Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 8, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/73/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116205480
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2116205480.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci žalobcu: 1.

N. L., B.. XX.X.XXXX, X. C. XXX/XX, X., 2. Q. L., B.. XX.X.XXXX, X. C. XXX/XX, X., obaja zastúpení:
In Medias Res, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 36 863 351, proti žalovanej: Obec
Brestovany, J. Nižňanského 6, Brestovany, IČO: 00 312 312, o určenie, že nájomný pomer trvá, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 7.3.2016, doručenou súdu dňa 8.3.2016, sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali
vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že nájomný pomer medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako

spoločnými nájomcami a žalovaným ako prenajímateľom, ktorý vznikol Nájomnou zmluvou zo dňa
1.6.2005 v spojení s Dodatkom č. 1/2005 k nájomnej zmluve, k bytu č. X v X. v bytovom dome súpisné
číslo XXX B. V.Y. D. Č.. X, trvá.

2. Žalobcovia v žalobe uviedli, že Nájomnou zmluvou zo dňa 1.6.2005 v spojení s Dodatkom č. 1/2005
k nájomnej zmluve, uzatvoril žalovaný ako prenajímateľ so žalobcami v 1. a 2. rade nájomnú zmluvu
k bytu č. 7, ktorý sa nachádza v bytovom dome č. súp. XXX na V. D. P. X.. Predmetný byt obsahuje

jednu obytnú miestnosť s príslušenstvom, nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Listom
zo dňa 30.11.2015 žalovaný vypovedal žalobcom túto nájomnú zmluvu, pričom ako dôvod výpovede
uviedol, že kontrolou stavu evidenčných listov k bytu a jeho preverením priamo v byte č. 7, ako aj
informovaním sa u obyvateľov v susedných bytoch zistil, že počet osôb, ktoré eviduje na evidenčnom
liste k bytu a počet osôb, ktoré byt obývajú, sa nezhoduje, pretože je vyšší, nakoľko v evidenčnom liste
sa uvádza počet osôb dva, byt ale v skutočnosti obýva 9 osôb. Výpovednú lehotu žalovaný stanovil
na 3 mesiace s plynutím od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Žalobcovi v 1. rade

bola výpoveď doručená dňa 7.12.2015, žalobkyni v 2. rade výpoveď zo strany žalovaného doručená
nebola vôbec. Spoločný nájom bytu manželmi je zvláštnym prípadom spoločného nájmu bytu, ktorý sa
vyznačuje tým, že svedčí obom manželom spoločne a nedielne. Nedielnosť tohto práva sa prejavuje tým,
že výpoveď musí byť daná a doručená obom manželom. Výpoveď zo dňa 30.11.2015 bola doručená len
jednému z manželov. Právo spoločného nájmu bytu nemôže trvať ani zaniknúť len vo vzťahu k jednému
z jeho nositeľov. Zánik nájmu bytu v zmysle § 710 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka nemôže nastať v
prípade, ak kumulatívne neexistuje výpoveď z nájmu bytu ako jednostranný právny úkon prenajímateľa

voči nájomcovi, a ak túto výpoveď prenajímateľ nedoručí nájomcovi, prípadne spoločným nájomcom
osobitne. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný, pretože tu existuje aktuálny stav
objektívnejprávnejneistotymedzižalobcamiažalovaným,ktorísúohrozenísvojimprávnympostavením
ako spoloční nájomcovia, pričom im žalovaný hrozí vyprataním.3. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámil sa s Nájomnou zmluvou zo dňa 1.6.2005,
sDodatkomč.1/2005knájomnejzmluvebytuč.7,sVýpoveďouNájomnejzmluvyzodňa30.11.2015,so
Žiadosťou o zrušenie výpovede Nájomnej zmluvy zo dňa 7.8.2017 a s Oznámením Okresnej prokuratúry

Trnava zo dňa 17.10.2019.

