Rozsudok Judgement was issued on Monday, January 31, 2022

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 8Csp/463/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519207694
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Beňák

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2022:7519207694.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudcom JUDr. Lukášom Beňákom v spore žalobkyne: J. X., Q.. XX.X.XXXX,

U. Ž. X, zastúpenej Mgr. Bc. Petrom Kubákom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Werferova 1, proti
žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/
A, o uloženie povinnosti zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach
zo mzdy zo dňa 19.06.2015 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému s tým, že o výške

trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 19.11.2019 žiadala,
aby súd uložil žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy na základe Dohody o
zrážkach zo dňa 19.6.2015, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, a to do právoplatného
skončenia konania vo veci samej; uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa vykonávania
zrážok zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.6.2015 uzavretej medzi
žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. Okresný súd Košice - okolie uznesením zo dňa 16. decembra 2019 č. k. 8Csp/463/2019-26 zamietol
návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalobkyňa neosvedčila riziko
vymáhania nezákonného plnenia žalovaným v 1. rade, keďže neosvedčila, že dohoda o zrážkach
zo mzdy umožňuje žalovanému v 1. rade, aby od nej vymohol plnenia z neprijateľných zmluvných
podmienok a tiež úroky a poplatky, na ktoré nemá nárok. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí
navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Žalobkyňa doložila k návrhu len dohodu o zrážkach
zo mzdy, výzvu žalovaného v 1. rade adresovanú žalovanému v 2. rade na vykonávanie zrážok z jej

mzdy a oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky. Ani jedna z týchto listín ale neosvedčuje tvrdenie
žalobkyne, že prostredníctvom zrážok zo mzdy žalovaný v 1. rade vymáha plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok alebo premlčanú pohľadávku. K možnosti osvedčiť tieto tvrdenia súd uviedol,
že ako dôvod neobstojí, že úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX žalobkyňa nedisponuje. Navyše z
článku I. bodu 1 Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že táto zabezpečuje Dohodu o splatení dlhu
a privátnej novácii zo dňa 19.6.2015. Privátna novácia predstavuje nahradenie doterajšieho záväzku
novým záväzkom (§ 570 Občianskeho zákonníka). Uvedené znamená, že medzi žalobkyňou a veriteľom

malo dôjsť k zmluvnému zrušeniu ich doterajšieho záväzku a jeho nahradením novým záväzkom s tým,
že doterajší záväzok zanikol a žalobkyňa je povinná splniť už nový záväzok. Žiadne bližšie okolnosti
o obsahu tohto záväzkového vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade ale nie sú súdu známe,sama žalobkyňa sa o novácii v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bližšie prakticky vôbec
nezmieňuje a z návrhu nevyplýva ani to, prečo k nemu dohodu o splatení dlhu a novácii nedoložila.

3. Žalobkyňa proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie
zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.01.2020 sp. zn. 6CoCsp/1/2020 potvrdil napadnuté
uznesenie Okresného súdu Košice - okolie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nie sú splnené zákonné

podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobkyňa neosvedčila nárok, ktorému sa
má poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením a zároveň neosvedčila skutočnosť, že je
tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a teda, že bez neodkladnej úpravy pomerov bude
jej hroziť vznik škody alebo inak dochádza k porušovaniu jej práv a oprávnených záujmov. Žalobkyňa
neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia ani to, že dohoda o
zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému v 1. rade vymôcť od nej plnenie z neprijateľných zmluvných

podmienok, úroky a poplatky na ktoré nemá nárok. Žalobkyňa s návrhom na nariadenie neodkladného
opatreniadoložilalendohoduozrážkachzomzdyavýzvužalovanéhov1.radeadresovanúžalovanému
v 2. rade na vykonanie zrážok zo mzdy žalobkyne a oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky.
Je treba dať za pravdu súdu prvej inštancie, že ani jedna z predložených listín neosvedčuje tvrdenie
žalobkyne, že prostredníctvom zrážok zo mzdy žalovaný v 1. rade vymáha plnenie z neprijateľných

zmluvných podmienok alebo premlčanú pohľadávku. V tomto štádiu konania bez úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXXX uzavretej medzi Poštovou bankou a.s. a žalobkyňou, ako aj dohody o splatení dlhu a
privátnej novácii zo dňa 19.6.2015, nemôže odvolací súd zaujať názor k (ne)platnosti úverovej zmluvy,
resp. či ide o úverovú zmluvu bez úrokov a bez poplatkov, ani k námietke premlčania práva, ani k
(ne)platnosti dohody o splatenie dlhu a privátnej novácii.

5. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 30.12.2020 navrhla opätovne nariadiť neodkladné
opatrenie, keďže zabezpečením do súdneho spisu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.08.2010
uzavretej medzi žalobkyňou a poštovou bankou, a. s. došlo k významnému posunu v dokazovaní,
resp. k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie podľa ust. § 329 ods. 3 CSP. Mala za

to, že v zmluve o úvere je uvedený celkový počet mesačných splátok 70 vo výške mesačnej splátky
165,50 €, čiže celková suma uhradená žalobkyňou by mala byť vo výške 11.585 €. Avšak ak spočítame
v úverovej zmluve uvedenú výšku úveru 6.400 € a celkovú výšku nákladov 4.238.01 €, dostaneme číslo
10.638 €. Z uvedeného je zrejmé, že veriteľ úmyselne uviedol nesprávny údaj týkajúci sa celkovej výšky
nákladov, ktorý úmyselne ponížil o sumu 947 € (28.529 SK), pričom správny údaj mal byť 5.185 €.

Ide o nesprávne stanovenie celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom a tým pádom aj
nesprávne určenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť tak, ako to definuje zákon,
čím je spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj o celkovej sume "preplatenia" úveru, a preto treba úver
považovať za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov. Uvedené je významné i pre správne stanovenie
RPMN, nakoľko je nepochybné, že ak sú celkové náklady na úver stanovené v predmetnej zmluve v

nižšej sume ako sú v skutočnosti, je následne aj RPMN stanovená v nižšej percentuálnej výške. Čo sa
týka Dohody o splatení dlhu a privátnej novácii zo dňa 19.06.2015, ktorú predložil žalovaný v l. rade
na podpis žalobkyni, v dohode je uvedená pohľadávka vo výške 13.836,46 €, ktorá je zložená z istiny a
príslušenstva pohľadávky pozostávajúceho z vyčíslených nákladov spojených s právnym zastúpením.
Z uvedeného však nijakým spôsobom nevyplýva, aká suma predstavuje istinu pôvodnej pohľadávky,

resp. aká suma predstavuje náklady právneho zastúpenia. Už táto skutočnosť robí predmetnú dohodu
neurčitou do tej miery, že je neplatná, a na základe neplatnej dohody nemôžu byť vykonávané zrážky
zo mzdy. Pôvodná istina pohľadávky žalovaného v 1. rade bola vo výške 6.400 €. Ak by na istinu
nebola poukázaná žiadna platba, tak druhá časť záväzku by bola minimálne vo výške 7.436,46 € a
predstavovala by náklady spojené s právnym zastúpením. Je doslova nemysliteľné, aby žalobkyňa mala

skutočne dlh minimálne vo výške 7.436,46 € majúci svoj pôvod v nákladoch spojených s právnym
zastúpením, ktorý dlh mal byť pojatý do Dohody o splatení dlhu a privátnej novácii zo dňa 19.06.2015.
Ide o zrejme o fabuláciu a tento domnelý dlh je teraz vymáhaný cez inštitút zrážok z mzdy. Už len táto
samotná skutočnosť podľa jej názoru dostatočne osvedčuje potrebu bezodkladne upraviť pomery lebo
je zrejmé, že sa jedná doslova o podvodné konanie na úkor spotrebiteľa Navyše ako je zrejmé zo zmluvy

o úvere, prvá splátka bola splatná dňa 17.09.2010 a ďalšie boli splatné v mesačných intervaloch a teda
v čase uzavretia Dohody o splatení dlhu a privátnej novácii musel byť dlh, resp. jeho istina, pokiaľ
nebola uhradená, v značnej časti premlčaná (splátky od 09/2010 do 05/2012). Z tohto dôvodu konanie
žalovaného v 1. rade, resp. samotná novácia záväzku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Taktiežpodľa čl. II bod 2 Dohody je v zmluve uvedený úrok z omeškania vo výške 0,05% denne, čo predstavuje
ročný úrok vo výške 18,25% a ako taký je v rozpore s kogentným ust. § 517 ods. 2 Obč. zák., resp.
jeho vykonávacím predpisom. Jedná sa tak tiež o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej

zmluve a dohoda o zrážkach zo mzdy nadväzujúca na ňu by umožňovala vymáhať toto nezákonné
príslušenstvo. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému v 1. rade, aby od žalobkyne vymohol
plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, tiež platby na ktoré nemôže mať nárok, a to bez
súdnej kontroly. Pritom v tejto veci sa s pravdepodobnosťou rovnajúcou istotu jedná o konanie
protizákonné,keďžeDohodaosplatenímdlhuaprivátnejnováciizodňa19.06.2015anaňunadväzujúca

Dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a dokonca nie je ani zrejmé v čom v skutočnosti spočíva domnelý
dlh spotrebiteľa, respektíve v akej výške sa jedná o istinu, v akej o príslušenstvo a taktiež povaha
príslušenstva definovaná ako vyčíslené náklady spojené s právnym zastúpením vo výške presahujúcej
istinu poskytnutého spotrebiteľského úveru sa javí ako zrejme nezákonná. Obava, že žalovaný v 1.
rade zasiahne do majetkovej sféry žalobkyne bez súdneho prieskumu zmluvných podmienok a de facto

mimosúdnezexekvujejejmajetoksareálnenaplnilapožiadanímzamestnávateľažalobkyneovykonanie
zrážok zo mzdy, preto v záujme zabráneniu ďalšej majetkovej ujmy na úkor žalobkyne navrhla, aby
konajúci súd žalovaným v 1. a2. rade zakázal výkon zrážok zo mzdy. Žalobkyňa žiada aby jej bola
súdom poskytnutá reálna ochrana jej práv a aby bolo žalovaným v 1. a 2. rade nariadené neodkladným
opatrením zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy.

6. Okresný súd Košice - okolie uznesením zo dňa 21. januára 2021 č. k. 8Csp/463/2019-149 uložil
žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne na základe Dohody
o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.06.2015 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, a
to do právoplatného skončenia konania vo veci samej a žalovanému v 2. rade uložil povinnosť

zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa
19.06.2015 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, a to do právoplatného skončenia
konania vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa skutočnosťami uvedenými v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predloženými (resp. zadováženými) listinnými dôkazmi
osvedčila oprávnenosť navrhovaného neodkladného opatrenia z hľadiska existencie (ohrozeného)

práva a pravdepodobnosť nároku, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Rovnako osvedčila
aj existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, čo vyplýva z Dohody o zrážkach zo mzdy
(č. l. 15), z Oznámenia o postúpení pohľadávky (č. l. 16), z výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy
zo dňa 01.10.2019 (č. l. 17), z Dohody o privátnej novácii (Dohoda o splatení dlhu, č. l. 70 - 71),
zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX (č. l. 69 - 70). Žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti

odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Uložením požadovanej povinnosti v danom prípade
možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha, t.j. zabrániť ohrozeniu jej práv
vykonávaním eventuálnych nezákonných zrážok zo mzdy. V rovnaký deň ako Dohoda o splatení dlhu a
Dohoda o privátnej novácii bola žalobkyňou podpísaná aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Nebolo sporným,
že žalobkyňa spolu s Dohodou o splatení dlhu a Dohodou o privátnej novácii bola zaslaná na podpis

aj Dohoda o zrážkach ho mzdy. Žalovaný v 1. rade ako veriteľ formulárovou zmluvou do prejavu vôle
žalobkyne k uzavretej Dohode o splatení dlhu zahrnul bez ďalšieho automatické uzavretie aj ďalších
dohôd, a to aj dohody o zrážkach zo mzdy. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že dohoda
o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená na samostatnom tlačive. Toto tlačivo malo typový formulárový
charakter, ktorý žalobkyňa nemohla ovplyvniť. Výška dlžnej sumy z úverového zmluvného vzťahu, ktorú

sižalovanývI.radevočižalobkyninárokuje,jespoukazomnanámietkužalobkyne,žeúverjebezúročný
a bez poplatkov, sporná. Tiež žalobkyňa rozporuje samotnú výšku pohľadávky (13.836,46 €) uvedenú
v Dohode o splatení dlhu, považuje túto dohodu za neplatnú, tiež poukazuje na neprijateľné zmluvné
podmienky uvedené v tejto dohode. Za týchto okolností je dostatočne osvedčená obava žalobkyne,
aby nedošlo k neprijateľným a nezákonným zrážkam z jej mzdy, čím je osvedčená potreba žalobkyne

dočasnej úpravy pomerov, a to aj za účelom zamedzenia vzniku prípadných ďalších sporov medzi
stranami.

7. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 1. rade. Uznesenie
napadol v celom rozsahu a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 388 CSP

zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa právneho
názoru žalovaného v 1. rade napadnuté rozhodnutie vo svojom odôvodnení je nepreskúmateľné a
nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia došlo k porušeniu práva žalovaného zakotveného
v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR na také rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, a to najmäz dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny.
Poukázal na viaceré rozhodnutia najvyšších súdnych autorít SR vrátane Ústavného súdu SR a tiež
na rozhodnutia Ústavného súdu ČR pojednávajúce o obsahu práva na spravodlivý súdny proces,

nenamietal však žiaden konkrétny dôvod, pre ktorý napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje
za nepreskúmateľné. Zdôraznil, že tak dohoda o privátnej novácii, ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy
bola žalobkyni doručovaná domov a tak žalobkyňa mala dostatok času obe dohody si preštudovať,
premyslieť ich uzatvorenie, prípadne si ich dať právne posúdiť. Rovnako mala možnosť dohodu o
zrážkach zo mzdy nepodpísať, prípadne podpísať len dohodu o privátnej novácii, nemožno preto

