Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18P/15/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113202124
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7113202124.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti:

O. C., E.. XX.X.XXXX, O. Š., E.. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky:
S. O., E.. XX.XX.XXXX, I. D., I. Č.. X, zastúpená advokátkou JUDr. Iveta Rajtáková, Advokátska
kancelária, Košice, Štúrova č. 20, za účasti otca: Z. O., E.. XX.XX.XXXX, I. D., L. Č.. XX, zastúpený
advokátkou JUDr. Kristína Piovarčíová, Advokátska kancelária, Štúrova č. 20, Košice, v konaní o úpravu
rodičovských práv a povinností pre čas pred rozvodom manželstva takto

r o z h o d o l :

Konanie o zverenie maloletej C. O., E.. XX.X.XXXX a maloletého Š. O., E.. XX.X.XXXX do osobnej

starostlivosti matky a konanie o úpravu styku otca s maloletými deťmi z a s t a v u j e .

U r č u j e výživné zo strany otca pre maloletú C. O. sumou 160 Eur mesačne a maloletého Š. O.Á.
sumou 130 Eur mesačne za obdobie od 28.1.2013 do 29.7.2015.

V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a .

Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 28.1.2013 do 29.7.2015 na strane otca voči maloletej C. O.
v sume 1747,72 Eur a voči maloletému Š. O. v sume 863,84 Eur je otec povinný zaplatiť v lehote 60
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom, ktorý podala súdu dňa 28.1.2013 domáhala úpravy rodičovských práv a povinností
voči maloletým deťom C. O., E.. XX.X.XXXX W. Š. O., E.. XX.X.XXXX, ktoré sa narodili z ich manželstva
s otcom maloletých detí. Svoj návrh odôvodnila tým, že od apríla 2012 nežijú v spoločnej domácnosti s

otcom maloletých detí, pričom na tunajšom súde sa vedie konanie o rozvod ich manželstva pod sp. zn.
22P/44/2012. Otec maloletých detí od apríla 2012 prispieva na výživu maloletých detí sumou 200 Eur
mesačne, ktorá nie je dostatočná na pokrytie najzákladnejších potrieb maloletých detí. Matka žiadala,
aby maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a otec maloletých detí bol zaviazaný platením
výživného sumou 200 Eur na maloletú C. a 200 Eur na maloletého Š. od 1.5.2012 do budúcna.

V priebehu konania súd zistil, že konanie o rozvod manželstva účastníkov bolo právoplatne skončené

rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 3.6.2015 č.k. 22P/44/2012- 287. Týmto rozsudkom bolo
rozvedené manželstvo účastníkov konania, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a
otec bol zaviazaný platením výživného sumou 160 Eur mesačne pre maloletú C. a 130 Eur mesačnepre maloletého Š. pre čas po rozvode manželstva. Zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi.
Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.7.2015.

Právna zástupkyňa matky vzhľadom na právoplatné rozhodnutie súdu o úprave rodičovských práv a
povinností pre čas po rozvode manželstva svoj návrh na zverenie detí a úpravu styku pre čas pred
rozvodom manželstva vzala späť a žiadala konanie v tejto časti zastaviť. Právna zástupkyňa otca
súhlasila so späťvzatím návrhu a čiastočným zastavením konania.

V súlade s ust. § 96 ods. 1,2 OSP súd konanie o zverenie maloletých detí a úprave styku otca s
maloletými deťmi pre čas pred rozvodom manželstva zastavil.

Predmetom tohto konania zostalo určenie výšky výživného zo strany otca pre obe maloleté deti pre čas
pred rozvodom manželstva od 1.5.2012 do 29.7.2015 a určenie dlžného výživného.

Právna zástupkyňa matky uviedla, že matka podávala návrh 28.1.2013, avšak žiada určiť výživné
pozadu od 1.5.2012 z toho dôvodu, že od apríla 2012 s otcom maloletých detí nežili v spoločnej
domácnosti. Skôr nechcela podávať návrh z toho dôvodu, že očakávala, ako sa zachová otec, či nebude
možná dohoda s ním o určení výšky výživného pre obe maloleté deti. Otec však naďalej platil 200 Eur
mesačne a matka pochopila, že zrejme s ním iná dohoda nebude možná a otec sa definitívne rozhodol

takto platiť výživné na obe detí. Až potom matka podala návrh v tomto konaní.

