Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 11, 2022

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8Ek/4397/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121577275
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6121577275.2

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: E. D. E., V.. XX. XX. XXXX, B. P. Ľ. Š. XXXX/
XX, XXX XX O., právne zast.: Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trhová 992/1,
960 01 Zvolen, IČO: 50 492 934, proti povinnému: Prešovská univerzita v Prešove, so sídlom Ul. 17.
novembra 3724/15, 080 01 Prešov, IČO: 17 070 775, o vymoženie nepeňažného nároku, o sťažnosti
oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/4397/2021 zo dňa 21. 04.
2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
8Ek/4397/2021 zo dňa 21. 04. 2022 z a m i e t a.

II. Oprávnená n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/4397/2021 zo dňa 21. 04. 2022.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/4397/2021 zo dňa 21. 04. 2022
vyšší súdny úradník zamietol návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Vyšší
súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že oprávnená žiada, aby jej povinný prestal
brániť v práve na vzdelanie a mohla tak pokračovať v štúdiu v školskom roku 2021/2022 a tým by jej bolo
umožnené absolvovať skúšky z predmetov, ktoré sú bližšie uvedené v podanom návrhu oprávnenej.
Ďalej sa v návrhu domáha, aby jej povinný umožnil v školskom roku 2021/2022 odovzdať a obhajovať
diplomovú prácu, aby povinný predĺžil oprávnenej skúškové obdobie o zodpovedajúci čas omeškania
povinného so zápisom uvedených predmetov od začiatku semestra až do umožnenia ich zápisu, ďalej
sa domáhala zrušenia rozhodnutia o vyrubení poplatku za školné v sume 1.000,-Eur. Od povinného tiež
požadovala, aby jej umožnil uzavrieť dohody s vyučujúcimi o náhradnom plnení povinností za predmety
zimného semestra školského roku 2021/2022. V návrhu sa ďalej uvádza zaevidovanie v systéme MAIS
zmeny o počte dosiahnutých kreditov získaných v školskom roku 2020/2021. Ako ostatné, sa oprávnená
v návrhu domáha toho, aby jej povinný umožnil zmenu skúšajúcich pre zaujatosť a zaevidovanie ju
v systéme zdravotnej poisťovne Dôvera ako študentku denného štúdia aj počas roka 2020/2021 a
2021/2022, aby tak boli za oprávnenú platené odvody do zdravotnej poisťovne. K podanému návrhu na
vykonanie exekúcie oprávnená predložila súdu aj exekučný titul, ktorým je Rozsudok Krajského súdu
Prešov sp. zn. 1S/71/2020 zo dňa 26. 08. 2021, právoplatný dňa 20. 09. 2021 a vykonateľný dňa 20.
09. 2021. Z exekučného titulu bolo preukázané, že Krajský súd v Prešove rozhodol tak, že: ,,zrušuje
rozhodnutie žalovanej č. 17199-2020 zo dňa 11. 09. 2020 a rozhodnutie dekanky Filozofickej fakulty
Prešovskej univerzity v Prešove č. 173/2020 zo dňa 10. 08. 2020 a vracia vec na ďalšie konanie dekanke
Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove”. Po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu tak vyšší súdny úradník dospel k záveru, že v danom konaní absentuje materiálny
predpoklad vykonateľnosti exekučného titulu zo dňa 26. 08. 2021. Je potrebné zdôrazniť vzájomnú
súvislosť a najmä podmienenosť výrokovej časti exekučného titulu vo vzťahu k reálnemu stavu toho,

