Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Sunday, March 27, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/22/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321202869
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2321202869.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: D. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov: matky Mgr. D. H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. S. XXX, zast.:
JUDr. Lucia Cepka Zvolenská, advokátka so sídlom Kollárova 17, Trnava a otca L. N., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom E. XXXX/XXX, A., prechodne bytom I. N. XXXX/XX, A., zast.: JUDr. Ing. Arpád Barczi,
advokát so sídlom T. Vansovej 225/3, Galanta, v konaní o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o
návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu
Galanta zo dňa 13. januára 2022, č. k. 21P/101/2021-427, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné
opatrenie nasledovného znenia:

Otec je povinný sumu 200 eur určenú na tvorbu úspor maloletej v zmysle rozsudku Okresného súdu
Galanta sp. zn. 22P/149/2019-108 zo dňa 05.02.2020, dočasne poukazovať spolu s bežným výživným k
rukámmatkyatoaždoprávoplatnéhoskončeniakonaniavovecisamejozvýšenievýživného,vedeného
na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 21P/101/2021.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 2, § 360 ods. 1, § 366
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) a vecne tým, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhodnotil ako
nedôvodný.

2. V rozhodnutí súd prvej inštancie uviedol, že na súde prebieha na návrh matky konanie o zvýšenie
výživnéhonamaloletú,vpriebehuktoréhomatkadňa17.12.2021navrhlanariadiťneodkladnéopatrenie,
ktorým sa domáhala zaviazať otca na platenie výživného na maloletú vo výške 450 eur mesačne až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej, čím žiadala dočasne preklasifikovať príspevok,
určený súdom v poslednom rozsudku na tvorbu úspor maloletej, na bežné výživné, takže spolu by
otec bol povinný prispievať na výživu maloletej sumou 450,- Eur z titulu bežného výživného bez

povinnosti prispievať na úspory dieťaťa. Dôvodom, pre ktorý navrhovala toto riešenie, je skutočnosť,
že sa podstatne zmenili pomery na strane maloletej, ktorej pre vzniknutý nepriaznivý zdravotný stav
výdavky enormne vzrástli. Uviedla, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav maloletej D. je obsiahlo
konkretizovaný v lekárskych správach, nálezoch, posudkoch, ktoré už boli súdu predložené a riadne
zdokumentované v konaní a vyplýva z nich, že pre zdravie dieťaťa, psychické aj fyzické, je nevyhnutné a
urgentnézapomociodborníkovprostredníctvomrôznychmetódpomôcťvzlepšovanízléhozdravotného

stavu, čo znamená navýšenie výdavkov matky, ktorá sa nemôže z dôvodu každodennej a celodennej
starostlivosti o zdravotne postihnuté maloleté dieťa zamestnať. Aktuálne výživné poskytované otcom vovýške 250,- Eur mesačne z titulu bežného výživného nie je dostačujúcim a matka sama bez zvýšenej
finančnej podpory otca nedokáže pokrývať čiastky pohybujúce sa v stovkách eur.

3. Súd prvej inštancie z obsahu spisového materiálu zistil, že práva a povinnosti rodičov k maloletej
boli upravené rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 22P/149/2019-108 zo dňa 05.02.2020, ktorým
na základe rodičovskej dohody bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja
rodičia majú právo zastupovať ju a spravovať jej majetok a otec bol zaviazaný prispievať na výživu
maloletej sumou 450,- Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred tak, že z tejto sumy bol povinný

platiť bežné výživné 250,- Eur mesačne k rukám matky a sumu 200,- Eur mesačne mal poukazovať na
tvorbu úspor na osobitný účet maloletej na účet zriadený matkou do 7 dní od vyhlásenia rozsudku v
prospech maloletej, vinkulovaný do dosiahnutia jej plnoletosti s tým, že na nakladanie s prostriedkami
na tomto účte je potrebný súhlas súdu.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade sa matka domáhala nariadenia neodkladného

