Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, September 16, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7CoE/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417202951
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6417202951.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so
sídlom: Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, v mene ktorej koná: pobočka Žiar nad
Hronom, so sídlom: Sládkovičova 17, 965 01 Žiar nad Hronom, proti povinnému: B. Z., nar. X. M. XXXX,
trvale bytom: V. I. XXX, XXX XX I. I., občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym exekútorom: JUDr.
Martinom Závodským, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 39, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX

483/17, o odvolaní povinného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 2Er/152/2017-23
zo dňa 22. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie povinného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
2Er/152/2017-23 zo dňa 22. februára 2018 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým

Uznesením č. k. 2Er/152/2017-23 zo dňa 22. februára 2018 vo výroku I. zamietol námietky povinného
proti exekúcii a vo výroku II. zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Uvedené rozhodnutie
exekučný súd odôvodnil tým, že poverením č. 5613 102667 zo dňa 9. marca 2017 poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške
791,50 Eur s príslušenstvom na základe Platobného výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou č. PV XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 27. júla 2015 a Výkazov nedoplatkov Všeobecnej

zdravotnej poisťovne, a.s., pobočka Žiar nad Hronom č. XXXXXXXXXX zo dňa 17. septembra 2015
a č. XXXXXXXXXX zo dňa 6. decembra 2016. Dňa 26. apríla 2017 doručil súdny exekútor exekučnému
súdu námietky povinného proti exekúcií zo dňa 17. apríla 2017. Ako dôvod podania námietok povinný
uviedol,žeadresasúdnehoexekútorasanenachádzavkraji,kdejebydliskoalebosídlodlžníka.Zároveň
žiadal zastaviť exekúciu podľa § 61n písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Oprávnený doručil exekučnému súdu dňa 16. júna

2017 vyjadrenie k námietkam povinného, v ktorom žiadal, aby exekučný súd námietky povinného voči
exekúcii zamietol ako nedôvodné. Exekučný súd dňa 19. februára 2018 vyzval súdneho exekútora, aby
sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, pričom súdny
exekútor uviedol, že nemá za preukázanú v tomto štádiu konania nemajetnosť povinného, keďže ten
je spoluvlastníkom nehnuteľnosti v k. ú. V. I., LV č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX. Z
predložených dokumentov mal exekučný súd za preukázané, že námietky povinného sú neodôvodnené.

Exekučné konanie začalo v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku dňa 23. februára 2017, kedy bol
doručený návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. V Exekučnom poriadku účinnom do 31.
marca2017sauplatňovaladispozičnázásadanazáklade,ktorejsioprávnenýmoholsámzvoliťsúdneho
exekútora, ktorý bude v danej veci konať bez ohľadu na sídlo súdneho exekútora a bydlisko povinného.
Na základe tejto skutočnosti exekučný súd zamietol námietku povinného voči exekúcii. Exekučný súd
mal ďalej za preukázané, že povinný vlastní nehnuteľný a hnuteľný majetok, ktorý je možné postihnúť

exekúciou, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti zamietol.2. Proti predmetnému uzneseniu exekučného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný,
ktorého rozsah nešpecifikoval, avšak z jeho obsahu je zrejmé, že sa odvoláva proti II. výroku
napadnutého uznesenia exekučného súdu o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

Povinný uviedol, že exekučný súd nezohľadnil všetky dôkazy, ktoré sú potrebné pre dostatočné zistenie
rozhodujúcich skutočností. Exekučným súdom zistený skutkový stav neobstojí z dôvodu, že dňa 7.
septembra 2015 bolo vykonané „exekučné právo“ na základe záznamovej listiny č. Z XXXX/XXXX
a Z XXXX/XXXX. Súdny exekútor nezohľadnil zriadenie exekučného záložného práva k pozemkom,
ktoré bolo zapísané do katastra nehnuteľností dňa 7. septembra 2015. Povinný uviedol, že nedisponuje

predmetným nehnuteľným majetkom a nemôže uspokojiť pohľadávku vymáhanú v tomto konaní.
Majetková a finančná situácia povinného sa dosiaľ nezmenila. Z napadnutého uznesenia exekučného
súdu povinnému nie je zrejmé, na základe akých skutočností exekučný súd dospel k záveru, že povinný
nie je nemajetný. Povinný trvá na svojom stanovisku zo dňa 14. júla 2017 a žiadal zohľadniť
skutočnosť, že nemá právnické vzdelanie. Predmetnú exekúciu žiadal zastaviť v celom rozsahu.

