Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 29, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819200376
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5819200376.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ U. T.,
nar. XX.XX.XXXX, 2/ W. T., nar. XX.XX.XXXX, obe trvale bytom B. XX/XX, XXX XX Z., toho času bytom
D. Z. XX, XXXX V., Nórske kráľovstvo, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo,
ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matka R. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom obec Z., toho času
bytom B. XXX, XXX XX Z. a otec Z. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX/XX, XXX XX Z., toho času
bytom D. Z. XX, XXXX V., Nórske kráľovstvo, zastúpený JUDr. Martou Bojo Vevurkovou, advokátkou
so sídlom Mieru 312/13, 029 01 Námestovo, IČO: 42 217 075, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v konaní o odvolaní matky proti rozsudku Okresného
súdu Námestovo č. k. 4P/10/2019-501 zo dňa 22. októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 4P/10/2019-501 zo dňa 22. októbra 2021 potvrdzuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

III. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 4P/10/2019-501 zo dňa 22. októbra 2021 sa mení

rozsudok Okresného súdu Námestovo spis. zn. 5P/2/2014 zo dňa 30. septembra 2014 v časti výrokov
II., III. a IV. týkajúcej sa maloletého U. T., nar. XX.XX.XXXX a maloletej W. T., nar. XX.XX.XXXX.

IV. N a r i a ď u j e Okresnému súdu Námestovo opravu rozsudku č. k. 4P/10/2019-501 zo dňa 22.
októbra 2021 vo výroku VI., a to tak, že tento má správne znieť:
„ZrušujeuznesenieOkresnéhosúduNámestovoč.k.4P/10/2019-120zodňa29.januára2021vspojení
s opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č. k. 4P/10/2019-126 zo dňa 12. februára 2021 a
uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 10CoP/31/2021-455, 10CoP/32/2021 zo dňa 25. júna 2021.“

a súčasne tomu zodpovedajúcu opravu odseku č. 29 odôvodnenia rozsudku č. k. 4P/10/2019-501 zo
dňa 22. októbra 2021.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zveril maloleté deti T.:
U., nar. XX.XX.XXXX a W., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca s právom oboch rodičov
zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok (výrok I.). Matke maloletých detí uložil povinnosť
platiť na výživu maloletého U. sumou vo výške 50,- eur mesačne, vždy do každého 25. dňa v mesiaci
vopred k rukám otca maloletých detí, počnúc od 25.02.2019 (výrok II.) a zaplatiť zameškané výživné na

maloletého U. za obdobie od 25.02.2019 do 22.10.2021 v celkovej výške 1.600,- eur otcovi maloletého
v lehote 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Matke maloletých detí súčasne uložil
povinnosť platiť na výživu maloletej W. sumou vo výške 50,- eur mesačne, vždy do každého 25.
dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletých detí, počnúc od 29.06.2020 (výrok IV.) a zaplatiťzameškané výživné na maloletú W. za obdobie od 29.06.2020 do 22.10.2021 v celkovej výške 800,- eur
otcovi maloletého v lehote 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku (výrok V.). Ďalej zrušil uznesenie
Okresného súdu Námestovo spis. zn. 4P/10/2019 zo dňa 12.02.2021 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Žiline spis. zn. 10CoP/31/2021 zo dňa 25.06.2021 (výrok VI.). Napokon rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VII.).
2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že otec návrhom podaným na súde dňa 25.02.2019
žiadal, aby súd zveril maloletého U. do jeho osobnej starostlivosti a matke uložil povinnosť platiť na
jeho výživu sumou 150,- eur. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo spis.

zn. 5P/2/2014 zo dňa 23.10.2014 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a maloleté deti
U. T., W. T. a F. T., nar. XX.XX.XXXX boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matke.
Otec maloletých detí sa zaviazal prispievať na výživu U. sumou 170,- eur, W. sumou 150,- eur a F.
sumou130,-eurmesačne,vždydokaždého15.dňapríslušnéhomesiacavopredkrukámmatky,počnúc
dňom právoplatnosti rozsudku. Otec ďalej uviedol, že navrhuje zmenu rozsudku v časti úpravy práv a
povinností k maloletému U. tak, že tento bude zverený do jeho osobnej starostlivosti, s právom oboch

rodičov maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a matke bude uložená povinnosť prispievať
na jeho výživu sumou 150,-eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. K dôvodom
navrhovanej zmeny sa vyjadril, že maloletý U. sa presťahoval k nemu do Nórska a od polovice augusta
2018 sa na základe vlastného rozhodnutia rozhodol nastúpiť na povinnú školskú dochádzku do nultého
ročníka v V. M., v ktorom štúdiu pokračuje naďalej. Maloletý spolu s ním od augusta žije v spoločnej

domácnostivdvojizbovombyte.Uviedol,žeodpríchodusynaU.zabezpečujesámavýlučnebezpomoci
matky starostlivosť o maloletého, čo zahŕňa okrem stravy, ošatenia, hygienických potrieb, školských
pomôcok, cestovného, telefónu aj výdavky na letenky na cestu na Slovensko každé dva mesiace.
Uviedol, že v Nórskom kráľovstve pracuje ako stavebný robotník s príjmom v sume cca 2.300,- eur. Zo
svojho príjmu uhrádza nájomné za byt v sume 1.000,- eur mesačne, elektrinu za byt v sume 120,- eur

mesačne, telefón pre maloletého a pre seba v sume 130,- eur mesačne, náklady na cestovné do práce
150,- eur mesačne, stravu a hygienické potreby pre oboch v sume cca 600,-eur mesačne, výživné na
maloletú W. a maloletú F. v sume 450,- eur mesačne, letenky pre neho raz za tri mesiace 250,- eur, a pre
maloletého U. každý druhý mesiac v sume 200,- eur. Ďalej má voči Kooperative poisťovni, a. s. Vienna
Insurance Group dlh v sume 2.310,56 eur, ktorý sa zaviazal uhrádzať v splátkach po 100,- eur na základe

splátkového kalendára, ktorý toho času neplatí. S matkou uzavrel dňa 12.07.2018 dohodu rodičov
o úprave práv a povinností rodičov k maloletému U. na čas po rozvode. Predmetná dohoda nebola
schválená súdom. V dohode sa otec zavial naďalej si plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému
U., ako je uvedené v rozsudku Okresného súdu Námestovo spis. zn. 5P/2/2014 zo dňa 23.10.2014
a matka dala súhlas otcovi k vycestovaniu do krajiny Nórske kráľovstvo spolu so synom maloletým