opatrenia, ktorým by súd zvýšil bežné výživné na maloleté dieťa. Pri rozhodovaní o zmene výživného v
zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých
pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých
a úplných výsledkov dokazovania. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného
opatrenia však súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvodné jeho nariadenie. Nariadenie

neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery účastníkov
konania bezodkladne upravené alebo ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený.
Vo veciach, týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti, prichádza nariadenie neodkladného opatrenia
do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme maloletých detí, t.j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený
život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletých detí. Prvoinštančný súd konštatoval, že z

doposiaľ vykonaného dokazovania nemá preukázané, že by maloleté dieťa bolo v ohrození, poukázal
pritom aj na znenie ust. § 366 CMP, v zmysle ktorého môže súd neodkladným opatrením nariadiť
platiť výživné v nevyhnutnej miere. V danom prípade otec maloletého dieťaťa platí bežné výživné na
maloleté dieťa v sume 250,- Eur mesačne a na tvorbu úspor dieťaťa sumu 200,- Eur mesačne, a to na
základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 22P/149/2019-108 zo dňa 05.02.2020.

Naviac sama matka v konaní pred súdom uvádzala, že otec prispieva na výživu maloletej D. aj vecnými
plneniami, a to nákupom vecí v papiernictve na terapiu maloletého dieťaťa, kúpou topánok a oblečenia
pre maloleté dieťa a tiež finančnými plneniami nad rámec súdom stanoveného bežného výživného, a
to zaplatením plaveckého kurzu pre maloleté dieťa v sume 125,- Eur/2 mesiace, tiež matke ponúkol
pomocsozabezpečenímdopravynaterapiemaloletej.Skutočnostitvrdenématkouvnávrhunazvýšenie

výživného a odôvodnenosť uvádzaných výdavkov na dieťa, ako aj zárobkové a majetkové pomery
rodičov budú predmetom ďalšieho dokazovania v konaní vo veci samej. Súd prvej inštancie poukázal na
to, že otec na výživu maloletej prispieva pravidelne v súlade s právoplatným rozsudkom. Právoplatnosť
v zmysle § 226 CSP je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje jeho záväznosť a zásadnú
nezmeniteľnosť. Zmena právoplatného súdneho rozhodnutia je teda prípustná len výnimočne, pričom

právna úprava rozhodovania o výživnom pre maloleté deti ustanovením § 78 Zákona o rodine umožňuje
prelomiť zásadu nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia zmenou dohody alebo súdneho rozhodnutia o
výživnom v prípade, keď dôjde k zmene pomerov či už na strane maloletého dieťaťa ako oprávneného
z vyživovacej povinnosti alebo na strane rodiča ako povinného z vyživovacej povinnosti, musí ísť ale o
zmenu kvalifikovanú, musí jej predchádzať vykonanie riadneho dokazovania a takúto zmenu je možné

vykonať len novým rozsudkom. Neodkladným opatrením nemožno zmeniť už právoplatný a vykonateľný
rozsudok o výžive maloletého dieťaťa, pretože takýto zásah by neprípustne narušil princíp právnej istoty,
ktorú zabezpečuje práve existujúci právoplatný a vykonateľný rozsudok, uvedený názor bol vyjadrený aj
v uznesení Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 26CoP/32/2020 z 30.06.2020. Súd prvej inštancie zároveň
poukázal na skutočnosť, že v priebehu konania sám otec niekoľkokrát navrhoval s prihliadnutím na

nepriaznivý zdravotný stav maloletej prispievať výživným vo výške 450,- Eur tak, ako to navrhuje matka
vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom rodičia sa môžu kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností a v prípade existencie dohody nie je potrebné
autoritatívne rozhodnutie súdu a dohoda rodičov má prednosť pred súdnym rozhodnutím. Preto súd
návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

5. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Nesúhlasila s tvrdením súdu,
že by život maloletej, jej zdravie a zdravý vývin neboli v aktuálnej situácii ohrozené. Matka v konaní
vo veci samej preukázala, že maloletá má finančne nezvládateľný nepriaznivý zdravotný stav, ktorývysoko ohrozuje jej aktuálne aj budúce zdravie, samotnú jej budúcnosť a zaradenie do spoločnosti,
čo podložila početnými listinnými dôkazmi, lekárskymi správami, posudkami, vyšetreniami, terapiami a
podobne, z ktorých je zrejmé, že maloletá je ZŤP dieťaťom, trpiacim autizmom a matka nemá financie

na jej liečbu. Maloletá pritom potrebuje finančnú pomoc urgentne, inak sa v značnej miere zníži jej
šanca zabrániť pridruženým chorobám vrátane mentálnej retardácie a šanca na možnú integráciu do
bežného prostredia. Matka poukazuje na to, že ňou predložené rozhodnutia o ZŤP s mierou funkčného
poškodenia 60 %, lekárske potvrdenia, správy a posudky maloletej potvrdzujú, že táto trpí autizmom,
vývojovýmoneskorenímreči,správania,emočnýmiporuchamiapreukázalatiežreálnezvýšenévýdavky

maloletej, vznikajúce kvôli nevyhnutným terapiám v terapeutických centrách ako aj každodenným
terapiám v domácom prostredí, ktoré jej zabezpečuje matka. Maloletá má pritom aj ďalšie pridružené
choroby spojené s autizmom ako mutizmus, hyperaktivitu, intoleranciu oblečenia, problémy s prijímaním
jedla, úzkostné poruchy, problém so zavedením hygienických návykov, ktoré matka musí cez odborníkov
riešiť, a matka má nedostatok financií na liečenie maloletej. Liečba autizmu u maloletej nespočíva
iba na terapiách, ale aj pravidelnom a dlhotrvajúcom užívaní medikamentóznych prípravkov, účasti

na resocializačných procesoch, pričom žiadne terapie ani lieky pre osoby trpiace autizmom nehradí
verejná zdravotná poisťovňa. Výživné platené otcom nedovoľuje uhrádzať maloletej adekvátnu liečbu
a je nutné urgentne ho zvýšiť, pretože matka, ktorá je sama psychicky a fyzicky veľmi vyčerpaná 24-
hodinovou každodennou starostlivosťou o maloletú, nemá možnosť sa ani zamestnať a zároveň na
všetky druhy terapií potrebuje oveľa viac finančných prostriedkov ako sú dávky od štátu a doterajšia

finančná podpora zo strany otca maloletej. Matka je nútená požičiavať si peniaze na úhradu týchto
výdavkov a finančne jej musia vypomáhať príbuzní. Otec síce pôvodne sľúbil prispievať nad rámec
súdom stanoveného výživného, avšak jeho príspevky boli väčšinou len sporadické alebo jednorazové,
a matka sa na neho nedokáže spoliehať, napríklad prisľúbil nakupovať dcére lieky na autizmus (cca 80
eur mesačne), lieky však kúpil iba jediný raz, hoci mu bolo zdôrazňované, že tieto lieky na mozgovú

stimuláciu bude brať maloletá pravidelne, to isté sa týka aj liekov na imunitu, pomôcok na terapeutickú
prácu ako aj vecných plnení (oblečenia). Podobný postoj zaujal vo vzťahu k hypoterapii, ktorú sa na jar
2021 zaviazal maloletej zabezpečovať a hoci tento druh terapie priaznivo vplýval na nervovú sústavu
maloletej, v lete 2021 svojvoľne zo dňa na deň hypoterapiu ukončil. Nakoľko sa v súčasnosti nedá reálne
predpokladať ako dlho potrvá konanie o zvýšenie výživného a teda kedy dôjde k rozhodnutiu vo veci

samej, preto je nevyhnutná úprava v zmysle návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom aj
otec súhlasil s takýmto dočasným riešením situácie, čo vyplýva aj z jeho vyjadrenia doručeného súdu
dňa 11.1.2022. Matka tiež podotýka, že na pojednávaní vo veci, ktoré sa konalo dňa 24.11.2021, mali
rodičiazáujemuzatvoriťdočasnúrodičovskúdohoduaotecpriamosúhlasilstým,ževýživnénamaloletú
sa dočasne zvýši na sumu 450 eur (tak ako to aktuálne navrhuje matka v neodkladnom opatrení, teda