podľa neho dospieť k súdom prvej inštancie prijatému záveru, že sporná dohoda o zrážkach zo mzdy
žalobkyni bola vnútená automaticky s dohodou o splatení dlhu, do ktorej mala byť táto veriteľom
zahrnutá. Podľa odvolateľa ani samotná skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy je formulárovou
dohodou, nespôsobuje automaticky jej neplatnosť, či neprimeranosť, nakoľko žalobkyňa mala priestor
danú dohodu nepodpísať a nevrátiť ju adresátovi. Odvolateľ nesúhlasil preto so záverom súdu prvej
inštancie, že žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy, naopak, v

danom prípade žalobkyňa sama dobrovoľne sa rozhodla, že dohodu o zrážkach zo mzdy podpíše,
toto uskutočnila, pričom nikto ju k takémuto úkonu nenútil. Odvolateľ ďalej zastával názor, že v danom
prípade neboli splnené procesné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu absencie
neodkladnosti navrhovanej úpravy. Súd v danom prípade mal len preskúmať, či dohoda o zrážkach
zo mzdy spĺňa všetky zákonné požiadavky v zmysle § 37 a 551 Obč. zák. a či ide o platný právny

úkon. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa odvolateľa nie je ani nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko
ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, dvojstranný
právny vzťah, ktorým sa zabezpečuje hlavný záväzok, a nemôže ísť preto ani o podmienku, ako
ju definuje ustanovenie § 36 ods. 1 Obč. zák. Považoval preto za nemožné dohodu o zrážkach zo
mzdy považovať za neprijateľnú, a teda neplatnú zmluvnú podmienku, o čom pojednáva ustanovenie

§ 53 ods. 4 Obč. zák. , nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu. Ide o uplatnenie zákonného
zabezpečovacieho inštitútu, ku ktorému dochádza práve v prípade neplnenia si povinnosti zmluvnou
stranou.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu mala za to, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie je náležite a dostatočne odôvodnené, citujúc pritom z 5. a 22. odseku odôvodnenia
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Hoci odvolateľ namietajúc nepreskúmateľnosť
napadnutého uznesenia v odvolaní cituje z viacerých rozhodnutí, tieto podľa žalobkyne na danú vec
sú nepoužiteľné. Odvolateľ v odvolaní vôbec nereagoval, resp. nespochybňoval tie dôkazy a skutkové
tvrdenia žalobkyne, ktoré súd označil v odôvodnení napadnutého uznesenia a nereagoval ani na

súdom nastolenú otázku, ako je možné napríklad, že (i) výzvou na uskutočnenie zrážok zo mzdy
žalovaný 1 požaduje od zamestnávateľa vykonať zrážky vo výške vyššej, než je uvedené v dohode
o splatení dlhu, že (ii) zmluvný úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne je v rozpore s kogentným
ustanovením § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s vykonávacím predpisom. Za jedinú vecnú argumentáciu
odvolateľamožnooznačiťjehoargumentáciukokolnostiamuzavretiadohodyozrážkachzomzdy,avšak

odvolateľ vôbec nereagoval (iii) na dôkazy dodatočne obstarané do súdneho spisu, resp. argumentáciu
ohľadom hmotného práva, pričom ani nepoprel skutkové tvrdenia žalobkyne citované aj v odôvodnení
napadaného rozhodnutia o tom, (iv) že nie je zrejmé, aká suma predstavuje istinu pôvodnej pohľadávky
poňatej do dohody z 19.6.2015 o splatení dlhu a privátnej novácii alebo že (v) v zmluve o úvere je
uvedený nesprávny údaj o RPMN alebo že (vi) zo sumy 13 836,46 € minimálne 7 436,46 € (13 836,46

- 6 400) predstavuje náklady spojené s právnym zastúpením, čo je suma za právne služby doslova
nepochopiteľná, nepodložená a nemajúca oporu v platnom práve; (vii) odvolateľ nereagoval ani na
nesprávny údaj týkajúci sa celkovej výšky nákladov (4 238,01 €), ktorý je úmyselne znížený o 947 €,
v dôsledku čoho sú nesprávne stanovené celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom a tým
pádom klamlivý je aj údaj o celkovej sume „preplatenia úveru“, z ktorého dôvodu úver treba považovať za