5. Dňa 23.9.2019 žalobcovia doručili súdu písomné podanie v ktorom uviedli, že výpoveď z nájmu
bytu im bola žalovaným opakovane doručená dňa 23.5.2016, ktorá je obsahom totožná s výpoveďou
zaslanou dňa 30.11.2015. Žalovaný napriek tomu, že zmluva bola uzatvorená dňa 1.6.2005, ako dôvod
výpovede z nájmu bytu uvádza ustanovenie § 7 ods. 2 písm. c) Všeobecne záväzného nariadenia č.

4/2010, čo je v rozpore so zákonom. Žalovaný takýmto konaním jednostranne zasiahol retroaktívne do
záväzkového právneho vzťahu tým, že po uzatvorení zmluvy vydal Všeobecne záväzné nariadenie o
nakladaní s nájomnými bytmi pre občanov č. 4/2010, na základe ktorého sa snažil zmeniť záväzkovo
právny vzťah medzi nimi. V tomto VZN č. 4/2010 je uvedená dĺžka výpovednej doby v rozpore s
ustanovením § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je výpovedná doba minimálne 3

mesiace. Žalobcovia týmto podaním zároveň žiadali súd o pripustenie zmeny žaloby keď žiadali, aby
súd ďalej rozhodoval o tom, že výpoveď z nájmu bytu č. X v Brestovanoch je neplatná, na pojednávaní
dňa 8.9.2020 právny zástupca žalobcov súdu uviedol, že žalobcovia trvajú na pôvodnom znení podanej
žaloby. V rovnakom zmysle toto súdu oznámil aj písomným podaním doručeným súdu dňa 17.2.2020.

6. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že žalobcovia trvajú na nimi podanom návrhu o
určenie, že ich nájomný vzťah k bytu č. 7 trvá. Svoj nárok opierajú tak o skutočnosti uvedené v podanej
žalobe, ako aj o závery vyplývajúce z Oznámenia Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 17.10.2019
o vybavení podnetu, v ktorom bolo konštatované, že Všeobecne záväzné nariadenie žalovaného č.
4/2010,resp.iVšeobecnézáväznénariadenieč.1/2018včastitýkajúcejsazánikunájmu,bolovrozpore

so zákonom. Danie výpovede doručenej žalobcom v roku 2016 by malo byť posúdené ako právny
úkon na základe nezákonného ustanovenia všeobecne záväzného nariadenia schváleného žalovaným,
nemožno teda poskytnúť ochranu takému jednaniu žalovaného, ktoré obchádza zákon. Zo záverov
prokuratúry vyslovených v jej oznámení o vybavení podnetu vyplýva, že právny základ, o ktorý opiera
žalovaný svoju výpoveď, bol v rozpore so zákonom. Žalovaný zaslal žalobcom výzvu na vypratanie

a odovzdanie bytu ešte dňa 9.5.2016, a na základe tohto je podľa názoru žalobcov daný naliehavý
právny záujem na podanej žalobe. Prvá neúspešne daná výpoveď z nájmu, rovnako tak aj druhá riadne
doručená výpoveď, boli doručované za účinnosti Všeobecne záväzného nariadenia č. 4/2010, keď táto
skutočnosťniejespochybnenáanižalovaným.Zásadnévtomtokonaníje,akotovyplývaajzoznámenia
prokuratúry o vybavení podnetu, že v oboch výpovediach zaslaných žalobcom zo strany žalovaného,

bol ako titul uvedený § 7 VZN č. 4/2010, teda dojednanie, ktoré je v rozpore so zákonom. Žalobcovia
nemajú vedomosť o tom, že by im žalovaný do dnešného dňa doručil výpoveď, ktorá by bola v súlade
so zákonom. Zásadným rozporom sa rovnako javí vyjadrenie žalovaného v písomnej forme ako aj na
pojednávaní, kde na jednej strane uvádza, že výpovedná doba z výpovede doručenej žalobcom ešte v
roku 2016 ani nezačala plynúť, pritom na druhej strane žalovaný uvádza, že nájomný pomer žalobcov

už netrvá a teda by mal skončiť.

7. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, nakoľko argumenty žalobcov, v zmysle ktorých by mal ich nájomný
pomerkpredmetnémubytunaďalejtrvaťnaneurčito,bolprekonanýneskoršímvývojomveci.Žalobcovia
vžalobetvrdia,žeprávospoločnéhonájmubytumanželmisaprejavujeajtým,ževýpoveďmusíbyťdaná

a doručená obom manželom. Výpoveď z nájmu bytu zo dňa 30.11.2015 žalovaný doručil žalobcovi v l.
rade dňa 7.12.2015, pričom žalobkyni v 2. rade výpoveď zo strany žalovaného nebola doručená vôbec.
V žalobe však neuviedli, že obom žalobcom bola tá istá výpoveď doručovaná aj opakovane a túto si
každýznichprevzaldňa23.5.2016,pričomzásielky,vktorýchvýpoveďbolaobsiahnutá,bolisamostatne
adresované na každé meno nájomcu zvlášť a táto zásielka im aj bola doručená do vlastných rúk.

Uvedenéžalovanýpreukázaldoručenkamioprevzatípredmetnejvýpovede.Výpovednádoba3mesiace
potom začala plynúť dňa 1.6.2016 a doplynula tak 31.8.2016, kedy nájomný pomer zanikol. Z toho je
zrejmé, že nájomný pomer netrvá, pretože medzičasom k zrušeniu výpovede zo strany žalovaného
nedošlo, aj keď sa o to žalobcovia pokúšali na základe žiadosti zo dňa 7.8.2017. Žalovaný potvrdilvyjadrenia žalobcov o tom, že dňa 1.6.2005 uzavrel ako prenajímateľ so žalobcami ako nájomcami
Nájomnú zmluvu, na základe ktorej im prenechal v nájomnom užívaní 1 izbový byt č. X nachádzajúci
sa v obytnom dome súp. č. XXX B. V.Y. D. Č.. X P. X.. Kontrolou stavu evidenčných listov k bytu a jeho

preverením priamo v byte, ako aj informovaním sa u obyvateľov susediacich bytov bolo zistené, že na
evidenčnom liste je evidovaný počet osôb 2 ktoré byt obývajú, v skutočnosti bol počet osôb štyri, pričom
bolo zistené aj to, že byt neobývajú žalobcovia ale ich podnájomníci. Žalobcovia teda predmetný byt bez
súhlasužalovanéhoavrozporesNájomnouzmluvouzodňa1.6.2005,prenajímaliďalšímosobám.Tieto
skutočnosti mal žalovaný zistené nielen výpoveďou týchto osôb, ale aj podnájomnou zmluvou ktorú mal

k dispozícii. V období pred daním výpovede z nájmu bytu, podozrenie z porušovania nájomnej zmluvy
bolo preverené aj Komisiou verejného poriadku, ktorá konštatovala naplnenie výpovedného dôvodu v
zmysle § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka.

8. Medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcami v 1. a 2. rade ak nájomcami, bola dňa 1.6.2005
uzavretá Nájomná zmluva, predmetom ktorej bol nájom 1 izbového bytu č. 7 v obytnom dome súp. č.

XXX na V. D. Č.. X P. X.. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. V článku V. bode 3. bolo
dohodnuté, že v prípade, ak dá prenajímateľ nájomcovi výpoveď, výpovedná lehota je 3 mesiace a táto
začne plynúť od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

9. V bode 2. Dodatku č. 1/2005 k nájomnej zmluve bytu č. 7 je uvedené, že v časti V. nájomnej zmluvy,

sa dopĺňa bod 4 (okrem ďalších tam uvedených podmienok) aj o znenie: „Nájom zanikne pred uplynutím
doby nájmu, ak nájomca využíva prenajatý byt bez súhlasu vlastníka na iné účely ako na bývanie alebo
ak nájomca alebo ten, kto s ním býva, sústavne porušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov, ohrozuje
bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome“.

