Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 30, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoCsp/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120275525
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:6120275525.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu
JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpená Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: Z. H., nar. XX.X.XXXX, bytom B. nad L.,
L. XX, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Vachanom, so sídlom Žilina, Pavla Mudroňa 5, IČO: 42 350

026, o zaplatenie 2.380,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky č.k. 6Csp/64/2020 - 194 zo dňa 30. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) a výroku o trovách
konania (III.) z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.361,30

eura spolu s úrokmi z omeškania, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku
(výrok I.). Konanie o zaplatenie sumy 19,38 eura zastavil (II.). O trovách konania rozhodol tak, že
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu a to v lehote 3 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania a ktoré
súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (III.). Svoje rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 488, § 489, § 565, § 524, § 52 ods. 1, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

1.2 Poukázal na obsah žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 2380,68 eura spolu s
úrokmi z omeškania dôvodiac, že pôvodný veriteľ Home Credit Slovakia a.s. dňa 18.12.2015 uzavrel
so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý úver v sume 4.000,- eur. Tento úver sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po
84,90 eura po dobu 84 mesiacov. Žalovaný zaplatil len splátky celkom v sume 1520,83 eura. Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 29.04.2019 podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka uzavretou medzi

Home Credit Slovakia a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola uvedená pohľadávka z
úverovej zmluvy voči žalovanému postúpená na žalobcu. Postúpená pohľadávka predstavovala sumu
4208,50 eura a pozostávala z istiny v sume 3.499,55 eura, dohodnutého úroku 409,41 eura, úroku
z omeškania 299,54 eura. Zároveň uviedol, že po postúpení pohľadávky žalovaný uhradil viacerými
splátkami sumu 98,49 eura. Žalovaná suma 2380,68 eura predstavuje len rozdiel medzi poskytnutou
sumou úveru 4.000,- eur a úhradami žalovaného v sume 1520,83 eura + 98,49 eura. Uviedol, že ďalšie

nároky si žalobou neuplatňuje. Zároveň žiadal priznať úroky z omeškania s poukazom na ust. § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz č. 7Up/663/2020
zo dňa 30.04.2020, ktorým žalobe vyhovel. Žalovaný proti platobnému rozkazu podal odpor namietajúc,
že žalobca v žalobe neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta a zároveň nebola zo strany
žalobcu predložená výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, preto neboli splnené podmienky
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.

1.3 Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že žaloba žalobcu je v plnom rozsahu
dôvodná. Mal za preukázané, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu Home CreditSlovakia a.s. zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.12.2015, na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý úver v sume 4.000,- eur, ktorý sa žalovaný uvedený úver zaviazal splácať v pravidelných
mesačných splátkach po 84,90 eur po dobu 84 mesiacov, pričom každá splátka bola splatná 15-ty deň v

kalendárnom mesiaci. Považoval za nesporné, že žalovaný pred postúpením pohľadávky uhradil sumu
1520,83 eura a po postúpení pohľadávky a do podania žaloby uhradil sumu 98,49 eura. Následne po
podaní žaloby uhradil žalobcovi 19,38 eura. Poukázal na to, že žalovaný na istinu úveru do podania
žaloby zaplatil sumu 1619,32 eura, pričom žalobca sa domáhal sumy 2380,68 eura, ktorá predstavuje
rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru 4.000,- eur a úhradami žalovaného v sume 1619,32 eura.

Žalobca žiadne dohodnuté úroky ani poplatky ani iné nároky vyplývajúce z uvedenej úverovej zmluvy
nepožadoval. Súd prvej inštancie mal za preukázané z podania právneho predchodcu žalobcu zo dňa
15.09.2017, že žalovaného upozornil na zosplatnenie zostatku úveru a následne dňa 08.11.2017 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že boli splnené zákonné
podmienky pre vyhlásenie splatnosti úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, a
preto námietku žalovaného, že nedošlo k zosplatneniu úveru považoval za nedôvodnú. Rovnako za

nedôvodnú považoval aj námietku o tom, že nebola preverovaná bonita žalovaného, keďže žalobca
požadoval len istinu úveru, preto sa aj táto námietka javila ako bezpredmetná. Vzhľadom na vyššie
uvedené žalobe vyhovel. Súd prvej inštancie okrem istiny priznal žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky,
t.j. úroky z omeškania, pričom o výške úrokov z omeškania rozhodol podľa ustanovenia § 3 nariadenia
vlády číslo 87/1995 Z.z. v platnom znení. Uvedené úroky z omeškania súd priznal podľa § 517 odsek