U. za účelom štúdia. Keďže maloletý mieni naďalej pokračovať v štúdiu v Nórskom kráľovstve a žiť v
spoločnej domácnosti s otcom, je potrebné upraviť práva a povinnosti, tak aby zodpovedali skutočnému
stavu a zároveň, aby otec mohol naďalej finančne zabezpečovať štúdium a pobyt maloletého v Nórskom
kráľovstve.
3. Dňa 26.06.2020 rozšíril otec svoj návrh a žiadal, aby súd zveril do jeho osobnej starostlivosti aj

maloletú W. a zaviazal matku k povinnosti platiť na jej výživu sumou vo výške 150,- eur mesačne.
Rozšírenie návrhu odôvodnil tým, že ho podával na základe želania maloletej W., presťahovať sa za
ním a bratom U. do Nórskeho kráľovstva.
4. Návrhom podaným súdu prvej inštancie dňa 13.01.2021 otec maloletých detí žiadal, aby súd prvej
inštancie vydal neodkladné opatrenie, ktorým by boli maloleté deti zverené do jeho osobnej starostlivosti

a matke uložená povinnosť platiť na ich výživu, a to na maloletého U. sumou 150,- eur mesačne a na
maloletú W. sumou 130,- eur mesačne. Uznesením spis. zn. 4P/10/2019 zo dňa 29.1.2021 súd prvej
inštancie dočasne zveril maloletého U. a maloletú W. do osobnej starostlivosti otca až do právoplatnosti
rozhodnutiavovecisamej,spovinnosťoumatkyplatiťnavýživuU.sumou100,-eurmesačneanavýživu
maloletej W. sumou 80,- eur mesačne. Uznesením Krajského súdu v Žiline spis. zn. 10CoP/31/2021

zo dňa 25.06.2021 bolo uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o dočasnom zverení maloletých detí
U. a W. do osobnej starostlivosti otca potvrdené a výrok o vyživovacej povinnosti matky vo vzťahu k
maloletým deťom bol zmenený tak, že matke maloletých detí bola uložená povinnosť platiť na výživu U.
sumou 50,- eur mesačne a na výživu W. sumou 40,- eur mesačne.
5. Na pojednávaní otec zotrval na podanom návrhu a uviedol, že U. je u neho už tretí rok a W. rok. Deti

žiada zveriť do svojej osobnej starostlivosti z dôvodu, že nech by sa čokoľvek stalo, tak je lepšie, keď ich
má zverené. Takto keby ich mala zverené matka, by s ňou musel stále komunikovať, trebárs keby šiel s
deťmi k lekárovi a podobne. Pracuje ako stavebný robotník a zarobí 3.500,- eur. Mesačne platí nájomné
vo výške 1.100,- eur, elektrinu vo výške 120,- eur, telekomunikačné prostriedky vo výške 40,- eur,hygienické potreby pre domácnosť + drogéria vo výške 80,- eur, pohonné hmoty do práce, výlety a mýto
vo výške 200,- eur, oblečenie vo výške 80,- eur, leasing za motorový čln vo výške 300,- eur. Na maloletú
W. má pravidelné mesačné výdavky, a to na úrazové poistenie vo výške 13,- eur, telekomunikačné

prostriedky vo výške 40,- eur, drogéria + prášok na pranie vo výške 40,- eur, strava vo výške 300,- eur,
strava v škole vo výške 25,- eur, oblečenie vo výške 80,- eur, prehliadky u lekára + lieky vo výške 15,- eur,
poplatok za jazdecký krúžok vo výške 67,- eur, výlety vo výške 50,- eur. Na maloletého U. má pravidelné
mesačné výdavky, a to úrazové poistenie vo výške 13,- eur, telekomunikačné prostriedky vo výške 40,-
eur, drogéria + prášok na pranie vo výške 25,- eur, strava vo výške 300,- eur, cestovné do školy vo výške

40,- eur, oblečenie vo výške 80,- eur, prehliadky u lekára + lieky vo výške 15,- eur, výlety vo výške 50,-
eur. Keďže mu musel kúpiť počítač, bol to jednorazový výdavok vo výške 1.000,- eur. U maloletej W.
predstavoval jednorazový výdavok vo výške 130,- eur na jazdecké oblečenie. Otec súčasne uviedol, že
na U. žiada výživné od 25.02.2019 vo výške 50,- eur a na W. žiada výživné od 29.06.2020 taktiež vo
výške 50,- eur. Deti chodia k matke vždy na prázdniny, teraz bola COVID situácia, ale predtým bol U.
štyri až päťkrát do roka doma. Matka za celé to obdobie nezaplatila deťom výživné. Keď sú deti u nej,

tak sa o ne stará, taktiež im posiela darčeky. Kedykoľvek by chcela, môže deti navštíviť. Naposledy deti
u nej boli cez prázdniny, boli tam celé dva mesiace, okrem 12 dní, kedy boli deti s ním na dovolenke.
Syn U. navštevuje strednú školu so zameraním na cestový ruch a je prvák. Predtým chodil na strednú
elektrotechnickú školu, kde sa mu ale nepáčilo. Bývajú v rodinnom dome, kde majú prenajaté poschodie.
Deti majú vlastné izby. W. chodí na základnú školu do ôsmeho ročníka.

6. Matka maloletých detí na pojednávaní uviedla, že pracuje ako ekonómka v K. Y., kde je jej príjem
max. 650,- eur. Žije v prenajatom byte s dcérou F., za ktorý platí mesačne sumu 450,- eur. Mesačne platí
aj leasing na motorové vozidlo vo výške 288,- eur. Okrem toho poberá prídavky na jedno dieťa vo výške
25,- eur a výživné na F. vo výške 130,- eur. Mama jej dáva mesačne 150,- eur. Dcéra F. je štvrtáčka,
stravuje sa, kde za stravu platí 35,- eur. Poistená nie je. Chodí na krúžok keramiky, za ktorý platí 5,- eur

mesačne. S otcom detí boli dohodnutí, že keď pôjdu deti do Nórska, že to výživné, ktoré platil na ne mu
dá, ale nech jej dá prídavky na F.. Ona ani nemá z čoho platiť výživné a taktiež jej otec výživné platí z
bratovho účtu a ona nevie, či jej ho platí brat, alebo on. Nevie prečo nemá účet v slovenskej banke. Keby
mala deti vo svojej starostlivosti, tak by mala výživné. Nesúhlasila s tým, aby boli deti zverené otcovi,
pretože jej bráni v styku s nimi. Vždy keď chcela, keď tam bol len U., aby prišiel ku nej na Vianoce, tak mu