10. Vo Výpovedi Nájomnej zmluvy zo dňa 1.6.2005, danej žalovaným žalobcom dňa 30.11.2015 je
uvedené, že podľa § 7 ods. 2 písm. c) in fine VZN Obce Brestovany č. 4/2010 o nakladaní s nájomnými
bytmi pre občanov nájom zanikne pred uplynutím doby nájmu po prerokovaní na zasadnutí obecného
zastupiteľstva a so súhlasom starostu obce písomnou výpoveďou nájmu správcom, ak nájomca bez
súhlasu vlastníka, v predmetnom byte ubytuje osoby, ktoré nie sú uvedené na evidenčnom liste k tomuto

bytu. Výpovedná lehota je 3 mesiace podľa čl. V ods. 3 nájomnej zmluvy.
ZdoručeniekpriloženýchvkópiikVýpovediznájmubytuzodňa30.11.2015súdzistil,žebolidoručované
do vlastných rúk a prevzal ich žalobca v 1. rade ako aj žalobkyňa v 2. rade dňa 23.5.2016.

11. Z Oznámenia Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 17.10.2019 súd zistil, že dňa 25.9.2019 bol daný

Okresnej prokuratúre Trnava podnet na preskúmanie zákonnosti Všeobecne záväzného nariadenia
Obce Brestovany č. 1/2018, pričom proti tomuto VZN č. 1/2018 bol dňa 17.10.2019 podaný protest
prokurátora, nakoľko toto VZN je v rozpore s ustanoveniami zákona o dotáciách na rozvoj bývania a
o sociálnom bývaní a s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Z tohto oznámenia ďalej vyplýva, že
dňa 17.10.2019 bol podaný samostatný protest prokurátora aj proti Všeobecne záväznému nariadeniu

č. 4/2010, nakoľko označené VZN je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 443/2010 Z.z. o dotáciách na
rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov.

12. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez

určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

13. Podľa § 700 ods. 1 Občianskeho zákonníka, byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb.

Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti.

14. Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

15. Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu
uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovipísomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu.

16. Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné
alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že
prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

17. Podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na
súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

18. Predmetom tohto konania je určenie, že nájomný pomer medzi žalobcami ako nájomcami a
žalovaným ako prenajímateľom, k bytu č. 7 v Brestovanoch na Hájskej ulici č. 1, ktorý vznikol na základe

Nájomnej zmluvy zo dňa 1.6.2005, naďalej trvá.

19. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalovaným ako prenajímateľom a
žalobcami v 1. a 2. rade ako nájomcami, bola dňa 1.6.2005 uzavretá Nájomná zmluva, na základe ktorej
vznikol nájomný vzťah k 1 izbovému bytu č. 7 na dobu neurčitú. Žalovaný dal žalobcom výpoveď z

nájmu tohto bytu dňa 30.11.2015, pretože kontrolou stavu evidenčných listov bolo zistené, že byt užíva
viac osôb ako je v tomto evidenčnom liste uvedené. Predmetná výpoveď bola doručená dňa 7.12.2015
iba žalobcovi, žalobkyni v 2. rade v tom období doručená nebola. Výpoveď zo dňa 30.11.2015 bola zo
strany žalovaného doručovaná žalobcom opätovne, a týmto bola doručená do vlastných rúk, obom dňa
23.5.2016. Žalobcovia dňa 7.8.2017 požiadali žalovaného o zrušenie výpovede Nájomnej zmluvy zo

dňa 1.6.2005, na ktorú žiadosť žalovaný odpovedal dňa 5.9.2017 tak, že s touto žiadosťou nesúhlasí.
Žalovaný dňa 9.5.2016 písomne vyzval žalobcov na vypratanie bytu na základe výpovede zo dňa
30.11.2015, ktorá im bola doručená, žalobcovia predmetný byt však nevypratali a užívajú ho doposiaľ.
Tieto skutočnosti mal súd preukázané listinnými dôkazmi, ohľadom týchto skutočností však ani medzi
stranamispornebol,keďichzhodnepotvrdilivosvojichvyjadreniach,čiužústnychzostranyžalovaného,

alebo písomných zo strany žalobcov. V podstate je potrebné skonštatovať, že medzi stranami nebolo
sporné ani to, že sa žalobcovia v zákonnej lehote nedomáhali určenia neplatnosti výpovede z nájmu
bytu podaním žaloby na súd v zákonnej lehote.

20. Medzi stranami však bola sporná skutočnosť, či nájomný vzťah vzniknutý na základe Nájomnej

zmluvy zo dňa 1.6.2005 medzi nimi trvá.