ktorý je v danom prípade podaný návrh oprávnenej a toho, čoho s v ňom domáha. Oprávnená sa domáha
určitého plnenia, ktorý síce podrobne špecifikovala, ale exekučný titul nekorešponduje s podaným
návrhom. V nadväznosti na tento právny stav tak nie je možné pokračovať v danom exekučnom konaní,
keďže sa preukázalo, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný v zmysle Exekučného poriadku.
Predložený návrh na vykonanie exekúcie teda nie je dôvodný a nemožno ho reálne vykonať. Podaný
návrh trpí vážnou neodstrániteľnou vadou v podobe absencie materiálnej vykonateľnosti exekučného
titulu nakoľko v uvedenom návrhu exekučný titul právo nepriznáva a nezaväzuje k povinnosti povinného.
Na základe uvedených skutočnosti vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie
zistil rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto v súlade s § 53 ods. 3 písm.
a) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podala v zákonom stanovenej lehote oprávnená sťažnosť,
ktorú odôvodnila tým, že právny názor vyslovený v napadnutom uznesení považuje za nesprávny,
viac formalistický ako spravodlivý. V správnom súdnom konaní je možné súdom zrušiť nezákonné
rozhodnutie orgánu verejnej správy. Následne sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom
na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej
správy. Krajský súd Prešov jej návrhu vyhovel a výrok rozsudku (predmetného exekučného titulu)
formuloval presne podľa znenia zákona. Nie je povinnosťou správneho súdu vymenúvať povinnosti z
toho plynúce, nakoľko práve SSP definuje právne následky úspešnej správnej žaloby tak, že sa zo
zákona pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia. Žalovaný (tu v exekúcii povinný) by mal konať
tak, ako by napadnuté rozhodnutia o vylúčení oprávnenej neboli vydané. Príslušný exekučný titul mal
všetky obsahové náležitosti podľa SSP: označenie žalobcu, žalovaného, výrok podľa SSP. Lehota
právoplatnosti a vykonateľnosti vyplynula z doložky k rozsudku vydanej súdom, t.j. dňom 20. 09. 2021.
Výrokom rozsudku vyplynula povinnosť žalovanému (povinnému) konať tak, že jeho rozhodnutia o
vylúčení oprávnenej neboli vydané a teda oprávnenú zapísať ihneď na štúdium a umožniť jej plniť
si svoje študijné práva a povinnosti. Takto povinný nekonal. Žalobou v správnom súdom konaní sa
oprávnená domáhala (tak ako to zákon v § 177 a nasl. SSP umožňuje) preskúmania zákonnosti
rozhodnutia o vylúčení zo štúdia, pričom predmetom konania nebolo riešenie jednotlivých študijných
oprávnení, ale zisťovanie (ne)zákonnosti vylúčenia zo štúdia na VŠ. Nie je úlohou správneho súdu, aby
okrem zrušenia nezákonných rozhodnutí žalovanému aj ukladal podrobne jednotlivé povinnosti, ktoré
škole voči študentom automaticky vyplývajú priamo zo zákona o VŠ a vlastných interných predpisov.
Inak povedané, po zrušení rozhodnutia povinného v správnom súdnom konaní, je správny orgán
automaticky povinný vrátiť veci do stavu pred vydaním nezákonného rozhodnutia. Vydané rozhodnutie
Krajského súdu Prešov podľa SSP je rozsudkom sui generis a síce priamo neukladá konkrétnu právnu
povinnosť žalovanému, ale to neznamená, že toto súdne rozhodnutie nemožno účinne voči žalovanému/
povinnému vykonať. Tento právny názor by totiž znamenal, že rozsudky podľa žaloby o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov podľa § 177 a nasl. SSP by boli de facto neúčelné, a v
prípade ich obchádzania dotknutými správnymi orgánmi voči účastníkovi materiálne nevykonateľné,
keďže neukladajú správnemu orgánu konkrétne povinnosti a aj po ich úspechu by sa ešte žalobca
znova musel novu žalobou domáhať svojich porušených práv v konkrétnom petite v inom konaní
(?). Vyšší súdny úradník vykladá existujúci právny stav formalisticky.... Dôvodom pre podanie návrhu
na vykonanie exekúcie bola skutočnosť, že povinný neplní (nerešpektuje) povinnosť, ktorá mu bola
(nepriamo) uložená exekučným titulom. Toto tvrdenie exekučný súd ani súdny exekútor v úvode konania
neskúmajú (rovnako ako neskúmajú pravdivosť tvrdenia oprávneného o nesplnení povinnosti v prípade
peňažnej pohľadávky). Pravdivosť, resp. správnosť tohto tvrdenia oprávneného bude predmetom
skúmania (a dokazovania) až v prípade iniciovania exekučného sporu povinným (podanie návrhu na
zastavenie exekúcie; v „starých“ konaniach podanie námietok proti exekúcii). Záverom poukázala na
to, že nepeňažné plnenia ktorých sa v návrhu na exekúciu domáha síce priamo nevyplývajú z výroku
pripojeného rozsudku, avšak možno ich vyvodiť z nesplnenia povinnosti povinného po zrušení ním
vydaných nezákonných rozhodnutí o jej vylúčení z VŠ štúdia vrátiť veci do pôvodného stavu pred
vylúčením a umožniť oprávnenej riadne pokračovať v štúdiu. Povinný kladie nesplniteľné prekážky
(uzavrieť dohody o náhradnom plnení s vyučujúcimi, ktoré oni uzavrieť odmietli; zaplatiť školné na
ktoré nemá nárok; neumožnil zápis predmetov na skúšky ani absolvovať skúšky atď.). Už 1 a 3/4
roka oprávnená nemôže študovať, napriek úspechu v súdnom spore. Pokračovanie tohto nezákonného
stavu zakladá aj porušovanie mojich ústavných práv na štúdium. Napadnutým rozhodnutím vyššieho
súdneho úradníka prvostupňového Okresného súdu Banská Bystrica došlo k porušeniu ústavného práva

oprávnenej na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR a čl.6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd - právo na prístup k súdu, odňatie spravodlivosti.

