Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 11, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114212762
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8114212762.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v spore žalobcu: C. Č., A.. XX.XX.XXXX, W. S.
XXX/X, XXX XX D., právne zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, so sídlom Hlavná 89,
080 01 Prešov, IČO: 42083541, proti žalovaným: 1/ U. C., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. XX, XXX XX Q., 2/ F.
O., A.. XX.XX.XXXX, W. H. XXXX/XX, XXX XX D., 3/ H. X., A.. XX.XX.XXXX, W. S. XXX, XXX XX S.,

žalovaní v 1. až 3. rade právne zastúpení JUDr. Jurajom Ferenčíkom, advokátom, so sídlom Krivá 23,
040 01 Košice, IČO: 35557320, 4./ P. G., A.. XX.XX.XXXX, W. Ď. XXX, XXX XX Ď., o určenie neplatnosti
uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Ž. - T., o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. 21Cb/83/2014-149 zo 17. decembra 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie v napadnutom II. výroku.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodne sa žalobcovia F. Č. - D. ako žalobkyňa v 1. rade a súčasný žalobca ako žalobca v 2. rade
žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov 5. mája 2014 voči žalovaným v 1. až 3. rade a P. G., X..
ako žalovanému vo 4. rade domáhali určenia, že všetky uznesenia, ktoré boli prijaté na zhromaždení
vlastníkov poľovných pozemkov uznaného poľovného revíru Ž. - T., ktoré sa konalo 7. marca 2014 a

ktoré bolo osvedčené notárskou zápisnicou A., A., A. XXXXX/XXXX sú neplatné a náhrady trov konania.

2.OkresnýsúdPrešov(ďalejlen„súdprvejinštancie“)napadnutýmuznesenímzastavilkonanieapriznal
žalovaným v 1. až 4. rade proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej
rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že žalobkyňa v 1. rade mu 9. októbra
2015 doručila späťvzatie žaloby s tým, že jediným žalobcom zostane žalobca v 2. rade. Na pojednávaní
konanom 20. októbra 2015 súd konanie vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade zastavil, a to uznesením, č.
k. 21Cb/83/2014-129 z 20. októbra 2015. Na pojednávaní konanom 10. decembra 2015 vzal žalobca
žalobu späť aj voči žalovanému vo 4. rade a navrhol konanie voči nemu zastaviť. Súd uznesením, č. k.
21Cb/83/2014-134 z 10. decembra 2015 zastavil konanie voči žalovanému vo 4. rade a žalovanému vo

4. rade náhradu trov konania nepriznal. Rovnako na pojednávaní konanom 10. decembra 2015 žalobca
navrhol, aby súd pripustil do konania na stranu žalovaného P. G., P.., syna pôvodného žalovaného vo
4. rade, v dôsledku čoho súd uznesením, č. k. 21Cb/83/2014-135 z 2. apríla 2020 rozhodol o pripustení
ďalšieho subjektu na strane žalovaného (ako žalovaného vo 4. rade).

4. Žalobca vzal písomným podaním z 27. novembra 2020 žalobu v celom rozsahu späť a požiadal,

aby súd konanie zastavil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca
späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že žaloba bola podaná dôvodne v roku 2014, žalovaní počas celéhotohto obdobia v poľovnom revíri naďalej poľujú bez platenia nájomného alebo iných poplatkov a
vzhľadom na to, že od podania žaloby už uplynulo viac ako šesť rokov a nájomné zmluvy sa uzatvárajú
na dobu desať rokov, prihliadajúc aj na možnú dĺžku odvolacieho konania v trvaní približne jedného roka,

odpadol jeho naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby, keďže poľovný revír by tak mohol po
právoplatnom ukončení konania užívať maximálne dva roky. Súčasne eventuálne žiadal, aby z týchto
dôvodov súd žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia §
257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).

5. Žalovaní v 1. až 3. rade v písomnom vyjadrení k späťvzatiu žaloby zo 14. decembra 2020 uviedli,
že so späťvzatím žaloby v celom rozsahu a so zastavením konania súhlasia. V žiadnom prípade však
neprichádza do úvahy návrh žalobcu priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100 % alebo v zmysle
ustanovenia § 257 CSP nepriznať stranám sporu náhradu trov konania. Ako právne irelevantné a
nelogické hodnotia dôvody, pre ktoré vzal žalobca žalobu späť a žiadal náhradu trov konania (späťvzatie
žaloby bolo zapríčinené súdom a u žalobcu odpadol naliehavý právny záujem na danom určení).