že nebude povinný prispievať na tvorbu úspor a táto suma sa dočasne preklenie na bežné výživné),
avšak súd mal za to, že je treba podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom následne
rozhodne. Na základe uvedeného matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a je pre ňu
nepochopiteľné, z akého dôvodu súd potom jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol,
keď samotný otec aj s takýmto dočasným riešení súhlasil. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie zmenil a jej návrhu vyhovel.

6. Otec ani kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na
rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné.

8. Inštitút neodkladného opatrenia je upravený v ust. § 324 a nasl. CSP, pričom v zmysle § 325 ods.
1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ustanovenie § 325 ods. 2 CSP potom príkladmo uvádza,
aké povinnosti možno najmä uložiť neodkladným opatrením, avšak z dikcie ustanovenia je zrejmé,
že súd môže uložiť aj inú povinnosť, než niektorú z tam citovaných, samozrejme za predpokladu, že

bude potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak tu je obava, že exekúcia bude ohrozená a tiež
za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods.
2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa
zdržala alebo niečo znášala.9. Po preskúmaní napadnutého uznesenia, odvolania podaného matkou ako aj celého spisového
materiálu, dospel odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že v danom prípade

matka osvedčila, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery v zmysle ňou navrhnutého neodkladného
opatrenia a to z dôvodov uvádzaných v podanom návrhu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje.

10. V predmetnej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rodičia maloletej spolu nežijú a osobnú
starostlivosť o maloletú vykonáva matka, ktorej bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti rozsudkom

Okresného súdu Galanta sp. zn. 22P/149/2019-108 zo dňa 05.02.2020. Týmto rozsudkom súd schválil
rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej otec sa zaviazal platiť maloletej bežné výživné v sume 250 eur k
rukám matky a zároveň prispievať na tvorbu úspor maloletej v sume 200 eur na osobitný účet maloletej,
zriadený pre tento účel matkou. Po vydaní uvedeného rozhodnutia sa však zmenili pomery na strane
maloletej a to tým, že sa u nej začali prejavovať vážne poruchy zdravia, ktoré v čase rozhodovania
súdu neexistovali, resp. neboli diagnostikované a teda ani maloletá nepodstupovala liečbu, ktorá by bola

premietnutá do výšky výživného. Lekárskymi vyšetreniami maloletej sa v roku 2021 zistilo, že maloletá
trpí oneskorením reči, správania, hygienických návykov, nerovnomerným sociálnym vývinom, emočnými
poruchami. Z diagnostického a psychologického vyšetrenia, ktoré podstúpila maloletá dňa 08.04.2021
vyplývazáver,žemaloletátrpítiežsymptómamiautistickéhospektraanáslednépsychiatrickévyšetrenie
potvrdilo detský autizmus, pričom pedopsychiater odporučil priznať maloletej status ťažko zdravotne

postihnutej osoby a odporučil jej rôzne terapie a medikamentóznu liečbu. Matka je na predĺženej
materskej dovolenke, jej príjem je invalidný dôchodok vo výške 214 eur, rodičovský príspevok 378,10
eur a prídavky na dve deti, keďže okrem maloletej D. má ešte vyživovaciu povinnosť k synovi V. H., nar.
XX.XX.XXXX, na ktorého jeho otec platí výživné 100 eur. Matka v súčasnosti zabezpečuje maloletej
celodennú starostlivosť a súčasne s ňou podstupuje množstvo terapií, rehabilitácií aj domáce cvičenia,

jej náklady na výživu maloletej sa tým podstatne zvýšili, keďže uvedenú liečbu s výnimkou psychológa
a logopéda zdravotná poisťovňa neprepláca.