Právni zástupcovia oboch strán navrhli, aby súd účastnícku výpoveď matky a otca pred súdom vo veci
sp. zn. 22P/44/2012 považoval aj za účastnícku výpoveď matky a otca v tomto konaní.

Súd sa oboznámil s odôvodnením rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 3.6.2015, č.k.
22P/44/2012-287 a zistil, že v čase tohto rozsudku súdu maloletá C. mala 14 rokov a bola žiačkou X.
ročníka základnej školy. Začiatkom školského roka predstavovali výdavky na školské potreby, pomôcky,
učebnice anglického jazyka a cudzích predmetov 200 až 300 Eur, doučovanie na monitor a prijímačky
20 Eur mesačne, školská jedáleň 25 Eur mesačne, oblečenie, obuv 70 Eur mesačne. Maloletý Š. mal

10 rokov a bol žiakom X. triedy základnej školy. Výdavky spočívali v školských potrebách začiatkom
školského roka v sume 150 Eur, školská jedáleň 25 Eur mesačne. Maloletý sa venuje hokeju, kde
poplatok ročne predstavuje 300 Eur a hokejová výstroj na sezónu 400 až 500 Eur. Ďalšie výdavky sú
oblečenie, obuv v priemere 50 Eur mesačne. Tým, že maloletý hraje hokej v hokejovom klube v J.,
každý týždeň má výdavky na zápasy, na ktoré ho matka vozí motorovým vozidlom a výdavky na benzín

predstavujú 100 Eur mesačne.

Matka býva spolu s maloletými deťmi v byte na I. Q. Č.. X K. D. a za bývanie uhrádza 220 Eur mesačne,
internet, televízia 30 Eur mesačne. Matka je Ž. a jej príjem podľa daňového priznania za rok 2014
predstavovala XXX W. XXX Eur. Matka vyčíslila stravu pre tri osoby 200 až 250 Eur mesačne.

Otec maloletých detí má výdavky s bývaním asi 155 Eur mesačne, hypotekárny úver 155 Eur mesačne,
televízia 17 Eur, domácnosť, strava, telefón 200 až 250 Eur mesačne. Otec zarába XXX Eur mesačne,
pracuje ako K. Z. K. B. C.. Zamestnávateľ mu mimo mzdy poskytuje stravné lístky v hodnote 3,50 Eur
za jeden lístok.

Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že otec od odchodu zo spoločnej domácnosti s matkou
maloletých detí prispieval na každé maloleté dieťa finančne 200 Eur mesačne, ktoré otec špecifikoval
tak, že to bolo 100 Eur pre maloletú C. a 100 Eur pre maloletého Š.. V mesiaci marec 2013 otec zaplatil
400 Eur s tým, že podľa jeho vyjadrenia z tejto sumy 200 Eur bolo výživné za mesiac február a 200 Eur

výživné na obe deti za mesiac marec. V mesiaci júl 2015 otec zaplatil 300 Eur, pričom uviedol, že toto už
bolo výživné podľa rozsudku súdu v rozvodovom konaní, kedy mal zaplatiť 290 Eur na obe deti a okrem
toho matke zaplatil 250 Eur ako svoj podiel za účasť maloletého Š. v hokejovom kempe.

Právna zástupkyňa matky žiadala, aby súd určil výživné pre čas pred rozvodom manželstva v rovnakej

výške, ako to je v rozvodovom rozsudku pre každé maloleté dieťa s prihliadnutím nato, že potreby
maloletých detí boli rovnaké aj v čase pred rozvodom manželstva, pretože v čase podania návrhu, resp.
v máji 2012, od ktorého matka žiada o určenie výživného tak maloletá C., ako aj maloletý Š. navštevovaliten istý stupeň základnej školy. Preto podľa nich nie je žiaden dôvod, aby súd určoval výživné rozdielnou
čiastkou, ako to bolo pri rozvode manželstva účastníkov konania.

Právna zástupkyňa otca namietala proti tomu, aby súd určoval výživné zo strany otca spätne pred
podaním návrhu, pretože nie sú tu žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by to odôvodňovali.
Zároveň žiadala, aby súd prihliadol na to, že otec platil výživné aj v období pred podaním návrhu
mesačne 200 Eur. Žiadala, aby za spätné obdobie súd návrh matky zamietol.

V tomto konaní súd zistil, že podľa daňového priznania matky za rok 2013 jej príjmy zo živnosti
predstavovali XX.XXX,XX C., K.B. XX.XXX,XX C., Y. B. X.XXX,XX C. W. B. E. Ú. X C.. Za rok 2014
predstavovali príjmy matky zo Ž.U. X.XXX,XX C., K. X.XXX,XX C., Y. B. X.XXX,XX C. W. B. E. Ú. X C..