Žaloba nebola od samého začiatku dôvodná, nebol správne určený okruh účastníkov konania na
strane žalovaného a zároveň žalobca nikdy ničím nezdokladoval svoj naliehavý právny záujem na
podaní určovacej žaloby. Z ich strany, resp. zo strany poľovníckeho združenia, ktorého sú členmi, je
uhrádzané nájomné za užívanie poľovných pozemkov každý rok všetkým známym prenajímateľom,
vrátane žalobcu, preto neobstojí jeho tvrdenie o tom, že poľovný revír, ktorého súčasťou sú pozemky

vo vlastníctve žalobcu, užívajú bez akejkoľvek finančnej náhrady. Na základe uvedených skutočností
žalovanív1.až3.radežiadali,abysúdzaviazalžalobcunanáhradutrovkonaniavsúladesustanovením
§ 256 ods. 1 CSP.

6. Súd prvej inštancie po späťvzatí žaloby žalobcom a po vyjadrení súhlasu žalovanými konanie zastavil.

7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 262 ods. 1 CSP a s ohľadom na procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania, ktorý vzal žalobu
späť pred rozhodnutím o veci samej, priznal úspešným žalovaným proti neúspešnému žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. Proti uzneseniu v časti výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodu
uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazoval na dôvody späťvzatia žaloby uvedené v písomnom

podaníz27.novembra2020atvrdil,žekeďževčasepodaniažalobybolažalobadôvodná,niejesprávne
právne posúdenie súdu prvej inštancie, že zastavenie konania zavinil späťvzatím žaloby, nakoľko k
zastaveniu konania došlo síce z jeho strany procesným úkonom, avšak po starostlivom uvážení reálnych
časových aspektov a reálneho dosiahnutia úspechu, kedy by úspech dosiahol až po uplynutí platnosti
nájomných zmlúv, ktoré boli uzatvorené ako výsledok napadnutých uznesení zhromaždenia vlastníkov.

Mal za to, že ak súd prvej inštancie tieto dôvody na priznanie trov konania jemu neakceptoval, mal ich
vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko dĺžku konania nezavinil on, ale súd, a preto
mal súd prvej inštancie rozhodnúť podľa § 257 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania
nepriznáva. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania

nepriznáva.

9. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu v súdom určenej lehote písomne nevyjadrili

10. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP,

preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa zásad uvedených v ustanovení §
379 CSP bez nariadenia pojednávania, prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a súčasne viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovení § 380 CSP a nasl. dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalobcu odvolací
súd uvádza nasledovné.12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

14. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza,

že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.

7 Cdo 7/2010).

15. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho
dôvodu nedošlo. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom
prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu,

ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak
ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v
rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

16. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

17. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

18. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na
oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu
musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí

konania,potomjepotrebnékonštatovať,žežalovanýprocesnezavinilzastaveniekonania.Akbyžalobca
žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a
teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

19. V danej veci došlo k späťvzatiu žaloby v dôsledku dlhotrvajúceho súdneho konania a neexistencie

predpokladu jeho skorého ukončenia, resp. jeho ukončenia pred uplynutím doby, na ktorú bola dotknutá
nájomná zmluva uzatvorená. V tomto prípade to bol práve žalobca, ktorý sa rozhodol, že preňho
nemá zmysel za daných okolností pokračovať v súdnom konaní. Odvolací súd poukazuje na to, že
žalobca,ktorýspôsobilzastaveniekonanianeuviedolvosvojomodvolanížiadnyrelevantnýdôvodhodný
osobitného zreteľa, pre ktorý je v prípade rozhodovania o trovách konania namieste aplikovať ust. § 257

CSP a nejednalo sa ani o reakciu na konkrétne správanie žalovaných.

20. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára

sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciutohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody
hodné osobitného zreteľa.

21. Vyššie uvedené ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 CSP preto
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady

rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 M
Cdo 17/2009 z 28. januára 2010).

22. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s

veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (pozri uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14 z 8. decembra 2011).

23. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa po uplynutí pomerne dlhého časového obdobia od podania
žaloby rozhodol vziať žalobu späť potom, ako si uvedomil, že vzhľadom na štádium súdneho konania
by toto mohlo byť skončené približne v čase, keď uplynie aj doba, na ktorú bola dotknutá nájomná
zmluva uzatvorená, podľa názoru odvolacieho súdu neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré

by odôvodňovali nepriznanie trov konania žiadnej zo sporových strán. Súčasne odvolací súd dodáva, že
ak žalobca v späťvzatí žaloby poukazoval na skutočnosť, že žalovaní počas celého obdobia od podania
žaloby poľujú v poľovnom revíri bez platenia nájomného alebo iných poplatkov, túto skutočnosť nielenže
v konaní nijako nepreukázal, ale aj keby bola táto skutočnosť v konaní preukázaná, nemá pre posúdenie
nároku žalovaných na náhradu trov konania žiadnu relevanciu.

24. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom,
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správne podľa ust. §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, ktorým však zo spisu
žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnili. V odvolacom konaní
neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto

vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takéhoto
rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).