3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

4. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.

10. V tomto smere treba konštatovať, že vyšší súdny úradník dostatočne a správne zistil skutkový
stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie
dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Zároveň sťažnostný súd poukazuje na znenie ustanovenia § 202
ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

11. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka sa však nad rámec žiada doplniť, že
z obsahu súdneho spisu je nepochybné, že návrhom na vykonanie exekúcie doručeným exekučnému
súdu dňa 16. 12. 2021 sa oprávnená voči povinnému domáhala vymoženia nepeňažného plnenia
na podklade exekučného titulu - rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. 1S/71/2020 zo dňa 26.
08. 2021, právoplatného a vykonateľného dňa 20. 09. 2011 (ďalej len „exekučný titul“), pričom výrok
exekučného titulu znel: „I. Zrušuje rozhodnutie žalovanej č. 17199-2020 zo dňa 11. septembra 2020 a
rozhodnutie dekanky Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove č. 173/2020 zo dňa 10. augusta
2020 a vracia vec na ďalšie konanie dekanke Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. II.
Priznáva žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.“ Na výzvu súdu oprávnená
konkretizovala, že v predmetnej exekúcii sa domáha toho, aby povinný jej prestal brániť v práve na
vzdelanie a pokračovať v štúdiu v školskom roku 2021/2022 tým: - aby jej umožnil študovať a následne ju
pripustil na skúšky z konkretizovaných predmetov, - aby jej umožnil v školskom roku 2021/22 odovzdať
a obhajovať diplomovú prácu podľa pôvodného zadania na tému „Opisy ženských postáv v literatúre“
uvedenú v systéme MAIS; - aby jej (z dôvodu jeho omeškania so zápisom a nezapísaním povinných
predmetov včas) predĺžil skúšobné obdobie o zodpovedajúci čas omeškania povinného so zápisom
uvedených predmetov od začiatku semestra až do umožnenia ich zápisu; - aby zrušil rozhodnutie o
vyrubení mi poplatku za školné v sume 1.000,-Eur listom pod sp.zn. VR_22802/2021 zo dňa 21. 10. 2021;
- umožnil/nariadil vyučujúcim uzavrieť Dohody o náhradnom plnení povinností za predmety zimného
semestra školskom roku 2021/22; - zaevidoval v systéme MAIS zmeny ručne prof. Jozefom Sipkom
zapísané v dokumente v prílohe č. 6 (Výpis z výsledkov štúdia) a tým uznal oprávnenou získané kredity

v školskom roku 2020 v počte 39 kreditov; - aby jej povinný umožnil zmenu skúšajúcich v rámci § 70
Zákona o vysokých školách pre zaujatosť (konkrétne skúšajúcich na konkretizovaných predmetoch);
- aby menovaní skúšajúci neboli v komisii na štátnej skúške oprávnenej a boli nahradení; - aby ju
zaevidoval v systéme zdravotnej poisťovne Dôvera ako študentku VŠ denného štúdia aj počas školského
roka 2020/2021 a 2021/22 a tým boli za ňu platené odvody do zdravotnej poisťovne ako študentku
denného štúdia VŠ.

12. Porovnaním výroku exekučného titulu a toho, čoho sa v konečnom dôsledku oprávnená v predmetnej
exekúcii domáha, je nutné konštatovať správnosť napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka,
pretože exekučný titul nekorešponduje s podaným návrhom oprávnenej na vykonanie exekúcie. Vyšší
súdny úradník správne poukázal na to, že podaný návrh trpí vážnou neodstrániteľnou vadou v podobe
absencie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, nakoľko v uvedenom návrhu exekučný titul právo
nepriznáva a nezaväzuje k povinnosti povinného. Uvedené je nespochybniteľné.

