vo výške
13.836,46 €, ktorá je zložená z istiny pohľadávky a z príslušenstva pozostávajúceho z vyčíslených
nákladov spojených s právnym zastúpením. Dlžník bez akýchkoľvek pochybností najmä o jej výške čidôvode vzniku uznáva čo do dôvodu a výšky v celom rozsahu. V prípade, ak sa dlžník dostane do
omeškania s plnením záväzku, zaväzuje sa veriteľovi zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,05% za
každý deň omeškania až do zaplatenia z neuspokojených časti záväzku.

22. V rovnaký deň ako Dohoda o splatení dlhu a Dohoda o privatívnej novácii bola navrhovateľkou
podpísaná aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Nebolo sporným, že navrhovateľke spolu s Dohodou
o splatení dlhu a Dohodou o privatívnej novácii bola zaslaná na podpis aj Dohoda o zrážkach ho
mzdy. Odporca v 1. rade ako veriteľ formulárovou zmluvou do prejavu vôle navrhovateľky k uzavretej

Dohode o splatení dlhu zahrnul bez ďalšieho automatické uzavretie aj ďalších dohôd, a to aj dohody o
zrážkach zo mzdy. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola
uzatvorená na samostatnom tlačive. Toto tlačivo malo typový formulárový charakter, ktorý navrhovateľka
nemohla ovplyvniť. Výška dlžnej sumy z úverového zmluvného vzťahu, ktorú si odporca v I. rade
voči navrhovateľke nárokuje, je s poukazom na námietku navrhovateľky, že úver je bezúročný a bez
poplatkov, sporná. Tiež navrhovateľka rozporuje samotnú výšku pohľadávky (13.836,46 €) uvedenú v

Dohode o splatení dlhu, považuje túto dohodu za neplatnú, tiež poukazuje na neprijateľné zmluvné
podmienky uvedené v tejto dohode. Za týchto okolností je dostatočne osvedčená obava navrhovateľky,
aby nedošlo k neprijateľným a nezákonným zrážkam z jej mzdy, čím je osvedčená potreba navrhovanej
dočasnej úpravy pomerov, a to aj za účelom zamedzenia vzniku prípadných ďalších sporov medzi
stranami.

23. Oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia uvedenými navrhovateľkou, k nemu priloženými listinnými dôkazmi a ďalšími zadováženými,
ktoré sú súčasťou spisu, dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je
dôvodný. Účelom neodkladného opatrenia je dosiahnutie predbežných účinkov v prípade, ak nie je

zrejmé, kedy bude sporný vzťah strán vyriešený konečným rozhodnutím súdu a vyvstáva potreba
bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Odporca v 1. rade doručil zamestnávateľovi navrhovateľky
žiadosť o zrážky zo mzdy navrhovateľky a požiadal ho, aby vykonal zrážky až do úplného uspokojenia
pohľadávky veriteľa, ktorý ku dňu 01.10.2019 predstavuje sumu 14.062,97 € (č. l. 18), teda ešte vyššiu,
aká je uvedená v Dohode o splatení dlhu.

24. Dohoda o zrážkach zo mzdy môže vyvolať určitú nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a veriteľa,
keďže inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie pohľadávky aj v časti, v ktorej
je alebo môže byť založená na nekalých podmienkach. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje
veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho

odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom,
že ju nevykonáva súd, ale spravidla veritelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej
výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť
ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných

podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
(neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje
nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe typizovanej dohody
o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok
bez súdnej kontroly, na ktorú musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).

25. Existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov mal tiež súd osvedčenú tým, že v prípade
realizovania zrážok zo mzdy nad rámec skutočného dlhu a ich poukázania na účet odporcu v 1.
rade zamestnávateľom navrhovateľky by došlo k bezdôvodnému obohateniu, vydania ktorého by
sa navrhovateľka musela domáhať, pričom existuje opodstatnený predpoklad, že by tak musela

urobiť súdnou cestou. V danej veci tak môže nastať situácia, v ktorej by si veriteľ mohol vymôcť
celú pohľadávku voči dlžníkovi pomocou zrážok zo mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu
značne prevyšovať sumu, ktorú by bol spotrebiteľ povinný zaplatiť pri náležitom preskúmaní nekalostí
ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere súdom. Do právoplatného rozhodnutia súdu o zdržaní
sa výkonu práva na zrážky zo mzdy nemá navrhovateľka iný prostriedok ako tento proces zastaviť,

než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Do rozhodnutia súdu vo veci samej je žiaduce
dočasne upraviť pomery strán a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej platnosť je
medzi stranami sporu spochybnená. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel.26. K procesnému postaveniu zamestnávateľa navrhovateľky súd uvádza, že uloženie povinnosti alebo
obmedzenia tretej osobe má vždy povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu

konania vo veci samej. Navrhovateľka sa neodkladným opatrením domáhala jeho nariadenia voči tretej
osobe (svojmu zamestnávateľovi), ktorý nie je účastníkom úverového vzťahu. Súd zamestnávateľa
navrhovateľky v zmysle § 336 ods. 2 CSP kvalifikoval v tomto rozhodnutí ako odporcu v 2. rade a
so súvisiacimi okolnosťami sa vysporiadal. Ak totiž dôjde k nariadeniu neodkladného opatrenia, ktoré
ukladápovinnosťaleboobmedzenietretejosobe,jetútoosobunevyhnutnépovažovaťzastranukonania

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

27. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd prvej inštancie ale za to, že v čase
rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia je stav taký, že je osvedčená potreba bezodkladnej
úpravy pomerov, preto neodkladné opatrenie nariadil.

28. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

29. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

31. O trovách neodkladného opatrenia medzi navrhovateľkou a odporcom v 2. rade rozhodol súd
v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení tak, že navrhovateľke náhradu trov konania voči
odporcovi v 2. rade nepriznal, keďže si ich navrhovateľka neuplatnila.

32. O trovách konania neodkladného opatrenia vo vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade

rozhodne súd vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v troch vyhotoveniach
na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).
Lehota na podanie odvolania neplynie od 19.01.2021 do 28.02.2021 ( Čl. XIII, § 8 písm. a), b) zákona č.
9/2021Z.z.,ktorýmsameniaadopĺňajúniektorézákonyvsúvislostisdruhouvlnoupandémieochorenia

COVID- 19).