musela kúpiť letenku. Vlastne zakaždým platila jednu letenku ona a druhú otec. Ona deťom nebránila,
aby boli v Nórskom kráľovstve. Výživné nemá z čoho platiť a už vôbec nie spiatočne. Uviedla, že do
minulého mesiaca poberala prídavky aj na W. a U., ale otcovi ich neposielala. Na pohonné hmoty minie
mesačne 50,- eur. Má partnera, ale nežijú v spoločnej domácnosti.
7. Na pojednávaní boli vypočuté aj maloleté deti. Z výsluchu maloletého U. vyplynulo, že v Nórskom

kráľovstve študuje na strednej škole. Nechcel by sa vrátiť na Slovensko, iba ak na návštevu. S matkou
je v denno-dennom kontakte. S návrhom otca na zverenie súhlasí. Moc sa mu nepáči to, že od matky
žiada výživné, hoci má vyšší príjem ako ona. Matka mu pošle, keď má sviatok, vždy nejaký darček a
taktiež aj sestre. Z výsluchu maloletej W. vyplynulo, že chodí do ôsmej triedy v Nórskom kráľovstve.
Chcela by sa naučiť jazyk, chcela by tam pracovať a potom ísť do zahraničia. Uviedla, že jej je jedno

ktorému z rodičov bude zverená. S matkou má bližší vzťah a navštevovať ju chodí vtedy, keď povie otec.
8. Súd prvej inštancie ďalej citujúc ust. § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 6, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1,
§ 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „ZoR“) uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh otca je dôvodný.
Maloletý U. je u neho už tretí rok, študuje na strednej škole a nemá v pláne vrátiť sa trvalo na Slovensko.

Maloletá W. už rok navštevuje základnú školou v Nórskom kráľovstve a z jej výsluchu vyplynulo, že v
Nórskom kráľovstve mieni zostať. Celú starostlivosť o deti zvláda otec bez problémov a bez pomoci
matky. Nesúhlas matky s návrhom zrejme súvisel s predchádzajúcou dohodou rodičov, že deti môžu žiť
v Nórskom kráľovstve, avšak otec nebude od nej požadovať výživné. Súd prvej inštancie bol teda toho
názoru, že v danom prípade s prihliadnutím na záujmy maloletých dretí bolo potrebné právne zosúladiť

reálny stav. Preto s poukazom najmä na vyjadrenie maloletých detí tieto zveril do osobnej starostlivosti
otca s právom oboch rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok.
9. Súd prvej inštancie sa stotožnil aj s tou časťou návrhu otca, v rámci ktorého žiadal, aby bola matke
uložená povinnosť platiť na výživu U. sumou 50,- eur mesačne a na výživu W. sumou 50,- eur mesačne.
Podľa súdu prvej inštancie neobstála argumentácia matky, že nemá z čoho platiť výživné, keď pri

deklarovanom príjme 650,- eur, si dovolí platiť leasing na motorové vozidlo v splátkach vo výške 288,-
eur mesačne. Výživné, ktoré navrhol otec a na ktoré platenie ju súd prvej inštancie zaviazal síce
absolútnenepostačujúnazabezpečeniepotriebmaloletýchdetí,avšakoteczrejmevzáujmezachovania
dobrých vzťahov urobil ústupok, a to aj napriek tomu, že matka sa absolútne nepodieľa na výživedetí. S poukazom na tieto skutočnosti preto súd prvej inštancie uložil matke povinnosť platiť na výživu
maloletého U. sumou 50,- eur mesačne počnúc od 25.02.2019 a na výživu maloletej W. sumou 50,- eur
mesačne počnúc od 29.06.2020. Dobu začatia plnenia vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie určil

v súlade s návrhom otca. Na maloletého U. tak vznikol matke za obdobie od 25.02.2019 do 22.10.2021
nedoplatok na zameškanom výživnom vo výške 1.600,- eur a na maloletú W. za obdobie od 29.06.2020
do 22.10.2021 vo výške 800,- eur, ktorý súd prvej inštancie uložil matke zaplatiť otcovi v lehote 12
mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
10. Napokon súd prvej inštancie vzhľadom na to, že uznesením spis. zn. 4P/10/2019 zo dňa 12.02.2021

v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline spis. zn. 10CoP/31/2021 zo dňa 25.06.2021 boli dočasne
upravené práva a povinnosti rodičov k maloletý deťom, zrušil predmetné rozhodnutia vzhľadom na
rozhodnutie vo veci samej.
11. V zákonnej lehote podala proti výrokom III., IV. a V. rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie
matka, pričom navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v týchto výrokoch tak,
že zameškané výživné na obe maloleté deti otcovi (navrhovateľovi) nepriznáva a určil jej vyživovaciu

povinnosť k maloletej W. v sume 40,- eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci, a to na účet vedený na
meno otca v slovenskej banke. Matka súčasne navrhovala, aby odvolací súd upravil jej styk s maloletými
deťmi U. a W. tak, že otcovi by bola uložená povinnosť dopraviť maloletých na územie Slovenskej
republiky každé tri mesiace.
12. Matka v odvolaní namietala naplnenie odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), f) a

h) CSP. Matka v kontexte s namietanými odvolacími dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a) a h)
CSP poukazovala na skutočnosť, že v konaní bol obom maloletým ustanovený kolízny opatrovník, a to
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo. Ďalej poukazovala na to, že obe maloleté deti opustili
územie Slovenskej republiky dňa 17.07.2020 a nachádzali sa v Nórskom kráľovstve bez prerušenia
273 dní ku dňu 16.04.2021 z kalendárneho roka 2020/2021. Následne prišli na územie Slovenskej

republiky v mesiaci júl 2021 na 14 dní a ďalej na nariadené pojednávanie dňa 22.10.2021 (pobyt 3
dni). Z celkového počtu dní od odchodu maloletých detí do Nórskeho kráľovstva doposiaľ ubehlo 501
kalendárnych dní. Z uvedeného matka vyvodzovala, že krajinou miesta obvyklého pobytu maloletých
sa stalo Nórske kráľovstvo. Z tohto vyvodzovala právomoc príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí Nórskeho kráľovstva. Namietala tak, že v konaní nebola daná právomoc súdom ustanoveného

kolízneho opatrovníka maloletým deťom, teda Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo. Matka
súčasne s poukazom na ust. článkov 1, 5, 15, 16 a 17 Haagskeho dohovoru o právomoci, rozhodnom
práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu
dieťaťa zo dňa 19.10.1996 namietala, že v danom prípade nebola daná právomoc súdu Slovenskej
republiky, ale justičného orgánu Nórskeho kráľovstva, pričom sa rozhodovanie v súdenej veci malo