úver poskytnutý bez úroku a bez poplatkov. Podľa žalobkyne odvolateľ sa snažil odviesť pozornosť súdu
od pre skutkové posúdenie veci podstatných skutočností upriamovaním jeho pozornosti na okolnosti
podpisu dohody o zrážkach zo mzdy, resp. uvádzaním dôvodov, prečo žalobkyňa mohla túto dohodu
nepodpísať. Uniká mu pritom, že ak dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje vykonávať nezákonné zrážky
zo mzdy, resp. nadväzuje na nezákonnú zmluvu, potom aj výkon zrážok je nezákonný. Na základe

uvedených skutočností rozhodnutie súdu prvej inštancie žalobkyňa považuje za správne a zákonné. S
ohľadom na obsah spisu, resp. na skutočnosti, ktoré z dôkazov založených v súdnom spise vyplývajú,
podľa nej nemôžu vzniknúť pochybnosti o tom, že výška nároku žalovaného 1 je sporná, a preto
nariadenie neodkladného opatrenia bolo namieste.9. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobkyne opätovne akcentuje na spôsob uzatvorenia dohody o
privátnej novácii ako na výsledok slobodného rozhodnutia žalobkyne uzatvoriť ju, ktorá skutočnosť

podľa neho je rozhodujúca a má podstatný vplyv v predmetnom súdnom konaní, pričom rovnako šlo
o jej slobodné rozhodnutie uzatvoriť aj dohodu o zrážkach zo mzdy, a preto argumentáciu žalobkyne
o nerovnosti práv podľa neho nemožno akceptovať. Nemenej dôležitým momentom podľa žalovaného
je skutočnosť, že v danom prípade pôvodný záväzok žalobkyne bol slobodne a určito nahradený
novým záväzkom, a preto je nadbytočné vyjadrovať sa k pôvodnému záväzku, keďže je tu nový a

platný záväzok a navyše zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Podľa názoru
žalovaného v posudzovanom prípade zákonom stanovené podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia splnené preto neboli, nakoľko neexistuje žiadna naliehavá potreba upraviť pomery medzi
stranami sporu. Naliehavosť takejto potreby je vylúčená práve tým, že sama žalobkyňa potvrdila, že
dohodu o privátnej novácii, ako i dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorila slobodne a vážne, nemožno ju
preto považovať za slabšiu stranu sporu. Odvolateľ trvá preto na podanom odvolaní v celom rozsahu.

10. Podľa názoru žalobkyne vyjadreného v duplike, v danom prípade je právne významným aj to,
že žalovaný dosiaľ nepreukázal, dokonca vôbec sa ani nevyjadril ku skutočnosti už namietanej aj v
konaní vo veci samej, a síce či vôbec došlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX z pôvodného veriteľa v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o

bankách a rovnako dosiaľ ani neuviedol, z čoho konkrétne má táto pohľadávka pozostávať, v akom
rozsahu a členení ide o istinu. Dohodu o privátnej novácii považuje za úkon, ktorým sa mali prekryť
neprijateľné zmluvné podmienky dojednané v skoršom spotrebiteľskom úvere, a preto táto dohoda je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, resp. neplatným právnym úkonom. Ochrana spotrebiteľa k novácii
kladie totiž výrazné limity a spotrebiteľ nováciou nemôže strácať ochranu, ktorú mu poskytuje zákon.

O zachovanej identite spotrebiteľského záväzku svedčí aj rozhodovacia prax súdov, pričom žalobkyňa
príkladmo dala do pozornosti súdu rozhodnutie NS SR, v zmysle ktorého právo spotrebiteľa domáhať
sa na súde určenia, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, zostáva zachované aj voči tomu,
na koho dodávateľ postúpil svoju pohľadávku z úveru (R 72/2019). Z toho dôvodu okrem zmluvy o
nováciizadanéhostavupodľanejnaďalejjenutnéskúmaťajpredchádzajúcuúverovúzmluvuzhľadiska

(ne)dodržania ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a zákona o spotrebiteľských
úveroch.

11. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 9CoCsp/55/2021 zo dňa 16.08.2021 potvrdil uznesenie
vo výroku I. a odmietol odvolanie proti výroku II. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dôvody a

právne závery súdu prvej inštancie vyjadrené v odôvodnení napadnutého uznesenia sú vecne správne,
presvedčivé a zákonu zodpovedajúce, v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Niet pochýb o tom, že dohoda z 19.6.2015 o zrážkach
zo mzdy medzi obchodnou spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. ako právnym predchodcom banky a
žalobkyňou bola uzavretá za účelom zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa (vtedy spoločnosť

PRO CIVITAS s.r.o.) podľa dohody z 19.06.2015 o splatení dlhu a o privátnej novácii, ktorou účastníci
danej zmluvy všetky svoje sporné práva a nároky vzniknuté na základe ustanovení zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX a jej príloh vrátane pohľadávky, ktorá k 19.6.2015 predstavovala 13 836,46 € (istina
a príslušenstvo pozostávajúce z vyčíslených nákladov spojených s právnym zastúpením), nahradili
právami a povinnosťami v zmysle dohody o privátnej novácii tak, že všetky doterajšie peňažné a