Na strane otca bol zistený priemerný čistý mesačný príjem za rok 2013 v sume XXX Eur, za rok 2014 v
sume X.XXX,XX Eur a za obdobie od 02/2015 do 01/2016 X.XXX,XX Eur.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4 a 5 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,

možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnenépotrebyoprávneného, akoaj naschopnosti, možnostia majetkovépomerypovinného. Na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd určil výživné zo strany

otcaprečaspredrozvodommanželstvarovnakoučiastkou,akotobolovrozsudkuorozvodemanželstva
účastníkov konania a o úprave rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom pre čas po rozvode
manželstva. Súd sa stotožnil s návrhom matky v tom, že aj v tomto období, od podania návrhu maloleté
deti navštevovali rovnaký stupeň základnej školy a teda ich potreby boli približne rovnaké, ako to bolo
v čase rozvodového rozsudku a rovnaké boli príjmové i výdavkové pomery tak na strane matky, ako aj

otca. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd určil výživné zo strany otca maloletých detí, pre staršiu C.
sumou 160 Eur mesačne, pre mladšieho Š. sumou 130 Eur mesačne, od dátumu podania návrhu, t.j.
od 28.1.2013 do dátumu právoplatnosti rozsudku o rozvode, t.j. do 29.7.2015.

V prevyšujúcej časti, týkajúcej sa určenia výživného pred dátumom podania návrhu, od 1.5.2015

súd návrh matky zamietol. Súd v zmysle prednesu matky a jej právnej zástupkyne nezistil zákonné
podmienky pre určenie spätného výživného, pretože neboli preukázané žiadne okolností hodné
osobitného zreteľa, ktoré by takéto rozhodnutie súdu odôvodňovali. Skutočnosť, že matka čakala, či otec
nezačne v tomto období dobrovoľne platiť vyššie, ňou požadované výživné, nie je takýmto dôvodom.Vzhľadom na to, že súd určoval výživné od dátumu podania návrhu až do dátumu právoplatnosti
rozhodnutia súdu o rozvode manželstva účastníkov konania, vzniklo otcovi dlžné výživné, pričom súd

pri určení dlžného výživného prihliadol na jeho plnenia výživného vo finančnom vyjadrení sumou 100
Eur mesačne pre maloletú C. a 100 Eur mesačne pre maloletého Š.. V dôsledku toho, voči maloletej
C. mu vznikalo mesačne dlžné výživné po 60 Eur a u maloletého Š. po 30 Eur. Dlh u maloletej C. preto
vznikol za 4 dni v mesiaci január 2013 ( 60:31x4), t. j. v sume 7,72 Eur, za 11 mesiacov v roku 2013
660 Eur, za 12 mesiacov v roku 2014 720 Eur a za 6 mesiacov v roku 2015 360 Eur, spolu 1.747,72

Eur. U maloletého Š. táto dlžná čiastka predstavuje za 4 dni v mesiaci január 2013 (30:31x 4) t.j. 3,84
Eur, za 11 mesiacov v roku 2013 330 Eur, za 12 mesiacov v roku 2014 360 Eur a za 6 mesiacov v roku
2015 180 Eur, spolu 873,80 Eur.

S prihliadnutím nato, že otec za mesiac júl 2015 už zaplatil súdom určenú čiastku výživného 160 Eur
+ 130 Eur = 290 Eur a naviac zaplatil 10 Eur, súd túto čiastku naviac zaplatenú odpočítal od dlžného

výživného u maloletého Š., preto dlžná čiastka u neho predstavuje 863,84 Eur. Súd zaviazal otca zaplatiť
túto dlžnú čiastku v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s požiadavkou matky, ktorú
predniesla jej právna zástupkyňa na pojednávaní súdu. Súd nepovažoval za správne zo strany otca
určovať splátky dlžného výživného s prihliadnutím na to, že toto konanie sa vedie dlhšiu dobu, otec
mohol predpokladať, že mu vznikne dlžné výživné a mohol sa podľa toho zariadiť. Výživné má spotrebný

charakter, a preto je prednostný záujem maloletých detí, aby dlh na výživnom bol zaplatený zo strany
otca čo najskôr.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ Os.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na
Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. ( § 204 ods. 1 O. s. p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnutie vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočnosti ,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľné nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 O.s.p. ).