spravovať právnym poriadkom Nórskeho kráľovstva. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods.
1 písm. f) CSP, matka namietala, že súd prvej inštancie zaslal dňa 31.07.2021 výzvu otcovi na zaslanie
potvrdenia o priemernom mesačnom zárobku za posledných 12 mesiacov. Otec na túto výzvu súdu prvej
inštancienepredložilpožadovanépotvrdeniedo15dníasúdprvejinštanciesatoutoskutočnosťouvôbec
nezaoberal. Na jej žiadosť jej na pojednávaní dňa 22.10.2021 boli dané do rúk xero kópie nie vierohodnej

povahy za 8 kalendárnych mesiacov v rôznych mesiacoch a rokov. Z predloženého dokumentu je tak
priemerný mesačný zárobok otca cca. 385.635,- NOK, čo je v prepočte na eurá suma 37.490,58,- eur, a
teda delene počtom deviatich mesiacov suma 4.165,62 eur, čo za 12 mesiacov v priemere predstavuje
sumu 4.876,- eur. V odôvodnení napadnutého rozsudku je však uvedené, že otec uviedol príjem v sume
3.500,- eur. Z uvedeného je zrejmé, že otec uviedol sumu, ktorá nemôže byť reálna a je preukázateľne

optimalizovaná.Onanaopakvierohodnepreukázalasvojepríjmyavýdavky,oficiálnepotvrdenéštátnymi
inštitúciami a bankami. Súd prvej inštancie však uviedol, že jej neverí jej príjem aj napriek jednoznačnej
dôkaznej situácií. Na pojednávaní jej bolo vytýkané jej motorové vozidlo, ktoré kúpila pre deti, na cestu
do zamestnania a dovoz dcéry do školy. Pred tým vlastnila vyše 22 ročné motorové vozidlo, ktoré už
nebolo bezpečné a bolo stále poruchové. Motorové vozidlo kúpila, keď nemala vedomosť, že otec bude

žiadať výživné, lebo dohoda s ním bola úplne iná, a to že deti pôjdu len na študijný pobyt do Nórskeho
kráľovstva. Na pojednávaní otec na radu svojej zástupkyne požiadal o spätná zaplatenie zameškaného
výživného, čo je v jej situácií nemožné mu vrátiť. Matka v tomto kontexte poukazovala na to, že z
dôvodov na strane otca sa trikrát odročovalo pojednávanie, a tým jej nie z vlastnej viny narástla suma
zameškaného výživného. Ďalej matka uviedla, že otec v konaní uviedol nepodložené výdavky, ktoré nie

je možné overiť. V zmysle platnej nórskej legislatívny v oblasti zdravotnej starostlivosti detí je zdravotná
starostlivosť bezplatná, doprava pre deti je takisto bezplatná, školstvo je bezplatné, deti dostavajú
učebné pomôcky bezplatne, aj notebook, čo uviedol otec, maloletý U. ho dostal bezplatne od školy, ako
ho dostala aj jej dcéra. Matka sa súčasne vyjadrovala k činnosti kolízneho opatrovníka, ktorý aj naprieknedostatku právomoci vypočúval deti v Nórskom kráľovstve cez mobilný telefón v prítomnosti otca,
pričom mu tak unikla skutočnosť, že otec žije s poľskou rodinou, kde sa delí o jednu partnerku s iným
mužom žijúcim v tej istej domácnosti. Deti jej hovorili, že otec pravidelne konzumuje alkohol s občanmi

poľskejnárodnostižijúcimivspoločnejdomácnosti.Tutoskutočnosťmatkanepovažovalazastavzhodný
s dobrými mravmi a nevie, aký to bude mať dopad na maloleté deti. O tejto skutočnosti upovedomila
nórske úrady, aby začali konať v tejto veci. Ak súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku
uviedol, že nebola ani raz pri deťoch v Nórskom kráľovstve, matka poukazovala na to, že partnerka
otca sa jej telefonicky vyhrážala smrťou, a tak aj z obavy o svoj život za deťmi nevycestovala. Deti jej

volajú ohľadne svojho zdravotného stavu, nakoľko majú iba lieky, ktoré im nabalila ona, čo sa dá aj
jasne preukázať výpisom z ich elektronickej zdravotnej knižky. Matka ďalej namietala, že otec nemá
osobný účet v slovenskej banke a svoje osobné motorové vozidlo má registrované na svoju matku. Túto
skutočnosť súd prvej inštancie nezobral vôbec do úvahy. Matka tiež v odvolaní namietla, že súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku neupravil jej styk s oboma maloletými, takže ak sa otec rozhodne,
maloleté deti už neuvidí. Ďalej neupravil jasne platenie výživného, keďže otec je v Nórskom kráľovstve a

požaduje platenie výživného na účty tretích osôb, čo považuje za neprípustné z pohľadu, že jej následne
povie, že mu nezaplatila nič a preukázať túto skutočnosť tak bude pre ňu takmer nemožné. Počas
celého konania súd prvej inštancie nezobral do úvahy ani jedno jej podanie a naopak otcovi vo všetkom
vyhovel. Na strane súdu prvej inštancie došlo aj k procesným chybám, pričom matka konkretizovala,
že predvolanie na pojednávanie dňa 22.10.2021 bolo len vo veci maloletého U., a napriek tomu otec

donútil ísť na pojednávanie aj maloletú W., ktorá nebola predvolaná. Záverom matka namietala, že boli
porušené jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a pojednávalo sa tendenčne v prospech otca, či už to boli odročenia, návrhy
atď.
13. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu

potvrdiť. Uviedol, že maloleté deti sa dlhodobejšie zdržiavajú v osobnej starostlivosti otca v Nórskom
kráľovstve, preto súhlasí s napadnutým rozsudkom. S maloletými deťmi bol vykonaný pohovor na Úrade
práce sociálnych vecí a rodiny v Námestove dňa 16.07.2020 bez prítomnosti rodičov. Maloleté deti
uviedli, že chcú študovať v Nórskom kráľovstve. Dňa 08.04.2021 bol vykonaný opätovne pohovor s
maloletými deťmi, prostredníctvom telefonického hovoru, nakoľko sa nachádzali v Nórskom kráľovstve.

