Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Mária Žáková
Judgement form – Uznesenie
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 22P/110/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113222763
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7113222763.2
Uznesenie
Okresný súd Košice I, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. deti C. - P., A.. X.X.XXXX, Q. O.,
A.. XX.X.XXXX Y. P., A.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, na návrh matky: F.. B. F.. P. C., A.. XX.X.XXXX, W. O. XX, O., zast.
JUDr. Rudolf Manik, advokát, s.r.o, AK Košice, Jantárová č.30, za účasti otca: G.. P. C., A.. X.X.XXXX,
W. X. X, F.E., v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o nariadenie predbežného
opatrenia takto
r o z h o d o l :
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Matka mal. detí sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.8.2014 domáhala, aby súd predbežným
opatrením zakázal dočasne styk otca s maloletými deťmi: P. C. A.. XX.X.XXXX Y. P.. Q. C., A..
XX.X.XXXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že medzi rodičmi prebieha na tunajšom súde rozvodové
konanie. Maloleté deti sa v súčasnosti zdržiavajú tak v domácnosti matky, ako aj otca, ale práve pobyt
mal. detí u otca vplýva na nich veľmi negatívne, deti sú počas stretnutí s otcom vystavené neustálemu
stresu, najmä z dôvodu agresivity otca, po častom požívaní alkoholických nápojov. Matka z tohto
dôvodu vyhľadala s deťmi klinickú psychologičku pre deti a dospelých a táto zistila dňa 17.7.2014 vážnu
traumatizáciu detí.
Súdzistil,ženazákladenávrhumatkysavediekonanieoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinností,
od podania návrhu dňa 9.8.2013. Týmto návrhom matka žiada pre čas pred rozvodom manželstva zveriť
všetky tri maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a určiť výživné zo strany otca mal. detí po 100 EUR
mesačne na každé dieťa.
V tomto konaní súd už rozhodoval o návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý návrh
podala dňa 9.8.2013 a domáhala sa, aby súd predbežným opatrením zveril všetky maloleté deti do jej
osobnej starostlivosti až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Svoj návrh odôvodnila poukazom
na to, že sa spolu s deťmi dňa 2.8.2013 odsťahovala z F. T. O. ku svojej sestre, pričom maloletý P.
ostal bývať v F. s otcom. Matka spoločnú domácnosť opustila z dôvodu dlhodobého psychického a
fyzického násilia zo strany otca voči zvyšku rodiny. Otec podľa tvrdení matky vo zvýšenej miere požíva
alkoholické nápoje, obťažoval ju aj maloleté deti, fyzicky útočil na ňu aj maloleté deti. Matka už vtedy
predložila súdu správu psychologičky, P.. D. D.- ktorá skonštatovala, že nepriaznivá situácia v rodine je
spôsobená intoxikáciou odporcu, čo má za následok nadmernú emočnú traumatizáciu maloletých detí.
Preto zotrvanie maloletých detí podľa matky, v spoločnej domácnosti s otcom, môže narušiť ich zdravý
vývoj a vývin a preto chce zabezpečiť mal. deťom bezpečné výchovné prostredie.
Súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol po tom, čo zistil, že žiadna
bezprostredná ujma maloletým deťom nehrozí. Matka dostatočne neodôvodnila vážnu potrebu dočasnej
právnej úpravy, nakoľko sama v podaní uviedla, že dve maloleté deti sa v súčasnosti nachádzajú v jejstarostlivosti a bývajú s ňou v byte v O. do ktorého otec nemá prístup. O tomto svedčí aj fakt, ktorý v
podaní matka sama uviedla, a to že maloletý P. ostal dobrovoľne v domácnosti sám spolu s otcom.
Na základe odvolania matky, odvolací Krajský súd v Košiciach potvrdil uznesenie prvostupňového súdu
a uviedol, že dospel k záveru a presvedčeniu, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky
pre nariadenie predbežného opatrenia, maloletým deťom v súčasnej dobe nehrozí žiadne nebezpečie,
nebezpečiepredovšetkýmzostranyotca.Matkamaloletýchdetísaodsťahovala,žijevinommestesama
s maloletými deťmi a nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by ich otec akýmkoľvek spôsobom
ohrozoval. O tom, že zo strany otca v súčasnej dobe nehrozí žiadne nebezpečie a to minimálne od času,
kedy matka opustila spoločnú domácnosť svedčí aj samotná skutočnosť, že mal. P. naďalej žije s otcom
v spoločnej domácnosti, pričom nedošlo zo strany otca k žiadnym psychicky, resp. fyzicky ohrozujúcim
správaním tak voči matke, ako aj voči maloletému dieťaťu. Odvolací súd preto dospel k presvedčeniu,
že nariadenie predbežného opatrenia v danom prípade nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého
stupňa potvrdil.