2 a § 121 odsek 3 Občianskeho zákonníka.
1.4 Súd prvej inštancie zároveň konanie o zaplatenie sumy 19,38 eura zastavil s poukazom na ust. §
145 ods. 2 CSP a to vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby v tejto časti zo strany žalobcu (podanie
zo dňa 07.09.2020). O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP. Keďže žalobca bol v plnom
rozsahu úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady

trov konania rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.

2.1 Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť. Poukazujúc na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka

uviedol, že právny predchodca žalobcu mal listom zo dňa 15.09.2017 upozorniť žalovaného, že je so
splátkou zročnou 15.06.2017 viac ako 3 mesiace v omeškaní a následne v zmysle § 565 Občianskeho
zákonníka, do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky mal vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.
Keďže žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru až 08.11.2017, a teda nie do zročnosti najbližšej
nasledujúcej splátky, neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle

§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobca teda nepreukázal platné vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, preto nemá nárok na splátky zročné po vyhlásení rozsudku. V tejto súvislosti žalovaný
uviedol, že ak sa odvolací súd nestotožní s vyššie uvedenou argumentáciou a výkladom § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, potom treba aj list zo dňa 15.09.2017 a výzvu na predčasné splatenie
úveru zo dňa 08.11.2017 považovať pre neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za

neplatné právne úkony, pretože v nich nie je jednoznačne uvedené pre omeškanie s ktorou mesačnou
splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Dodal, že žalobca nepreukázal platné vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru, preto nemá nárok na splátky zročné po vyhlásení rozsudku.

2.2 Žalovaný sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že je bezpredmetné, že nebola skúmaná

bonita žalovaného, keďže žalobca sa domáhal iba zostatku nesplatenej istiny poskytnutého úveru.
Poukázal na to, že z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. však okrem bezúročnosti a
bezpoplatkovosti vyplýva pre veriteľa ďalšia sankcia, resp. povinnosť, v zmysle ktorej veriteľ nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V tejto veci veriteľ
posudzoval schopnosť žalovaného splácať úver bez riadnych údajov o jeho príjmoch a výdavkoch a bez

dokladov o nich a najmä bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch, čím hrubým
spôsobomporušilsvojepovinnostistanovenév§7ods.1ZoSÚ.Vprípadehrubéhoporušeniapovinnosti
podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ sa úver považuje v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov
a zároveň veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/2/2019-106 zo dňa

27.11.2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016. Žalovaný tiež
argumentoval, že keď neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53
ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k postúpeniu tzv.
živého nezosplatneného úveru, čo je podľa názoru žalovaného v rozpore s ustanovením § 525 ods. 1Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti potom žalovaný považoval aj samotnú zmluvu o postúpení
pohľadávky za neplatný právny úkon, pretože predmetom postúpenia mohli byť len splátky zročné ku
dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky a nie aj splátky, ktorých zročnosť nastane a nastala

po uzatvorení zmluvy o postúpení pohľadávky. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný zastal názor, že
žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu a preto je žaloba nedôvodná v celom rozsahu.

3. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej
inštancie.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a
po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) a výroku o trovách konania (III.) podľa §
389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa

a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

6. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalovaného dospel k záveru o vecnej nesprávnosti napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie preskúmavaný právny vzťah správne
vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský s poukazom na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona

č. 129/2010 Z.z., avšak nedostatočne zistil skutkový stav. Odvolanie žalovaného pozostávalo z dvoch
odvolacích námietok. V prvom rade žalovaný namietal, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ
nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., teda neskúmal riadne
bonitu spotrebiteľa pri poskytnutí daného spotrebiteľského úveru. Už v písomnom odpore žalovaný
uplatnil túto námietku, na čo reagoval žalobca vo svojom vyjadrení (čl. 57), kde sa vyjadril akým

spôsobom skúmal bonitu klienta. Listinné dôkazy predložené v konaní neboli. Súd prvej inštancie sa
však v napadnutom rozsudku vôbec nevysporiadal s touto námietkou, iba uviedol, že táto námietka
je bezpredmetná, keďže žalobca požadoval iba nezaplatenú istinu úveru (je splnená podmienka
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru). S týmto názorom sa odvolací súd nestotožnil. Z ust. § 11 ods.
2 vyplýva: Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať

od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti
podľa§7ods.1saúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Zahrubéporušeniepovinnostipodľa§7
ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