Maloleté deti uviedli, že si tam zvykli, páči sa im tam, našli si tam kamarátov a chcú naďalej pokračovať v
štúdiu v Nórskom kráľovstve. S matkou sú v pravidelnom telefonickom kontakte, alebo prostredníctvom
videochatu. Dňa 22.10.2021 boli maloleté deti vypočuté súdom prvej inštancie, kde potvrdili že chcú
naďalej študovať v Nórskom kráľovstve.
14. Otec sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril a odvolaciemu súdu nebolo predložené ani žiadne

ďalšie podanie účastníkov v odvolacom konaní.
15. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací [§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) v spojení s § 2 ods. 1 CMP], po zistení, že odvolanie matky proti rozsudku súdu prvej
inštancie, čo do jeho výrokov III., IV. a V., bolo podané včas (362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1
CMP), oprávneným subjektom - matkou ako účastníkom konania (§ 359 CSP v spojení s § 2 ods. 1 a

§ 7 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355
ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
podľa § 65 CMP, teda v celom rozsahu, s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a toto
rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

16. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené
a v plnom rozsahu sa stotožnil so zásadnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých súd prvej
inštancie napadnuté rozhodnutie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o návrhu otca, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení

s § 2 ods. 1 CMP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je v tejto jeho časti vecne správne,
pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v
odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387
ods. 2 CSP).
17. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky matky maloletých detí uvedené v jej opravnom

prostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné. Žiada sa dodať, že odvolací
súd, ktorý nebol viazaný ani rozsahom odvolania (§ 65 CMP, keďže konanie bolo možné začať aj bez
návrhu § 23 ods. 2 v spojení s § 111 a nasl. CMP) a ani odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP) nevzhliadol ani
naplnenie iných odvolacích dôvodov mimo tých, ktoré namietla matka vo svojom opravnom prostriedku.18. Matka v podanom odvolaní primárne namietala, že v priebehu konania sa štátom miesta obvyklého
pobytu maloletých stalo Nórske kráľovstvo. V tomto kontexte tak ďalej namietala, že neboli naplnené
podmienky konania, keďže právomoc na konanie v danej veci mal príslušný orgán Nórskeho kráľovstva,

pričom s týmto súvisí aj to, že v danom konaní mal práva a záujmy maloletých detí zastupovať príslušný
orgán sociálnoprávnej ochrany detí v Nórskom kráľovstve. Napokon v súvislosti so zmenou obvyklého
pobytu maloletých matka namietala, že v danom prípade sa mala vec posudzovať právom obvyklého
pobytu maloletých, teda právom Nórskeho kráľovstva.
19. V kontexte s uvedenou odvolacou námietkou matky, teda posúdenia otázky právomoci súdu prvej

inštancie ako súdu Slovenskej republiky (ktorú ako podmienku konania je súd povinný skúmať počas
celého konania; § 161 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) odvolací súd vzhľadom na určitú
nespornú väzbu oboch maloletých k Nórskemu kráľovstvu, aplikoval na danú vec Haagsky dohovor o
právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností
a opatrení na ochranu dieťaťa zo dňa 19.10.1996 (ďalej len „Dohovor“; čl. 1, a čl. 3). V zmysle ust.
čl. 5 ods. 1 a 2 Dohovoru právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú

justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt. Ak dôjde k zmene
obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou ustanovenia článku
7 právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa. Zásadným kritériom pre určenie právomoci
tak bolo posúdenie otázky obvyklého pobytu maloletých. Definíciu obvyklého pobytu dieťaťa Dohovor
neobsahuje. „Obvyklý pobyt dieťaťa“ tak treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje

istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy
najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie
rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové
znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde,
aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého

jednotlivého prípadu (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-523/07 zo dňa 02.04.2009).
20. Pokiaľ ide o individuálne okolnosti súdenej veci, odvolací súd poukazuje primárne na to, že
rozsudkom Okresného súdu Námestovo spis. zn. 5P/2/2014 zo dňa 30.09.2014 (teda nie dňa
23.10.2014, ako to uviedol otec v návrhu na začatie konania na zmenu úpravy rodičovských práv
a povinností k maloletému U., dňa 23.10.2014 nadobudol rozsudok právoplatnosť) bola schválená

rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli maloleté deti: U. T., W. T. a F. T., nar. 22.09.2011 na čas po
rozvode manželstva ich rodičov zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého
U. sumou 170,- eur mesačne, maloletej W. sumou 150,- eur mesačne a maloletej F. sumou 130,-
eur mesačne, vždy do každého 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom

právoplatnosti rozsudku. Zároveň bol v rozsudku upravený styk otca s maloletými deťmi, a to tak, že je
oprávnený stretávať sa s nimi každý kalendárny štvrtok, vždy posledný kalendárny týždeň príslušného
kalendárnehoštvrťroka,odpondelka15.00hod.donedele10.00hod.stým,žesimaloletédetiprevezme
v mieste bydliska matky. Matka bola zaviazaná povinnosťou deti na styk s otcom náležite pripraviť a
odovzdať otcovi a otec bol zaviazaný povinnosťou v dohodnutom čase maloleté deti vrátiť v mieste ich

bydliska. Vychádzajúc z tohto rozhodnutia Okresného súdu Námestovo bolo dohodou rodičov určené
miesto bydliska maloletých v mieste bydliska ich matky.
21. Z obsahu dohody rodičov zo dňa 12.07.2018 vyplýva, že rodičia maloletého U. uzavreli dohodu o
úprave ich práv a povinností na čas po rozvode za účelom študijného pobytu maloletého U. v Nórskom
kráľovstve. Matka v tejto dohode dala otcovi súhlas k vycestovaniu do Nórskeho kráľovstva spolu s

maloletým U. na obdobie od 14.07.2018 do 31.08.2019, pričom maloletý s týmto mal vyjadriť súhlas. Z
uvedeného možno vyvodiť, že pobyt maloletého na území Nórskeho kráľovstva bol rodičmi dohodnutý
ako pobyt dočasný za účelom študijného pobytu. To potvrdil ďalej aj otec v podanom odvolaní proti
uzneseniu súdu prvej inštancie č. k. 4P/10/2019-30 zo dňa 15.03.2019 o zastavení konania. V tomto
odvolaní zároveň otec uviedol, že návrh na začatie konania podával práve z dôvodu, že maloletý U.

chce pokračovať v štúdiu v Nórskom kráľovstve a on sa nechce dopustiť neoprávneného premiestnenia
maloletého. Dané potvrdila aj matka vo vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie dňa 05.05.2020, kedy
uviedla, že maloletý je v Nórskom kráľovstve na študijnom pobyte v školskom roku 2019/2020 a po
skončení školského roka sa má vrátiť na územie Slovenskej republiky. Matka tak v tomto čase trvala na
tom, aby maloletý zostal zverený aj naďalej do jej osobnej starostlivosti. Na spomenutú dohodu rodičov

zo dňa 12.07.2018 odkazoval otec aj v návrhu na začatie konania na zmenu úpravy rodičovských práv a
povinností k maloletej W., doručenom súdu prvej inštancie dňa 26.06.2020, kedy uviedol, že maloletý U.
sa v Nórskom kráľovstve nachádza v jeho faktickej starostlivosti výlučne a dočasne za účelom štúdia na
základe tejto dohody. V čase podania návrhu na začatie konania na zmenu úpravy rodičovských práv apovinností k maloletej W. sa maloletá W. podľa tvrdení otca nachádzala na území Slovenskej republiky
a len otca požiadala o možnosť ísť do Nórskeho kráľovstva k nemu za účelom pokračovania v štúdiu
a byť tam spolu s bratom U..