21. Na základe preukázaného skutkového stavu dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná a
nie je možné jej vyhovieť. Ako bolo konštatované už vyššie, medzi stranami vznikol nájomný vzťah
na základe nájomnej zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 1.6.2005. Výpoveď tejto nájomnej zmluvy bola

daná zo strany prenajímateľa žalobcom písomným podaním zo dňa 30.11.2015, a táto výpoveď bola
doručená obom žalobcom dňa 23.5.2016 do vlastných rúk. Súd považoval tento spôsob doručenia
výpovede obom nájomcom bytu za účinné, a preto začala v zmysle vyššie citovaného ustanovenia
§ 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plynúť trojmesačná výpovedná lehota od 1.6.2016, teda od
prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola žalobcom doručená výpoveď. Nakoľko

v zákonom stanovenej lehote do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede, teda do 23.8.2016,
zo strany žalobcov nebola podaná žaloba, ktorou by sa domáhali určenia neplatnosti tejto výpovede,
po ničím nerušenom uplynutí výpovednej lehoty, nájom bytu zanikol dňa 31.8.2016. Týmto dňom teda
zanikol nájomný vzťah medzi stranami sporu, keď podľa názoru súdu, bola výpoveď z nájmu daná
účinne.

22. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

23. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

24. Žalobcovia podali žalobu na súde dňa 8.3.2016. Súd pri svojom rozhodovaní o predmetnej žalobe
vychádzal zo stavu, ktorý tu bol v čase jeho rozhodovania. Z toho dôvodu musel skonštatovať, že pokiaľ
v dobe doručenia žaloby na súd dňa 8.3.2016, za situácie, že výpoveď z nájmu bytu bola v tej dobe
doručená len žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade doručená nebola vôbec, žaloba bola podanánedôvodne, nakoľko v tej dobe nebol spor medzi stranami ohľadom toho, že výpovedi doručenej len
jednému z manželov, nemôže byť prisúdená žiadna právna relevancia, čo znamená, že v čase podania
žaloby, žalobcovia nemali naliehavý právny záujem na určení že nájom trvá, pretože tento právny vzťah

v skutočnosti trval a toto nebolo nikým rozporované. Žaloba teda v čase svojho podania, bola podaná
predčasne. Pri svojom súčasnom rozhodovaní, musel súd vychádzať z aktuálneho stavu, čo znamená,
že musel prihliadnuť na neskorší vývoj vzťahu medzi sporovými stranami. Bolo potrebné teda prihliadnuť
na to, že v priebehu konania žalovaný ako prenajímateľ, opätovne doručoval výpoveď z nájmu bytu
žalobcom, a v tomto prípade došlo už k účinnému doručeniu výpovede, ktorá bola obom žalobcom

doručená do vlastných rúk dňa 23.5.2016. V tejto súvislosti súd v konaní vzhľadom na podanú žalobu
skúmal, či vznikli účinky danej výpovede z nájmu bytu a aké účinky vznikli. Súd po zistení, že žalobcovia
sa v čase po doručení im výpovede z nájmu bytu, nedomáhali podaním žaloby na súde v zákonnej
trojmesačnej lehote určenia neplatnosti tejto výpovede, dospel k záveru, že nastali účinky výpovede a že
nájom bytu zanikol uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty. Výpovedná lehota v zmysle ustanovenia
§ 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka začala plynúť od 1.6.2016 a uplynula dňa 31.8.2016, pričom ide o

prekluzívnu lehotu. Po tom, ako súd dospel k tomuto záveru, bolo potrebné považovať podanú žalobu
za nedôvodnú, nakoľko nájom vzniknutý na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 1.6.2005 netrvá, tento
zanikol dňa 31.8.2016.