nepeňažné nároky zo zmluvy o úvere zanikli ku dňu účinnosti dohody z 19.06.2015 o splatení dlhu a
privátnej novácii a nahradili sa záväzkom žalobkyne veriteľovi zaplatiť 13 836,46 € a úroky z omeškania
0,05 % za každý deň omeškania až do zaplatenia z neuspokojenej časti záväzku, pričom tento záväzok
ku dňu podpisu dohody bol už splatný v celom rozsahu. V tomto štádiu konania sa javí, že žalobkyňa
napr. už i len poukazom na nedostatky zmluvy o úvere spočívajúce v nesprávnom určení celkovej výšky

nákladov žalobkyne ako spotrebiteľa s platením záväzku z tejto zmluvy (70 x 165,50 € - 6 400 € nie je 4
238,01 €, ako je vyčíslené v úverovej zmluve, ale o 946,99 € viac, t. j. až 5 185 € ako správna celková
výška nákladov úveru), opodstatnene namieta nesprávnosť výpočtu výšky jej záväzku z danej úverovej
zmluvy, pretože v zmysle §11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zákonným
dôsledkom už aj len tohto jediného nedostatku zmluvy je, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov, čo znamená, že poť. v dôsledku toho je nesprávne deklarovaná výška záväzku žalobkyne
aj v dohode z 19.06.2015 o splatení dlhu a o privátnej novácii, na zabezpečenie plnenia ktorého sa
majú vykonávať zrážky z jej mzdy. Žalobkyňa už len týmto tak jednoznačne osvedčila, že zrážky z jej
mzdy na základe výzvy žalovaného 1 na uspokojenie pohľadávky k 01.10.2019 vo výške 14 062,79€, sa majú vykonávať na uspokojenie pohľadávky, výška ktorej bezpochyby presahuje zákonnú výšku
skutočného dlhu žalobkyne z danej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ žalovaný v 1. rade ako
právny nástupca pôvodného veriteľa (banky) tvrdí, že dohoda o splatení dlhu a o privátnej novácii

z 19.06.2015 úplne nahradila pôvodný záväzok žalobkyne zo zmluvy o úvere jej novým záväzkom
vtedajšiemu veriteľovi (PRO CIVITAS, s.r.o.) zaplatiť 13 836,46 €, niet pochýb, že v danom prípade
obe sporové strany za kľúčovú považujú (aj) túto dohodu z 19.06.2015, pričom medzi stranami nie je
zhoda ani v tom, ako si vysvetľujú právne účinky danej dohody a jej vplyv na trvanie, či existenciu
pôvodného záväzku žalobkyne ako spotrebiteľa zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX

zo 17.08.2010. Vyriešenie tejto otázky nepochybne bude predmetom dokazovania vo veci samej, avšak
z hľadiska rozhodovania o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým táto sa
domáha, aby došlo k pozastaveniu vykonávania zrážok zo mzdy na základe spornej dohody o zrážkach
zo mzdy, pre posúdenie právnych účinkov danej dohody o splatení dlhu a o privátnej novácii je právne
významné aj to, že žalobkyňa spochybnila nielen výšku v danej dohode deklarovaného jej záväzku voči
veriteľovi, ale aj hmotnoprávne oprávnenie žalovaného 1 na prijatie plnenia zo záväzku majúceho svoj

pôvod v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo 17.08.2010 tvrdiac, že subjekt, s ktorým ona dohodu
z 19.06.2015 o splatení dlhu a o privátnej novácii uzavrela, nie je právnym nástupcom banky ako jej
pôvodného veriteľa z danej úverovej zmluvy vzhľadom na to, že banka nedodržala zákonné podmienky
ustanovené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, za ktorých banka bez súhlasu klienta
môže svoju splatnú pohľadávku alebo jej časť postúpiť na nebankový subjekt. Tým žalobkyňa pre účely

nariadenia neodkladného opatrenia dostatočne spochybnila, či účastníkmi dohody z 19.06.2015 vôbec
boli účastníci pôvodného úverového záväzkového vzťahu, prípadne ich právni nástupcovia, pretože len
týmito subjektmi uzavretá dohoda o novácii môže mať zákonom ustanovené právne účinky (§ 516 Obč.
zák.) a v dôsledku toho dostatočne osvedčila, že zrážky z jej mzdy sa zrejme vykonávajú v prospech
subjektu, ktorý nie je právnym nástupcom pôvodného veriteľa, t. j. v jeho prospech sa vykonávajú

neoprávnene, keďže žalovaný 1 zrejme nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia na prijatie plnenia
zmluvnej povinnosti žalobkyne.

12. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 01.02.2022. Žalobkyňa a jej právny zástupca sa pojednávanie
zúčastnili. Nedostavil sa žalovaný, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a žiadal

pojednávať v jeho neprítomnosti. Vychádzajúc z § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti
žalovaného. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe v celom rozsahu a žiadala žalobe
vyhovieť.
13. Súd vykonal dokazovanie podaniami a vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav veci:

14. V konaní bolo zistené, že žalobkyňa uzavrela s právnym predchodcom žalovaného - Poštovou
bankou, a.s. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX dňa 17.08.2010 vo výške 6.400 €, ktorý mala žalobkyňa
splácať v 70tich mesačných splátkach po 165,50 € mesačne. Celková výška nákladov bola 4.238,01 €,
úroková sadzba 19% ročne, priemerná RPMN 18,09%, RPMN 20,74%.
15. Žalovaný dňa 19.06.2015 uzatvoril so žalobkyňou Dohodu o splatení dlhu, Dohodu o privátnej

novácii, na základe ktorej sa účastníci tejto dohody dohodli, že všetky svoje práva a nároky, ktoré
vznikli na základe ustanovení Zmluvy o úvere č. 5721503810 a jej príloh sa nahradia právami a
povinnosťami v tejto dohode, teda zanikajú ku dňu účinnosti tejto dohody a nahrádzajú sa nasledujúcim
záväzkom dlžníka zaplatiť veriteľovi dlh vo výške 13.836,46 €, ktorý je zložený z istiny pohľadávky a z
príslušenstva pozostávajúceho z vyčíslených nákladov spojených s právnym zastúpením, ktorý dlžník

bez akýchkoľvek pochybností, najmä o výške dlhu či dôvode vzniku, uznáva čo do dôvodu a výšky v
celom rozsahu. V prípade ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením záväzku, zaväzuje sa veriteľovi
zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania až do zaplatenia z neuspokojených
častí záväzku.
16. V rovnaký deň ako Dohoda o splatení dlhu, Dohoda o privátnej novácii bola žalobkyňou podpísaná

aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, v zmysle ktorej veriteľ a dlžník uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy v
zmysle ust. § 551 Obč. zák., ktorá je zabezpečením uspokojenia pohľadávky veriteľa podľa čl. II Dohody
o splatení dlhu a privátnej novácii zo dňa 19.06.2015. Dlžník podpisom tejto Dohody potvrdzuje, že bol
poučený a je si plne vedomý právnych dôsledkov jej uzatvorenia a že, v prípade, ak nebude riadne a
včas uhrádzať splátky dlhu podľa Dohody o splatení dlhu a privátnej novácii zo dňa 19.06.2015, veriteľ

je oprávnený predložiť túto Dohodu o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy na vykonávanie zrážok zo
mzdy vo výške podľa Nariadenia č. 286/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia
a ich poukazovanie Veriteľovi vo výške ako pri zrážkach pri výkone rozhodnutia. Dlžník podpisom tejtoDohody potvrdzuje, že pri jej podpisovaní konal slobodne a vážne a že Dohoda nebola uzavretá v tiesni,
za nápadne nevýhodných podmienok, a že si bol vedomý možnosti ju odmietnuť.
17. Žalovaný listom zo dňa 01.10.2019 (č. l. 17) požiadal zamestnávateľa žalobkyne (pôvodne žalovaný

v 2. rade) o realizáciu výkonu zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy za účelom
uspokojenia pohľadávky žalovaného v 1. rade vzniknutej na základe Dohody o splatení dlhu a privátnej
novácii uzatvorenej z dôvodu nesplatenia úveru zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, pričom dlh
žalobkyne ustálil ku dňu 01.10.2019 na sumu 14.062,97 €.
18. Podľa ust. § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa § 52 ods.2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
20. Podľa § 53 ods.1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
21. Podľa ust. § 53 ods.2 Obč. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také,
s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
22. V odseku 4 tohto ustanovenia sú uvedené neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách

len príkladmo, pričom pod písmenom a/ sa považuje za neprijateľnú podmienku aj tá, podľa ktorej má
spotrebiteľ plniť a s ktorou nemal možnosť oboznámiť sa pred uzavretím zmluvy.
23. Podľa odseku 5 tohto ustanovenia neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.Podľaodseku9neprijateľnosťzmluvnýchpodmienoksahodnotísozreteľomnapovahutovaru
alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v

dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
24. Podľa § 54 ods.1 Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať vopred svojich
práv, ktorému tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
25. Podľa ust. § 54 ods. 2 Obč. zák. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,

ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
26. Podľa § 551 ods.1 a 2 Obč. zák. uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou
medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy, zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie než by boli zrážky
pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď
sa platiteľovi dohoda predložila.