13. „Jednou zo základných procesných skutočností, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu,
je namietanie základnej vlastnosti exekučného titulu a to jeho vykonateľnosti. Iba na podklade
vykonateľného exekučného titulu je možné viesť exekúciu. Pod vykonateľnosťou sa rozumejú účinky
rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú
vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Pri vykonateľnosti sa rozlišuje vykonateľnosť
formálna ako aj materiálna. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho
predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný resp. spísaný. Aby bolo určité rozhodnutie formálne
vykonateľné platí, že musí byť doručené v súlade s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je
prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku, účastník
základného konania sa vzdal práva podať opravný prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne
podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa
preukazuje doložkou vykonateľnosti. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje vlastnú
realizovateľnosť výkonu exekučného titulu v konaní o jeho nútený výkon. V praxi sa môže stať, že
rozhodnutie je formálne vykonateľné, avšak rozhodnutie nie je spôsobilým exekučným titulom, ak
vzhľadom na jeho obsah exekučný súd zistil, že tento titul reálne nemožno v exekučnom konaní vykonať.
Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je zároveň podmienená aj charakterom a kvalitou jeho
výroku. Kvalitou výroku sa rozumie presné a jasné identifikovanie práva, povinnosti alebo majetku tak,
aby bolo možné jednoznačne konštatovať, čo je predmetom exekúcie a kedy je právo oprávneného
uspokojené.“ Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3MOboer/1/2015 zo dňa 30. 03.
2016

14. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu
vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom,
a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods.1 Exekučného
poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods.
3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie
exekúcie a následne by došlo k zisteniu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa 61k ods.1 Exekučného
poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Preskúmavanie formálnej a materiálnej
stránky vykonateľnosti exekučného titulu exekučným súdom je prijímané bez výhrad aj rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít, pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky: sp.
zn. III. ÚS 86/2010-19 zo dňa 18. 02. 2010; sp. zn. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 09. 12. 2010; sp. zn.
III. ÚS 125/2011-17 zo dňa 29. 03. 2011; sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. 11. 2011; sp. zn. I. ÚS
379/2012-19 zo dňa 22. 08. 2012 a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo
164/96 zo dňa 27. 01. 1997; sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009; sp. zn. 5 Cdo 109/2010 zo
dňa 13. 09. 2010; sp. zn. 4 Cdo 11/2011 zo dňa 23. 06. 2011; sp. zn. 1 MCdo 15/2012 zo dňa 22. 05.
2013, sp. zn. III ÚS 378/2018 zo dňa 16. 10. 2018.

15. Ďalej treba zdôrazniť, že v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len na
základe vykonateľného rozhodnutia, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok,
pričom oprávnená takýto exekučný titul nepredložila. Jednoznačne nemožno akceptovať argumentáciu
oprávnenej, že výrokom predloženého exekučného titulu (ktorým došlo k zrušeniu rozhodnutia o vylúčení
oprávnenej z vysokoškolského štúdia) vznikli na strane povinného tie povinnosti, ktoré konkretizovala
v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie. Uvedené nemá oporu v predloženom exekučnom titule ani

v právnej úprave. K náležitostiam exekučného titulu sťažnostný súd dáva do pozornosti rozhodnutie
bývalého Najvyššieho súdu ČSSR týkajúce sa súdneho výkonu rozhodnutia (v zásade aplikovateľné aj
na exekúciu podľa Exekučného poriadku) publikované pod R 21/1981 Zbierky rozhodnutí a stanovísk,
z ktorého vyplýva, že: „Rozhodnutie musí vždy obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a
povinného, presné vymedzenie práv a povinností k plneniu, ako i presný rozsah a obsah plnenia. Pokiaľ
by bol nesprávne nariadený výkon rozhodnutia i pri nedostatku týchto náležitostí, musel by byť potom v
každom ďalšom štádiu konania i bez návrhu zastavený.“ (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 29. 03. 2011, sp. zn. 5Cdo 7/2010) Právna teória i súdna prax sa tak zhodujú v tom, že predpokladom
pre nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia je vedľa náležitostí návrhu aj vykonateľné rozhodnutie
ako podklad tohto výkonu, t.j. listina vydaná k tomu oprávneným orgánom, ktorá má potrebnú formu
a obsah, a ktorá ukladá určitému subjektu povinnosť niečo plniť. Nevyhnutným predpokladom pre
nariadenie exekúcie je ďalej, aby práva a im zodpovedajúce povinnosti boli vo vykonávanom rozhodnutí
alebo inom titule určené presným, určitým a predovšetkým nepochybným spôsobom. Požiadavka na
určitosť a presnosť výroku exekučného titulu je odôvodnená aj tým, aby bolo možné posúdiť či a kedy
došlo k splneniu uloženej povinnosti. Je potrebné zdôrazniť, že práve obsah rozhodnutia súd, prípadne
správny orgán alebo iný orgán, vyslovuje vo výroku rozhodnutia a len tento výrok je záväzný. Treba
pripustiť, že v prípade nepresných, neurčitých alebo nezrozumiteľných výrokov je možné tieto vady
odstrániť výkladom s prihliadnutím k povahe uloženej povinnosti, k odôvodneniu exekučného titulu alebo
k spôsobu vykonania exekúcie. Neprípustným pre exekučný súd však je, aby výrok exekučného titulu
akokoľvek dopĺňal či opravoval. Exekučný súd je totiž výrokom vykonateľného exekučného titulu viazaný.