11. Z uvedených dôvodov podala matka dňa 25.05.2021 na súde návrh na zvýšenie výživného, v ktorom
sa domáha zvýšenia výživného na 1.000 eur mesačne, aktuálne vo veci prebieha rozsiahle dokazovanie

ohľadom ustálenia výšky odôvodnených potrieb maloletej a schopností a možností rodičov maloletej a
ich majetkových pomerov, nakoľko otec s navrhovanou výškou výživného nesúhlasí. V priebehu konania
matka vzhľadom k aktuálnym vysokým výdavkom na liečbu maloletej, ktoré nemá z čoho platiť, podala
predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Odvolací súd pripomína, že neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej obrany, ktoré by malo
byť použité až vtedy, keď neexistujú iné zákonné možnosti ako upraviť pomery strán sporu. Podľa
názoru odvolacieho súdu práve o takýto prípad tu ide. Z obsahu spisu vyplýva hrozba ujmy na zdraví
a zdravom vývine maloletej, ktorú možno eliminovať práve nariadením požadovaného neodkladného
opatrenia. Matka dieťaťa dostatočne osvedčila podstatne zvýšené výdavky na dieťa, ktoré vznikli v

súvislosti s liečbou maloletej, pričom bez okamžitej úpravy pomerov medzi účastníkmi, ktorá by umožnila
matke tieto výdavky platiť, hrozí maloletej ujma na zdraví s následkami, ktoré v budúcnosti môžu byť
len ťažko napraviteľné. Zdravotný stav maloletej vyžaduje totiž liečbu už teraz a nemôže čakať na
právoplatné skončenie konania vo veci samej, ktoré v najbližších mesiacoch sotva možno predpokladať.
Bolo tiež osvedčené, že matka nie je schopná tieto náklady uhrádzať s vlastných príjmov a bežného

výživného určeného rozsudkom vo výške 200 eur, pričom táto poskytuje maloletej nepretržitú a pomerne
náročnú starostlivosť, takže získanie iných príjmov z objektívnych dôvodov u nej nie je možné očakávať.
Za dostatočne osvedčenú treba nepochybne považovať aj schopnosť a možnosť otca platiť dočasne
maloletej na bežnú výživu sumu 450 eur namiesto 250 eur, čo je osvedčené jednak jeho súhlasom s
platením takéhoto bežného výživného, ale tiež tým, že v uvedenej výške 450 eur už otec maloletej D. v

súčasnosti na výživu prispieva aj keď z toho iba 250 eur ide na bežné výživné a 200 eur na úspory.

13. Na rozdiel od bežného výživného, ktoré sa vyznačuje spotrebným charakterom, teda je určené na
priebežné uhrádzanie každodenných potrieb, úspory sú určené na výdavky, ktoré dieťaťu môžu vzniknúť
v budúcnosti ( napr. vzdelanie, bývanie a pod.). Určenie sumy výživného na tvorbu úspor v zásade

prichádza do úvahy vtedy, keď odôvodnené potreby dieťaťa nevyžadujú výživné v takej výške, v akej by
ho mohol povinný rodič vzhľadom k svojim schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom platiť.
Úspory možno teda tvoriť vtedy, keď sú pri nastavenom výživnom bežné potreby dieťaťa uspokojené azostáva tu ešte určitý finančný potenciál na strane povinného rodiča. V zmysle uvedeného bola určená
v roku 2020 vyživovacia povinnosť otca na maloletú D..

