Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 29, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/42/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120207797
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5120207797.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu: 1/
Základná škola s materskou školou Kolárovice a spol., so sídlom Kolárovice č. 62, IČO: 37 809 750, 2/
Základná škola Jozefa Ignáca Bajzu, so sídlom Bajzova č. 2, Predmier, IČO: 37 810 057, obaja právne
zastúpení: JUDr. Samuel Baránik, advokát, so sídlom C. č. X, H., proti žalovanému: Jaroslav Svoboda -

EVAS TOUR, so sídlom Mateja Bela č. 3461/76, Žilina, IČO: 33 855 803, právne zastúpený: 1/ JUDr. Ing.
Jana Černáková, PhD., advokátka, so sídlom M. č. X, F., 2/ JUDr. Michaela Černáková, BSc., advokátka,
so sídlom M. č. X, F., o zaplatenie 9.600,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Žilina č. k. 4C/19/2020-140 zo dňa 16. novembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

Žalobcovia 1/ a 2/ m a j ú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením konanie zastavil. (výrok I.) Rozhodol, že žalobca 1/ má nárok
voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%. (výrok II.) Ďalej rozhodol, že žalobca 2/ má
nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%. (výrok III.)

2. Súd konštatoval, že podanou žalobou dňa 09.07.2020 sa žalobca 1/ domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 3.200 eur s príslušenstvom a žalobca 2/ zaplatenia sumy 6.400 eur s príslušenstvom.
Podaním doručeným súdu dňa 27.09.2021 žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu vzali
žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný im dňa 10.09.2021 uhradil žalovanú istinu v plnom
rozsahu a pokračovanie konania iba v časti zanedbateľného príslušenstva nepovažujú za hospodárne.
Na základe uvedeného okresný súd v zmysle § 145 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku, ďalej len „CSP“ v spojení s § 146 CSP konanie zastavil.

3. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 256 ods. 1. CSP a § 262 ods. 1
CSP. Konštatoval, že zavinenie treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného
výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci
samej. Žalobca 1/ preukázal, že žalobu zobral späť pre správanie žalovaného, nakoľko žalovaný uhradil

žalovanú istinu. Žalobca 2/ taktiež preukázal, že žalobu zobral späť pre správanie žalovaného, nakoľko
mu žalovaný uhradil žalovanú istinu. Vzhľadom na uvedené ustálil procesné zavinenie na zastavení
konania na strane žalovaného a žalobcovi 1/ a 2/ priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté

rozhodnutie zrušil a meritórne rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietne
a rozhodne o trovách konania. Uviedol, že v priebehu celého konania produkoval hmotnoprávnu iprocesnoprávnu obranu dôvodiac, že podaná žaloba žalobcov je nedôvodná a predčasná. Tvrdil, že
splatnosť pohľadávok žalobcov nastala ex lege až dňa 14.09.2021 (ako to vyplýva z ust. § 33a ods. 9
zákona č. 170/2018 Z. z.), a preto tieto pohľadávky uhradil žalobcom až v čase ich splatnosti. Žalovaný

tvrdil, že dané konanie nemožno ukončiť zastavením bez toho, aby sa súd hmotnoprávne vysporiadal
s jeho argumentáciou po meritórnej stránke. Namietal právne nesprávne rozhodnutie súdu, keďže súd
si osvojil zastavenie konania, avšak nezaoberal sa dôvodmi plnenia žalovaného a v nadväznosti na to
nesprávne rozhodol aj o trovách konania. Ďalej v odvolaní tvrdil, že súd mohol a aj mal meritórne posúdiť
dôvodnosť podanej žaloby a dospel by k záveru, že procesne nezavinil zastavenie konania. Práve

žalobcovia sa podanou žalobou domáhali plnenia nesplatnej pohľadávky, a teda zavinili zastavenie
konania, pričom žalobcovia uznali, že pre splatnosť je rozhodujúci dátum stanovený v ustanovení § 33a
ods. 9 zákona č. 170/2018 Z. z..

5. Žalobca 1/ a žalobca 2/ prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného
uviedli, že súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom, keď zastavil konania pre späťvzatie

žaloby, pričom pred začatím prvého pojednávania je súhlas či nesúhlas žalovaného so späťvzatím
žaloby procesne bez významu. Súd nemôže pokračovať v meritórnom prejednávaní žaloby, ak
žalobcovia na žalobe netrvajú. Ďalej uviedli, že procesná obrana žalovaného nespočívala v tom, že by
pripúšťal dôvodnosť žaloby po 14.09.2021, ale odvolateľ tvrdil, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná.
V závere vyjadrenia uviedli, že žalovaný nesprávne tvrdil, že žalobcovia uznali splatnosť pohľadávky

po 14.09.2021.