22. Podľa správy kolízneho opatrovníka zo zisťovania rodinných, bytových a sociálnych pomerov u
maloletých detí zo dňa 30.07.2020 sa matka mala vyjadriť, že s návrhom nesúhlasí, maloletá W. odišla
do Nórskeho kráľovstva s otcom na ročný študijný pobyt. S otcom vycestoval i maloletý U., keďže chce
pokračovať v štúdiu na strednej škole v Nórskom kráľovstve. Ďalej sa v správe udáva, že maloletý U.
ukončil v Nórskom kráľovstve základnú školu a chcel by tam pokračovať v štúdiu na strednej škole.

Podľa jeho vyjadrenia tam má viac príležitostí rozvíjať sa. Maloletá W. je už asi dva roky rozhodnutá ísť
študovať do Nórska. Napokon kolízny opatrovník v správe uviedol, že maloletá F. vie, že súrodenci chcú
ísť študovať k otcovi do Nórska a aj ona o tom rozmýšľa, ale až keď bude väčšia.
23. Účel pobytu maloletých U. a W. v Nórskom kráľovstve otec opätovne uviedol v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, doručenom súdu prvej inštancie dňa 13.01.2021. Opätovne v ňom uviedol, že
obe maloleté deti sa v Nórskom kráľovstve nachádzajú za účelom štúdia, pričom maloletá W. začala od

17.08.2020 navštevovať školské zariadenie v škole Grunnskole Hordvik a maloletý U. začal navštevovať
školské zariadenie od 14.07.2018 na podklade dohody rodičov zo dňa 12.07.2018.
24. Matka v odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie č. k. 4P/10/2019-120 zo dňa 29.01.2021,
doručenom súdu prvej inštancie dňa 05.03.2021, poukazovala na to, že maloletý U. sa nachádzal v
Nórskom kráľovstve na základe dohody rodičov zo dňa 12.07.2018 a maloletá W. sa nachádzala v

Nórskom kráľovstve na základe dohody o rodičovskej zodpovednosti zo dňa 17.07.2020, uzavretej vo
veci študijného pobytu maloletej W..
25. Kolízny opatrovník v stanovisku zo dňa 09.04.2021 uviedol, že maloleté deti majú záujem naďalej
pokračovať v štúdiu v Nórskom kráľovstve, čo vyplýva z pohovorov vykonaných s maloletými deťmi dňa
16.07.2020 a dňa 08.04.2021.

26. Matka po prvýkrát namietala, že maloleté deti majú miesto obvyklého pobytu až v podaní doručenom
súdu prvej inštancie dňa 16.04.2021, čo vyvodzovala zo skutočnosti, že maloleté deti sa od 17.07.2020
nachádzali neprerušene na území Nórskeho kráľovstva 273 dní.
27. Kolízny opatrovník v stanovisku zo dňa 23.04.2021 oznamoval súdu prvej inštancie, že matka dňa
29.07.2020 uviedla, že sa s otcom dohodli a spísali mediačnú dohodu s tým, že umožnila maloletým

U. a W. študovať v Nórsku.
28. Matka v podanom odvolaní vyvodzovala svoj záver o mieste obvyklého pobytu oboch maloletých
detí opätovne len zo skutočnosti, že maloleté deti sa od 17.07.2020 do podania odvolania nachádzali
v Nórskom kráľovstve nepretržite s výnimkou 14 dní v mesiaci júl 2021 a 3 dní v mesiaci október 2021
501 dní.

29. Vychádzajúc z uvedeného mal odvolací súd za to, že nemožno prisvedčiť názoru matky, že
by medzičasom došlo k zmene miesta obvyklého pobytu maloletých detí a že miestom súčasného
obvyklého pobytu maloletých detí je Nórske kráľovstvo. Tento záver odvolací súd vyvodil z toho, že
obaja rodičia počas konania konštante tvrdili, že pobyt maloletých detí v Nórskom kráľovstve je dočasný
za účelom ich štúdia v tejto krajine. Odvolací súd prihliadal tiež na to, že naďalej pretrvávajú väzby

maloletých detí na Slovenskú republiku, keďže, ako to aj uviedol otec v odvolaní proti uzneseniu súdu
prvej inštancie č. k. 4P/10/2019-30 zo dňa 15.03.2019 o zastavení konania, na území Slovenskej
republiky majú naďalej svoje sociálne a rodinné väzby (žije tu ich matka, sestra F., starí rodičia). Väzby
maloletýchkSlovenskejrepublike,akomiestuichpôvodnéhomiestaobvykléhopobytutaknezanikliadá
sa povedať, že doposiaľ pretrvávajú. Skutočnosť, že pobyt maloletých v Nórskom kráľovstve pretrváva z

časovéhohľadiskapodlhšiudobu,takniejesámosebepreurčeniemiestaobvykléhopobytumaloletých
v zmysle vyššie uvedených zásad posudzovania miesta obvyklého pobytu dieťaťa smerodajný.
30. Odvolací súd tak dospel k záveru, že súd prvej inštancie, rovnako aj Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Námestovo ako príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí, teda ako príslušné orgány
Slovenskej republiky si zachovali svoju právomoc aj po začatí konania, keďže nedošlo k zmene miesta

obvyklého pobytu maloletých, ako to predpokladá čl. 5 ods. 2 Dohovoru. V tomto kontexte tak bolo
potrebné v zmysle ust. čl. 15 ods. 1 Dohovoru na danú vec aplikovať právny poriadok Slovenskej
republiky.
31. Pokiaľ v ďalšom matka v odvolaní namietala nevhodnosť výchovného prostredia otca (jeho súžitie
s poľskou rodinou a konzumáciu alkoholu) odvolací súd konštatuje, že takéto skutočnosti nevyplynuli