Matka k svojmu ďalšiemu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia predložila správu P.. D. D., zo
dňa 17.7.2014. Z nej vyplýva, že mal. deti P. Y. Q. sú vedení v ambulancii klinickej psychológie pre deti
a dospelých od 18.12.2012. Z kontroly zo dňa 16.7.2014 vyplýva, že deti striedajú prostredia O. Y. F.,
Q. F. sú naďalej svedkom otcových excesov pod vplyvom alkoholu, prezentujú viaceré nahrávky otca v
takomto stave, keď na nich kričí, nadáva im, vyhadzuje ich z bytu. Napriek tomu sa z toho smejú a tvrdia,
že „ už sa naplakali dosť“, udávajú, že sa otca neboja, je to pre nich takto normálne, v pohode. Podľa
psychologičky však rizikovosť adaptácie detí na túto dlhodobú situáciu spočíva v tom, že sa popierajú
ich skutočné emócie a posúva sa prah v tom čo je a nie je normálny prejav. To deformuje ich emočné
vnímanie a posúva prah citlivosti do neprirodzených impulzov. Je to závažná traumatizácia detí a nie
je v ich záujme takýmto spôsobom nachádzať spôsob na vyrovnávanie sa so situáciou. Záver: kontrola
podľa potreby, terapeutické vedenie detí, doporučené stretnutie s otcom, pozvaný cestou matky.
Z obsahu spisu vyplýva, že mal. P. C. aj v súčasnosti býva v spoločnej domácnosti so svojim otcom.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 23.7.2014 vyplýva, že maloleté deti P. Y. Q. sa stretávajú so
svojim otcom ( a zrejme aj starším bratom) vtedy, kde ich otec berie na tenis. Z tréningu buď idú maloleté
deti samé k otcovi, alebo ich otec, alebo jeho zamestnanci zavezú do O.. Maloleté deti sa pred kolíznym
opatrovníkom vyjadrili k tomu, akú majú predstavu o svojom styku s otcom: maloletý P. ( XX ročný)-
raz do týždňa na dve hodiny, maloletá Q. ( XX ročná) povedala, že keby otec nepil tak by sa s ním
rada stretávala častejšie, ale pokiaľ bude piť, tak sa s ním vôbec nechce stretávať. Obe deti uviedli, že
pokiaľ by mali byť s otcom dlhšiu dobu, záležalo by od toho kde, a ako by rozhodla matka. Obe deti
majú otca radi.
Kolízny opatrovník preto doporučil pri úprave styku prihliadať na prejavenú vôľu mal. detí.
Podľa ust. § 102 ods.1, 2 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme
maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť
predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého
dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v
zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o
návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75
až § 77 sa použijú primerane. V konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku 1
vykoná aj bez návrhu.
Podľa § 74 ods.2 O.s.p., príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na
konanie o veci. Ak nie je príslušný súd známy alebo ak príslušný súd nemôže včas zakročiť, zakročí a
nariadi predbežné opatrenie podľa § 75a súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však
možné, postúpi vec príslušnému súdu. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.
Podľa § 75 ods. 1, 2 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide
o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo
potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie
dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť
doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu
musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh podľa § 75a musí
ďalejobsahovaťajoznačeniefyzickejosoby,ktorejmábyťmaloletédieťazverenédostarostlivosti,alebo
označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh
podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa § 75 ods. 4 O.s.p., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodne súd bezodkladne
najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia
ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom
až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie
o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 77 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p., predbežné opatrenie zanikne, ak sa návrhu vo veci samej
nevyhovelo alebo ak sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia
vo veci.
Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.
Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 25 ods. 1,2,3 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo
ho zakáže.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel predbežného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla
i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie predbežného
opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie
pochybnosti o jeho potrebe.
Predbežné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby
boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, žeby výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený. Predbežné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú právaúčastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava
pomerov účastníkov.
Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia je naliehavosť
potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže o predbežnom opatrení
rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok
nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu,
pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením
predbežného opatrenia.
V konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa, ale iba v prípade
bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu je namieste
predbežným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci. Súd vo veci samej vykonáva
dokazovanie za účelom optimálneho rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností vrátane styku
otca s maloletými deťmi.
Zákaz styku je výnimočným zásahom súdu, ktoré musí byť odôvodnené relevantnými skutočnosťami.
Súd o zákaze styku niektorého rodiča rozhoduje iba v mimoriadnych prípadoch, ktoré navrhovateľ
takéhoto rozhodnutia musí preukázať.
Súd je toho názoru, že oproti stavu, kedy bol zamietnutý návrh na nariadenie predbežného opatrenia
vyššie uvedenými rozhodnutiami prvostupňového a druhostupňového súdu, sa situácia na strane matky,
otca, ani detí nezmenila natoľko, že by vyžadovala zásah súdu. Súd zistil, že najstarší, ale stále maloletý
syn, P. je v starostlivosti svojho otca a matka tohto syna ani nenavrhuje ochrániť od denno-denných
kontaktov s otcom. Pokiaľ by súd vyhovel návrhu matky, zrejme by došlo aj do zásahu života mal. detí
v širšom rozsahu než by to mal zabezpečiť účel predbežného opatrenia: deti by nemali možnosť u otca
sa stretávať so svojim bratom, resp. chodiť s otcom a sním na tenis, a pod. Za týchto okolností súd
má za to, že nebola preukázaná naliehavá potreba nariadenia predbežného opatrenia a zákaz styku iba
dvoch mal. detí so svojim otcom, by nesplnilo svoj účel. Naviac súd poukazuje na vôľu mal. detí, ktorá
bola zisťovaná cestou kolízneho opatrovníka, ktorá nesvedčí o ich vôli mať absolútny zákaz stretávať sa
so svojim otcom. V ďalšom súd poukazuje na odôvodnenie citovaných rozhodnutí súdov o zamietnutí
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré sú aktuálne aj v tomto prípade. Preto súd návrh
matky zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.