14. Je potom zrejmé, že pokiaľ otec zo sumy 450 eur poukazuje v zmysle vyššie označeného súdneho
rozhodnutia sumu 200 eur na tvorbu úspor maloletej a zasiela túto čiastku na osobitný účet maloletej,
kde sú peniaze vinkulované do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa, potom matka s nimi nemôže v súčasnosti
nakladať a používať ich na liečbu maloletej. Zároveň otec, pokiaľ by aj považoval za účelnejšie
vynakladaťtútosumuradšejnaliečbumaloletejvsúčasnosti,keďžetátopotrebajeurgentnáanaliehavá,

nemôže tak urobiť súc viazaný právoplatným a vykonateľným rozsudkom, ktorý mu ukladá poukazovať
sumu 200 eur na vinkulovaný účet a nie k matkiným rukám ako bežné výživné na spolu s bežným
výživným, jednalo by sa o nerešpektovanie súdneho rozhodnutia.

15. Vyhodnotením vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že bola osvedčená
potreba nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží otcovi dočasne poukazovať sumu 200

eur, určenú inak rozsudkom na tvorbu úspor maloletej, k rukám matky spolu s bežným výživným, tak
aby s ňou mohla disponovať pri uhrádzaní aktuálnych výdavkov maloletej. Odvolací súd na rozdiel od
prvoinštančného súdu nevidel žiadny dôvod, pre ktorý by nemohol neodkladné opatrenie v danej veci
nariadiť, pokiaľ sú pre to splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 324 a nasl. CSP a pokiaľ je
rešpektovaný najlepší záujem dieťaťa. Poukazuje na to, že účelom neodkladného opatrenia je rýchle a

pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010). Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci ide o
takýtoprípad,pretožepovydanírozsudkunastalasituácia,ktorávyžadujeokamžitýzásahsúdu,nakoľko
matka nedokáže iným spôsobom bezodkladne zohnať finančné prostriedky a bez takejto dočasnej
úpravy by preto nemohla byť včas zabezpečená maloletej D. liečba a terapie, hoci ich neodkladne

vyžaduje jej zdravotný stav, inak hrozí zhoršenie zdravotného stavu, ktoré v budúcnosti nebude možné
napraviť a ktoré by mohlo nepriaznivo ovplyvniť zaradenie maloletej do bežného života.

16. V danej veci matka celkom zrejme osvedčila nutnosť urýchlene získať od otca maloletej finančnú
pomoc na pokrytie naliehavých potrieb súvisiacich s liečbou maloletej, vzniknutých jej nepriaznivým

zdravotným stavom a suma 200 eur, pôvodne určená na úspory, matke umožní preklenúť situáciu
dovtedy, kým súd vo veci výživného nerozhodne. Je preto plne v súlade so záujmami maloletého dieťaťa
dočasne otcovi uložiť povinnosť poukazovať sumu 200 eur k rukám matky namiesto na vinkulovaný účet
maloletej do skončenia konania vo veci samej, kedy súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania ustáli,
či je namieste zvýšenie bežného výživného a aká suma zodpovedá zmeneným pomerom a zároveň aj

to, či je ešte dôvodné prispievať na úspory maloletej.

17. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť s poukazom na čl. 24 ods. 2 Charty základných práv
Európskej únie ako aj čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi
verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy

najlepšie záujmy dieťaťa. Bolo preto nutné rešpektovať toto základné kritérium, ktoré platí rovnako aj
pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V prejednávanej veci mal odvolací
súd za to, že v aktuálnej situácii, kedy konanie vo veci samej nie je právoplatne skončené a zdravotný
stav maloletej vyžaduje okamžitú finančnú pomoc zo strany otca (ktorý síce potreby maloletej uznáva
avšak sumu vyššiu než 450 eur nie je ochotný dobrovoľne platiť), je jediným riešením okamžitý zásah

súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia, pretože neexistujú iné zákonné možnosti ako dočasne
upraviť pomery strán sporu tak, aby bola odvrátená hroziaca ujma na zdraví a zdravom vývine maloletej.

18. Vedený týmito úvahami, odvolací súd napadnuté rozhodnutie za použitia ust. § 388 CSP zmenil tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

19. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

20. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať

návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.