z vykonaného dokazovania a rovnako matka ani v odvolacom konaní neprodukovala žiadne dôkazy,
ktorými by takéto skutočnosti preukázala.
32. Matka ďalej v podanom odvolaní namietala správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku III.,
ktorým jej bola určená vyživovacia povinnosť k maloletej W. v sume 50,- eur mesačne. V tomto kontextespochybňovala vierohodnosť dôkazov predložených otcom, ktoré mali preukazovať jeho príjem, ktorý
bol podľa jej názoru nereálny a optimalizovaný. Aj keď tým, že obe maloleté deti boli zverené do osobnej
starostlivosti otca, nezaniká jeho vyživovacia povinnosť k obom maloletým (túto majú obaja rodičia až

do času, kým nie je dieťa schopné samo sa živiť, § 62 ods. 1 ZoR), pri určovaní vyživovacej povinnosti
prihliada súd aj na osobnú starostlivosť rodiča, ktorému boli deti zverené do osobnej starostlivosti (§ 62
ods. 4 ZoR), teda v tomto prípade otcovi. Vzhľadom k odôvodneným potrebám oboch maloletých detí
je zrejmé, že otec, aj napriek tomu, že sa o maloleté deti osobne stará, bude musieť, aj vzhľadom na
výšku svojich príjmov, hradiť výrazne väčšiu časť nákladov spojených so zabezpečovaním potrieb oboch

maloletých detí. Pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti matky (§ 65 ods. 1 ZoR) tak bolo zásadne
potrebné preskúmať možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky, ktoré sú jedným z určujúcich
faktorov určenia výšky jej vyživovacej povinnosti (§ 75 ods. 1 ZoR). Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že je v možnostiach a schopnostiach matky plniť vyživovaciu povinnosť voči obom maloletým deťom v
rozsahu sumy 50,- eur mesačne. Pri tomto závere prihliadal najmä na skutočnosť, že matka pravidelne
spláca leasingové splátky za motorové vozidlo, a to vo výške 288,- eur mesačne. Táto úvaha súdu prvej

inštancie korešponduje so znením ust. § 62 ods. 5 ZoR, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Matka v tomto kontexte
namietala, že nové motorové vozidlo zakúpila ešte v čase, kedy nemala vedomosť, že otec bude
požadovať výživné, keďže s ním bola dohodnutá, že deti pôjdu do Nórskeho kráľovstva len na študijný

pobyt. Pred tým vlastnila vyše 22 rokov staré motorové vozidlo. Odvolací súd neupiera matke právo na
istú životnú úroveň, avšak toto jej právo nemôže ísť na úkor maloletých detí na zabezpečenie primeranej
výživy.Jenepochybné,žesumu50,-eurmesačne,t.j.sumucca1,67eurdenne(50,-eur/30dní)možno
vnímať ako sumu, ktorá je veľmi ťažko spôsobilá pokryť nevyhnutné potreby oboch maloletých detí, ak
odvolací súd vezme do úvahy, že suma životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa je podľa

ust. § 2 písm. c) bod 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v platnom znení vo výške 99,56 eur. Pritom životné minimum predstavuje spoločensky uznanú
minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze (§ 1 zákona č.
601/2003 Z. z.). Nie je tak akceptovateľné, aby sa matka podieľala na výžive oboch maloletých detí ešte
menej ako polovicou sumy ich životného minima a súčasne jej životnej úrovni zodpovedalo užívanie

motorového vozidla, ktoré spláca mesačne v rozsahu sumy 288,- eur (teda takmer trojnásobku určenej
vyživovacej povinnosti na obe maloleté deti) a na ktorého prevádzku mesačne vynakladá ďalšiu sumu
50,- eur (na nákup pohonných hmôt, ako uviedla matka na pojednávaní dňa 22.10.2021). V kontexte
určenej vyživovacej povinnosti matky odvolací súd poukazuje na uznesenie č. k. 10CoP/31/2021-445,
10CoP/32/2021 zo dňa 25.06.2021, ktorým Krajský súd v Žiline matke uložil povinnosť prispievať na

výživu oboch maloletých detí len v nevyhnutnej miere (366 CMP), pričom tejto nevyhnutnej miere malo
u maloletého U. zodpovedať výživné vo výške 50,- eur mesačne a u maloletej W. výživné vo výške
40,- eur. Teda súd prvej inštancie matke napadnutým rozsudkom určil vyživovaciu povinnosť na hranici
nevyhnutného výživného, keďže zjavne dospel k záveru, že matka nie je schopná plniť vyživovaciu
povinnosť k maloletým deťom vo vyššej miere. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd považoval

odvolacie námietky matky týkajúce sa určenia jej vyživovacej k maloletej W. za nedôvodné.
33. Matka súčasne namietala uloženú povinnosť zaplatiť zameškané výživné na obe maloleté deti
(výroky III. a V. napadnutého rozsudku) s odôvodnením, že s otcom bola dohodnutá, že maloleté deti
pôjdu do Nórskeho kráľovstva len na študijný pobyt a otec výživné nebude požadovať. Vzhľadom na
jej situáciu nie je možné otcovi spätne zaplatiť výživné. Zároveň poukazovala na to, že konanie bolo

z dôvodov na strane otca predlžované, a tak suma zameškaného výživného nie z jej viny narástla.
Aj túto odvolaciu námietku považoval odvolací súd za neopodstatnenú. V prvom rade odvolací súd
poukazuje na to, že právo na výživné nie je právom rodiča, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, proti
povinnému rodičovi, ale ide výlučne o právo maloletého dieťaťa, ktoré vyplýva zo samotnej podstaty
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa ust. § 62 ods. 1 ZoR a ktoré za neho môže návrhom

uplatniť v súdnom konaní jeden z rodičov, prípadne o tomto práve môže rozhodnúť súd aj bez návrhu
(§ 23 ods. 2 v spojení s § 111 a nasl. CMP). Súčasne odvolací súd poukazuje na to, že vyživovaciu
povinnosť majú obaja rodičia (§ 62 ods. 1 ZoR), pričom ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú,
súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného (§ 65 ods.
1 ZoR). Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu

povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní (§ 65 ods. 2 ZoR). Možno tak konštatovať, že
súd je povinný aj bez návrhu upraviť vyživovaciu povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu, ak si rodič
túto povinnosť neplní alebo plní v menšom rozsahu, ako to zodpovedá zákonným požiadavkám (§ 62
až § 64 a § 75 ods. 1 ZoR). Súčasne treba zdôrazniť, že právo na výživné sa nepremlčuje. Možnoho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania (§ 77 ods. 1 ZoR). Aj zo samotného vyjadrenia
matky vyplýva, že na výživu oboch maloletých detí za obdobie od začatia konania neprispievala a z
dôvodu ich pobytu v Nórskom kráľovstve u otca týmto neposkytovala ani osobnú starostlivosť. Potom