6.Žalovanývovyjadrení(replike)kvyjadreniužalobcov1/a2/zotrvalnasvojichpredošlýchvyjadreniach
a podanom odvolaní ohľadom predčasne a nedôvodne podanej žaloby, pretože na jeho strane nedošlo k
bezdôvodnému obohateniu. Opakovane uviedol, že žalobcovia predčasne podanou žalobou na ex lege

nesplatnú pohľadávku zavinili trovy konania. Zaplatenie pohľadávky v lehote jej splatnosti nebolo možné
za žiadnych okolností považovať za procesné zavinenie na jeho strane na zastavení konania.

7. Ďalšie vyjadrenia strán sporu neboli podané.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancii v odvolaním
napadnutom výroku (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, a preto

sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a v
podstatných bodoch odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

11.Podľa§146ods.1CSPsúdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyzvážnychdôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

13. Čl. 5. Základných princípov CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v
rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne

slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo
vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

14. Podstata odvolacích námietok žalovaného spočívala v tvrdeniach o predčasne a nedôvodne podanej
žalobežalobcami1/a2/včase,keďichpohľadávkavočijehoosobeeštenebolasplatná.Onedôvodnosti

žaloby možno hovoriť v intenciách bezúspešného uplatňovania ochrany práv strany spravidla vtedy,
ak je už zo samotných údajov (tvrdení) účastníkov alebo z toho, čo je súdu známe z obsahu spisu
alebo z jeho úradnej činnosti alebo čo je všeobecne známe, bez ďalšieho nepochybné, že požiadavke
účastníka nemôže byť vyhovené. O zrejmej bezúspešnosti uplatňovania práva ide najmä vtedy, ak bolouplatnené oneskorene, alebo osobou, ktorá k nemu nie je (subjektívne) oprávnená, alebo je objektívne
neprípustné, alebo ak (s prihliadnutím na všetko, čo je súdu známe) je bez ďalšieho nepochybné, že
žaloba nemôže byť úspešná. Účastník konania uplatňuje právo svojvoľne vtedy, ak robí procesné úkony

nie v záujme ochrany svojich subjektívnych práv, ale len zlovoľne (pri vedomí, že tým svoje práva
neochráni a ani chrániť nechce) a so zámerom spôsobiť inému škodu alebo inú ujmu, poprípade aspoň
procesné ťažkosti.

15. V danom štádiu konania nemožno, bez riadne vykonaného dokazovania v merite veci bezpochyby

a jasne uzavrieť, že sa jednalo o bezúspešné a svojvoľné uplatňovanie práv žalobcov. Strany sporu vo
svojich vyjadreniach nespochybňovali vzniknutú pohľadávku žalobcov 1/ a 2/ voči žalovanému, spornou
bola jej splatnosť. Žalovaný žiadal aplikovať ust. § 33a ods. 9 zákona č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch v
dôsledku vzniknutej mimoriadnej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19. Žalobcovia 1/ a 2/ odmietali
aplikáciu uvedeného ustanovenia z dôvodu personálnej pôsobnosti a tvrdili, že zo strany žalovaného
došlo k odstúpeniu od zmluvy zo dňa 23.01.2020 už skôr, pričom žalobcovia 1/ a 2/ taktiež prejavili

vôľu zmluvu ukončiť. Za vzniknutej situácie mal odvolací súd za to, že pre rozhodnutie v merite veci
by bolo potrebné vykonať dokazovanie o tom, kedy nastala splatnosť pohľadávky žalobcov 1/ a 2/ voči
žalovanému, pretože z tvrdení strán sporu a údajov v spisu v čase späťvzatia žaloby nebolo možné
konštatovať, že splatnosť uplatnenej pohľadávky žalobcov v čase podania žaloby nenastala, že žaloba
bola neopodstatnená. Súd prvej inštancie v danom prípade správne nesankcionoval žalobcov 1/ a

2/ postupom v zmysle citovaného čl. 5 základných princípov CSP, lebo nepovažoval podanú žalobu za
zjavne bezdôvodnú. Odvolací súd zdôrazňuje, že v štádiu konania, keď žalobcovia 1/ a 2/ využili svoje
dispozitívne právo a zobrali žalobu späť, by bolo neúčelné a nehospodárne vykonávať dokazovanie za
účelom preukázania dôvodnosti podanej žaloby.

16. Pokiaľ súd konanie zastavil pre späťvzatie žaloby, pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol
aplikovať len ust. § 256 CSP, pričom správne rozhodol a žalovanej strane pričítal zavinenie na zastavení
konania v zmysle citovaného ust. § 256 ods. 1 CSP, pretože žalovaný plnil v priebehu konania, pričom
splnenie povinnosti voči žalobcom 1/ a 2/ viackrát v konaní potvrdil.

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval odvolanie žalovaného za nedôvodné a uznesenie
súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd rozhodol,

že žalobcovia 1/ a 2/ majú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262
ods. 2 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) - 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)