7. Keďže súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, či boli splnené podmienky riadneho skúmania
bonity v zmysle citovaného ustanovenia, je jeho rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. Úlohou
súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude zistenie, či došlo k porušeniu ust. § 7 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. zo strany žalobcu, teda či skúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver. Pri preverovaní bonity sa skúmajú aj iné náležitosti, ako je výška príjmu
a výška splátky, a to napr. či je dlžník slobodný, má vyživovaciu povinnosť, žije sám, je zamestnaný
na dobu neurčitú, či má zrážky zo mzdy či iné úvery, aké má náklady na bývanie. V prípade, ak by
súd dospel k záveru, že nebola skúmaná bonita dlžníka dôsledne, teda s odbornou starostlivosťou,
následkom by bola skutočnosť, že veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové

splatenie spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 2), teda úver by sa považoval za nezosplatnený. V tomto
smere odvolací súd dodáva, že v zmysle ust. § 7 ods. 2 je spotrebiteľ povinný poskytnúť veriteľovi na
jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

8.Pokiaľideonámietkužalovaného,ženebolisplnenépodmienkyprevyhláseniemimoriadnejsplatnosti
úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, lebo žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru až dňa 08.11.2017, a teda nie do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky, odvolací súd sas ňou nestotožnil. Z vykonaného dokazovania zatiaľ vyplynulo, že právny predchodca žalobcu mal
listom zo dňa 15.09.2017 upozorniť žalovaného, že je v omeškaní a následne úver zosplatnil listom
zo dňa 08.11.2017 v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. Keďže ide o plnenie zo spotrebiteľskej

zmluvy, je nutné zohľadniť ustanovenie § 53 ods. 9 OZ, podľa ktorého môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z uvedeného vyplýva,
že dodávateľ pred uplatnením práva podľa § 565 OZ musí v lehote nie kratšej ako 15 dní upozorniť
spotrebiteľa, že dané právo (zosplatnenie celého dlhu) využije. Zároveň musia uplynúť aspoň tri mesiace

od omeškania so zaplatením dlžnej splátky. Pokiaľ dodávateľ toto právo nevyužije a mimoriadnu
splatnosť dlhu - úveru nevyhlási, dlh je aj naďalej splatný v jednotlivých splátkach dohodnutých v zmluve.
Odvolací súd uvádza, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy je pri zosplatnení podľa § 565 potrebné
zároveň dodržať ust. § 53 ods. 9 OZ, kde sa vyžaduje minimálne trojmesačná lehota od omeškanej
splátky, a preto nemožno aplikovať druhú vetu ust. § 565 OZ (právo zosplatniť dlh môže veriteľ
využiť len do splatnosti najbližšej splátky). Z tohto žalovaným uvádzaného dôvodu (nezosplatnenie

úveru do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky), nemožno považovať zosplatnenie dlhu veriteľom za
nesprávne.Rovnakonemožnosúhlasiťstvrdenímžalovaného,ževýzvuzodňa15.09.2017apredčasné
zosplatenie úveru zo dňa 08.11.2017 treba považovať pre neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka za neplatné právne úkony, pretože v nich nie je jednoznačne uvedené, pre omeškanie s
ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ

neuvádzajú, že veriteľ musí výslovne uviesť vo výzve na zaplatenie omeškaného dlhu, s ktorou splátkou
je dlžník v omeškaní, resp. pre ktorú splátku vyhlásil splatnosť celého úveru.

9. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, keď súd prvej inštancie nezistil dostatočne skutkový stav
v danej veci a nezaoberal sa s námietkou žalovaného o neskúmaní bonity spotrebiteľa, odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) a výroku o trovách konania
(III.) podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil na ďalšie
konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude postupovať vo vyššie uvedenom smere a vo veci
znova rozhodne. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania, vrátane
odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).