bolo určenie vyživovacej povinnosti so spätnou účinnosťou (rozumej od podania návrhu) na mieste. Na
tom nič nemení ani prípadná dohoda rodičov maloletých, v zmysle ktorej sa jeden z rodičov zaviaže, že
nebude na maloleté dieťa požadovať od druhého rodiča výživné. Uvedené vyplýva jednak z už uvedenej
podstaty práva maloletého dieťaťa na výživné, teda že ide o právo maloletého dieťaťa a nie právo rodiča
požadovať od druhého rodiča výživné na maloleté dieťa a súčasne z toho, že dohody rodičov maloletého

dieťaťa o výživnom podliehajú schváleniu súdu (§ 65 ods. 1 in fine ZoR).
34. Odvolací súd v kontexte skutočnosti, že maloletý U. nadobudne dňa 28.09.2022 plnoletosť, považuje
za vhodné uviesť, že práve on sa stane osobou oprávnenou na preberanie výživného a matka tak bude
povinná plniť svoju vyživovaciu povinnosť priamo jemu, a nie otcovi ako rodičovi, komu bol U. zverený
do osobnej starostlivosti.
35. Matka v odvolaní vzniesla tiež určitú námietku ohľadom platenia výživného k rukám otca, a to, že

otec požaduje platenie na účty tretích osôb a ona potom nebude vedieť preukázať splnenie si svojej
povinnosti. Túto námietku odvolací súd vyhodnotil ako irelevantnú, keďže sa netýka predmetu konania,
ale samotného plnenia povinnosti uloženej matke napadnutým rozsudkom.
36. Ak matka namietala, že v predvolaní na pojednávanie dňa 22.10.2021 nebola uvedená v označení
veci maloletá W. a aj napriek tomu táto sa na pojednávanie ustanovila a bola súdom prvej inštancie

vypočutá, išlo zo strany súdu prvej inštancie len ku nepresnému označeniu veci, ktorá nepresnosť
však vzhľadom k prítomnosti všetkých účastníkov konania a ich zástupcov na pojednávaní nemohla
znemožniť žiadnemu účastníkovi uplatňovanie jeho procesných práv a porušiť tak právo na spravodlivý
proces [§ 365 ods. 1 písm. b) CSP]. Rovnako k tomuto nemohlo dôjsť na strane matky ani tým, že sa
súd prvej inštancie nestotožnil s jej argumentáciou a nevyhovel jej návrhom a naopak vyhovel návrhu

otca. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. IV.ÚS
252/2004 zo dňa 31.08.2004), ani právo na to, aby bol účastník pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. I.ÚS 50/2004 zo
dňa 03.03.2004). Do obsahu základného práva podľa ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý

proces podľa ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo
účastníkavyjadrovaťsakspôsobuhodnotenianímnavrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. II. ÚS 3/1997
zo dňa 19.03.1997 a spis. zn. II. ÚS 251/2003 zo dňa 17.12.2003).
37.Napokonpokiaľmatkavodvolanínamietala,žesúdprvejinštancievnapadnutomrozsudkuneupravil

jej styk s oboma maloletými deťmi, odvolací súd poukazuje na to, že úprava styku matky s maloletými
deťmi nebola predmetom konania v súdenej veci, a to vzhľadom k tomu, že nikto z účastníkov nežiadal
upraviť styk matky s maloletými deťmi a ani súd prvej inštancie konanie o tomto predmete nezačal (23
ods. 2 CMP). Preto sa odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu, viazaný rozsahom konania na súde
prvej inštancie, ktorý určil aj samotný rozsah odvolacieho prieskumu, nemohol zaoberať návrhom matky

na úpravu jej styku s maloletými deťmi (§ 371 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP). O návrhu matky na
úpravu styku s maloletými, obsiahnutým v jej opravnom prostriedku, by tak mal konať súd prvej inštancie
v novom konaní.
38. V nadväznosti na uvedené tak odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP ako vecne správny potvrdil. Keďže napadnutým

rozsudkom došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Námestovo spis. zn. 5P/2/2014 zo dňa 30.09.2014
(§ 121 CMP a § 26 ZoR) odvolací súd vyjadril túto skutočnosť vo výroku tohto rozsudku.
39. Odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP rozhodol o náhrade
trov odvolacieho konania, a to tak, že v zmysle ust. § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

40. Záverom odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa pri písomnom vyhotovení rozsudku
dopustil zrejmej nesprávnosti, keď vo výroku VI. napadnutého rozsudku nesprávne označil ním vydané
uznesenie (vo výroku VI. napadnutého rozsudku označené ako uznesenie spis. zn. 4P/10/2019 zo dňa
12.02.2021), ktorým v priebehu konania nariadil neodkladné opatrenie, ako aj uznesenie Krajského súdu
v Žiline (vo výroku VI. napadnutého rozsudku označené ako uznesenie spis. zn. 10CoP/31/2021 zo dňa

25.06.2021), ktorým bolo uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia čiastočne
potvrdené a čiastočne zmenené. Dotknutým výrokom VI. napadnutého rozsudku tak súd prvej inštancie
zrušil neodkladné opatrenie, ktorým boli maloleté deti dočasne do právoplatného skončenia konania vo
veci samej zverené do osobnej starostlivosti otca a matke bola uložená povinnosť mesačne prispievaťna výživu maloletého U. sumou 50,- eur a maloletej W. sumou 40,- eur, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám otca, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Z obsahu spisu vyplýva, že
predmetné neodkladné opatrenie bolo nariadené uznesením súdu prvej inštancie č. k. 4P/10/2019-120

zo dňa 29. januára 2021 v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie č. k. 4P/10/2019-126 zo
dňa 12. februára 2021 a uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 10CoP/31/2021-455, 10CoP/32/2021
zo dňa 25. júna 2021, a teda súd prvej inštancie sa dopustil vo výroku VI. napadnutého rozsudku zrejmej
nesprávnosti.Tátozrejmánesprávnosťsarovnakoprejavilaajvodsekuč.29odôvodnenianapadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd nariadil súdu prvej inštancie postupom podľa ust. čl.

3 ods. 1 Základných princípov CMP s použitím ust. § 224 CSP opravu napadnutého rozsudku vo výroku
VI. a v odseku č. 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku, a to tak, ako je to uvedené vo výroku IV.
rozsudku odvolacieho súdu.
41. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 77 CMP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať
uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl.
CMP.