27. Podľa § 37 ods.1 Obč. zák. právny úkon musí byť urobený určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Pre dohodu o zrážkach zo mzdy platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch § 34 a nasl.
28. Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a právnym
predchodcom žalovaného ako veriteľom bola uzavretá zmluva o úvere. Následne žalobkyňa a žalovaný
uzavreli Dohodu o splatení dlhu, Dohodu o privátnej novácii, ktorá nahradila pôvodnú zmluvu a osobitne

bola uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Obč. zák. k Dohode o privátnej novácii, pričom
táto dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v deň uzavretia Dohody o privátnej novácii súčasne s
touto Dohodou, pričom aj Dohoda o zrážkach zo mzdy bola vopred vypracovaná formulárová dohoda.
29. Súd sa v prvom rade zaoberal (ne)platnosťou Dohody o privátnej novácii ako predbežnou otázkou
a dospel k záveru, že Dohoda o splatení dlhu, Dohoda o privátnej novácii obsahuje neprijateľné

zmluvné podmienky, nie je určitá, nie je zrejmé, čo presne tvorí dlžná suma. Dohoda o splatení dlhu
je neprimeraná v právach a povinnostiach zmluvných strán jednoznačne v neprospech spotrebiteľa,
jednostranne výhodná pre veriteľa (žalovaného), žalobkyňa uznala dlh vo výške 13.836,46 €, pričom
pôvodnýzáväzokžalobkynebolvovýške6.400€acelkovénákladyspotrebiteľskéhoúveruboli4.238,01
€( spolu 10.638,01 €). Nie je zrejmé, čo tvorí samotnú pohľadávku, pričom podľa Dohody ju tvorí

dlžná istina a príslušenstvo pozostávajúce z vyčíslených nákladov spojených s právnym zastúpením,
teda tieto náklady mali tvoriť sumu 7.436,46 € (13.836,46 € - 6.400 €) a sú vo vyššej výške ako
samotná pohľadávka. Zo strany žalovaného pri uzatváraní Dohody o splatení dlhu boli použité nekalé
praktiky, skryté za možnosť úhrady dlhu v splátkach, pričom žalobkyňa takto uznala dlh v zjavne
neexistujúcej výške, ktorého väčšina (7.436,46 €) bola tvorená príslušenstvom pozostávajúceho z

vyčíslených nákladov spojených s právnym zastúpením (nevedno akým). Celé toto konanie žalovaného
a aj samotná Dohoda o splatení dlhu je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Obč. zák.), preto je neplatná.
Takéto počínanie žalovaného nemôže požívať súdnu ochranu.30. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ so svojim dlžníkom. Ako taká je samostatnou dohodou uzatvorenou podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, a preto sa na ňu vzťahujú okrem špeciálnych ustanovení § 551 OZ aj

všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch § 34 a nasl. Obč. zák. Dohoda o zrážkach zo mzdy
musí byť uzatvorená určitým a zrozumiteľným spôsobom, čo znamená, že musí obsahovať označenie
pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť
zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu
uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto inštitútu. Ak teda nie je určito a zrozumiteľne v

dohode o zrážkach zo mzdy vyčíslená pohľadávka, ktorá sa má zabezpečiť, môže vzniknúť situácia, že
veriteľ si bez akýchkoľvek možností dlžníka na obranu uplatní pohľadávku vo výške, na ktorú by nemal
pri náležitej súdnej kontrole nárok v plnom rozsahu. V prípade, že zabezpečená pohľadávka v dohode o
zrážkach zo mzdy nie je presne a úplne konkretizovaná, bez konkrétneho vyčíslenia tejto zabezpečenej
pohľadávky, sa potom od spotrebiteľa de facto vyžaduje uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol
pred uzatvorením dohody preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve a

zároveň plnením, s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzatvorením zmluvy, čo Obč. zák. v § 53
ods.4 písm. a/ považuje za neprijateľné podmienky v spotrebiteľských právnych vzťahoch.
31. V danom prípade dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala konkrétnu výšku pohľadávky, ktorá má
byť zabezpečená, odkazuje len na Dohodu o splatením dlhu, kde má byť táto pohľadávka špecifikovaná,
a tak vznikla aj hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán, keďže veriteľovi takáto

dohoda umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že dohodu o zrážkach zo mzdy uzavretú spolu s Dohodou
o splatení dlhu nemožno považovať za individuálne dojednanú, preto je neplatná v súlade s ust. § 53
Obč. zák. a takisto je neplatná pre neurčitosť v zmysle ust.§ 37 ods.1 Obč. zák.
32. Súčasne platí, že Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút nemôže platne

zabezpečovať neplatnú Dohodu o splatení dlhu.
33. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu súd žalobu
žalobkyne považoval za dôvodnú, preto žalobe vyhovel, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.
34. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.
35. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
37. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
38. O nároku na náhradu trov konania (vrátane trov konania neodkladných opatrení) súd rozhodol v
zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto má nárok na

náhradutrovkonaniavplnomrozsahuprotižalovanému.Súdzároveňnevidelpriestorpreaplikáciuust.§
257CSP.Ovýškenáhradytrovkonaniabuderozhodnutépoprávoplatnostitohtorozsudkusamostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach

na Okresný súd Košice - okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).