3. Oprávnený sa k odvolaniu povinného vyjadril podaním zo dňa 27. marca 2020, v ktorom uviedol,
že nakoľko majetkové pomery povinného zistené súdnym exekútorom sú obsahom exekučného spisu,
žiada, aby o odvolaní povinného rozhodol súd na základe týchto skutočností. Vo vzťahu k nároku
oprávneného žiadal súd, aby prihliadol na jeho stanovisko v danej veci doručené exekučnému súdu dňa
15. júna 2017 a 13. septembra 2017.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého
rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie

smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. c)
CSP odmietol.

5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým Uznesením č. k.
2Er/152/2017-23 zo dňa 22. februára 2018 vo výroku I. zamietol námietky povinného proti exekúcii a
vo výroku II. zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Predmetné uznesenie napadol povinný
odvolaním zo dňa 29. júna 2018, ktoré bolo dňa 2. júla 2018.

10. Z dikcie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa
primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú
právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v
§ 355 a nasl. CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie,

ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania
proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa.
Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom
poriadku, ktorý je vo vzťahu k CSP v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia,
typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa

nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok.

11.ŽiadneustanovenieExekučnéhoporiadkuvýslovnenezakladáprípustnosťodvolaniaprotiuzneseniu
exekučného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Odvolanie pripúšťa len proti uzneseniamo zastavení exekúcie, a to z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 58 ods. 5 Exekučného
poriadku. Uznesenie exekučného súdu o zamietnutí návrhu povinných na zastavenie exekúcie zjavne
takýmto rozhodnutím nie je. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením Uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. k. 6 Cdo 171/2012 zo dňa 25. júla 2012, podľa ktorého „Takýto výklad je aj
ústavne konformný, pretože rešpektuje účel exekučného konania, ktorým je nútený výkon súdnych
a iných rozhodnutí. Exekučnou činnosťou sa napĺňa právna ochrana právoplatným rozhodnutím
potvrdeného subjektívneho práva, ktorého podstatou je moc prinútiť toho, kto toto právo porušil, správať
sa určitým spôsobom. Tento účel by mohol byť marený, ak by sa exekučné konanie predlžovalo

rozhodovaním o opravnom prostriedku povinného proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí jeho
návrhu na zastavenie exekúcie z ním tvrdeného dôvodu. Z hľadiska povinnosti exekučného súdu
zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku nie je rozhodujúci povinným tvrdený dôvod pre
takéto rozhodnutie, ale skutočne existujúci, t. j. exekučnému súdu preukázaný dôvod prekážky ďalšieho
vykonávania exekučnej činnosti.“

12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie povinného proti napadnutému
uzneseniu exekučného súdu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Exekučný súd v napadnutom uznesení nesprávne poučil účastníkov o tom, že proti napadnutému

uzneseniu exekučného súdu v rozsahu výroku II o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie
je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Uvedenie nesprávneho poučenia o
prípustnosti odvolania v uznesení exekučného súdu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, nemá
právne účinky. Nesprávne poučenie účastníkov konania o prípustnosti odvolania proti napadnutému
uzneseniu nezaložilo procesnú legitimáciu povinných na podanie odvolania, keďže jeho prípustnosť je

ex lege vylúčená. CSP v § 362 ods. 2 poskytuje účastníkom konania ochranu iba pred nesprávnym
poučením súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať
odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia
odvolaním napadnuteľného rozhodnutia.

14. Z dôvodu odmietnutia odvolania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia
neposudzoval.

15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov X:X (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).