16. V tomto smere sa tak hovorí o formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, pričom
práve v súvislosti s otázkou materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu si je potrebné uvedomiť, že
nie každé formálne vykonateľné súdne rozhodnutie, možno vykonať aj v zmysle Exekučného poriadku.
V prípade predloženého exekučného titulu absentuje práve jeho materiálna vykonateľnosť, pretože toto
rozhodnutie neukladá povinnému žiadnu povinnosť. Pokiaľ oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie
uviedla viaceré povinnosti, ktoré podľa nej má povinný plniť, jedná sa o jej vlastný výpočet, ktorý
nebol výsledkom súdneho ani iného konania, pričom niektoré z povinností majú byť plnené aj tretími
osobami odlišnými od povinného (konkrétne „povinný má umožniť/nariadiť vyučujúcim uzavrieť dohody
o náhradnom plnení povinností...“) a pri iných (napr. „aby menovaní skúšajúci neboli v komisii na štátnej
skúške oprávnenej a boli nahradení“) je otázny ich právny základ. Sťažnostný súd má za to, že od začatia
exekučného konania nielen pre exekučný súd, ale predovšetkým pre povinného, musí byť zrejmé, čo
má byť jeho predmetom (predmetom exekúcie), t. j. aká povinnosť sa má exekučne vymáhať, a teda
akú povinnosť musí povinný splniť, aby k došlo k ukončeniu exekúcie. Pokiaľ rozsah exekúcie spočíva v
podstate na svojvôli oprávnenej, je otázne, do kedy by predmetná exekúcia aj trvala, čo nie je ani v súlade
s princípom právnej istoty účastníkov konania. Napokon, možno ešte dať do pozornosti, že exekučný titul
neobsahoval žiadnu lehotu na dobrovoľné plnenie, čo je v zásade tiež jednou zo základných podmienok
vykonateľnosti takmer každého exekučného titulu. Inak povedané, povinný nemal možnosť dobrovoľne
plniť exekučný titul. Ak by teda exekučný súd akceptoval návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie a
vydal by poverenie na vykonanie exekúcie, exekučné konanie by bolo zaťažené neodstrániteľnou vadou
v podobe materiálne nevykonateľného exekučného titulu.

17. Sťažnostný súd rozumie argumentácii oprávnenej, ktorá sa neúspešne už viac ako 1 a 3/4 roka
snaží dosiahnuť obnovenie jej študijného procesu, v tomto smere však nemožno tiež prehliadnuť,
že k zrušeniu rozhodnutia o vylúčení oprávnenej zo štúdia došlo v podstate z procesných dôvodov
(nie hmotnoprávnych), keď správny súd rozhodnutie povinného i prvostupňového orgánu označil za
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, čím došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Ďalšími žalobnými dôvodmi (teda konkrétnymi dôvodmi
vylúčenia oprávnenej) vzhľadom na uvedené dôvody zrušenia napadnutých rozhodnutí sa už správny
súd v detailoch nezaoberal. Vec bola vrátená na ďalšie konanie dekanke Filozofickej fakulty Prešovskej
univerzity v Prešove. Možno sa tak domnievať, že o vylúčení oprávnenej zo štúdia bude rozhodované
opätovne, ak sa tak už aj nestalo.

18. Záverom sťažnostný súd zdôrazňuje, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania
a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS
3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať

s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým
a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto
procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade
s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník
konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu
(IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010).

19. V nadväznosti na vyššie uvedené sťažnostný súd musí konštatovať, že oprávnenou predložený hoci
formálne vykonateľný exekučný titul nie je materiálne vykonateľný v zmysle Exekučného poriadku, čo
bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, a preto sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/4397/2021 zo dňa 21. 04. 2022 zamietol v celom rozsahu, keď napadnuté
uznesenie vyššieho súdneho úradníka vyhodnotil ako vecne správne.

20. Do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom exekučného konania len oprávnený (§
35 ods. 1 Exekučného poriadku), súd prvej inštancie preto o trovách konania o sťažnosti oprávnenej
rozhodol v zmysle § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia analógie podľa čl. 4 ods.
2 CSP tak, že oprávnená, ktorá nebola s podanou sťažnosťou úspešná, nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 9, 2023. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.