25. Žalobcovia vo svojej žalobe poukazovali na to, že výpoveď z nájmu bytu im bola daná na základe

ustanovení Všeobecne záväzného nariadenia obce Brestová č. 4/2010, ktoré boli v rozpore so zákonom,
ako to skonštatovala Okresná prokuratúra Trnava dňa 17.10.2016. Súd v tejto súvislosti poukazuje na
to, že po účinnom daní výpovede z nájmu bytu zo strany žalovaného, sa mohli žalobcovia brániť len
podaním žaloby o určenie neplatnosti výpovede z nájmu, v ktorom konaní by mohli poukazovať na
skutočnosti, či im bola daná výpoveď na základe platných ustanovení VZN, nie však v tomto konaní, v

ktorom je predmetom určenie, že nájom trvá. Tu je potrebné poukázať aj na to, že Oznámenie Okresnej
prokuratúry Trnava zo dňa 17.10.2019 sa týkalo preskúmania zákonnosti prednostne Všeobecne
záväzného nariadenia č. 1/2018, pričom pokiaľ ide o Všeobecne záväzné nariadenie č. 4/2010, v
oznámení bolo skonštatované len to, že označené VZN je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 443/2010
Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov, nie aj v rozpore

s Občianskym zákonníkom, ako to tvrdili žalobcovia. Tiež nie je zanedbateľná aj tá skutočnosť, že
podnet na nezákonnosť VZN č. 1/2018 a VZN č. 4/2010, bol podaný Okresnej prokuratúre Trnava dňa
25.9.2019, čo bolo viac ako tri roky po zániku nájmu bytu, pričom prokuratúra spornosť VZN č. 4/2010
s ustanoveniami Občianskeho zákonníka v časti týkajúcej sa výpovedného dôvodu podľa § 711 ods. 1
písm. d) Občianskeho zákonníka, prípadne dĺžky výpovednej lehoty, nespochybnil ani neriešil. V čase

dania výpovede, teda platnosť VZN č. 4/2010 napadnutá nebola. Všeobecne záväzné nariadenie obce
Brestová č. 4/2010, v skutočnosti obsahovalo nesprávne určenú dĺžku výpovednej lehoty, je potrebné
však poukázať na to, že táto je správne uvedená tak v nájomnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi
zmluvy a taktiež aj v samotnej výpovedi doručenej žalobcom, z čoho je zrejmé, že žalovaný pri daní
výpovede postupoval v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o dôvod, pre ktorý bola výpoveď z nájmu daná,

tento dôvod je riadne zákonne zakotvený v ustanoveniach Občianskeho zákonníka, a ako výpovedný
dôvodboluvedenýajvDodatkuč.1knájomnejzmluve.Netrebaopomínať,žetoutopredmetnoužalobou
nebola napadnutá platnosť výpovede, preto v tomto konaní ani nebolo možné zaoberať sa tým, či táto
výpoveď bola daná platne.

26. S poukazom na takýto záver súdu, bola žaloba vo výroku I. zamietnutá v celom rozsahu keď súd
dospel na základe zisteného skutkového stavu k záveru, že nájomný vzťah žalobcov netrvá, keď tento
zanikol dňa 31.8.2016 po tom, čo im bola daná účinne výpoveď z nájmu bytu, pričom sa neplatnosti tejto
výpovede v zákonnej lehote podaním žaloby na súd nedomáhali.

27. Žalovaný v priebehu dokazovania navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedkov, konkrétne
výsluchom členov Komisie verejného poriadku T. Š., N. T. a N.. C. W., ktorí preverovali skutočný stav
týkajúci sa užívania predmetného bytu inými osobami ako žalobcami. Súd predmetný dôkaz výsluchom
navrhnutých svedkov nevykonal, a to z dôvodu hospodárnosti, keď skutočnosti na preukázanie ktorých
bol výsluch týchto svedkov navrhovaný, teda či bol byt v skutočnosti užívaný podnájomníkmi žalobcov,

neboli predmetom tohto konania, a táto skutočnosť ani nebola medzi stranami sporná, keď žalobcovia
užívanie bytu inými osobami ako nimi samými, ani nenamietali.28. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, z čoho vyplýva hrubý úspech žalovaného
100 % a hrubý úspech žalobcov v 1. a 2. rade 0 %, a teda konečný čistý úspech žalovaného je 100 %

(100 % - 0 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcom na náhradu účelne
vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, nakoľko však žalovanému v konaní
žiadne trovy nevznikli, súd mu právo na ich náhradu nepriznal, o čom rozhodol vo výroku II. rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).